Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/345/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613233772
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613233772.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci

navrhovateľky: K. P., O.. XX.X.XXXX, V. F. O. X., M. X/XX, právne zastúpenej JUDr. Štefanom
Kamenickým, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7 proti odporcovi: M. P., O..
XX.X.XXXX, V. G., P. P. XX/X, právne zastúpenom JUDr. Pavlom Závackým, advokátom so sídlom v
Kežmarku, Hradné námestie 29, o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany odporcu pre navrhovateľku určené rozsudkom tunajšieho súdu č.
15C/12/2008 - 27 zo dňa 2. 4. 2008 zo sumy 150,- eur mesačne na 190,- eur mesačne počnúc od 1. 9.
2014, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky vopred.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného z a m i e t a.

Dlžné výživné zo strany odporcu pre navrhovateľku za obdobie od 1. 9.2014 do 31. 12. 2014 vo výške
160,- eur súd p o v o ľ u j e odporcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur splatných spolu s
bežným výživným počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia pod následkami straty výhody
splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

Súd vzájomný návrh odporcu na zníženie výživného a zrušenie výživného formou sporivej časti z a
m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.11.2013 domáhala zvýšenia výživného
zo strany odporcu zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne. V návrhu uviedla, že
rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 15P/12/2008 zo dňa 2.4.2008 bolo manželstvo jej rodičov rozvedené
a schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej odporca sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 150,-
eur mesačne a zároveň formou sporivej časti sumou 130,- eur mesačne. V čase tejto úpravy bola na II.

stupni základnej školy, teraz navštevuje 4. ročník strednej školy a chce pokračovať v štúdiu na vysokej
škole. V návrhu uviedla jej mesačne výdavky vo výške 520,- eur mesačne z toho 90,- eur náklady na
bývanie, 130,- eur strava, 100,- eur oblečenie, 50,- eur škola a cestovné, 100,- eur náklady súvisiace
s jej zdravotným stavom.

Dňa 26.3.2014 písomným podaním odporca podal vzájomný návrh na zníženie výživného z jeho strany
pre navrhovateľku na minimálne zákonom stanovené výživné.

Navrhovateľka sa na pojednávania opakovane nedostavovala z dôvodu jej zdravotného stavu. Súd
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával jej neprítomnosti.Odporcanesúhlasilsozvýšenímvýživného.Uviedol,žezačiatkomroku2013pracovaluzamestnávateľa
TuBau, kde priemerný čistý mesačný príjem činil okolo 600,- eur. Následne sa zamestnal vo firme
TuCon, kde mal vyšší príjem. Následne bol evidovaný na úrade práce, kde na vlastné náklady si urobil

zváračský kurz. V apríli 2014 obnovil živnosť, ktorú zrušil v septembri 2014. Ako živnostník pracoval
pre firmu BMZ Spišská Nová Ves po dobu cca 3 mesiace. Živnosť zrušil z dôvodu, že si našiel terajšiu
prácu vo firme STI Krompachy. Je podielovým spoluvlastníkom lesných pozemkov, ornej pôdy a TPP.
Tieto podiely získal dedením po rodičoch. Lesné pozemky sú združené v Urbariáte v Kurimanoch, nie
sú mu vyplácané žiadne výnosy. Orná pôda je prenajatá, za prenájom sa uhrádza nájomné 16,- eur

ročne. Iné nehnuteľnosti nevlastní. Mal záujem kúpiť si byt na Slovensku, avšak zo strany banky mu
nebol poskytnutý úver, preto bol zakúpený byt na meno sestry s tým, že úver splácam on a tak isto
hradí všetky náklady spojené s užívaním tohto bytu. Jedná sa o dvojizbový byt v Levoči, zakúpený v
roku 2012. Do kúpy bytu býval u sestry v Kurimanoch v rodičovskom dome, ktorý dedením nadobudla
výlučne jeho sestra. Vlastní osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia zakúpené v roku 2010 za
kúpnu cenu cca 23.000,- eur. Peňažný denník ako podnikateľ si neviedol, pretože mal za to, že bude

