Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 3, 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 11C/48/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312204243
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Pytliaková Dr.

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5312204243.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, PhD., v právnej veci navrhovateľky H. L.,

A.. G., nar. X. X. XXXX, bytom T. Č.. XXXX, Č., prechodne bytom Q. Č.. XXX, proti odporcovi D. I., nar.
XX. X. XXXX, Q., Z. T. XXX, právne zastúpený JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, Čadca, Moyzesova
ul. 34, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Návrh v celom rozsahu s a z a m i e t a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 485,56 Eur na účet právneho
zástupcu odporcu JUDr. Antona Kupšu, Advokátska kancelária Čadca, do troch dní po právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podaným návrhom zo dňa 20.4.2012 žiadala určiť, že je výlučným vlastníkom časti

parcele L. Č.. XXXX zapísanej na LV č. XXXX kat. územie Q., ktorá je totožná s parcelou vytvorenou
geometrickým plánom č. 8C/78/2005 vyhotoviteľom Ing. Martinom Krnáčom ako parcela V. XXXX/
X - trvalý trávnatý porast o výmere 201 m2. Návrh odôvodnila tým, že odporca je zapísaný ako
výlučný vlastník spornej nehnuteľnosti, ktorá parcela je zapísaná na LV č. XXXX. Titulom nadobudnutia
vlastníckeho práva je darovacia zmluva, ktorou matka odporcu K. I. darovala parcelu odporcovi.
Právny predchodca odporcu nebol vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Vlastnícke právo si nechal osvedčiť
vydržaním pod číslom U. XX/XX, U. XXX/XX. Právna predchodkyňa odporcu nebola vlastníčkou tejto
parcele, pôvodnými vlastníkmi boli W. G. K. D. G. ako právni nástupcovia po neb. C. G.. V roku 1938

si W. G. postavil so súhlasom D. G. na svojej časti parcele pivnicu. Odporca robil si nároky do pivnice,
navrhovateľka podala žalobu na súd o určenie, že pivnica na parcele stojaca a časť pozemku pod
pivnicou patria do dedičstva po neb. W. G., zomr. X.X.XXXX. Konanie bolo vedené pred Okresným
súdom Čadca pod č.k. 8C/78/2005. V danom konaní navrhovateľka odvodzovala vlastnícke právo
právneho predchodcu W. G. k časti parcele L. Č.. XXXX titulom spracovania. V konaní sa preukazovalo
vlastníctvo k pivnici a časti pozemku pod touto pivnicou. Súd v tomto konaní vyhovel návrhu. Určil, že
pivnica a pozemok pod pivnicou patria do dedičstva po jej právnom predchodcovi.

Dedička po neb. D. G., ktorý zomrel XX.X.XXXX G. E., rod. G. odpredala kúpnou zmluvou zákonný
podiel vo vložke XXX, ktorý zdedila po svojom otcovi D. G. navrhovateľke. Osvedčením vyhlásenia o
vydržaní U. XXXXX/XX, U. XXXX/XX navrhovateľka získala vlastnícke právo k časti parcele L. XXXXX,
ktorá je totožná s časťou parcele L. XXXX ako parcela L. XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 201
m2. Vlastnícke právo k týmto podielom a konkrétne k podielu pod R. v 1/4-ine po D. G. získala dňom
X.X.XXXX. Vlastnícke právo k podielom pod R., R., R. v 5/16-tinách parcely Y. XXXXX získala darom
v roku 1969 od rodičov A. K. W. G.Á. ku dňu X.X.XXXX. Neb. D. G. ani dedička G. E., A.. G. zákonnýpodiel v parcele L. XXXXX, ktorá bola zapísaná po vložke XXX nikdy neodpredali odporcovi, resp.
jeho právnej predchodkyni. Podiel D. G. je totožný s novovytvorenou parcelou XXXX/X - trvalý trávnatý
porast o výmere 201 m2. Navrhovateľka poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR č. 911/1932

Sb. uverejneného v úradnej zbierke rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu, podľa ktorého ak určitý
spoluvlastníci určité časti týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán
o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva.
Takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky. Medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi parciel W. G. a D.
G. došlo k takejto dohode o reálnej deľbe. Z tohto dôvodu právni predchodcovia navrhovateľky splnili

podmienky pokojnej, nerušenej držby v zákonom stanovenej lehote k reálne vydelenej časti parcele.
Navrhovateľka tvrdila, že má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
aby tak zosúladila skutočný stav so stavom zapísaným na liste vlastníctva, pretože má záujem s
nehnuteľnosťou v budúcnosti disponovať ako výlučná vlastníčka.

