Decision was made at the court Okresný súd Lučenec
Judgement was issued by JUDr. Jaroslav Mikulaj
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/161/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210207005
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6210207005.1
Uznesenie
KrajskýsúdvBanskejBystricivprávnejvecižalobcuSlovenskárepublika-Úradpráce,sociálnychvecía
rodiny, Madácha č.2, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 379 495 86, proti žalovanému A.. W. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. č.XXX/XX, A. D., podnikajúci pod obchodným menom Mgr. Andrej Lenhardt - LEAN, IČO: 34
924 663, miesto podnikania 992 01 Modrý Kameň, Sklená č.437/63, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom so sídlom Skuteckého č.30, Banská Bystrica, o zaplatenie 165.814,37 eur, na odvolanie
žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č.k. 9C/126/2010-100, zo dňa
25.03.2011, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 70.421,36 eur na ním
označený účet v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania, a to trovy jeho právneho zastúpenia advokátom
priznané mu vo výške 57,53 % z nároku podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., o ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovi náhradu trov konania
voči žalovanému nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaný.
Žalobca podal odvolanie proti výrokovej časti rozsudku okresného súdu, v ktorej jeho žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol a rozhodol o trovách konania. Žiadal v napadnutej časti rozsudok okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že práva a povinnosti uvedené v
Dohode,ktorábolasožalovanýmuzavretá,sariadiaustanoveniamiObčianskehozákonníkaaostatných
záväzných právnych predpisov platných na území SR, ako to bolo medzi nimi dohodnuté. V danom
prípade účelom Dohody je úprava práv a povinností pri poskytnutí príspevku na zriadenie chránenej
dielne alebo chráneného pracoviska podľa § 56 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý sa poskytuje zo zdrojov
Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu. K odstúpeniu od Dohody z jeho strany došlo z
dôvodu neplnenia podmienok Dohody, konkrétne článku II. bod 1, 7, 8, 9, 10.4, 11,13, 15.2, 16, 19,
20,21, 23, v článku V. bod.3 a v článku IV. bod.1 a 5. Podľa článku VI. bod 4 za závažné porušenie
podmienok okrem iných bodov sa považuje porušenie článku II. bod 1, 8, 9, 15.1, 15.2, ktoré odporca
porušil. Preto je povinný vrátiť mu celý vyplatený finančný príspevok do 30 kalendárnych dní odo dňa
doručenia oznámenia o odstúpení na účet úradu. Okresný súd nesprávne posúdil, že ide o právny vzťah
podľa Obchodného zákonníka. Neuznal nesplnenie celého bodu 1, článku II. Dohody. Nie je pravdou
jeho tvrdenie, že tento článok je štartovací. Výška príspevku sa predsa počítala od celkového počtu
zamestnancov a 40 hodinového týždenného pracovného úväzku. Žalovanému táto skutočnosť umožnila
čerpať sumu 165.814,37 eur. Pri nižšom počte zamestnancov a pracovnom úväzku mal požiadať ouzatvorenie dodatku Dohody, a tým by sa znížila aj výška čerpaného príspevku. Je paradoxom, že
okresný súd uznal jeho oprávnenosť odstúpenia od Dohody podľa článku VI. bod 3, ale druhú časť
podmienky vrátiť celý finančný príspevok už nebral do úvahy a nezaoberal sa závažným porušením
článku II. bod 1 predmetnej Dohody. V tomto článku je odkaz zriadiť 20 pracovných miest v zmysle
článku II. bod 1 a v článku II. bod 3 je odkaz prijať na zriadené pracovné miesto občanov so zdravotným
postihnutím s ohľadom na ich profesijné a kvalifikačné predpoklady. Taktiež ďalšie závažné neplnenie
Dohody je bod 8, v ktorom je tiež odkaz na článok II. bod 1 Dohody, podľa ktorého bol žalovaný povinný
dodržiavať štruktúru vytvorených pracovných miest a prideľovať prijatým zamestnancom prácu podľa
pracovnej zmluvy. Sám priznal závažné neplnenie podmienok Dohody podľa článku VI. bod 4, čo súd
uznal ako oprávnené odstúpenie od Dohody podľa článku VI. bod 3. Nezaoberal sa otázkou nesplnenia
celého článku II. bodu 1 Dohody. Nebral do úvahy fakt, že žalovaný ho uviedol do omylu a predložil
pracovné zmluvy na zamestnancov, ktorí ani nenastúpili u neho do práce. V rozhodnutí uviedol, že
dĺžka trvania zriadenej chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je najmenej 3 roky. V danom
prípade nebral do úvahy článok II. bod 4 Dohody, kde je uvedená táto dĺžka najmenej 2 roky. Nie je
zrejmé, ako okresný súd dospel k tomu, že platnosť Dohody mala trvať 1095 dní a že v skutočnosti
bola platná len 630 dní a ako následne vypočítal percento úspešnosti jednotlivých účastníkov konania.
