Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/312/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615212310
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615212310.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľa:

S. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., Ž. W. XXX/XX, právne zastúpenom JUDr. Pavlom Barabasom,
advokátom so sídlom v Hrabušiciach, Partizánska 129 proti odporcovi: S. S., nar. XX.X.XXXX, bytom
Q., K.. H.Č. XXX/X, právne zastúpenom JUDr. Františkom Pitoňákom, advokátom so sídlom v Spišskej
Novej Vsi, Štefánikovo námestie 5, o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo

výške 328,92 eur, ktoré zaplatí na účet právneho zástupcu odporcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.7.2015 domáhal určenia, že je výlučným
vlastníkomnehnuteľnostízapísanýchnalistevlastníctvač.XX,katastrálneúzemieH.atoparcielregistra
„C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXX - záhrady o výmere XXX m2 a
rodinného domu súpisné číslo X nachádzajúcom sa na parcele č. XXX. V návrhu uviedol, že v roku
2002 na základe dohody s odporcom vyplatil odporcovi sumu 75 000,-Sk s tým, že odporca na neho
prevedie vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam. Dohodli sa, že všetky formálne záležitosti

súvisiace s prevodom nehnuteľností zabezpečí odporca. Navrhovateľ v dobrej viere, že je ich vlastníkom
začal nehnuteľností užívať a približne od roku 2003 rekonštruuje rodinný dom. Doposiaľ vynaložil na
rekonštrukciu cca 3 000,- eur. V splátkach uhradil odporcovi celú dohodnutú kúpnu cenu. Asi pred
polrokom sa dozvedel, že ako vlastník nehnuteľností je stále vedený odporca. Odporcu žiadal o nápravu,
ten však od neho žiadal doplatok kúpnej ceny vo výške 5 000,- eur. Vzhľadom na uplynutie viac ako
10 ročnej pokojnej, nepretržitej a dobromyseľnej držby nadobudol vlastnícke právo k predmetných
nehnuteľnostiam vydržaním.

Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že s odporcom boli dlhoročnými kamarátmi, keď mu odporca
predmetné nehnuteľnosti ponúkol na predaj. V tom čase nehnuteľnosti nepatrili odporcovi. Od odporcu
vedel, že nehnuteľnosti sú na predaj a on o ne nemá záujem. Dohodli sa preto tak, keďže on nemal
peniaze, že predmetné nehnuteľnosti kúpi odporca, ktorý mu na ne peniaze požičia tým spôsobom, že
ich vyplatí predávajúcemu. Následne on mu mal kúpnu cenu, na ktorej sa dohodli t.j. sumu 75 000,- Sk
zaplatiť a po zaplatení odporca mal prepísať nehnuteľnosti na neho. Medzi ním a odporcom šlo o ústnu

dohodu. Peniaze odporcovi vyplatil v splátkach asi do 2 rokov, a to v sume 75 000,- Sk. Asi po roku
bola na jeho podnet spísaná písomná dohoda, v ktorej bolo uvedené, že odporca mu predáva dom aj s
pozemkami za 75 000,- Sk. Následne, asi po štyroch rokoch sa dozvedel, že odporca tieto nehnuteľnosti
kúpil za 50 000,- Sk. Kľúče od domu odporca nemá, tieto mu odovzdal asi 2 mesiace potom, čo sa ústnedohodli na predaji nehnuteľnosti. O nehnuteľnosti sa odporca nestaral. On svojpomocne opravoval dom,
opravoval fasádu, okná, odpady a pod. Do predmetných nehnuteľností okrem práce investoval okolo 5
000,-až6000,-eur.Niktoinýnehnuteľnostineužíval.Danezatietonehnuteľnostiplatilodporca.Odporca

ho nikdy nevyzýval, aby predmetné nehnuteľnosti vypratal. Prvý problém ohľadom nehnuteľností nastal
cca pred dvoma rokmi, kedy chcel dokončiť opravné práce a do domu sa nasťahovať. Preto si to chcel
dať do poriadku, avšak odporca nehnuteľnosti nechcel na neho prepísať.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že predmetné nehnuteľnosti kúpil v roku 2002, pričom je pravdou,

že sa dohodol s navrhovateľom, že mu dom predá, ale až vtedy, keď bude mať peniaze a tieto mu vyplatí.
Navrhovateľ postupne vyplácal peniaze, celkove zaplatil okolo 30 000,- Sk. S navrhovateľom sa dohodli,
že dom mu predá za 75 000,- Sk, Jednalo sa len o ústnu dohodu. On predmetné nehnuteľnosti užíval
niekedy do roku 2006. Navrhovateľ dovtedy tieto nehnuteľnosti neužíval. Naposledy videl, že na dome
sú vymenené dve okná a robená fasáda, nevie však kto to urobil Nevie o žiadnej písomnej dohode, ktorú
spomínal navrhovateľ. Odkiaľ má navrhovateľ kľúče od nehnuteľností to nevie.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to
výpisom z listu vlastníctva č. XX katastrálne územie H. a zistil tento skutkový stav:

Z výpisu listu vlastníctva č. XX katastrálne územie H. bolo zistené, že nehnuteľností parcely registra „C“

č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXX - záhrady o výmere XXX m2 a rodinný
domu súpisné číslo X nachádzajúci sa na parcele č. XXX, sú vo vlastníctve odporcu v podiele 1/1 a to
na základe kúpnej zmluvy z roku 2002.

