Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 5, 2012

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/196/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711212295
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2012:8711212295.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI

Slovensko, s. r. o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., Údernícka 5, Bratislava, IČO:

36 613 843, proti odporkyni R. M., F.. XX.X.XXXX, T. F. A. XX, o zaplatenie 206,-- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 52,89 eur, úrok z omeškania vo výške 7 %
ročne zo sumy 162,89 eur od 25.9.2008 do 25.6.2012, úrok z omeškania 7 % ročne zo sumy 112,89 eur
od 26.6.2012 do 18.7.2012 a úrok z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 52,89 eur od 19.7.2012 do
zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti o zaplatenie sumy 148,19 eur a úroku z omeškania v rozsahu nad 7 % ročne návrh z a m i e t a .

V časti o zaplatenie sumy 3,31 eur a úroku z omeškania 1,61 eur konanie

z a s t a v u j e .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 28.9.2011 žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy 206,--
eur s 13 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 162,89 eur od 25.9.2008 do zaplatenia a k náhrade
trov konania.

Navrhovateľ uviedol, že odporkyňa mala uzavretú zmluvu s VÚB, a. s., o vydaní kreditnej platobnej
karty, pričom doposiaľ neuhradila istinu vo výške 162,89 eur a tiež neuhradila ani poplatky za výbery z
bankomatu a poplatky za omeškanie. Podaním zo dňa 25.7.2012 zobral navrhovateľ späť návrh v časti
o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 1,61 eur a tiež ohľadom sumy 3,31 eur. Na základe zmluvy o

postúpení pohľadávky zo dňa 24.9.2008 bola predmetná pohľadávka postúpená na navrhovateľa.

Odporkyňa uviedla, že po začatí konania obdržala list od navrhovateľa, ktorým ju vyzýval na úhradu
dlžnej sumy, na základe toho potom uhradila dve splátky v sumách

50,-- eur a 60,-- eur, je ochotná uhradiť aj zostatok pohľadávky. Nevedela sa vyjadriť aké poplatky sú
jej účtované v sume 41,49 eur.Z výpovede účastníkov konania a z pripojených listinných dôkazov, najmä žiadosti o vydanie a aktiváciu
kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., obchodných podmienok, výpisu z kníh peňažného ústavu, zmluvy
o postúpení pohľadávok, výziev na úhradu dlžnej sumy, prehľadu histórie transakcií, dokladov o úhrade

sumy 110,-- eur, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Odporkyňa uzavrela dňa 23.6.2005 zmluvu o vydaní kreditnej platobnej karty s VÚB, a. s., Bratislava,
na základe ktorej banka vydala odporkyni úverovú kartu s úverovým limitom 5.000,-- Sk. Z dôvodu
nesplácania poskytnutého úveru dňom 29.3.2006 VÚB, a. s., vypovedala zmluvu, v dôsledku čoho
sa stal splatným celý úver. Ku dňu výpovede istina činila 4.977,30 Sk, sankčné úroky 48,60 Sk a
poplatky 1.250,-- Sk. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.9.2008 VÚB, a. s., postúpila

predmetnú pohľadávku na navrhovateľa.

Navrhovateľ si uplatňoval zaplatenie sumy 206,-- eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny v sume
162,89 eur (4.907,30 Sk), úroku z omeškania v sume 1,61 eur a zo sumy

41,49 eur. Podaním zo dňa 25.7.2012 navrhovateľ upresnil, že trvá na úhrade čiastky

38,18 eur, ktorá pozostáva z poplatku za omeškania v sume 1,66 eur, poplatku za omeškania v sume

16,60 eur a z poplatkov za výbery z bankomatov 3 x 6,64 eur, spolu v sume 19,92 eur. Vo zvyšnej časti,
t. j. o zaplatenie sumy 3,31 eur a úroku z omeškania vo výške 1,61 eur, zobral návrh späť.

Odporkyňa v priebehu konania predložila doklady, podľa ktorých dňa 25.6.2012 uhradila časť istiny v
sume 50,-- eur, a to vkladom hotovosti na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý jej navrhovateľ uviedol v
liste zo dňa 26.3.2012. Na tento účet následne dňa 18.7.2012 uhradila aj sumu 60,-- eur, a to platbou

prostredníctvom poštovej poukážky.

Podľa § 2, písm. a/, Zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 31.12.2007), na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

Podľa § 4, ods. 1, cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je

neplatná.