Konštatovanie, že bola od 29.09.2008 do 25.06.2010 vykonávaná pracovná činnosť v zmysle Dohody
je logický nezmysel, ktorý absolútne popiera zistenia uvádzané v správe z vykonanej finančnej kontroly,
ako aj jeho tvrdenie na strane 5 ods.2 rozhodnutia. Má preto zato, že by sa súd mal zaoberať ako
predloženými dôkazmi tak aj návrhmi na doplnenie dokazovania, ktoré preukážu jeho tvrdenia, ale on
nemá k nim prístup. Tieto dôkazy jednotlivo rozpísal v dôvodoch odvolania. Nesúhlasí ani s rozhodnutím
o náhrade trov konania.
Žalovaný vpodanomodvolanížiadalrozsudokokresnéhosúduvcelomrozsahuzmeniťanávrh žalobcu
zamietnuť s tým, že mu nebude priznaná náhrada trov konania, alternatívne vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Poukazoval na
to, že žalobca po vykonanej kontrole a vypracovaní správy o jej výsledku odstúpil od Dohody, pričom
nedodržal pravidlá vykonávania finančnej kontroly v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z.. Odstúpil teda
odDohodypredúplnýmskončenímnáslednejfinančnejkontroly,ktorávzmyslecitovanéhozákonakončí
až prerokovaním správy a s tým spojeného vypracovania zápisnice o prerokovaní správy. Takto mu
neboloumožnenévyjadriťsakzistenýmnedostatkomaodstrániťpríčinuichvzniku. Napriekskutočnosti,
že mu žalobca zrušil postavenie chránenej dielne a odstúpil od Dohody, vyzval ho na odstránenie
zistených nedostatkov. Výzva však nemá opodstatnenie a je bezpredmetná. Má za to, že žalobca od
Dohody o poskytnutí príspevku odstúpil neoprávnene. Z jeho strany nebol dodržaný zákonný postup
vo vzťahu k vykonávanej kontrole ako podkladu pre jednostranný právny úkon žalobcu. Vo vyjadrení k
odvolaniu žalobcu uviedol, že má za to, že okresný súd správne právny vzťah medzi nimi posúdil ako
obchodnoprávny podľa § 261 ods.2 prvá veta Obchodného zákonníka, nakoľko z Dohody o poskytnutí
príspevkuani vzákoneč.5/2004avyhláškyč.44/2004Z.z.nevyplýva,žesivýslovnedohodli,ževzťahy
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom. Okresný súd správne vyhodnotil, že dĺžka trvania zriadenej
chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je najmenej 3 roky s odkazom na § 56 ods. 9 zákona
č. 5/2004 Z. z., ktorý obligatórne určuje minimálnu lehotu trvania zriadenej chránenej dielne. Správne
tiež vyhodnotil ustanovenie článku II. bod 1, 2 písm.a/ až c/, že sú štartovacími. Návrhy žalobcu na
doplnenie dokazovania považuje za neúčelné, nehospodárne pre rozhodnutie vo veci samej, nemajú
opodstatnenie. Žiadal priznať náhradu trov konania.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods.l O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods.2 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu
podľa ustanovenia § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p. zrušil podľa ods.2 citovaného ustanovenia a vec mu
vracia na ďalšie konanie.
Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobca sa domáha od žalovaného zaplatenia žalovanej
istiny na tom základe, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu Dohody o poskytnutí príspevku
žalovanému na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (ďalej Dohoda) a z uvedeného
dôvodu žalobca poskytol žalobcovi príspevok na refundáciu vynaložených nákladov v sume 165.814,37
eur. Vykonanými kontrolami žalobca zistil závažné porušenie podmienok Dohody, a preto dňa
21.06.2010 v súlade s článkom VI. bod 2 od Dohody odstúpil. Listom zo dňa 27.07.2010 vyzvalžalobcu na vrátenie celého poskytnutého príspevku. Zo správy o výsledku následnej finančnej kontroly
vyplynulo, že táto konštatovala nedodržanie záväzkov žalovaným dohodnutých v článku II. bod 1, 7, 8,
9, 10.4, 11,13, 14, 15.2, 16, 19, 20, 21, 23, článku V. bod 3 a článku IV. bod 1, 5, čím žalovaný ako
kontrolovaný subjekt porušil finančnú disciplínu podľa § 31 ods.l písm.n/ zákona č. 523/2004 Z. z. o
rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Žalovaný výsledky kontroly nenamietal, má však za to, že žalobca nesprávne posúdil výšku
finančného príspevku, pretože z jeho strany nedošlo k závažnému porušeniu podmienok Dohody. Mal
by preto vrátiť podľa článku II. bod 15.1 pomernú časť poskytnutého príspevku.
Okresný súd správne vec posúdil podľa § 56 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Skúmal, či ide o občianskoprávny
vzťah alebo o obchodnoprávny vzťah, prípadne iný. Dospel k názoru, že ide o obchodnoprávny vzťah,
čo vyplýva z ustanovenia § 261 ods.2, prvá veta Obchodného zákonníka, pretože na základe Dohody
vznikol záväzkový vzťah medzi štátom a podnikateľom - žalovaným pri podnikateľskej činnosti týkajúcej
sa zabezpečovania verejných potrieb. Dohoda má povahu nepomenovanej obchodnej zmluvy, preto ju
možno hodnotiť len podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka. Zaoberal sa tiež otázkou
odstúpenia od zmluvy podľa § 344 až 351 Obchodného zákonníka. Konštatoval, že pre závažnosť
porušenia podmienok Dohody postačuje preukázanie porušenia aspoň jedného z bodov uvedených
v článku VI. ods.4 alebo v opomenutí konania účastníka. Uznal za preukázané listinnými dôkazmi
ako aj zhodnými výpoveďami účastníkov nedodržanie záväzku uvedeného v článku II. ods. 8 a 9
Dohody. Žalobca preto oprávnene odstúpil od jej plnenia a tým vznikla žalovanému povinnosť vrátiť
mu príspevok. Dospel k záveru, že v konaní žalovaného nebolo vzhliadnuté porušenie podmienok
Dohody uvedený v článku II. bod 3 a 4, a preto žalobcovi nevzniklo oprávnenie domáhať sa proti
žalovanému vrátenia celého príspevku. Podľa jeho názoru z § 56 ods.9 zákona č. 5/2004 Z. z. vyplýva,
že dĺžka trvania zriadenej chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je najmenej 3 roky. Ak sa táto
podmienka nesplní, vzniká povinnosť vrátiť pomernú časť príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas
ktorého v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku nebola vykonávaná pracovná činnosť. Keď
Dohoda uzavretá medzi účastníkmi bola uzavretá dňa 28.08.2008, uvedené zákonné ustanovenie
treba považovať za počiatok plynutia tejto trojročnej lehoty, a to deň 20.09.2008, kedy priznal žalobca
pracovisku žalovaného štatút chráneného pracoviska. Táto lehota mala uplynúť dňom 29.09.2011.
