Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 22, 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/184/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812213469
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812213469.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci navrhovateľa: EOS

KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803 zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 05 Bratislava proti odporcovi: : F. Q., nar. XX.X.XXXX, X.
XXX/X, XXX XX V.. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, obaja zastúpení JUDr.
Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 525,52 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni 75,35 eur a vedľajšiemu účastníkovi 117,84 eur trovy konania
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet ich právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným súdu dňa 30.7.2012 domáhal zaplatenia sumy 525,52 eur s
príslušenstvom od odporkyne. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 12.4.2007 medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava
a navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Táto uzavrela s
postupcom 12.9.2005zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou
sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na vydanie a používanie kreditných kariet pre fyzické

osoby .Na základe tejto zmluvy banka poskytla odporcovi kreditnú platobnú kartu, prostredníctvom ktorej
odporkyňa vykonávala bezhotovostné a hotovostné platby. Na ten účel jej postupca poskytol úver, ktorý
čerpala platobnou kartou do výšky poskytnutého úverového limitu. Podľa navrhovateľa ide o úverovú
zmluvu podľa § 497-507 Obchodného zákonníka. Odporkyňa neplatila splátky riadne a včas a preto ju
navrhovateľ vyzval na úhradu dlžnej sumy.1000,83 eur, ktorá pozostávala z istiny 968,70 eur, riadneho
úroku 17,33 eur , úroku z omeškania1,01 eur, a ostatného príslušenstva a poplatkov 13,79 eur v súlade s
výpisom z účtovných kníh postupcu, ktorým tento deklaroval, že údaje a výška jednotlivých pohľadávok

predstavuje aktuálny záväzok klienta. Odporkyňa uhradila k dnešnému dňu 475,31 eur. Navrhovateľ si
uplatňujeúrokzomeškaniaod13.4.2007,tedaodúčinnostipostúpeniapohľadávky.Pokiaľpodľazmluvy
o úvere nenastala riadna splatnosť úveru, je týmto dňom deň splatnosti prvej neuhradenej splátky podľa
Dohody o uznaní záväzku zo 4.4.2011. Za rozhodujúci dátum pre určenie základnej úrokovej sadzby
NBS resp. ECB navrhovateľ považuje 20.12.2006, deň nasledujúci po dni dátumu výpovede tak, ako to
vyplýva z výpisu z účtovných kníh postupcu.

OkresnýsúdPrievidza vydaldňa 10.8.2012 platobnýrozkazsp.zn.11Ro254/2012,protiktorémupodal
vedľajší účastník 13.11.2012 odpor, po tom, ako do konania vstúpil 11.10.2012, odporkyňa prevzala
platobný rozkaz 14.10.2012 . Poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskýchzmluváchaúpravuvzákoneč. 258/2011Z.z.vplatnomznení. Namietalplatnosťuznaniazáväzku,ktoré
nezakladá právo na plnenie. Nesúhlasil ani s úrokom z omeškania. Ďalej vzniesol námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o vydaní platobnej
karty, Všeobecnými obchodnými podmienkami, pokusom o zmier, Dohodou o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku , výpismi z účtu odporkyne, Zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou
č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok , písomnými vyjadreniami účastníkov a vedľajšieho účastníka,
na základe čoho mal zistený tento skutkový stav:

Odporkyňa na pojednávaní k návrhu uviedla že pokiaľ ide o dohodu č.l. 7 volal jej pán Demko za
navrhovateľa, že je v Prievidzi, ohľadom splátok, čakal ju vonku pred vchodom, pýtal sa , koľko by mohla
splácať. Nepovedal, čoho sa to týkalo, iba že to má podpísať, že sa dohodnú na splátkach, hovoril, že
inak príde exekútor. Ona s podpisom súhlasila, hoci nevedela o čo sa jedná, bolo to už vyplnené, akurát
podpis tam dala. Hovoril jej, že koľko bude môcť, aby splácala. Hovoril, že ide o dlžobu vo vzťahu k
VÚB, ale nepovedal, že je to premlčacia doba, že to už nemusí platiť. Pokiaľ by si to aj prečítala, nevie,

čo znamená odsek 3. ak by v tom čase vedela, že je dlžoba premlčaná a už ju nemusí platiť, určite
by ju nepodpísala.

Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a
právnychpredpisov,ktoréupravujúprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakteru(§52ods.2Občianskeho

zákonníka). Ako už bolo uvedené, zástupca vedľajšieho účastníka ako aj samotná odporkyňa na
pojednávaní vzniesli námietku premlčania žalovanej pohľadávky.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa č 250/2007 nekalé obchodné praktiky sú zakázané.Obchodná
praktika sa považuje za nekalú, ak po a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, alebo po b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného

člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Podľa ods. 4 tohto
ustanovenia za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie
konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za
každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 tohto zákona. Podľa § 4 ods.8 tohto zákona
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely

tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať
ani v rovine súkromného práva. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže

odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje
po použití nekalej obchodnej praktiky. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o
ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami
a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji

výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).

Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z
toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností

považujú za nekalé, a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zák. o ochrane spotrebiteľa. Rozdiel, ktorý
odlišuje praktiky uvedené v zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t. j. bez skúmania
dvoch relevantných vlastností, a to: 1. či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a
2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napríklad uzavrieť zmluvu, dodatok,
vykonať plnenie a podobne. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených

dvoch aspektov. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak po a) je v rozpore s požiadavkami
odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je
adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu
spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zák. o ochrane spotrebiteľa). Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva

znaky nekalej obchodnej praktiky. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a
starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,
zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho
oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zák. o ochrane spotrebiteľa). Podstatným narušením ekonomického
správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti

spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (citácia zákona o ochrane
spotrebiteľa).

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo

nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u

príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.

Na základe týchto skutočností súd zistil tento skutkový stav: Odporkyňa uzavrela s Všeobecnou

úverovou bankou a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava 12.9.2005 zmluvu k číslu zákazníka
1870420468, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky VˇUB, a.s. na vydanie a používanie
kreditných kariet pre fyzické osoby .Na základe tejto zmluvy banka poskytla odporcovi kreditnú platobnú
kartu, prostredníctvom ktorej odporkyňa vykonávala bezhotovostné a hotovostné platby. Na ten účel
jej postupca poskytol úver, ktorý čerpala platobnou kartou do výšky poskytnutého úverového limitu.

Pohľadávku, ktorá z tejto zmluvy vznikla voči odporkyni, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 12.4.2007 medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava
a navrhovateľom postúpil postupca - VÚB a.s. na navrhovateľa. Podľa príloh tejto zmluvy - výpisu
z účtovných kníh s výškou a špecifikáciou jednotlivých pohľadávok bola pohľadávka voči odporkyni
zosplatnená 19.12.2006. Podľa Obchodných podmienok VÚB a.s. pre vydanie a používanie kreditných

platobných kariet pre fyzické osoby občanov, čl XI. Bod 67 zmluva zaniká výpoveďou jednej zo
zmluvných strán. Podľa listiny č.l. 6 zaslala VÚB a.s. odporkyni výpoveď zmluvy 19.12.2006, podľa bodu
68zmluvazanikádeňnasledujúcipodnidoručeniavýpovede,pričomvýpoveďsapovažujezadoručenú,
ak sa vráti nedoručená a to dňom nasledujúcim po jej vrátení. Návrh bol vo veci podaný 30.7.2012.Trojročná premlčacia doba uplynula teda 19.12.2009. Odporkyňa a navrhovateľ podpísali Dohodu o
uznaní záväzku dňa 4.4.2011. Táto navrhovateľom predložená dohoda o uznaní záväzku a uzavretí
splátkového kalendára je formulár, ktorý odporkyňa nemohla ovplyvniť čo do obsahu. Pod zámienkou

uzavretia splátkového kalendára predkladá navrhovateľ spotrebiteľom dohodu o uznaní a splácaní dlhu,
ktorej významu a jej dôsledkom spotrebiteľ nerozumie. Spotrebiteľ je ľahko manipulovateľný, keď sa
dostane pod psychický tlak a sú u neho vyvolané emócie strachu a obáv, čo školená osoba pracujúca pre
navrhovateľa dokáže bez ťažkostí dosiahnuť použitím správnych slovných formulácii. Ako vyplynulo z
výpovede odporkyne takto to bolo aj v tomto prípade. Preto nie je na mieste priznávať takémuto konaniu