Podľa § 4. ods. 2, cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6)
obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 52, ods. 2, Občianskeho zákonníka, ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých
obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52, ods. 4, Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 54, ods. 1, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 206,-- eur, pričom podaním zo dňa
25.7.2012 zobral späť návrh v časti úroku z omeškania vo výške 1,61 eur a sumy 3,31 eur, teda
predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 201,08 eur pozostávajúcich z neuhradenej istiny v sume
162,89 eur a ostatných poplatkov vo výške 38,19 eur.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že odporkyňa uzavrela s právnym
predchodcom navrhovateľa zmluvu o vydaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej navrhovateľ
vystavil odporkyni kreditnú platobnú kartu, prostredníctvom ktorej odporkyňa vykonávala bezhotovostné
platby a hotovostné platobné operácie. Úverový limit bol dohodnutý vo výške 5.000,-- Sk. Na
základe výpovede právneho predchodcu navrhovateľa dňom 29.3.2006 došlo k ukončeniu zmluvného

vzťahu. V čase ukončenia zmluvného vzťahu právny predchodca navrhovateľa evidoval voči odporkyni
pohľadávku vo výške 6.275,90 eur. VÚB, a. s., postúpila predmetnú pohľadávku na navrhovateľa, čím
je daná aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní.

Navrhovateľ si uplatňuje zaplatenie neuhradenej istiny vo výške 162,89 eur, ktorej výšku preukázal
jednak výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ako aj prehľadom histórie transakcií na kartovom

účte č. XXXXXXXXX. Okrem toho si uplatňoval zaplatenie poplatkov vo výške 38,19 eur, ktoré tvorí
poplatok za omeškanie vo výške 1,66 eur, poplatok za omeškanie vo výške 16,60 eur a poplatky za
výber z bankomatu vo výške 3 x 6,64 eur.

Podľa obsahu je zrejmé, že odporkyňa uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa spotrebiteľskú
zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru formou vydania kreditnej platobnej

karty. Zmluva je uzavretá formou formulárovej zmluvy, ktorej súčasťou sú Obchodné podmienky
VÚB, a. s., teda odporkyňa nemala možnosť zmeniť obsah dohodnutých podmienok. V konaní
nebolo preukázané, že by odporkyňa pri uzavretí zmluvy konala v rámci svojej obchodnej, alebo
inej podnikateľskej činnosti, teda nesporne ide o zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať príslušné
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a súd musí ex offo skúmať, či zmluva neobsahuje neprijateľné

podmienky.

Z predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že odporkyňa ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu
dlhovala na istine sumu 162,89 eur. Výška dlžnej istiny vyplýva z predložených výpisov z úverového
účtu a histórie transakcií na účte a túto nespochybňovala ani odporkyňa. V konaní však odporkyňa
preukázala, že z istiny doposiaľ uhradila dvoma splátkami sumu 110,-- eur, teda podľa názoru súdu vzmysle § 559, ods. 1, Obč. zákonníka, v tejto časti dlh odporkyne s plnením zanikol, preto súd návrh
v časti o zaplatenie sumy

110,-- eur zamietol a v časti uplatnenej istiny priznal navrhovateľovi sumu 52,89 eur.

Okrem istiny si navrhovateľ uplatňoval aj vyššie špecifikované poplatky, pričom čiastočne ohľadom sumy
3,31 eur, ktorá bola pôvodne zahrnutá v týchto poplatkoch, zobral návrh späť a nepreukázal čoho sa
tieto poplatky týkali. Zvyšné poplatky v celkovej sume 38,19 eur navrhovateľ špecifikoval tak, že ide o
poplatky za omeškanie a poplatky za výber z bankomatu. Pokiaľ ide o poplatky za výber z bankomatu
3 x 6,64 eur, tak podľa názoru súdu tieto neboli v zmluve riadne dohodnuté. Zmluva neobsahuje žiadne
ustanovenie, v ktorom by bola výška poplatkov upravená. V zmysle článku V, bod 26, Obchodných

podmienok, poplatky súvisiace so správou a používaním karty sú uvedené v Cenníku VÚB,

a. s., ktorý je banka oprávnená jednostranne meniť, a ktorý je zverejnený v obchodných priestoroch
banky. Súd dospel k záveru, že takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože z obsahu zmluvy nie je ani zrejmé aké
poplatky odporkyňa má platiť, naviac banka má právo jednostranne meniť tieto poplatky bez toho, aby

odporkyňa mala možnosť sa rozhodnúť, či aj v prípade zmeny týchto poplatkov chce zotrvať v zmluvnom
vzťahu, alebo nie. Z obsahu zmluvy ani nevyplýva, či odporkyňa vôbec bola oboznámená s cenníkom
a jeho prípadnými zmenami. Vzhľadom na neprijateľnosť dojednania takejto podmienky súd má za to,
že v tejto časti návrh nie je dôvodný.

