Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/204/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613208770
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1613208770.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, Metodova 8,

zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, IČO: 35 855 673, Dr. Vl.Clementisa
10, Bratislava, proti odporkyni I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v L., I., o zaplatenie sumy 184,37 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 129,37 € s úrokmi z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 129,37 € od 23.03.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 6,66 € a trov právneho
zastúpenia v sume 25,24 € právnemu zástupcovi navrhovateľa Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska

kancelária, IČO: 35 855 673, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 26.07.2013 doručil navrhovateľ Okresnému súdu Malacky návrh na začatie konania zo dňa
01.07.2013, ktorým sa voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 184,37 € s úrokmi z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 184,37 € od 23.03.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu
neuhradených služieb, poplatkov a náhrady škody. V návrhu uviedol, že s odporkyňou uzavrel zmluvu
o pripojení č. M., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej
zmluvy vypožičal odporkyni SIM kartu za účelom umožnenia využívania telekomunikačných služieb
navrhovateľa, keď SIM karte bolo pridelené účastnícke č. XXXXXXXXXX. V snahe predísť procesnej

neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, návrhom si
uplatnilnároktitulomspôsobenejškody,ktorámuvzniklazaodpredanýmobilnýtelefón/telekomunikačné
zariadenia E. D. modem vo výške 55 €, keď škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného
telefónu a jeho akciovou cenou, ktorú škodu mu odporkyňa spôsobila tým, že získala mobilný telefón
za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom porušila zmluvný záväzok používať jeho služby a
riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby po dobu viazanosti. Dojednaná zmluvná pokuta ako
občianskoprávny inštitút mala v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade

porušenia zmluvy o pripojení, ktorá by navrhovateľovi mohla vzniknúť tým, že on si svoje povinnosti
poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón za akciovú cenu splnil, avšak odporkyňa si svoju
základnú povinnosť na zotrvaní v zmluvnom záväzku po dobu viazanosti a na riadnom a včasnom
platení splatných záväzkov nesplnila. Ďalej v návrhu uviedol, že zmluvná pokuta nebola dojednaná
s úmyslom privodiť odporkyni neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad,keď dôjde k porušeniu zmluvných povinností, ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech.
Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného
zmluvného záväzku odporkyne. Ďalej uviedol, že odporkyňa si bola v zmysle dodatku k zmluve o

pripojení vedomá ceny predávaného mobilného telefónu ako rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou)
cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že sa služby zaviazala užívať po dohodnutú dobu, pričom
nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo vznik škody (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej
ceny mobilného telefónneho zariadenia), v prejednávanej veci spolu vo výške 55 €, (ako rozdiel
predajnej ceny mobilného telefónu 60 € a jeho akciovej ceny 5 €). Tým, že odporkyňa riadne a včas

nezaplatila cenu poskytnutých služieb za obdobie od novembra 2011 do februára 2012, uplatnil si voči
nej nárok na zaplatenie sumy 129,37 €. Na pokus o pokonávku zo dňa 8.3.2012 odporkyňa nereagovala,
sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón neuhradila, a to ani v
dodatočne stanovenej lehote. Jeho pohľadávka voči odporkyni ku dňu podania návrhu na súd pozostáva
z neuhradených služieb v sume 129,37 € a z nároku na zaplatenie sumy 55 € uplatnenej titulom náhrady
škody, spolu 184,37 €, keď z tejto sumy si uplatňuje úroky z omeškania vo výške 9 % ročne, počnúc

dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo
dňa 23.03.2012 do zaplatenia.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrila.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,
pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 16.06.2015.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Zo Zmluvy o pripojení č. M. zo dňa 24.02.2010 (ďalej len „zmluva o pripojení“) súd zistil, že bola uzavretá
medzi navrhovateľom ako poskytovateľom na jednej strane a odporkyňou ako zákazníkom na strane
druhej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov; odporkyňa túto zmluvu uzavrela ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe tejto zmluvy
poskytol odporkyni ako užívateľovi tzv. SIM kartu č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX za účelom umožnenia

prihlásenia sa odporcu do siete poskytovateľa a používania služieb v programe „Mobilný Orange Internet
Klasik“, SIM karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX; k uvedenej zmluve o pripojení bol dňa
24.02.2010 medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii
účastníckeho programu „Mobilný Orange Internet Klasik“ na SIM karte (bod. 1.1 dodatku), ďalej dohoda
o predaji koncového telekomunikačného zariadenia zn. E. modem so zľavou zo spotrebiteľskej ceny

5 € (bod 1.2 dodatku), pričom odporkyňa sa zaviazala, že po dobu viazanosti 36 mesiacov zotrvá v
zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky
alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá
svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi
vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia

povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod 2.3
c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku
odporca uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku); v prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej
vbode2.3alebo2.4článku(najmäalenielennezaplateniesplatnejcenyzaslužby,nedodržaniezáväzku
uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím

doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby
viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany) dojednali povinnosť
odporcu uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 331,94 €, pričom zaplatením zmluvnej pokuty
nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutejzmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu je účastník povinný uhradiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostáva
do uplynutia doby zmluvnej viazanosti (bod 2.5 dodatku); v dodatku bolo dojednané, že dodatok je
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení (bod. 3.6 dodatku).

Faktúrou č. 5147141402 splatnou dňa 09.01.2012 na sumu 23,39 € vyúčtoval navrhovateľ odporkyni
cenu poskytnutých služieb tel. čísla XXXXXXXXXX za obdobie od 17.12.2011 do 16.01.2012.

Faktúrou č. 5143747453 splatnou dňa 06.12.2011 na sumu 78,61 € vyúčtoval navrhovateľ odporkyni
cenu poskytnutých služieb tel. čísla XXXXXXXXXX za obdobie od 17.10.2011 do 16.12.2011.