žalobcu súdnu ochranu. Navrhovateľ pri tejto dohode ignoroval a porušoval predpisy spotrebiteľského
práva, v dohode sú obsiahnuté neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky. Súd bol
toho názoru, že prejav vôle odporkyne nezodpovedá jeho obsahu, pretože prehlásenie o vedomosti
premlčania dlhu je skryté v bode 3 dohody. Ako je vyššie uvedené, iniciatíva na túto dohodu vyšla od
navrhovateľa. Pokiaľ teda navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku podpísanú odporkyňou, podľa názoru súdu týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku

s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Vychádzajúc zo skutkových okolností, za
akýchnavrhovateľdalpodpísaťodporkyni uvedenúlistinu,keď preukázateľnenemalažiadnuvedomosť
o tom, že podpisuje aj uznanie záväzku, resp. že tento je premlčaný, nedostala žiadne vyhotovenie tejto
listiny a navrhovateľ mal vopred pripravené znenie vyhlásenie o uznaní záväzku, hodnotí súd takéto
konanie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 odst. 8 zákona č. 250/2007 Z.z o

ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácii dosiahol uznanie dlhu v záujme
predĺženia premlčacej doby i keď odporkyňa nemala vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť.
Nečestnosť a nedobromyseľnosť konania navrhovateľa pri uzatváraní dohody o splátkach je podporené
i tým, že v dohode nie sú žiadne splátky, ich výška, zročnosť uvedené. Je evidentné, že úmyslom
navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporcov ako

spotrebiteľov. Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4
citovaného zákona, pričom takéto konanie súd považuje za rozporné s dobrými mravmi v zmysle §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Takáto praktika pritom podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ
postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Uvedené vyplýva i z toho, že formuláciu

uznania dlhu i v prípade ak je dlh premlčaný je predtlačená na všetkých dohodách bez rozlíšenia, či v
čase keď sa dlh „uznáva“ je premlčaný alebo nie. Uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktika je
neplatná, preto je dôvodne uplatnená námietka zákonnej trojročnej premlčacej doby a súd preto návrh
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Boli priznané trovy konania v zmysle §§ 10,
13 ods.2,17 ods.1 vyhlášky číslo 655 /2006 Z.z. O odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi. Ich
trovy predstavuje cestovné- náhrada cestovných výdavkov za použitie motorového vozidla z Lučenca
do Prievidze a späť a náhrada za stratu času v 1/3, keďže v danom termíne sa zúčastnil právny zástupca

na Okresnom súde v Prievidzi aj ďalších dvoch pojednávaní, odmena advokáta a režijné paušály.
Odporkyňa uplatnila trovy konania -právneho zastúpenia vo výške 75,35 eur, vedľajší účastník vo výške
117,84 eur. Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú pri tarife z hodnoty 525,52 eur za 1 úkon
právnej služby odmenu vo výške 34,86 eur, paušál 7,63 eura a to: za prevzatie a prípravu zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom 34,86 eur + paušál 7,63 eura, za odpor z 9.11. 2012 34,86 eur + paušál

7,63 eura, za účasť na pojednávaní 22.5 2013 34,86 eur+ paušál 7,63 eura + 20 % DPH, teda celkom
51,20 eur. Ďalej súd priznal aj náhradu cestovného za vykonanú cestu 22.5. 2013 a náhradu za stratu
času vo výške 1/3 z náhrady cestovného 66,91 eur a náhrady za stratu času 104,08. Celkovo tak súd
priznal náhradu trov právneho zastúpenia 193,18 eur, odporcovi 75,35 eur i vedľajšiemu účastníkovi
117,84 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže navrhovateľ podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.