Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 1, 2011

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/880/1998
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7198899429
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2011:7198899429.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I. samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: J. Y., P..
XX.XX.XXXX, U. I. O. XXX, V. H. V. D. Y., Y. X., proti žalovaným: 1) Rudné bane š.p., Havranská 11,
Banská Bystrica, zastúpeného JUDr. Pavlom Bubniakom, Bernolákova 13, Banská Bystrica, 2.) Sociálna
poisťovňa - Ústredie, 29. augusta 8-10, Bratislava, o náhradu za stratu na dôchodku s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v svojom žalobnom návrhu, doručenom súdu dňa 25.5.1998, domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného v 1. rade na zaplatenia náhrady za stratu na dôchodku od 19.10.1995 vo výške podľa zistenia
od Sociálnej poisťovne, a to do dňa rozhodnutia súdu jednorázovo a po rozhodnutí mesačne v určenej
výške a nahradiť trovy konania.

Návrh odôvodnil tým, že žalobca pracoval na banskom závode žalovaného v Rožňave ako lokomotivár
a následne po preradení - z dôvodu choroby z povolania - ako člen závodnej stráže, t.j. vykonával
menej platenú prácu. Žalobcovi v roku 1992 uznali čiastočnú invaliditu. 19.10.1995 odišiel na predčasný
starobný dôchodok z dôvodu, že ako postihnutý na zdraví nemal možnosť sa náležite ďalej uplatňovať
v práci.

Žalobca mal vymeraný dôchodok zo zárobkov z rokov 1986, 1987, 1992, 1993 a 1994, jeho priemerný
mesačný zárobok činil 4.561 Sk a po redukcii 3.401 Sk mesačne. Z toho mal uznaný starobný dôchodok
v sume 3.198 Sk a s príplatkami od 19.10.1995 po 4.831 Sk mesačne. Ak by nebol býval žalobca
postihnutý na zdraví chorobou z povolania, boli by jeho zárobky príslušné pre vymeranie dôchodku
nasledovné: za r. 1990 - po 5176 Sk mesačne, za 12 mesiacov 62.112 Sk, za rok 1991 5.888 Sk, za 12
mesiacov 70.656 Sk, za r. 1992 70.656 Sk, za rok 1993 s pripočítaním 5% valorizácie 74.184 Sk a za r.
1994 s pripočítaním 7% valorizácie 116.376 Sk, teda priemerný zárobok by bol 6.476 Sk.

V návrhu taktiež žiadal, aby súd požiadal Sociálnu poisťovňu, ústredie, aby urobila výpočet starobného
dôchodku v sadzbe 94% z upraveného PMZ a uviedla príplatky ku dôchodku podľa platných predpisov
a aká bola valorizáciu tohto dôchodku od júna 1996 s tým, že po zistení fiktívneho dôchodku číselne
upraví svoj nárok.

Súd si vyžiadal od Sociálnej poisťovne, ústredia, výpočet starobného dôchodku v sadzbe 94% z
upraveného PMZ a uviedla príplatky ku dôchodku podľa platných predpisov a aká bola valorizáciu tohto
dôchodku od júna 1996 a jej výpočet doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa 23.11.1998.

Právny zástupca žalobcu súdu písomne podaním zo dňa 8.12.1998 oznámil, že na základe rozhodnutia
MH SR č. 43 z 30.6.1997 došlo s účinnosťou od 1.7.1997 k prechodu časti štátneho podniku Bane
Spišská Nová Ves na štátny podnik Rudné Bane Banská bystrica.

Uznesením č.k. 19C 880/98-34 zo dňa 2.5.2003 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia
konania na Okresnom súde Košice - okolie sp. zn. 12C 179/92 o náhradu škody pri chorobe z povolania.

Okresný súd Košice - okolie rozhodol rozsudkom zo dňa 21.9.2006 sp. zn. 12C 179/92-262 o nároku
žalobcu na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a nárok na náhradu straty na zárobku
vylúčil na samostatné konanie. V následnom konaní sp. zn. 14C/246/2006 potom zastavil konanie voči
žalovanej v 2. rade a schválil zmier medzi žalobcom a žalovaným, (v 1. rade) v ktorom sa žalovaný
zaviazal zaplatiť 163.022 Sk. Konanie teda bolo právoplatne skončené dňa 30.12.2008.

