Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 3, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 37C/197/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213227465
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213227465.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v právnej veci žalobcu : Q. X., nar.

XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/X, S., právne zast. : JUDr. Jozef Elsner, advokát, so sídlom Nám. Sv.
Martina, Lipany, proti žalovanej : Z. X., bytom W. XXXX/X, S., právne zast.: JUDr. Tomáš Tomčovčík,
advokát, so sídlom Nerudova 14, Košice , v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná prispievať na výživu žalobkyne sumou 60 eur mesačne od 28.10.2013 do budúcna
vždy do 15-tého dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám žalobkyne.

Dlžnévýživnézaobdobieod28.10.2013do31.7.2014vovýške547,76euražalovanájepovinnázaplatiť

žalobkyni a to v pravidelných splátkach po 40 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným pod
následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej z určených splátok.

V prevyšujúcej časti sú žalobu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 28.10.2013 domáhala, aby súd zaviazal
odporkyňu platiť jej sumu 150 eur mesačne od podania návrhu do budúcna, vždy do 15-tého dňa v

mesiaci vopred titulom výživného. Navrhovateľka si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnila tým, že je študentkou vysokej školy a teda nie je schopná sa sama živiť a je
svojou výživou odkázaná na rodičov. Navrhovateľka poberá od otca, V. B., výživné vo výške 93 eur
určené rozsudkom Okresného súdu Košice II, zo dňa 11.2.2009, sp. zn. 25P/215/2008. Navrhovateľka
od 1.7.2013 nežije v spoločnej domácnosti s odporkyňou. Navrhovateľka tvrdila, že ju odporkyňa zo
spoločnej domácnosti vyhodila. Odporkyňa dobrovoľne neprispieva na výživu navrhovateľky.

K návrhu na začatie konania sa odporkyňa vyjadrila písomným podaním zo dňa 26.11.2013 v ktorom
navrhovateľkou uplatnený nárok neuznala. Na svoju obranu uviedla, že navrhovateľka odišla zo
spoločnej domácnosti koncom júna 2013 dobrovoľne, z vlastnej vôle, pričom do jej odchodu sa o
navrhovateľku riadne starala a plnila si svoje rodičovské povinnosti, najmä poskytovala navrhovateľke
ubytovanie, ošatenie, platila jej výdavky na stravu a štúdium. Podľa odporkyne tým, že navrhovateľka
sa dobrovoľne a predovšetkým bez vážneho dôvodu odsťahovala od odporkyne, vznikli jej zbytočné
a neúmerné výdavky na živobytie. V tejto súvislosti odporkyňa označila konanie navrhovateľky za

odporujúce dobrým mravom. Nedôvodnosť návrhu na začatie konania odporkyňa odôvodňovala aj
pomerom jej príjmov k výdavkom keď uviedla, že jej celkový príjem mesačne predstavuje 357 eur a
výdavky v sume 360 eur.Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci
skutkový stav.

Navrhovateľka sa narodila dňa XX.X.XXXX v S. a odporkyňa je matkou navrhovateľky (rodný list na
č.l. 2 pripojeného spisu 25P/215/2008). Navrhovateľka je študentkou tretieho ročníka denného štúdia
v študijnom programe matematika - fyzika na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika
v Košiciach (potvrdenie o štúdiu zo dňa 3.4.2014 na č.l. 39). Odporkyňa pracuje od roku 2008 ako
opatrovateľka v Rakúsku s príjmom 350 eur týždenne (Pracovná zmluva zo dňa 18.10.2008 na č.l. 101).

Za rok 2011 odporkyňa dosiahla príjem zo živností vo výške 8.400 eur a výdavky vo výške 3.360 eur,
základ dane tak predstavoval sumu 5.040 eur ( daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za
rok 2011 na č.l. 25). Za rok 2012 dosiahla odporkyňa príjem zo živností vo výške 7.150 eur a výdavky
vo výške 2.860 eur, základ dane tak predstavoval sumu 4.290 eur (daňové priznanie k dani z príjmov
fyzickej osoby za rok 2012 na č.l. 19). Základ dane za rok 2013 predstavoval sumu 4.620 eur (potvrdenie
o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 na č.l. 96). Okresný súd

Košice II rozsudkom zo dňa 11.2.2009, č.k. 25P/215/2008-54 v spojení s uznesením zo dňa 24.3.2009
zvýšil výživné otca navrhovateľky, Petra B., na vtedy maloletú navrhovateľku zo sumy 1.100,- Sk na
sumu 3.000,- Sk mesačne od 1.9.2008 a od 1.1.2009 na sumu 99,58 eura. Zároveň otcovi navrhovateľky
uložil zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 1.9.2008 do 28.2.2009 vo výške 378,61 eura v splátkach
po 27 eur mesačne popri bežnom výživnom počínajúc právoplatnosťou rozsudku (rozsudok Okresného

súdu Košice II zo dňa 11.2.2009 na č.l. 54 a uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 24.3.2009 na
č.l. 60 pripojeného spisu, sp. zn. 25P/215/2008).

Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že je toho času študentkou dennej formy štúdia na vysokej škole.
Zo spoločnej domácnosti s odporkyňou neodišla dobrovoľne, ale bola z nej vyhodená odporkyňou, čo

sa nestalo prvý krát. V emailovej komunikácii z odporkyňou tá uviedla, že zarába 700 eur mesačne.
Odporkyňa pracuje v Rakúsku, v dvojtýždňových intervaloch. Do odchodu zo spoločnej domácnosti
odporkyňa poskytovala navrhovateľke bývanie, uhrádzala všetky náklady súvisiace s užívaním bytu,
výdavky na stravu, platila navrhovateľke cestovné v sume 10 mesačne. Na obdobie dvoch týždňov,
počas ktorých bola odporkyňa v Rakúsku, dostávala navrhovateľka 20 eur. Odporkyňa poskytovala

navrhovateľke aj vreckové, nie pravidelne, len ak o to navrhovateľka požiadala. Po odchode zo spoločnej
domácnosti svoje životné potreby navrhovateľka uhrádzala jednak z prospechového štipendia, z úspor
ako aj z brigád. V súčasnosti však štipendium nepoberá. Príjem z brigád predstavuje sumu cca
150 eur mesačne. Dôvodom narušenia vzťahov s odporkyňou bola skutočnosť, že trávili spolu málo
času v období, keď odporkyňa bola doma, a to v dôsledku štúdia, mimoškolských aktivít ako aj v

dôsledku skutočnosti, že navrhovateľka si našla priateľa. V priebehu pracovného týždňa navrhovateľka
býva na internáte a počas víkendov, ak nemá brigádu, v Slávkove u priateľa. Otec žalobkyne jej
prispieva výživným v sume 100 eur mesačne. V prípade, že jej mesačne výdavky prevyšujú príjem
navrhovateľky z brigád, resp. výživného, tieto uhrádza z pôžičiek od priateľa, prípadne kamarátov
(výpoveď navrhovateľky v zápisnici o pojednávaní zo dňa 10.4.2014 na č. l. 92).

Z výpovede odporkyne vyplynulo, že od roku 2008 doposiaľ pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka, v
dvojtýždňových intervaloch, s príjmom 700 eur mesačne. Z tejto sumy si sama platí odvody, po uhradení
ktorých jej zostane suma 357 eur. Od roku 2008 do roku 2012 poberala v Rakúsku na navrhovateľku
sociálne dávky. V období, keď bola navrhovateľka maloletá dávka predstavovala výšku 160 eur a po

dosiahnutíplnoletostivýšku180eur.Vsúčasnostidávkuodporkyňanepoberá,nakoľkojejnavrhovateľka
nedala potvrdenie o návšteve školy. Odporkyňa neprispieva na výživu navrhovateľky žiadnou sumou. V
súčasnosti má zdravotné problémy, je onkologickým pacientom. V období, keď žili s navrhovateľkou v
spoločnej domácnosti a odporkyňa bola na dvojtýždňovom turnuse v Rakúsku, nechala navrhovateľke
sumu 20 eur a súčasne jej nakúpila potraviny na dva týždne, mliečne výrobky ako aj mäsové výrobky

(výpoveď odporkyne v zápisnici o pojednávaní zo dňa 10.4.2014 na č. l. 92).

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že v danom
prípade sú dané podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti odporkyne voči navrhovateľke. V tomto
svojom závere súd vyšiel zo zistení, že navrhovateľka je študentkou dennej formy štúdia, teda v štádiu

prípravy na svoje budúce povolanie, z ktorého dôvodu sa nie je schopná sama živiť, že odporkyňa
neposkytuje navrhovateľke osobnú starostlivosť a že odporkyňa si dobrovoľne neplní svoju vyživovaciu
povinnosť.Pri určení rozsahu a výšky vyživovacej povinnosti v danom prípade súd prihliadal v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami na zásadu, že schopnosti a možnosti povinného sú popri
odôvodnených potrebách oprávneného rozhodujúcimi hľadiskami. Za odôvodnené potreby možno

považovať zabezpečenie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj, t.j.
základnú výživu, živobytie, ošatenie, vzdelávanie, ale aj bývanie. Postavenie rodičov a detí má byť
rovnaké, teda má byť zabezpečená rovnaká životná úroveň rodičov a detí.

Súd pri hodnotení odôvodnených potrieb navrhovateľky vzal do úvahy predovšetkým skutočnosť, že

navrhovateľka je už plnoletá, je študentkou denného štúdia na vysokej škole v Košiciach, s čím jej
nesporne vznikajú zvýšené výdavky už len na samotné štúdium. Súd v prípade navrhovateľky vzal na
zreteľ aj ďalšiu zásadnú skutočnosť a síce, že navrhovateľka nežije v spoločnej domácnosti ani so svojim
otcomaanisosvojoumatkou,tedaodporkyňou,vdôsledkučohomázvýšenévýdavkynauspokojovanie
svojich základných životných potrieb, ktoré v súčasnosti zabezpečuje z výživného plateného otcom v
sume bezmála 100 eur mesačne, z príjmov z brigád vykonávaných vo večerných hodinách vzhľadom

na denné štúdium a s pomocou priateľa, resp. jeho matky, poskytujúcich navrhovateľke ubytovanie
počas víkendov. Výdavky, ktoré navrhovateľka kvantifikovala za obdobie júl 2013 až marec 2014 v
priemerevovýške357,83euramesačneodporkyňanespochybnila.Podľanázorusúduskladbaarozsah
výdavkov ktoré navrhovateľka uviedla, t.j. výdavky na stravu, domáce potreby, hygienické potreby,
drogéria, cestovné, oblečenie, internát, starostlivosť o zdravie, telefón, školské potreby, zodpovedajú

obvyklým potrebám dieťaťa vo veku a v súčasnom spoločenskom rozpoložení navrhovateľky.