K návrhu vyjadril sa odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Poukázal na to, že skutočnosti
uvádzané navrhovateľkou sa nezakladajú na pravde. Jednoznačne zo spisu sp. zn. 8C/78/2005 vyplýva,

že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že nepreukázala, že spornú parcelu v celom
rozsahu užívali W. G. a jeho manželka. Jednostranne v podanom návrhu vykladá stanovisko okresného
i krajského súdu vo svoj prospech. Nepreukázala reálnu deľbu a držbu svojich právnych predchodcov.
Mal za to, že sa jedná o preukážku veci rozhodnutej vo vzťahu k parcele L. XXXX - trvalé trávnaté porasty
o výmere 246 m2 v kat. území Q.. Žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu.

Súd v rámci vykonaného dokazovania oboznámil sa so spisom Okresného súdu Čadca sp. zn.
8C/78/2005, listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou, výpisom z pozemkovej knihy vložka XXX,
notárskou zápisnicou U. XX/XX, notárskou zápisnicou U. XXX/XXXX, kúpno-predajnou zmluvou z čl.
29, zmluvou o budúcej kúpno-predajnej zmluve z čl. 41, výpisom z pozemkovej knihy čl. 42, čestným
vyhlásením z čl. 48, dožiadaním Okresného súdu Nitra, zápisnicou z čl. 114, opravou a doplnením k

výpovedi G. E. z čl. 124, listom Správy katastra Č., oznámením Okresného súdu Nitra v dedičskom
konaní po poručiteľovi D. G. N. XXX/XX a ďalším spisovým materiálom mal zistený tento skutkový stav:

V konaní sp. zn. 8C/78/2005 pred Okresným súdom v Čadci bolo rozsudkom zo dňa 30.11.2009 určené,
že tá časť parcely č. L. XXXX- ttp o výmere 246 m2 zapísaná na LV č. XXXX kat. územie Q., ktorá je
totožná s parcelou vytvorenou geometrickým plánom znalca Ing. Martina Krnáča č. 8C/78/2005 zo dňa

20.8.2009, ktorý bude tvoriť súčasť rozsudku ako č. L. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 45 m2 a
pivnica na parcele stojaca, patria do dedičstva po neb. W. G., zomrelom X.X.XXXX, naposledy bytom Q.
XXX. Návrh vo zvyšku bol zamietnutý. Rozsudok v spojení s rozhodnutím druhostupňového súdu, a to
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/127/2010 zo dňa 30.6.2010 bol potvrdený. Právoplatnosť nadobudol
25.3.2010. V danej súdenej veci navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k celej parcele

L. XXXX, a teda, že parcelu v celom rozsahu by boli užívali W. G. a jeho manželka. Bolo preukázané, že
len parcela vo výmere 1 m okolo pivnice, pod pivnicou a vchod nadobudol deľbou W. G.. Na túto výmeru
bol vyhotovený aj geometrický plán a v tejto časti bolo návrhu vyhovené. Vo vzťahu k parcele XXXX/X
bol návrh na určenie, že táto parcela patrí do dedičstva po zomrelom zamietnutý.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. - len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

O prekážku rozhodnutej veci ide tam, kde ide o konanie medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci,
hoci o tejto veci už bolo právoplatne rozhodnuté. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten
istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z
totožného skutkového stavu. O prekážku rozsúdenej veci nejde, ak chýba čo i len jeden z uvedených
znakov.

V danom prípade, hoci právny zástupca odporcu na prekážku rozsúdenej veci vo svojom vyjadrení k
návrhu poukazoval, podmienky, pri ktorých možno konštatovať prekážku res judicata naplnené nie sú.
Minimálne skutkový základ, z ktorého konanie 11C/48/2012 a konanie 8C/78/2005 vychádzajú, a na
základe ktorého bol nárok v týchto konaniach uplatnený, je odlišný. Kým v konaní 8C/78/2005 skutkovýmzákladom určenia vlastníckeho práva toho času už zomrelého W. G. ku dňu jeho úmrtia ku parcele L. Č..
XXXX/X bola reálna deľba, v konaní 11C/48/2012 navrhovateľka svoje vlastnícke právo k tejto parcele
odvodzuje od kúpy a darovania. Súčasne v konaní 11C/48/2012 nevystupujú všetci účastníci, ktorí boli

účastníkmi konania vedeného pod sp. zn. 8C/78/2005. V danom smere súd sa vysporiadal s námietkou
prekážky rozhodnutej veci.