Žalobca svoju žalobu doplnil a rozšíril podaním doručeným súdu dňa 5.9.2008 tak, že si uplatňuje
stratu na dôchodku za obdobie od 19.10.1995 do 30.9.2008 v sume 60.162 Sk s úrokom vo výške 9,5%
mesačne od 16. dňa po právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný sa písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.11.2008 vyjadril k žalobnému
návrhu tak, že žaloba je podaná bez právneho dôvodu, nakoľko náš právny poriadok v čase, kedy sa
žalobca stal poberateľom starobného dôchodku - 19.10.1995, nepoznal inštitút náhrady za stratu na
starobnom dôchodku. Tento bol zrušený zákonom č, 188/1988 Zb. k 1.1.1989, ustanovením § 195a ZP:
Škodou podľa tohto zákonníka nie je prípadná strata na dôchodku".

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 4.3.2009 žiadal, aby súd do konania na strane žalovanej pripustil
aj Sociálnu poisťovňu, ústredie, na ktorú od 1.1.2004 prešli povinnosti náhrady škody. K vyjadreniu
žalovaného uviedol, že zák. č. 188/1988 v čl. III doplnil Občiansky zákonník o § 447a, podľa ktorého
strata na dôchodku od 1.1.1989 prináleží poškodenému, a to ako rozdiel medzi fiktívnym dôchodkom,
ktorý by poškodený mal zo zárobkov v rozhodnom období a dôchodkom vypočítaným zo zárobkov na
menej platenom mieste, na ktoré bol s dôvodu choroby z povolania preradený. Výšku straty na dôchodku
za čas od 1.10.2008 do 28.2.2009 upresnil na sumu 62.824,- Sk. Zároveň požadoval priznať aj úroky
z omeškania vo výške zo sumy 7.421,- Sk mesačne za obdobie od 19.10.1995 do 31.5.1996 vo výške
17,6 % ročne od 1.7.1996 do zaplatenia, zo sumy 3.042,- Sk mesačne za obdobie od 1.6.1996 do
30.6.1997 vo výške 17,6 % ročne od 1.8.1997 do zaplatenia, zo sumy .084,- Sk mesačne za obdobie od
1.7.1997 do 30.6.1998 vo výške 17,6 % ročne od 1.8.1998 do zaplatenia, zo sumy 3.456,- Sk mesačne
za obdobie od 1.7.1998 do 30.6.1999 vo výške 17,6 % ročne od 1.8.1999 do zaplatenia, zo sumy 3.887,-
Sk mesačne za obdobie od 1.7.1999 do 3175.2000 vo výške 17,6 % ročne od 1.9.2000 do zaplatenia,
zo sumy 5.166,- Sk mesačne za obdobie od 1.8.2000 do 30.9.2001 vo výške 17,6 % ročne od 1.11.2001
do zaplatenia, zo sumy 3.024,- Sk mesačne za obdobie od 1.10.2001 do 30.6.2002 vo výške 16,5 %
ročne od 30.6.2002 do zaplatenia, zo sumy 4.236,- Sk mesačne za obdobie od 1.7.2002 do 30.6.2003
vo výške 13 % ročne od 1.8.2003 do zaplatenia, zo sumy 2.618,- Sk mesačne za obdobie od 1.7.2003
do 31.1.2004 vo výške 12 % ročne od 1.3.2004 do zaplatenia, zo sumy 3.890,- Sk mesačne za obdobie
od 1.2.2004 do 30.11.2004 vo výške 8 % ročne od 1.1.2005 do zaplatenia, zo sumy 2.814,- Sk mesačne
za obdobie od 1.12.2004 do 30.6.2005 vo výške 6 % ročne od 1.8.2005 do zaplatenia, zo sumy 5.256,-
Sk mesačne za obdobie od 1.7.2005 do 30.6.2006 vo výške 9 % ročne od 1.8.2006 do zaplatenia, zo
sumy 5.568,- Sk mesačne za obdobie od 1.7.2006 do 30.6.2007 vo výške 9,5 % ročne od 1.8.2007 do
zaplatenia, zo sumy 5.916,- Sk mesačne za obdobie od 1.7.2007 do 30.6.2008 vo výške 9,5 % ročne
od 1.8.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.554,- Sk mesačne za obdobie od 1.7.2008 do 30.9.2008 vo výške
9,5% ročne od 1.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.554,- Sk mesačne za obdobie od 1.10.2008 do
31.12.2008 vo výške 9,5% ročne od 1.2.2009 do zaplatenia a zo sumy 1.108,- Sk mesačne za obdobie
od 1.1.2009 do 28.2.2009 vo výške 9,5% ročne od 1.4.2009 do zaplatenia.