uplatňovať paušálny odpočet daní. Za rok 2014 mal ako podnikateľ príjem len od spoločnosti BMZ.
Okrem navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť k synovi Michalovi, ktorý je ešte maloletý. S dcérou sa
v súčasnej dobe vôbec nestretáva. V minulosti sa snažil prispievať aj nad rámec výživného. Naposledy
to bolo začiatkom novembra 2013, kedy jej kúpil šaty na stužkovú a pri tejto príležitosti aj nejaký darček.
Zotrval na vzájomnom návrhu na zníženie výživného tak, aby súd znížil výživné pre navrhovateľku za

obdobie od 1 1.2014 do 30. 9. 2014 zo sumy 150,- eur na 50,- eur mesačne a zároveň navrhol, aby za
uvedené obdobie bola zrušená sporivá časť výživného vo výške 65,- eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie, vypočul odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to potvrdením o
návšteve školy, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves a Poprad, výpismi

z listov vlastníctva, správou Okresného dopravného inšpektorátu, dohodou z 15.1.2012, výpisom zo
živnostenského registra, správami Daňového úradu Prešov, správami zamestnávateľov odporcu a
mzdovými listami, potvrdeniami o zdravotnom stave navrhovateľky, správami Sociálnej poisťovne,
rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 15P/30/2007 zo dňa 8.1.2008, pracovnou zmluvou, obsahom spisov
tunajšieho súdu sp. zn. 15C/12/2008 a zistil tento skutkový stav:

Výživné zo strany odporcu pre navrhovateľku bolo určené rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn.
15P/30/2007 zo dňa 8.1.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.1.2008. Týmto rozhodnutím bola
súdom schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola v tom čase maloletá navrhovateľka zverená
do osobnej starostlivosti matky a odporca sa zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo

výške 150,- eur mesačne. Odporca bol zároveň zaviazaný platiť nad rámec výživného formou sporivej
časti sumu 65,- eur mesačne v prospech navrhovateľky. V čase tejto úpravy odporca bol zamestnaný v
zahraničí s príjmom 2 500,- eur mesačne. Matka navrhovateľky mala príjem z pracovného pomeru vo
výške 215,76 eur. Navrhovateľ v čase tejto úpravy bol študentom 3. ročníka Strednej odbornej školy v
Košiciach, do školy denne dochádzal z miesta jeho bydliska.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15C/12/2008 bolo zistené, že rozsudkom zo dňa 27.6.2013,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.4.2008 bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené, na čas
po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej v tom čase maloletá navrhovateľka bola
zverená do osobnej starostlivosti matky a odporca sa zaviazal prispievať na jej výživu výživným vo výške

150,- eur mesačne a vo forme sporivej časti sumu 65,- eur mesačne. Navrhovateľka v čase tejto úpravy
navštevovala7.ročníkzákladnejškoly.Priemernýčistýmesačnýpríjemmatkynavrhovateľkyčinil251,18
eur. Rodičia navrhovateľky mali okrem nej vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi Michalovi, na
výživu ktorého sa odporca zaviazal prispievať sumou 120,- eur mesačne a formou sporivej časti 65,-
eur mesačne.

Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 13P/99/2011-66 zo dňa 16.8.2011 bol zamietnutý návrh odporcu
na zníženie výživného pre navrhovateľku a maloletého syna Michala a návrh na zrušenie výživného
formou sporivej časti.

Pod sp. zn. 15P/117/2013 je tunajším súdom vedené konanie o zvýšenie výživného zo strany odporcu
pre maloletého syna Michala zo sumy 120,- eur na sumu 200,- eur mesačne. O návrhu doposiaľ
rozhodnuté nebolo.Podľa potvrdenia o návšteve školy navrhovateľka bola v školskom roku 2013/2014 žiačkou 4. ročníka
Strednej odbornej školy ekonomickej v Spišskej Novej Vsi. V školskom roku 2014/2015 je študentkou
Prešovskej univerzity v Prešove, Pedagogickej fakulty, ide o štúdium dennej formy.