V rámci vykonaného dokazovania právny zástupca navrhovateľky poukázal na tú skutočnosť,
že navrhovateľka spornú nehnuteľnosť nadobudla na základe ústnej kúpnej zmluvy od právnej
predchodkyne D. G. G. E., pričom daný právny titul bol základom osvedčenia o vydržaní vlastníckeho

práva k spornej nehnuteľnosti navrhovateľkou pod U. XXXXX/XXXX. Vydržacia lehota navrhovateľke
uplynula k X.X.XXXX, nakoľko v 90-tych rokoch došlo ku kúpe spornej nehnuteľnosti. Na základe
dedičského konania po C. G. vlastnícke právo bolo zapísané v prospech D. K. W. G. v podiele 1/2-ice vo
vložkeXXXanásledne558po1/4-ine.Dňa7.4.1908 bolauzatvorenákúpno-predajnázmluvapreložená
z maďarského jazyka uzatvorená medzi manželkou K. G. K. F. K. C. G. - právnym predchodcom D. K.
W. G.. Preto je potrebné aplikovať uhorské obyčajové právo vzhľadom aj na dátum uzatvorenia kúpno-

predajnej zmluvy. Vydržaním uplynutím 32-ročnej lehoty D. G., W. G. tak nadobudli vlastnícke právo k
uvedenej nehnuteľnosti a k týmto okolnostiam sa stali vlastníkmi.

Právny zástupca odporcu poukázal na účelové tvrdenia uvádzané právnym zástupcom navrhovateľky,
nakoľko v konaní 8C/78/2005 nebolo preukázané, že by oprávneným držiteľom nehnuteľnosti bol W.
G.. V danom súdnom spore účelovo je odvodzované vlastnícke právo od D. G.. Pokiaľ každý mal

nadobudnúť v rovnakom podiele vlastníctvo k spornej parcele, dané okolnosti boli už vyvrátené v konaní
8C/78/2005. Práve z tohto dôvodu návrh v časti v konaní 8C/78/2005 bol zamietnutý.

Súd v konaní vypočul svedkov navrhnutých účastníkmi sporu. Svedok M. T. tvrdil, že mal z rozprávania
svojej starej matky Y. L. vedomosť, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu bola rozdelená medzi F.
K. G., pričom jeho rodičia parcelu odpredali D., a to na základe kúpnej zmluvy čl. 56. Peter G. parcelu

nikdy neužíval.

Svedkyňa L. D. tvrdila, že nakoľko je susedou účastníkov konania, pomery poznala. Pamätala
si, že odporca sadil na spornej nehnuteľnosti burgyňu. Každý rešpektoval vlastnícke právo toho-
ktorého vlastníka parcely. V danom rozsahu rešpektovala vlastnícke právo odporcu aj A. G. - matka
navrhovateľky. Tvrdila, že sa prisťahovala v roku 1985 a od uvedenej doby G. nehnuteľnosť nikdy

neužívali.

Svedok F. L. tvrdil, že jeho starí rodičia A. G. a starý otec vlastnili nehnuteľnosť, ktorá je predmetom
sporu. Hrávali sa na nej spolu so svojim bratom. Právni predchodcovia odporcu vždy robili prieky jeho
starým rodičom v tom smere, že sa zdržiavali na tejto parcele, ktorá im nepatrila.

Svedkyňa G. G. uviedla, že spornú nehnuteľnosť odjakživa užívali oni, to znamená jej matka. Sadili na

nej zemiaky. Tvrdila, že strýko D. G. umožnil užívanie parcely, kde sa nachádza pivnica navrhovateľke,
nakoľko táto sa najviac o nehnuteľnosti starala. Bývala tam, aj v súčasnej dobe tam býva.