Súd uznesením zo dňa 9.3.2009 pripustil do konania žalovanú v 2. rade.

Žalovaná v 2. rade v podaní zo dňa 30.3.2009 uviedla, že podľa § 272 ods. 1 zák. č. 461/2003
o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa prebrala výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26.11.1993 a
teda len pokračuje od 1.1.2004 vo výplate plnení, ktoré patrili do 31.12.2003, ak nárok na ich výplatu
trval aj po 31.12.2003. Za škodu vzniknutú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania na ďalej
zodpovedá zamestnávateľ (§ 190 ZP č. 65/65 Zb. platného v čase vzniku nároku); podľa žiadneho
ustanovenia právneho predpisu neprešla zodpovednosť za škodu zo zamestnávateľa na Sociálnu
poisťovňu, preto nie je v spore pasívne legitimovaná. Navyše ústredie je len organizačnou zložkou
Sociálnej poisťovne a nemá právnu subjektivitu.

Žalobca opäť podaním zo dňa 28.8.2008 zaslal prepočet výšky straty na dôchodku a požadoval zaviazať
žalovaných na zaplatenie straty na dôchodku do 30.9.2008 vo výške 277.375 Sk s 9,5 % úrokom od
16. dňa po právoplatnosti rozsudku.

V podaní zo dňa 13.9.2010 žalobca "upresnil a skompletizoval" svoj nárok tak, že požaduje od
žalovaného v 1. rade náhradu straty na dôchodku vyčíslenú za obdobie od 19.10.1995 do 31.8.20010
vo výške 358.542 Sk s úrokom z omeškania a náhradu trov konania, alternatívne aby súd zaviazal
žalovaného v 1. rade k uhradeniu nárokov do 31.12.2003 a žalovanú v 2. rade k uhradeniu nárokov
od 1.1.2004 a ďalej k mesačným úhradám od 1.9.2010 vo výške platnej k 31.8.2010 a upravovanej o
príslušnú valorizáciu a inou platnou úpravou. Na náhradu trov konania mal súd žalovaných zaviazať
podľa miery určenej povinnosti.

Na pojednávaní dňa 13.9.2010 žalobca uviedol, že vyrátal stratu na dôchodku za obdobie od r. 1995 do
augusta 2010 a žiadal pripustiť zmenu žalobného návrhu v znení: Žalovaný v l. rade je povinný uhradiť
žalobcovi sumu vo výške 11.899,- eur a úroky z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 6.900,- Sk
po prepočte na eur od 1.7.1996 do zaplatenia, ďalej vo výške 22,97% zo sumy 16.158,- Sk po prepočte
na eur od 1.7.1997 do zaplatenia, vo výške 17,6 % ročne zo sumy 16.408,- Sk po prepočte na eur od
1.8.1998 do zaplatenia, ďalej zo sumy 17.723,- Sk po prepočte na eur od 1.8.1996 do zaplatenia, zo
sumy 18.895,- Sk po prepočte na eur od 1.10.2001 do zaplatenia a z 23.880,- Sk po prepočte na eur
od 1.10.2001, ďalej vo výške 16,5% zo sumy 16.427,- Sk po prepočte na eur od 1.8.2002 do zaplatenia,
vo výške 13% ročne zo sumy 22.999,- Sk po prepočte na eur od 1.8.2003 do zaplatenia, vo výške 12%
ročne zo sumy 16.254,- Sk po prepočte na eur od 1.3.2004 do zaplatenia, vo výške 8% ročne zo sumy
21.130,- Sk po prepočte na eur od 1.8.2004 do zaplatenia, vo výške 6% ročne zo sumy 15.294,- Sk po
prepočte na eur od 1.8.2005 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 28.540,- Sk po prepočte na eur
od 1.8.2006 do zaplatenia, vo výške 9,5% ročne zo sumy 30.240,- Sk po prepočte na eur od 1.8.2007 do
zaplatenia, vo výške 9,5% ročne zo sumy 32.131,- Sk po prepočte na eur od 1.11.2008 do zaplatenia,
zo sumy 38.471,- Sk po prepočte na eur od 1.2.2009 do zaplatenia, zo sumy 12.134,- Sk po prepočte
na eur od 1.2.2010 do zaplatenia a zo sumy 24.975,- Sk po prepočte na eur od 1.10.2010 do zaplatenia
a nahradiť na účet právneho zástupcu trovy konania, alternatívne: Žalovaný v 1. rade je povinný uhradiť
uplatnené nároky vyčíslené do 31.12.2003 a žalovaný v 2. rade nároky vyčíslené od 1.1.2004 a ďalej
mesačné úhrady od 1.9.2010 vo výške platnej k 31.8.2010 a upravované o príslušnú valorizáciu platnú
právnou úpravou a nahradiť trovy konania určenej podľa miery povinnosti.