Matka navrhovateľky je nezamestnaná, od 15.2.2008 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke. V období od 23.9.2009 do 31.12.2009
pracovala na základe dohody o vykonaní práce. Od 20.4.2010 je dočasne práceneschopná. Matka
navrhovateľky je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 113,90 eur.

Odporca bol v období od 25.11.2012 do 4.3.2013 a v období 29.7.2013 do 13.1.2014 zamestnaný
v spoločnosti TuCon, a.s., Žilina. Pracovný pomer v oboch prípadoch bol ukončený dohodou na
podnetzamestnávateľazdôvodunedostatkuvoľnýchpracovnýchmiestsprísľubomuzatvorenianového
pracovného pomeru, v prípade získania stavebného projektu.

V období od 11.3.2013 do 13.8.2013 bol odporca zamestnaný v spoločnosti Tubau, a.s., Žilina. Kde
dôvodom rozviazania pracovného pomeru bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany
odporcu ako zamestnanca a to neospravedlnená absencia.

Odporca bol v období od 14.1.2014 do 6.4.2014 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, dávku v

hmotnej núdzi nepoberal. Z evidencie bol odporca vyradený z dôvodu začatia vykonávania samostatnej
zárobkovej činnosti. V uvedenom období bol poberateľom dávky v nezamestnanosti, ktorá mu bola
vyplatená spolu za uvedené obdobie vo výške 2 196,80 eur dňa 16.7.2014.

Podľa výpisu zo živnostenského registra odporca bol držiteľom živnostenského oprávnenia, svoju

podnikateľskúčinnosťukončilk27.9.2014.PodľasprávyDaňovéhoúraduPrešovvroku2012malzáklad
dane vo výške 21 426,65 eur a v roku 2013 vo výške 16 749,12 eur. Ako živnostník, na základe Zmluvy o
dielo zo dňa 5.6.2014 pracoval pre spoločnosť BMZ, a.s., Spišská Nová Ves, na základe ktorej mu bola
vyplatená fakturovaná suma 2 224,- eur. Za rok 2014 do rozhodnutia súdu daňové priznanie nepodal.

Od 23.9.2014 je odporca zamestnaný u zamestnávateľa STI, spol. s r.o., Krompachy, v mesiaci
september 2014 mal čistý príjem vo výške 100,73 eur a v mesiaci október 2014 čistý príjem vo výške
1 165,04 eur. V uvedenom mesiaci mu boli vyplatené diéty, keďže miesto pracoviska má v zahraničí,
vo výške 1 035,- eur. V mesiaci november mal čistú mzdu vo výške 1 311,55 eur a vyplatené diéty vo
výške 773,62 eur

Je vlastníkom osobného motorového vozidla typu Škoda Octavia a to od 5.3.2010. Je vedený ako
vlastníkresp.spoluvlastníknehnuteľnostínalistochvlastníctvač.5758,4442,4515,4519vkatastrálnom
území Levoča, na listoch vlastníctva č. 11, 437, 432, 420, 440, 365, 355, 40, 379 v katastrálnom
území Kurimany. Nehnuteľnosti zapísané na uvedených listoch vlastníctva nadobudol dedením po

rodičoch, okrem nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 11 v katastrálnom území Kurimany, kde
spoluvlastnícky podiel nadobudol kúpou v roku 1993.