Za neprijateľnú podmienku, ktorá naviac je aj v rozpore so zákonom, súd považuje aj ust. článku

5, bodu 35, obchodných podmienok, v zmysle ktorého v prípade, že držiteľ hlavnej karty do dátumu
splatnosti neuhradí minimálnu splátku, banka má právo za každý deň omeškania splátky účtovať úroky
z omeškania v zmysle zásad úrokovej politiky VÚB, a. s., a poplatky podľa platného Cenníka VÚB,
a. s. Navrhovateľ si z titulu poplatkov z omeškania uplatňuje jedenkrát sumu 16,60 eur a jedenkrát
sumu 1,66 eur. Navrhovateľ ani nepreukázal v súvislosti s akým porušením povinností boli takéto

poplatky účtované, a či sú skutočne v súlade s platným cenníkom. Ani ohľadom týchto poplatkov
nebolo preukázané, že by odporkyňa nejakým spôsobom bola oboznámená s cenníkom a možnými
sankciami. Odhliadnuc od tejto skutočnosti však súd poukazuje na neprijateľnosť takto dohodnutej
zmluvnej podmienky. Spotrebiteľské zmluvy sú predovšetkým vzťahmi občianskoprávnymi a musia a
teda predovšetkým sa riadia ustanoveniami § 52 a nasl. Obč. zákonníka. V zmysle

§ 54, ods. 1, Obč. zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa od ustanovení
Obč. zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa. V zmysle § 517, ods. 2, Obč. zákonníka,
v prípade omeškania dlžníka si môže veriteľ uplatňovať úroky z omeškania, ktorých výšku ustanovuje
vykonávací predpis, a tým je Nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z. Vychádzajúc z ust. § 54, ods. 1, Obč.
zákonníka, súd konštatuje, že úroky, prípadne poplatky, dohodnuté v rozpore s ust. § 517, ods. 2, Obč.

zákonníka, sú neprijateľnou podmienkou, a preto v tejto časti spôsobujú neplatnosť zmluvy. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti súd zamietol návrh v časti o zaplatenie sumy 38,19 eur.

V zmysle § 96, ods. 1, O.s.p., súd zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 3,31 eur a úroku z
omeškania vo výške 1,61 eur, pretože v tejto časti navrhovateľ zobral návrh späť.

Podľa § 517, ods. 2, Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Z predložených listinných dôkazov súd mal preukázané, že k ukončeniu zmluvného vzťahu, ktoré malo
za následok splatnosť celého úveru, došlo dňom 29.3.2006, teda nasledujúcim dňom sa odporkyňa

dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. Z tohto dôvodu súd priznal navrhovateľovi úrok z
omeškania z uplatnenej istiny s tým, že zohľadnil dátum úhrady splátok v sume 50,-- eur a v sume 60,--
eur. Navrhovateľ si uplatňoval úrok z omeškania vo výške 13 % ročne. Keďže ust. § 517, ods. 2, Obč.zákonníka, je ustanovením kogentným, od ktorého sa účastníci zmluvného vzťahu nemôžu odchýliť, súd
pri priznaní výšku úroku z omeškania vychádzal z ust. § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení
účinnom do 31.12.2008), v zmysle ktorého výška úroku z omeškania zodpovedá dvojnásobku diskontnej

sadzbystanovenejNárodnoubankouSlovenskaplatnejk1.dňuomeškania.Keďževrozhodnomobdobí
výška základnej úrokovej sadzby bola 3,5 %, súd priznal úrok z omeškania vo výške 7 % ročne a v
prevyšujúcej časti návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142, ods. 2, O.s.p. v spojení s § 151, ods. 1, O.s.p., veta prvá
tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože v prevažnej časti bola v konaní úspešná

odporkyňa, ktorá však náhradu trov konania nežiadala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t.j. musí byť z neho
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané

a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).