Súd zmenu návrhu pripustil uznesením zo dňa 13.9.2010.

Žalovaná v 2. rade na pojednávaní predniesla, že po 1.1.2004 rozhodovanie o uplatnenom nároku patrí
do právomoci Sociálnej poisťovne, nakoľko od uvedeného dátumu už ani Zákonník práce náhradu za
stratu na dôchodku neupravuje. Taktiež vzniesla námietku premlčania s poukazom na to, že žalobca si
uplatňuje nároky od roku 1995, a žaloba bola podaná až v r. 1998. V písomnom podaní z 11.10.2010
žalovaná v 2. rade uviedla, že žalobca dňa 13.9.2010 predložil výpočet straty na zárobku po skončení
práceneschopnosti, nie náhradu na stratu na dôchodku. Podľa § 272 ods. 3 zák. č. 461/2003 z.z. náhrada

za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej
invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich
výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej
patrili do 31. decembra 2003." Poukazujúc na Stanovisko občianskeho a správneho kolégia k niektorým
otázkam právomoci súdu na rozhodovanie o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania č.
Cpj 9/06, súd po 1.1.2004 nedisponuje právomocou rozhodovať o úrazových dávkach.

Žalovaný v 1. rade v písomnom podaní zo dňa 1.2.2011 uviedol, že návrh aj podanie z 13.9.2010
sú nejasné, nekonkrétne, vo svojom obsahu rozporné a nepreskúmateľné. Žalobca nemá svoj žalobný
nárok vypočítaný na zákonnom postupe, t.j. ako rozdiel dôchodkov na ktorý by mal žalobca nárok, ak
by k poškodeniu zdravia nedošlo a dôchodkom, na ktorý má nárok. Od 1.1.2004 všetky takéto nároky
prebrala sociálna poisťovňa a rieši ich v správnom konaní.

Žalobca písomným podaním zo dňa 8.3.2011 opäť upravil petit nasledovne:

Žalovaný v 1. rade je povinný v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia uhradiť žalobcovi stratu na
dôchodku za čas od 19.10.1995 do 31.12.2003 v sume 945,33 eur a úroky z omeškania od 1.7.1996 do
1.2.2004 v sume 1.670,95 eur a nahradiť trovy konania.

Žalovaná v 2. rade je povinná v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia uhradiť žalobcovi stratu
na dôchodku za čas od 1.1.2004 do 31.3.2001 v sume 1.436 eur a úroky z omeškania od 1.2.2004 do
28.2.2011 v sume 383,84 eur a naďalej mesačne vyplácať stratu na dôchodku v sume 18,98 eur do
8. dňa v mesiaci, navyšovanú o zákonom stanovenú výšku odo dňa valorizácie dôchodku a nahradiť
trovy konania.