Podľa dohody uzatvorenej medzi U.. U. P. a odporcom dňa 15.1.2012 2-izbový byt v Levoči zakúpený
14.1.2012, ktorého vlastníčkou je U.. U. P., užíva odporca. Nehnuteľnosť bola zakúpená pre odporcu,

ktorého finančné možnosti mu neumožnili vziať úver, splátku úveru vo výške 180,- eur mesačne však
spláca odporca. Okrem toho odporca uhrádza náklady bývania vo výške 170,- eur mesačne.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.Každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkovépomeryjepovinnýplniťsvoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkamirodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1, 2 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo k zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Predmetom konania je rozhodovanie o zmene výživného pre navrhovateľku na základe návrhu
navrhovateľky na zvýšenie výživného s tým, že v rámci konania odporca podal návrh na zníženie
výživného a zrušenie sporivej časti výživného. Súd v konaní v prvom rade skúmal, či oproti
predchádzajúcej úprave výživného pre navrhovateľku došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli

podstatnou zmenou okolností, vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom
v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine a to porovnaním nových pomerov s pôvodnými
pomermi. Zmena pomerov môže byť odôvodnená okolnosťami na strane povinného, ale tiež na strane
oprávneného a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní prihliada na odôvodnené
potreby oprávneného, ktoré sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými

pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom taktiež prihliada.
Povinnosťou oboch rodičov bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti alebo nie, je
zabezpečiť výživu svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji detí, ktoré nie sú schopné ešte
samé sa živiť.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na
zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný, kým návrh odporcu ako nedôvodný zamietol.

V prvom rade súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť rodičov voči navrhovateľke stále trvá,
keďže táto sa štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie. Je nepochybné, že oproti poslednej úprave

výživného z roku 2008 došlo u navrhovateľky k podstatnej zmene pomerov a okolností, ktoré boli
podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. K zmene pomerov došlo už len uplynutím
času od poslednej úpravy, ktorá bola pred 6 rokmi. Navrhovateľka kým v čase poslednej úpravy bola
maloletá, v súčasnej dobe je dospelá a už len v dôsledku uplynutia času od poslednej úpravy sa úmerne
jej veku podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb. Na rozdiel od

predchádzajúcej úpravy výživného, kedy bola navrhovateľka žiačkou druhého stupňa základnej školy v
mieste jej bydliska, v čase podania návrhu navštevovala strednú školu taktiež v mieste bydliska a v čase
rozhodnutia súdu je študentkou vysokej školy. Prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému
je považovaný tiež za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane
oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Navrhovateľka naďalej tak, ako aj v čase poslednej

úpravy výživného má zdravotné problémy s čím sú spojené taktiež zvýšené výdavky.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery nie len odporcu, ale oboch rodičov.
Matka navrhovateľky v čase poslednej úpravy výživného mala príjem z pracovného pomeru. Jej príjem
sa od vtedy znížil, v súčasnej dobe je jej príjmom len invalidný dôchodok.

Na strane odporcu taktiež nastali zmeny pomerov. Pri poslednej úprave výživného mal otec priemerný
mesačný príjem v sume 2 500,- eur. V období od septembra 2013 do januára 2015 mal priemernú
čistú mesačnú mzdu v sume 2 316,75 eur, teda jeho príjem sa nepatrne znížil. Následne bol odporcaod 14.1.2014 do 6.4.2014 nezamestnaný, jeho príjmom boli v tom období dávky v nezamestnanosti
priemerne 732,27 eur mesačne. Až do septembra 2014 mal odporca príjmy zo živnosti, v konaní boli
preukázané len príjmy vo výške 2 224,- eur. Od 23.9.2014 je zamestnaný v zahraničí. V mesiaci október

mal čistý príjem 1 165,04 eur a boli mu vyplatené diéty vo výške 1 035,- eur a v mesiaci november 2014
mal čistú mzdu vo výške 1 311,55 eur a vyplatené diéty vo výške 773,62 eur.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvod zvýšiť výživné odporcu pre navrhovateľku
a to prihliadajúc predovšetkým na jej odôvodnené zvýšené potreby, primerane k aktuálnym možnostiam