Odporkyňa ako jeden z dôvodov pre zamietnutie návrhu uviedla, že navrhovateľkou uplatnený nárok
je v rozpore s dobrými mravmi poukazujúc na to, že navrhovateľka dobrovoľne a bez vážneho dôvodu
opustila spoločnú domácnosť s odporkyňou v dôsledku čoho jej vznikli zbytočné a neúmerné výdavky

na živobytie. Na pojednávaní konanom dňa 10.4.2014 odporkyňa doplnila dôvody svojej argumentácie
keď uviedla, že navrhovateľka má priateľa, ktorý na ňu nemá dobrý vplyv, keďže od kedy sa zoznámili
chodievala domov často opitá a správala sa voči nej agresívne.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že osobe domáhajúcej sa výživného môže byť nárok aj za splnenia

všetkých ostatných podmienok zamietnutý práve, ak by výživné bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi je akékoľvek chovanie navrhovateľa voči odporcovi v prípade
výrazného porušenia mravnej povinnosti, ktorú navrhovateľ voči odporcovi má, alebo mal. Vo vzťahu
k rodičom je dieťa povinné prejavovať úctu, podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách
rodiny, spolupracovať s rodičmi pri starostlivosti a výchove, plniť si vzdelávacie povinnosti, vyvarovať

sa ohrozujúcemu spôsobu života a to najmä užívaním látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné
zdravie.

Navrhovateľka tvrdenia odporkyne označila za nepravdivé a poprela, žeby domov chodila opitá a žeby
sa správala agresívne. Za nepravdivé označila aj tvrdenie odporkyne o tom, žeby dobrovoľne a bez

vážneho dôvodu opustila spoločnú domácnosť s odporkyňou.

Odporkyňa na preukázanie svojich tvrdení neoznačila a nepredložila žiaden dôkaz a nenavrhovala
doplniť dokazovanie v tomto smere. Na druhej strane navrhovateľka predložila súdu obsiahly výpis
z komunikácie s odporkyňou prostredníctvom emailu a sms správ z ktorého súd zistil, že odporkyňa

niekoľkokrát vyzvala navrhovateľku, aby sa vysťahovala z bytu, pričom spôsob akým odporkyňa
komunikovala s navrhovateľkou je možné označiť za vulgárny, amorálny. Práve navrhovateľka bola tá,
ktorá aj napriek hrubým a vulgárnym urážkam komunikovala s odporkyňou slušne.

Súd vykonaným dokazovaním teda nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že chovanie

sa navrhovateľky voči odporkyni bolo spoločenský neprípustné, odporujúce dobrým mravom a ktoré by
bolo adekvátnym argumentom pre odmietnutie poskytnutia vyživovacej povinnosti.

Pri určení výšky výživného súd vchádzal okrem už uvedených potrieb navrhovateľky aj z príjmov
odporkyne ktorá uviedla, že pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka s príjmom 700 eur v hrubom, z

ktorého ako samostatne zárobkovo činná osoba platí odvody po úhrade ktorých jej zostane 357 eur.
Žalobkyňa spochybnila výšku mesačného príjmu odporkyne, súd však jej výšku, teda 700 eur mesačne,
mal preukázanú jednak z pracovnej zmluvy, daňových priznaní odporkyne k dani z príjmov fyzickej
osoby. Napokon aj samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla príjme odporkyne vo výške 700 eurmesačne. Odporkyňa zároveň dokladovala svoje výdavky vo výške 360 eur mesačne, ktoré zo strany
navrhovateľky spochybnené neboli.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, ako aj zo schopnosti a možnosti odporkyne a odôvodnených
potrieb navrhovateľky, súd ustálil výšku výživného v sume 60 eur mesačne a v prevyšujúcom rozsahu
súd žalobu zamietol.

Určením výživného v sume 60 eur mesačne od 28.10.2013 vznikol odporkyni za obdobie od 28.10.2013

do 31.7.2014 dlh vo výške 547,76 eura, ktorý súd umožnil odporkyni zaplatiť v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 40 eur, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením
čo i len jednej z určených splátok.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 150 O.s.p., v zmysle ktorého z dôvodov
hodných osobitného zreteľa nemusí súd náhradu trov konania sčasti alebo celkom priznať. So zreteľom

na príbuzenský vzťah účastníkov konania, ich osobné pomery, bolo rozhodnuté, že žiadnemu z nich
náhrada trov nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II.

V zmysle ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti
rozsudku, alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti , alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na
súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).