Faktúrou č. 5153994247 splatnou dňa 06.03.2012 na sumu 3,98 € vyúčtoval navrhovateľ odporkyni cenu
poskytnutých služieb tel. čísla XXXXXXXXXX za obdobie od 17.02.2012 do 16.03.2012.

Faktúrou č. 5150534829 splatnou dňa 05.02.2012 na sumu 23,39 € vyúčtoval navrhovateľ odporkyni
cenu poskytnutých služieb tel. čísla XXXXXXXXXX. za obdobie od 17.01.2012 do 16.02.2012.

Pokusom o pokonávku zo dňa 08.03.2012 navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu pohľadávky z titulu
neuhradenýchelektronickýchkomunikačnýchslužieb(129,37€)azmluvnejpokuty(331,94€),najneskôr
do 22.03.2012. Pokus o pokonávku bol odporkyni doručovaný prostredníctvom pošty.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania

a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré satýkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 31.01.2013), výška

úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je
dôvodný v časti uplatnenej ceny poplatkov a v časti uplatnenej náhrady škody.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ s odporkyňou uzavrel zmluvu o pripojení v znení dodatkov k

zmluve, na základe ktorej poskytoval odporkyni elektronické komunikačné služby v ňou zvolených
programoch služieb. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou založený zmluvou o pripojení
súd posúdil ako občianskoprávny vzťah, odporkyňa uzavrela zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez
oprávnenia na podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že odporkyňa využívala služby navrhovateľa,
cenu poskytovaných služieb splatných v období od 17.10.2011 do 16.03.2012 fakturoval navrhovateľ

odporkyni spolu v sume 129,37 €, ktoré ceny odporkyňa riadne a včas neuhradila. Preto súd uložil
odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 129,37 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté
elektronické komunikačné služby. Nakoľko odporkyňa je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil
jej súd aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úroky z omeškania v sume 9 % ročne zo sumy 129,37 €
od 23.03.2012 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej

sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 23.03.2012 predstavovala 1 % ročne (1% + 8% = 9 %),
navrhovateľovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne. V prevyšujúcej časti súd
návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol z nižšie uvedených dôvodov.

Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na
odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení
je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny
vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené

vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej
časti).

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že náhradu škody v sume 55 € neuplatnil navrhovateľ
dôvodne.Uplatnenáškodapredstavujepodľanavrhovateľarozdielmedzipredajnoucenouodpredaného
mobilného telefónu/zariadenia (60€) a jeho akciovou cenou (5 €) V prejednávanej veci je tento

rozdiel 55 € (60 € - 5 € = 55 €) a tento rozdiel považuje navrhovateľ za škodu vzniknutú porušením
povinnosti odporkyne. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že neplnením záväzku viazanosti zo
strany odporkyne mu vznikla škoda v sume uvedeného rozdielu medzi predajnou cenou mobilného
telefónu a jeho akciovou cenou. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody
teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom
vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za

poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za
škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv.

zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených
povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj
mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie
všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť

za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že odporkyňa porušila povinnosť zotrvať v zmluvnom
vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa po dobu 36 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmlúv o
pripojenínevyplývapovinnosťodporkynesplatiťprávnemupredchodcovinavrhovateľazľavnenúakciovú
cenu mobilného telefónu, preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva
zo zmluvy. Pokiaľ ide ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporkyne za škodu a to samotný vznik

škody, podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku.
Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne
vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s.

151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúcehostavu(R55/1971,s.153).To,čopoškodenémuušlo(ušlýzisk)jeujmouspočívajúcou
v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj
keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa navrhovateľa

mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keď
odporkyňa nezotrvala s právnym predchodcom navrhovateľa v zmluvnom vzťahu počas dojednaných
24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody navrhovateľa podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu
za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky navrhovateľ predáva
mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom podaným návrhom bolo

možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi predajnou a
akciovoucenoumobilnéhotelefónutakniejenásledkomprotiprávnehoúkonuodporkyne,alevýsledkom
zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo
strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo,

pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku
tvrdeného porušenia povinnosti odporkyňou zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať
predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť,
teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných
dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku

zodpovednosti odporkyne za škodu a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom záväzku podojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol
tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporkyňou, v rámci ktorej navrhovateľ dostal od odporkyne
dojednanú kúpnu cenu.

Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa v časti žalovanej sumy 55 € s príslušenstvom ako
nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vo veci bola pomerne úspešnejší navrhovateľ,
ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania

súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 184,37 €. Navrhovateľ
bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 129,37 €, t. j. 70,17 %, v časti o zaplatenie sumy 55 € bola
úspešná odporkyňa, t. j. 29,83 % (neúspech navrhovateľa je úspechom odporkyne), navrhovateľovi tak
vzniklo právo na náhradu 40,34 % (70,17 % - 29,83 % = 40,34 %) jeho účelne vynaložených trov, ktoré
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 16,50 €, z ktorých 40,34 % predstavuje

sumu 6,66 €, a náhrady trov právneho zastúpenia, navrhovateľom uplatnenej vo výške 62,57 € za 2
úkony právnej služby ( vyúčtované podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov, a to
prevzatie veci a príprava zastúpenia vo výške 18,26 €, návrh na súd vo veci samej vo výške 18,26 €,
2 x režijný paušál vo výške 2 x 7,81 € + 20% DPH), z čoho 40,34 % predstavuje 25,24 €, ktoré trovy je
odporkyňa povinná nahradiť navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o trovách konania osobitne uviedol trovy právneho zastúpenia
a ostatné trovy, trovy právneho zastúpenia je odporkyňa v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinná zaplatiť
právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)