Svedok B.. G. C. pomery poznal z toho dôvodu, že sa tam narodil. Rodičia navrhovateľky A. G. a jej
manžel odjakživa užívali pivnicu a parcelu okolo nej. Nemal vedomosť o tom, že by nejaké nezhody
čo do užívania tejto parcely existovali. Odporcu tam nikdy nevidel. V rámci výpovede svedka právny

zástupca odporcu poukázal na zápisnicu v konaní 8C/78/2005 zo dňa 20.10.2008, kde vypočutý svedok
uviedol: „Neviem, kto užíval parcelu okolo pivnice. Takéto majetkové veci nemôžem dosvedčiť.“ A v
rámci výpovede v danej súdenej veci tvrdil, že ju užívali G..

V konaní súd vypočul aj svedkyňu G. F., ktorá tvrdila, že rodičia navrhovateľky na spornej parcele mali
pivnicu, kde sa uskladňovali zemiaky.SvedkyňaE.R.-sestraodporcutvrdila,žeodjakživaparcelapatrilaI..Ceztútoparcelumaliajprístupovú
cestu. Otec tam mal zložené uhlie, drevo, ktoré potrebovali na kúrenie. K rodinnému domu nebolo možné
dostať sa autom. Nikto im nebránil v užívaní danej parcele. G. mali pivnicu a vchod od cesty, a ten aj

užívali. Spory začali až v čase, keď zomrela matka navrhovateľky A. G.. Dovtedy vlastnícke právo bolo
rešpektované.

Súd vypočul svedkyňu B. D., ktorá tvrdila, že do pivnice, ktorá sa na spornej parcele nachádza, vozili
zemiaky právni predchodcovia navrhovateľky. Nepamätala si, na základe akého právneho titulu parcela
bola navrhovateľkou, resp. jej právnou predchodkyňou nadobudnutá. Tá len usudzovala, že parcela im

patrí, pokiaľ tam mali pivnicu.

Navrhovateľka opätovne žiadala vypočuť svedka G.. W. L. - svojho syna. Ten tvrdil, že spornú
nehnuteľnosť kúpila jeho matka od G. E. ako dedičke po D. G..

Odporca poukázal na tú skutočnosť, že v roku 1987, keď sa vrátil z vojny, poza spomínanú pivnicu bola
vybagrovaná cesta po parcele, ktorá patrila práve im, aby mohli tadiaľ prechádzať vozidlá. V tom čase
žila ešte A. G. - matka navrhovateľky. Žiadnym spôsobom nebolo bránené odporcovi, aby tadiaľ bola

vytvorená cesta. Pokiaľ by to nebol ich pozemok, určite nejakým právnym spôsobom bolo znemožnené
cestu vytvoriť.

Skutočnosť, že poza pivnicu viedla cesta potvrdila svedkyňa O. T.. Nepamätala si, že by A. G. - matka
navrhovateľky niekedy sadila okolo pivnice zemiaky. Ani ich tadiaľ sadiť nemohla, lebo viedla tam cesta.

Z notárskej zápisnice U. XXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX dňa 26.8.2005 spísanej na notárskom úrade mal

súd preukázané, že navrhovateľka si osvedčila vlastnícke právo vo vzťahu, okrem iných nehnuteľností
aj k parcele L. XXXXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 69 m2, ktoré mala nadobudnúť kúpnou zmluvou
od G. E., rod. G. v roku 1994 ako jedinej právnej nástupkyni po zomr. otcovi D. G.. Vlastnícke právo
nadobudla vydržaním ku dňu X.X.XXXX v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka.

Z notárskej zápisnice U. XX/XX, U. XXX/XX zo dňa 19.5.1995 vyplynulo, že K. I. ako výlučná vlastníčka

nehnuteľností v kat. území Q. okrem iných aj parcela L. Č.. XXXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 246
m2 nadobudla dedením po C. D., dedením po W. I., titulom kúpy Č. XX/XX od JO. D., výmenou od C.
G. v roku 1963, kúpou od G. R. K. H. R. v roku 1970, výmenou od C. G. v roku 1963, kúpou od Š. I. v
roku 1965, ústnou kúpnou zmluvou od C. T. K. K. B. v roku 1963. Uvedené nehnuteľnosti v notárskej
zápisnici boli vydelené pri spoluvlastníckej deľbe ešte pred rokom 1950. Osvedčené nehnuteľnosti boli

premietnuté aj na identifikáciu vyhotovenú 14.2.1950 Správou katastra Č., kde ako vlastníčka je vedená
K. I. aj vo vzťahu k parcele L. Č.. XXXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 246 m2.