Súd uvedené podanie podľa obsahu posúdil ako návrh na pripustenie zmeny petitu -rozšírenie návrhu
aj čiastočné späťvzatie a uznesením zo dňa 8.7.2011 pripustil navrhovanú zmenu petitu a v zvyšnej
časti konanie zastavil.

Žalovaný v 1. v podaní zo dňa 17.10.2011 vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k istine i
príslušenstvu. Žalobca bol od 19.10.1995 poberateľom predčasného starobného dôchodku a dňa
20.5.1998 podal žalobu, navyše v čase kedy právny poriadok nepoznal inštitút náhrady za stratu na
dôchodku, žalobcovi od 1.1.1989 do 31.3.2002 preto neprináleží žiadna náhrada za stratu na dôchodku.
V žalobe z 25.5.1998 si žalobca uplatnil len náhradu za stratu na dôchodku a úroky z omeškania si
uplatnil až v podaní z 13.9.2010.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, s obsahom spisu
Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 12C 179/92 a zistil tento skutkový stav :

Žalobca bol v pracovnom pomere od 1.6.1969 do 19.10.1995 v Železorudných baniach, š.p. Spišská
Nová Ves, ktorého právnym nástupcom bol BANE Spišská Nová Ves, š.p. Rozhodnutím ministra
hospodárstva č. 43 č. 3064/1997-900-030 z 30.6.1997 bola vyňatá časť majetku a pracovníci i záväzky
voči zamestnancom v súlade s dohodnutou delimitáciou (č.l. 64 a 68 spisu Okresného súdu Košice-
okolie sp. zn. 12C 179/92) boli delimitované z BANE Spišská Nová Ves, š.p. na Rudné bane, š.p.,
Banská Bystrica, vrátane nároku žalobcu.

Žalovaný bol na základe lekárskeho posudku dňa 29.1.1990 preradený z práce banského lokomotivára
na banského údržbára a od 25.1.1990 bol uznaný za zdravotne postihnutého. Následne od 2.1.1991 bol
preradený na prácu strojného robotníka a od 31.1.1991 vykonával prácu člena závodnej stráže.

Podľa rozhodnutia ústredia Sociálnej poisťovne z 30.10.1995 bol žalobcovi od 19.10.1995 priznaný
starobný dôchodok vo výške 4.831,- Sk a odňatý čiastočný invalidný dôchodok. Podľa odôvodnenia pri
výpočte sa vychádzalo z priemerného mesačného zárobku za r. 1994, 1993, 1987, 1992 a 1986.

Rozhodnutím ústredia Sociálnej poisťovne z 3.5.1996 bol žalobcovi starobný dôchodok zvýšený od júna
1996 o 12%, t.j. o 580 Sk, na sumu 5.411 Sk. Rozhodnutím ústredia Sociálnej poisťovne z 2.6.1997 bol
žalobcovi starobný dôchodok zvýšený od júla 1997 o 10%, t.j. o 542 Sk, na sumu 5.953 Sk.

Žalobca mal od 1.7.1998 po valorizácii o 8% starobný dôchodok vo výške 6.430 Sk, od 1.7.1999 po
valorizácii o 4 % + 167 Sk dôchodok vo výške 6.855 Sk, od 1.8.2000 po valorizácii o 5% + 228 Sk vo
výške 7.426 Sk, od 1.10.2001 po valorizácii o 7% vo výške 7.946 Sk, od 1.7.2002 po valorizácii o 5%
vo výške 8.344 Sk, od 1.7.2003 po valorizácii o 6% vo výške 8.845 Sk, od 1.2.2004 po valorizácii o 4%
vo výške 9.199 Sk, od 1.12.2004 po valorizácii o 3,4% vo výške 9.512 Sk, od 1.7.2005 po valorizácii
o 8,85% vo výške 10.354 Sk, od 1.7.2006 po valorizácii o 5,95% vo výške 10.971 Sk, od 1.7.2007 po
valorizácii o 6,25% vo výške 11.657 Sk mesačne a od 1.7.2008 po valorizácii o 5% vo výške 12.240 Sk.