Z účastníckych výpovedi je zrejme, že odporca nadobudol predmetné nehnuteľnosti v roku 2002. Pred

ich kúpou t.j. v čase, keď nehnuteľnosti vlastnila ešte tretia osoba, medzi účastníkmi konania bola
uzavretá ústna dohoda o kúpe nehnuteľností navrhovateľom s tým, že tieto mu odporca predá po
zaplatení medzi nimi dohodnutej kúpnej ceny 75 000,- Sk. Z výpovedi je tiež zrejme, že navrhovateľ
dohodnutú kúpnu cenu splácal, spornou ostala suma, ktorú navrhovateľovi za týmto účelom uhradil.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

Podľa § 47 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie
príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy
nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Z citovaného ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. vyplýva, že určovacou žalobou sa možno domáhať

určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na takomto určení naliehavý právny záujem.
V danej veci ide o určovaciu žalobu, pri ktorej v zmysle citovaného ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p.
súd v prvom rade skúma, či na takejto určovacej žalobe je naliehavý právny záujem. Naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu objektívny stav právnej neistoty medzi účastníkmikonania, ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto právna
neistota vznikla. Ak je žalovaný odporca zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník nehnuteľnosti, má
navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo také rozhodnutie súdu

môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 1Cdo3/2003). V danej veci navrhovateľ tvrdí, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností,
pričom ako ich vlastník je v katastri nehnuteľností zapísaný odporca. Vzhľadom k tomu súd má za to,
že navrhovateľ osvedčil naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.

Navrhovateľ sa v konaní domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a preto súd posudzoval,
či navrhovateľ má konkrétny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Podľa tvrdenia navrhovateľa
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol ich vydržaním.

Vydržanie je jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom po splnení zákonom
určených podmienok dochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva priamo zo zákona. Zákonnými

predpokladmi vydržania sú:
- oprávnená držba,
- uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby a
- spôsobilý predmet vydržania.
Je pritom potrebné, aby tieto predpoklady vydržania boli splnené zároveň. Čo sa týka prvej z uvedených

podmienok vydržania a to oprávnenej držby, za oprávneného držiteľa sa môže považovať len ten, kto
so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí a to po celú vydržaciu dobu,
u nehnuteľnosti po dobu 10 rokov. Konštatovanie, že ide o držbu oprávnenú sa opiera predovšetkým
o okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci. Tieto okolnosti je potrebné posudzovať z
objektívneho hľadiska a nie len zo subjektívneho hľadiska samotného účastníka konania. Subjektívny

pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný
okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi tomu, že držba je oprávnená.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ sa mal ujať držby predmetných nehnuteľnosti po uzatvorení
dohody medzi ním a odporcom, že odporca mu nehnuteľností predá, ak za ne zaplatí dohodnutú

kúpnu cenu. Uvedená dohoda bola medzi účastníkmi konania uzavretá len ústne. Neobstojí preto
tvrdenie navrhovateľa, že vzhľadom k tomu, že bol ústne ubezpečený, že všetky záležitosti s prevodom
nehnuteľnosti zabezpečí odporca, sa o tieto záležitosti viac nestaral. Je nelogické, že z jeho strany
bola splácaná dohodnutá kúpna cena bez uzavretia písomnej zmluvy, zvlášť keď sa jednalo o otázku
vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo musí byť zapísané na liste vlastníctva. Neobstojí v danej

veci tvrdenie, že k prevodu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nedošlo len vinou odporcu,
pretože práve navrhovateľ ako kupujúci mal nadobudnúť vlastnícke právo. Vzhľadom k tomu v danej
veci je možné konštatovať, že navrhovateľ nemá titul spôsobilý na nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti vydržaním a teda, že je ich oprávneným držiteľom.

Vzhľadomnaústneuzavretúdohodusodporcom,unavrhovateľatotižnemohlabyťdanádobrávieraato
práve z dôvodu neuzavretia kúpnej zmluvy v písomnej forme a nepodania návrhu na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľnosti. Pokiaľ by sa aj navrhovateľ domnieval, že kúpna zmluva týkajúca
sa prevodu nehnuteľnosti nemusí byť uzavretá v písomnej forme a že je potrebný aj návrh na vklad
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, bolo by tomu tak len z neznalosti práva. V takomto prípade

by sa jednalo o právny omyl na jeho strane, od ktorého nemožno odvodzovať oprávnenosť držby.
Všeobecne totiž platí, že neznalosť zákona nie je ospravedlniteľná. Omyl držiteľa veci vychádzajúci
z neznalosti alebo nedokonalej znalosti právnych predpisov je neospravedlniteľný (napr. rozhodnutie
najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/30/2010). Oprávnenosť držby musí byť zo strany
navrhovateľov v konaní o určenie vlastníckeho práva vydržaním preukázaná nie len z ich subjektívneho

hľadiska. Ako bolo vyššie uvedené oprávnenosť držby treba skúmať aj vo vzťahu k právnemu titulu,
od ktorého sa vydržanie odvodzuje z objektívneho hľadiska. Z tohto hľadiska v tomto konaní zo strany
navrhovateľa, vzhľadom na uvedené skutočnosti, oprávnenosť držby preukázaná nebola.

O tom, že pri držbe navrhovateľ nebol dobromyseľný svedčí aj jeho vyjadrenie, že asi po dvoch rokoch

od uzavretia ústnej dohody s navrhovateľom t.j. asi v roku 2004 trval na uzavretí písomnej dohody resp.
zmluvy. Táto podľa tvrdenia navrhovateľa mala aj byť uzavretá. Z jeho výpovede však nevyplynulo, aby
sa jednalo o riadnu kúpnu zmluvu o kúpe predmetných nehnuteľností. Okrem toho súd poukazuje na
skutočnosť, že v sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada t.j. účastník májednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe
vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Dôkazné
bremeno ako procesný inštitút v sporom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka

konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno
viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom
je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Navrhovateľ na preukázanie svojho tvrdenia
o uzatvorení písomnej dohody (resp. zmluvy) nenavrhol vykonať žiadane dokazovanie t.j. v tomto
smere neuniesol dôkazné bremeno. Účastníkmi navrhovaní svedkovia mali byť súdom vypočutí len na

preukázanie skutočnosti, kto z účastníkov konania predmetné nehnuteľnosti skutočne užíval a v akej
výške bola zo strany navrhovateľa uhradená kúpna cena. Súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania
zamietol z dôvodu, že uvedenými výsluchmi by nebola preukázaná oprávnenosť držby u navrhovateľa a
to poukazujúc na už vyššie uvedené skutočnosti t.j. neuzavretie kúpnej zmluvy v písomnej forme a teda
na nedostatok titulu vydržania u navrhovateľa. Preukázanie len skutočnosti, že nehnuteľnosti užíval
navrhovateľ a že z jeho strany bola zaplatená dohodnutá kúpna cena na preukázanie predpokladov

vydržania nie sú postačujúce. Iba samotná detencia totiž k vydržaniu nestačí. Dobrá viera držiteľa sa
musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva,
ktorá je predmetom držby, teda aj na existenciu platnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Judikatúra
súdov je konštantná v tom, že pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti po 1. apríli 1964 na základe
zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzavretá v písomnej forme, nemôže byť so zreteľom na

všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosť patrí a v zmysle § 130 ods. 1 veta prvá
Občianskeho zákonníka nemôže byť držiteľom oprávneným (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 5 Cdo 49/2010). Na základe ústnej zmluvy o jej prevode nemôže byť vzhľadom na
všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci aj keď je subjektívne presvedčený, že takáto
zmluva na originálne nadobudnutie vlastníckeho práva postačuje. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o

ústnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/361/2012 a tiež 4Cdo/283/2009.

Z vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že u navrhovateľa nie je splnená podmienka nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním a to oprávnenosť držby z dôvodu, že navrhovateľ nemá titul spôsobilý

na vydržanie predmetných nehnuteľnosti. Skutočnosť, že navrhovateľ robil na nehnuteľnostiach opravy
sama o sebe neznamená, že bol oprávnený v držbe. O neoprávnenosti držby svedčí v konečnom
dôsledku aj skutočnosť, že poplatky spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti uhrádzal odporca a nie
navrhovateľ.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval návrh za nedôvodný a rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a ich náhradu

priznal odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný. Trovy odporcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia
určených podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. V konaní o určenie vlastníckeho práva pri rozhodovaní o
trovách právneho zastúpenia súd vychádzal z ustanovenia § 10 ods. 1 uvedenej vyhlášky, pretože išlo
o predmet konania, ktorý je oceniteľný v peniazoch. Pri stanovení výšky jedného úkonu právnej služby
vychádzalzdohodyokúpnejceneuzatvorenejmedziúčastníkmit.j.ceny2490,-eur(75000,-Sk),zčoho

jeden úkon právnej služby je 101,25 eur. Náhrada trov právneho zastúpenia bola odporcovi priznaná za
tieto úkony právnej služby, ktoré súd považoval za účelne vynaložené:
- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 28.9.2015 (§13a ods. 1 písm. a/)
- písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 28.9.2015 (§13a ods. 1 písm. c/)
- účasť na pojednávaní dňa 29.9.2015 (§13a ods. 1 písm. d/),

t.j. odmena spolu vo výške 303,75 eur (101,25 eur krát tri úkony. trovy právneho zastúpenia ďalej
pozostávajú z režijného paušálu za tri úkony v roku 2015 po 8,39 eur, t.j. režijný paušál spolu 25,17 eur.
Spolu trovy právneho zastúpenia činia 328,92 eur (odmena plus režijný paušál).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne

v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona
( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.