Z pozemnoknižného hárku č. XXX kat. územie Q. mal súd preukázané, že okrem iných parciel je
zapísaná aj parcela XXXXX - lúka, vo vzťahu ktorej ako podieloví spoluvlastníci boli zapísaní aj pod R.)
nedospelý D. G. a pod R.) nedospelý W. G..

Navrhovateľka v konaní predložila zmluvu o budúcej kúpno-predajnej zmluve zo dňa 11.8.2005
uzatvorenú medzi G. E., A.. G. ako predávajúcou a H. L., A.. G. ako kupujúcou s tým, že predávajúca G.
E. odpredáva celý svoj zákonný podiel vo vložke XXX, ktorý zdedila po svojom neb. otcovi D. G.F., nar.
XX.X.XXXX v Q., ktorý sa nachádza v kat. území Q. Z. T.V., a ktorý dňa XX.X.XXXX H. E. zomrel. Tento
podiel odpredáva za cenu 30.000,- Sk, pričom prehlásila zároveň v bode 2 zmluvy o budúcej kúpno-

predajnej zmluve, že dáva súhlas navrhovateľke, aby nehnuteľnosť dala v evidencii nehnuteľností kat.
územia Č. prepísať na svoje meno a stala sa ich zákonnou vlastníčkou.

Čestnéprehláseniečl.48spisuobsahujeprehlásenieG.E.,žejejedinoudcérouD.G.,zomr.XX.X.XXXX
H. E., pričom prehlasuje, že nikdy sa nestretla ani nejednala o predaji, prípadne o súhlase prevodu právz titulu vydržania pozemkov v Q. Z. T. s pánom D. I., R. Q. XXX, ktorý si nárokuje do parcele XXXX/X o
výmere 201 m2. Jedine jej sesternica H. L., A.. G.Á. odkúpila jej podiel dňa 11.8.2005, a ktorá ho užívala
aj pred rokom 2005. Dopísané písmom „vo vložke XXX kat. územie Q., doplnila G. E.“.

Zo správy Správa katastra Č. čl. 165 vyplýva, že listina zmluva o budúcej kúpno-predajnej zmluve nebola
doručená na zápis na Správu katastra Č.. Parcely v citovanej vložke č. XXX boli zapísané na subjekt
L. H.B., A.. G. na základe listín Q. XXXX/XXXX, Q. XXX/XXXX. Na listoch vlastníctva založených v
projekte ROEP na parcely Y. vedené vo vložke XXX nebol vedený účastník zmluvy G. E., A.. G.Á., ale
jej právny predchodca.

Z predložených výpisov z katastra nehnuteľností kat. územie Q. vyplýva, že na parceliach Y. vedených

vo vložke č. XXX je vedený ako vlastník právny predchodca G. E. D. G..

Zo správy Okresného súdu Nitra súd získal oznámenie, že po poručiteľovi D. G., zomr. XX.X.XXXX bolo
vedené konanie pod sp. zn. N. XXX/XXXX, ktoré bolo zastavené pre nemajetnosť.

Súd v konaní vykonal dôkaz, a to výsluchom svedkyne G. E. prostredníctvom dožiadaného Okresného
súdu Nitra. Táto v rámci svojho výsluchu uviedla, že navrhovateľka je jej sesternicou. Odporcu nepozná.

Chcela jej odpredať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. územie Q. podľa zmluvy v spise na
čl. 41, ktoré boli pôvodne vo vlastníctve jej otca D. G.. Tie však doposiaľ neboli na ňu prevedené.
Navrhovateľka aj napriek tej skutočnosti predmetné pozemky previedla na seba a svedkyňu o tom
neinformovala. Parcela č. XXXX/X, o ktorú navrhovateľka sa sporí s odporcom nie je ani na predmetnom
liste vlastníctva. Svedkyňa nevedela sa vyjadriť ku skutočnostiam, či spornú nehnuteľnosť užíval v

minulosti W. G. s manželkou. Poukázala však na to, že navrhovateľka osobne v decembri 2012 ju
navštívila a priniesla jej čestné prehlásenie, ktorého obsahom bola skutočnosť, že svedkyňa vyhlasuje,
že sporné nehnuteľnosti jej predala ešte pred rokom 1984, čo však nebola pravda, keďže v tom čase
ešte žil aj otec svedkyne, ktorý bol ich vlastníkom. Mohla sa obrátiť priamo na neho. Preto čestné
prehlásenie nepodpísala. Navrhovateľka vyvíjala na ňu nátlak, z ktorého dôvodu u notára bolo spísané