a majetkovým pomerom odporcu z doterajšej sumy 150,- eur mesačne na sumu 190,- eur mesačne.
U navrhovateľky boli jednoznačne preukázané zvýšené výdaje najmä v súvislosti so začiatkom štúdia
na vysokej škole, ktorú navštevuje mimo miesta svojho bydliska s čím sú nevyhnutne spojené zvýšené
výdavky -cestovné, poplatky za internát, s tým spojené výdavky na oblečenie a stravu. Okrem toho má
zvýšené výdavky vzhľadom na jej zdravotný stav, čo v konaní bolo z jej strany preukázané.

V súvislosti so zvýšením výživného súd poukazuje na to, že pri posudzovaní výšky výživného bral do
úvahy aj skutočnosť, že terajším zamestnávateľom je odporcovi vyplácaná náhrada stravného, ktorá
je síce určená na pokrytie výdavkov na stravu počas výkonu práce, ale na druhej strane pozitívne
ovplyvňuje bežné životné podmienky otca, minimálne jeho náklady na vlastné stravovanie. Je známe,
že práve vyplácanie náhrad stravného je hlavným stimulom pre vykonávanie práce v zahraničí, pretože

z týchto finančných prostriedkov je možné ušetriť a úspory následne zlepšujú majetkové pomery
povinného rodiča. Okrem toho je potrebné poukázať na to, že cestovné a ubytovanie si odporca
neuhrádza z príjmu, toto uhrádza jeho zamestnávateľ. V neposlednom rade súd prihliadol aj na to, že
od poslednej úpravy výživného odporca nadobudol osobné motorové vozidlo, ale aj byt, kde je síce
vlastníčkou odporcova sestra, ale v konaní bolo preukázané, že byt bol kupovaný pre odporcu a je ním

aj splácaný.

Výživné pre navrhovateľku bolo zvýšené od 1.9.2014 t.j. od podstatnej zmeny pomerov u navrhovateľky
(nástup na štúdium na vysokej škole), ale aj u odporcu (príjem z pracovného pomeru vrátane náhrad
stravného). V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky zamietol. Pokiaľ sa týka výšky výživného

bol návrh zamietnutý z dôvodu, že odporca v súčasnej dobe nedosahuje vyšší príjem než mal v čase
poslednej úpravy. Zvýšenie výživného za obdobie od podania návrhu na začatie konania do 1.9.2014
bolo zamietnuté z dôvodu, že odporca v uvedenom období dosahoval preukázateľné nižší príjem než,
z ktorého vychádzal súd pri poslednej úprave výživného. Napriek nižšiemu príjmu odporcu za uvedené
obdobie súd zamietol jeho návrh na zníženie výživného a zrušenie sporivej časti výživného majúc za to,

že aj z príjmov, ktoré v tomto období mal (napriek tomu, že bol krátky čas nezamestnaný bol poberateľom
dávok v nezamestnanosti) doposiaľ určené výživné pre navrhovateľku mohol uhrádzať. Súd pritom
prihliadol na jeho možnosti a schopnosti, ale aj majetkové pomery a skutočnosť, že výživné má prednosť
pred ostatnými výdavkami rodiča (platenie leasingu, úveru).

Zvýšením výživného vznikol odporcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2014 do 31.12.2015
vo výške 160,- eur. Za uvedené obdobie vznikol nedoplatok za štyri mesiace po 40,- eur, o ktorú sumu
bol výživné zvýšené t.j. 4 krát 40,- eur t.j. 160,- eur. V zmysle ustanovenia § 163 ods. 1 O.s.p. súd
povolil odporcovi toto dlžné výživné zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur tak, ako je to uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh.

Onáhradetrovkonaniasúdnerozhodolpoukazujúcnaustanovenie§151ods.1O.s.p.,vzmyslektorého
o trovách konania súd rozhoduje len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne
v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa totorozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak ide
o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.