Podľa výpočtov Sociálnej poisťovne z 28.10.1998, ak by mal žalobca príjem za r. 1990 5176 Sk
mesačne, za rok 1991 5.888 Sk, za r. 1992 70.656 Sk, za rok 1993 74.184 Sk a za r. 1994 116.376
Sk, starobný dôchodok žalobcu od 19.10.1995 by bol 5.040 Sk, od 6/1996 + 605 Sk, od 7/19987 + 565
Sk a od 7/1998 + 508 Sk, t.j. 6.718 Sk.

Okresný súd Košice okolie rozhodol medzitýmnym rozsudkom zo dňa 14.12.2005 sp. zn.
12C/179/1992-239 o určení, že žalovaný (v 1. rade) zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi chorobou
z povolania, ktorá je uvedená v zozname chorôb z povolania - prílohe č. 1 Vyhlášky Federálneho
ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. pod položkou 29. Rozsudkom Okresného
súdu Košice - okolie zo dňa 21.9.2006 sp. zn. 12C 179/92-262 bolo žalobcovi priznané bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 33.000 Sk a nárok na náhradu stratu na zárobku - za
obdobie od 25.1.1990 do 19.10.1995 - bol vylúčený na samostatné konanie, ktoré bolo vedené pod
sp. zn. 14C/246/2006. Podľa stanoviska súdneho znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie
účtovníctvo, daňovníctvo a personalistika I.. M.. D. E. W.. z 11.2.2008 pravdepodobná hrubá mesačná
mzda žalobcu, ak by vykonával profesiu lokomotivára, by bola v r. 1990 5.176 Sk, v r. 1991 5.888 Sk,
v r. 1992 6.818 Sk, v r. 1993 7.579 Sk, v r. 1994 7.734 Sk a v r. 1995 8.788 Sk. Uznesením zo dňa
13.11.2008 sp. zn. 14C/246/2006-131 Okresný súd schválil zmier medzi žalobcom a žalovaným (v 1.
rade) v ktorom sa žalovaný zaviazal zaplatiť 163.022 Sk za stratu na zárobku.

Podľa oznámenia Želby a.s. z 11.5.1998 bol priemerný hrubý zárobok banských lokomotivárov v r. 1988
4.943 Sk, v r. 1989 5.008 Sk. v r. 1990 5.176 Sk, v r. 1991 5.888 Sk, v r. 1992 6.818 Sk, v r. 1993 7.579
Sk, v r. 1994 7.734 Sk a v r. 1995 8.788 Sk.

Podľa oznámenia ústredia Sociálnej poisťovne po započítaní náhrady na stratu na zárobku fiktívny
starobný dôchodok žalobcu by bol od 19.10.1995 5.040 Sk, od 8.6.1996 5.645 Sk, od 8.7.1997 6.210 Sk,
od 8.71998 6.718 Sk, od 8.7.1999 7.154 Sk, od 8.8.2000 7.740 Sk, od 8.10.2001 8.282 Sk, od 8.7.2002
8.697 Sk, od 8.7.2003 9.219 Sk, od 1.2.2004 9.588 a od 1.12.2004 do 7.7.2005 9.899 Sk. Za rok 2005
nemožno určiť novú sumu zvýšenia dôchodku na základe nálezu Ústavného súdu SR č. 204/2008 Z.z..

Podľa potvrdení Sociálnej poisťovne z 5.10.2010 bol žalobcovi vyplatený dôchodok za mesiace 1-6/2002
vo výške po 7.946 Sk, za 7/2002-6/2003 po 8.344 Sk a za 7-12/2003 po 8.845 Sk.

Podľa výpočtov vedúcej úrazového poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica je u žalobcu
mesačná strata na dôchodku za apríl - jún 2002 po 336 Sk, za júl 2002 až jún 2003 po 353 Sk a za
júl 2003 až december 2003 po 367 Sk.

Zákonom č. 188/1988, s účinnosťou od 1.1.1989, bolo novelizované ust. § 447a Občianskeho zákonníka
v znení: Náhrada za stratu na dôchodku patrí v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou dôchodku,

na ktorý poškodenému vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, ak by do
priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok, bola zahrnutá náhrada za stratu
na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorú občan poberal v období rozhodnom pre vymeranie
dôchodku. Nárok žalobcu na starobný dôchodok vznikol dňa 19.10.1995, preto súd žalobný nárok
posudzoval podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.

Toto ustanovenie vychádza z toho, že poškodenému môže vzniknúť strata na dôchodku (tak na
starobnom, ako aj na invalidnom) tým, že dostane iba dôchodok, na ktorý má podľa predpisov o
sociálnom poistení nárok podľa skutočného zárobku, ktorý poberal v období rozhodujúcom pre určenie
výšky dôchodku, a nie dôchodok, v ktorom by bolo okrem jeho skutočného zárobku zahrnuté aj to, čo
po skončení práceneschopnosti poberal z titulu straty na zárobku. Suma, o ktorú mu takto vymerali nižší
dôchodok, predstavuje jeho stratu na dôchodku. Náhradu za túto stratu na dôchodku môže žiadať od
toho, kto mu spôsobil škodu na zdraví.

Za spôsobenie škody na zdraví žalobcovi je zodpovedný jeho zamestnávateľ, u ktorého v čase, kedy
došlo k chorobe z povolania, bol v pracovnom pomere, teda pasívne aktívne legitimovaný v čase začatia
konania bol bývalý zamestnávateľ žalobcu a neskôr jeho právny nástupca - žalovaný v 1. rade.

Podľa § 272 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa prebrala výplatu plnení
vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania,
ktoré vznikli pred 26.11.1993 a teda pokračuje od 1.1.2004 vo výplate plnení, ktoré patrili do 31.12.2003,
ak nárok na ich výplatu trval aj po 31.12.2003.

Súd má teda za to, že pokiaľ ide o vyplatenie plnení, od 1.1.2004 je daná pasívna legitimácia žalovanej
v 2. rade, pretože uvedeným ustanovením na ňu prešla povinnosť zamestnávateľa vyplácať plnenia
vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pri chorobe z povolania (choroba u
žalobcu vznikla pred 26.11.1993), a nie je daná pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade.

Skutočnosť, že v návrhu žalobca označil žalovanú v 2. rade: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta
8, Bratislava, súd nepovažuje za nesprávne označenie, nakoľko najprv je uvedená Sociálna poisťovňa,
ktorá má právnu subjektivitu a až potom jej ústredná organizačná zložka, navyše rovnaké označenie na
svojich písomnostiach uvádza samotná žalovaná v 2. rade.

Podľa § 179 ods. 1 písm. a) bod 1. zák. č. 461/2003 Z.z. účinného od 1.1.2004 do pôsobnosti ústredia
patrí rozhodovať v prvom stupni o dôchodkových dávkach, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej
rente.

Podľa § 272 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. nároky na výplatu plnení uvedených v odseku 1 sa posudzujú
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31.
decembri 2003, poskytujú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003.

Podľa § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského
poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu,
o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku
zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná
náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých
nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady
škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti
za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo
podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do
31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 272 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. v konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na
dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne za
obdobie do 31. decembra 2003 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a za obdobie po 31.
decembri 2003 ako o úrazovej rente podľa tohto zákona. To platí aj na konanie o týchto náhradách, na
ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a žiadosť o ich priznanie a vyplácanie bola podaná po 31.
decembri 2003.

Podľa § 272 ods. 9 zák. č. 461/2003 Z.z. v konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na
dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. júla 2006 (§ 272 ods. 5), sa po tomto dni rozhodne
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto náhrada za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na
dôchodku, ak nárok na ich výplatu trval aj po 31. decembri 2003, sa považujú od 1. januára 2004 za
úrazovú rentu a poskytujú sa v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 po zvýšení podľa tohto zákona.
Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 rovnako.

Podľa § 272 ods. 11 zák. č. 461/2003 Z.z. spory o nárokoch podľa odsekov 9 a 10 rozhodujú súdy.

Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení má súd za to, že o nároku na náhradu za stratu na
dôchodku, ktorý vznikol pred 1.1.2004 a o ktorom nebolo do toho dňa právoplatne rozhodnuté má
právomoc rozhodnúť súd, pričom nároky na výplatu plnení sa posudzujú podľa predpisov účinných do
31. decembra 2003. Po tomto dátume sa strata na zárobku vypočítava ako úrazová renta.