čestné prehlásenie zo dňa 14.12.2012, pričom fotokópiu prvej strany založila svedkyňa do spisu. Časť
čestného prehlásenia je napísaná na počítači, čo vlastnoručne svedkyňa podpísala. Veta, ktorá je
na konci čestného prehlásenia dopísaná rukou bola bez vedomia svedkyne dopísaná navrhovateľkou
až po tom, ako odstúpila od stola na notárskom úrade, kde čestné prehlásenie podpisovala. Danú
skutočnosť si všimla svedkyňa až doma, následne predložila súdu opravu a doplnenie k výpovedi v

konaní sp. zn. 11C48/2012 (10Cd/2/2013). Vo svojej oprave doplnila skutočnosti, ktoré neuviedla v
rámci svojej výpovede pred dožiadaným súdom. Uviedla, že o kúpno-predajnej zmluve sa dozvedela v
telefonickom rozhovore s navrhovateľkou po vypočutí na súde 7.6.2013. Žiadnu riadnu kúpno-predajnú
zmluvu nepredložila, pretože ani nemohla. K dedičskému konaniu po jej otcovi nemala žiadne doklady
a dedenie ani riadne neprebehlo. Podľa svedkyne navrhovateľka mala vedomosť o tom, že polovica

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX bola zapísaná na D. G.Á.. Zmluva o budúcej kúpno-predajnej
zmluve a tzv. osvedčenia bez svedkov mala poslúžiť ako zábezpeka, že pozemky po prededení nepredá
inému záujemcovi. Svedkyňa bola presvedčená, že so zápisom v katastri nie je všetko v poriadku, a
preto žiadala sa 14.12.2012 osobne stretnúť s navrhovateľkou. Ani v uvedený deň neuviedla, že vklad
do katastra bol urobený na základe osvedčenia. V čestnom prehlásení zo dňa 14.12.2012 napísala, že

navrhovateľka užívala podiel pozemkov na LV č. XXXX aj pred rokom 2005. Neboli to však jej vedomosti,
ale tvrdenie navrhovateľky.

Navrhovateľka v konaní predložila návrh na zmenu vzhľadom na vykonaný dôkaz, výsluch svedkyne
G. E.. Uznesením sp. zn. 11C/48/2012 v spojení s opravným uznesením zo dňa 27.3.2014 návrh na
pripustenie zmeny bol zamietnutý, ako aj návrh na pripustenie vstupu do konania ďalších účastníkov.

Podľa § 80 c) O.s.p. - návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Navrhovateľka naliehavosť právneho záujmu odôvodnila potrebou zosúladenia skutočného stavu so
stavom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX tvrdiac, že je vlastníkom parcely č. L. XXXX zapísanej
na LV č. XXXX kat. územie Q., ktorá je totožná s časťou parcely vytvorenou geometrickým plánom v

konaní sp. zn. 8C/78/2005 ako parcela V. XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 201 m2.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka - vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka - všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka - vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Najdôležitejším a základným vecným právom je vlastnícke právo, ktoré tvorí jednu zo základných
podmienok existencie a fungovania trhového hospodárstva. Obsahom tohto práva je neobmedzené
panstvo nad vecou. Ako absolútne právo pôsobí voči všetkým subjektom (erga omnes).

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka - obsahom vlastníckeho práva sú vlastníkove práva vec držať,
užívať, požívať plody, veci a jej úžitky a s vecou nakladať.

V konkrétnej súdenej veci navrhovateľka vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, a to k parcele V. Č.. XXXX/
X - trvalý trávnatý porast o výmere 201 m2 v kat. území Q. zapísanej na LV č. XXXX odvodzovala
od ústnej kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila s právnou nástupkyňou nebohého D. G. G. E., na základe

ktorej navrhovateľka osvedčením získala vlastnícke právo titulom vydržania k spornej nehnuteľnosti,
ktorá je časťou parcele L. XXXXX a podľa bodu 2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve G. E. súhlasila
s tým, aby si osvedčila navrhovateľka vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. podstatným dôkazom
vykonaným v konaní vo vzťahu k skutočnostiam tvrdeným navrhovateľkou v žalobnom návrhu, ako aj vo
vyjadrení právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní 9.10.2013 je výsluch svedkyne dožiadaným

súdom Okresným súdom Nitra, ktorá priamo do zápisnice uviedla dňa 7.6.2013, že mala záujem
odpredať nehnuteľnosti navrhovateľke zapísané na LV č. XXXX kat. územie Q., ktoré boli pôvodne vo
vlastníctve jej otca, ktorý zomrel v roku 1986. Doposiaľ však prepísané na svedkyňu neboli. Svedkyňa
poprela tvrdenia navrhovateľky v tom smere, že by ústnou kúpnou zmluvou previedla na navrhovateľku
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré ešte ani neboli prejednané v dedičskom konaní po jej otcovi