Keďže počas jej plynutia došlo k odstúpeniu od Dohody a k zrušeniu postavenia chránenej dielne ku
dňu 25.06.2010, je potrebné tento úsek považovať za úsek, v ktorom bola vykonávaná pracovná činnosť
podľa Dohody. Pri aplikácii pravidla počítania času podľa § 37 Zákonníka práce vyčíslil percentuálne
vyjadrenie Dohody, ktorá bola platná len 630 dní a v percentuálnom vyjadrení to činilo 57,53 % ku 42,47
%. Na základe uvedeného vypočítal povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi časť vyplateného príspevku.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods.7 a § 142 ods.2 O.s.p. podľa pomeru úspechu v
konaní.
Odvolací súd po zhodnotení výsledkov dokazovania, ktoré vykonal vo veci prvostupňový súd, dospel k
záveru, že okresný súd vykonal síce vo veci riadne dokazovanie, nesprávne však právne vec posúdil
podľa Obchodného zákonníka. Z Dohody o poskytnutí príspevku na zriadenej chránenej dielne alebo
chráneného pracoviska podľa § 56 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov vyplýva, že bola uzavretá medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
vo Veľkom Krtíši a podnikateľským subjektom - fyzickou osobou. Z článku VII. bodu 2 Všeobecného
a záverečného ustanovenia vyplýva, že práva a povinnosti, ktoré nie sú upravené v tejto Dohode, sa
riadia ustanoveniami zákona č.5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov,
zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole, zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy, zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, Občianskeho zákonníka a ostaných
všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území SR. Podľa názoru odvolacieho súdu
nejde o obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods.2 Obchodného zákonníka. Dohoda nemá povahu
nepomenovanej obchodnej zmluvy. Je v nej jasne uvedené, podľa akého predpisu sa riadia vzťahy
medzi účastníkmi konania. Týmto predpisom je zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a
vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 44/2004 Z. z..
Okresný súd preto nesprávne postupoval, keď odstúpenie žalobcu od zmluvy posudzoval v zmysle
ustanovení Obchodného zákonníka. V Dohode uzavretej medzi účastníkmi v článku VI. je úpravatýkajúca sa skončenia Dohody a v bode 3 je ustanovené, že každý z účastníkov Dohody je oprávnený
odstúpiť od nej v prípade jej závažného porušenia. Podľa bodu 4 za závažné porušenie podmienok
tejto Dohody sa považuje porušenie článku II. body 1, 2a, 2b, 2c, 3, 4, 5, 6, 8, 9, 15.1, 15.2 a článku
III. v bodoch 1, 3. Zamestnávateľ je povinný vrátiť úradu celý vyplatený finančný príspevok do 30
kalendárnych dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení na účet úradu.
Záver okresného súdu, i keď nesprávne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka o odstúpení od
zmluvyaplatnostizmluvy,jesprávny. Odvolacísúdvšaknepovažujezasprávnyprávnyzáverokresného
súdu, že by mal žalovaný vrátiť len časť poskytnutého finančného príspevku, ktorý okresný súd vyčíslil
v sume 57,53 % z poskytnutého príspevku.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že okresný súd nesprávne právne vec posúdil a neboli teda splnené
zákonné podmienky pre potvrdenie ani zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, musel odvolací
súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušiť a vec mu vracia na ďalšie konanie, v ktorom
okresný súd opätovne vo veci rozhodne v súlade s článkom VI. bod 3 Dohody, akceptujúc závery o
výsledku následnej finančnej kontroly, z ktorej vyplýva nedodržanie záväzkov dohodnutých v článku II.
bod 1, 7, 8, 9, 10.4, 11, 13, 14, 15.2, 16, 19, 20, 21, 23, pričom za závažné porušenie podmienok tejto
Dohody sa považuje porušenie článku II. bod 1 ako aj bod 8, 9, 15.2, ktoré žalovaný porušil a toto
závažné porušenie zakladalo právo žalobcu odstúpiť od Dohody a povinnosť žalovaného vrátiť celý
vyplatený finančný príspevok do 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení na
účet úradu - žalobcu.
V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne o náhrade trov celého konania (§ 224 ods.3 O.s.p.).
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.