V danom prípade je predmetom konania náhradu za stratu na dôchodku, na ktorú nárok vznikol po
priznaní starobného dôchodku (10/1995) v nižšej sume ako by mu patril, ak by pre chorobu z povolania
nebol preradený na menej platenú prácu.

Žalovaní vzniesli námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie istiny
i úrokov z omeškania.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa
poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Obč. zák. najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o
škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej vznikla škoda; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 112 prvá veta Obč. zák. ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie.

Podľa § 121 Obč. zák. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.

Súd skôr, ako by posúdil oprávnenosť nároku žalobcu, preskúmal žalovanými vznesenú námietku
premlčania voči uplatneným nárokom žalobcu.

Predmetom konania bol nárok na náhradu škody na zdraví, ktorý je upravený občianskym zákonníkom.
Na uplatnenie takéhoto nároku platí len subjektívna premlčacia doba - dvojročná a začína plynúť odo
dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode (ako majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu
a rozsahu, ktorú možno vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na
náhradu škody uplatniť aj na súde) a kto za ňu zodpovedá (o zodpovednom subjekte). Náhrada za
stratu na dôchodku na rozdiel napr. od náhrady mzdy má povahu opakujúceho sa plnenia, preto pri nej
neprichádza do úvahy premlčanie jednotlivých mesačných plnení, ale premlčanie celého nároku.

Súd zastáva názor, že žalobca sa doručením rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, o priznaní
starobného dôchodku zo dňa 30.10.1995 spolu s vyplatením prvej sumy dôchodku (v súlade s poštovým
poriadkom najneskôr do 18 dní, to nebolo v konaní sporné) dozvedel o vzniku škody - strate na dôchodku.
Taktiež musel mať v tom čase vedomosť o tom, kto za ňu zodpovedá, keďže už 20.11.1991 podal žalobu
voči bývalému zamestnávateľovi o náhradu škody z titulu choroby z povolania. Vzhľadom na uvedené
súd má za to, že subjektívna 2 - ročná premlčacia doba začala plynúť najneskôr od 18.11.1995 a uplynula
18.11.1997.

Žaloba bola podaná až dňa 25.5.1998, teda po uplynutí premlčacej doby. Navyše v nej nebola uvedená
výška požadovanej sumy náhrady za stratu na dôchodku, žaloba bola teda neurčitá, uplatnený nárok
nevykonateľný. Žalobný návrh až do kvantifikovania uplatneného nároku neumožňoval jeho prejednanie
a meritórne rozhodnutie o ňom. I keď žalobca v čase podania žaloby s istotou nevedel, aká presná
výška náhrady škody mu patrí (v konečnom dôsledku to zistí až právoplatným rozhodnutím súdu), mal
vo svojom návrhu špecifikovať sumy, ktorých zaplatenia sa domáha a za aké obdobie. Súd podotýka,
že žalobca má právo počas konania disponovať svojím návrhom, čo aj žalobca neskôr bohato využíval.

Napriek skutočnosti, že súd si na jeho žiadosť vyžiadal od Sociálnej poisťovne, ústredia, výpočet
starobného dôchodku v sadzbe 94% z upraveného PMZ, príplatkov ku dôchodku a výšku valorizácie
od júna 1996 a tento výpočet doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa 23.11.1998, žalobca až v
podaní zo dňa 2.9.2008 (t.j. po cca 10 rokoch od podania žalobného návrhu a doručenia výpočtu
Sociálnej poisťovne) prvý krát vyčíslil uplatnený nárok na istinu a prvý krát si uplatnil nárok na úroky
z omeškania, ktoré Občiansky zákonník uvádza ako príslušenstvo pohľadávky. Charakteristickou črtou
úrokov z omeškania je ich akcesorická povaha (vedľajší záväzok čo do svojho trvania závisí od trvania
hlavného záväzku).

Nakoľko sa žalovaní v konaní dovolávali premlčania vznesením námietky premlčania voči všetkým
uplatneným nárokom žalobcu, súd na ne musel prihliadnuť a nemohol žalobcovi premlčané právo na
zaplatenie istiny a úrokov z omeškania priznať.

Súd v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p.. rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I, v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.