D. G., zomr. XX.X.XXXX, pretože dedičské konanie, ktoré prebehlo po poručiteľovi pod sp. zn. N.
XXX/XX bolo zastavené pre nemajetnosť, z čoho vyplýva, že nebolo prejednané dedičstvo po D.
G.. Nebolo teda preukázané, že bol vlastníkom nehnuteľností, ktoré navrhovateľka mala od právnej
nástupkyne G. E. titulom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve odkúpiť, a teda nemohla navrhovateľka
na základe právneho úkonu, od ktorého odvodzovala vlastnícke právo osvedčiť si vlastníctvo k

spornej nehnuteľnosti od nevlastníka. G. E. bližšie vo svojom doplnení k výpovedi (čl. 124) opísala
skutočnosti, na základe ktorých navrhovateľka ju oslovila, pričom o žiadnej kúpno-predajnej zmluve
nevedela. O daných skutočnostiach dozvedela sa až z telefonického rozhovoru s navrhovateľkou. S
poukazom aj na charakter podivuhodných skutočností uvádzaných svedkyňou vo svojej výpovedi, boli
spochybnené tvrdenia navrhovateľky o dôvodnosti podaného žalobného návrhu, pričom tvrdeniam,

ako aj listinným dôkazom predloženým navrhovateľkou v súdenej veci, súd nemohol priznať váhu
preukazujúcu unesenie dôkazného bremena vo vzťahu k žalobnému petitu. Súd v konaní vykonal
dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí sa nevyjadrili k právnemu titulu nadobudnutia vlastníckeho práva
navrhovateľky, resp. jej právnych predchodcov k spornej parcele, pretože o danej skutočnosti vedomosť
nemali.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že prevod vlastníckeho práva možno uskutočniť len na základe zmluvy,
ktorá je platná. Pre platnosť, alebo neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva je rozhodujúcihmotno-právny stav v dobe jej uzavretia, čo v danom prípade vylučuje navrhovateľku ňou uvádzaným
spôsobom nadobudnúť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti od nevlastníka (D. G. ako právneho
predchodcu G. E.).

Súdu ako nevieryhodné sa javí aj čestné prehlásenie (čl. 48) doplnené ručným písmom, z ktorého
vyplýva tvrdenie svedkyne G. E.L., že jedine navrhovateľka od nej odkúpila podiel 11.8.2005 a tento aj
užívala pred rokom 2005 vo vzťahu k parcele XXXX/X o výmere 201 m2.

Vychádzajúc z takto zistených skutočností súd vyhodnotil žalobný návrh navrhovateľky ako nedôvodný
a zamietol ho v celom rozsahu.

V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., § 149 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. odporca v konaní bol plne

úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania voči navrhovateľke. Súd priznal odporcovi náhradu
trov právneho zastúpenia právneho zástupcu odporcu za jednotlivé úkony právnej pomoci, a to príprava,
prevzatie zastúpenia, spísanie vyjadrenia k návrhu 16.8.2012, účasť na pojednávaní 12.12.2012 po
58,69 Eur, účasť na pojednávaní 13.2.2013, 9.10.2013 po 60,07 Eur, účasť na pojednávaní 3.9.2014 v
sume 61,87 Eur + režijný paušál za rok 2012 3 úkony po 7,63 Eur, rok 2013 za 2 úkony po 7,81 Eur, za

rok 2014 za 1 úkon po 8,04 Eur, celkovo trovy právneho zastúpenia predstavujú 358,08 Eur +

režijný paušál 46,55 Eur + 20 % DPH zo základu 404,63 Eur predstavuje 80,93 Eur. Celkom trovy
právneho zastúpenia súd priznal odporcovi vo výške 485,56 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier),

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia.