Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 3, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/170/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814206118
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7814206118.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v právnej veci žalobcu A. U., F.. XX. XX.

XXXX, L. XX, S., zast. splnomocneným zástupcom A. U., F.. XX. XX. XXXX, L. XX, S. proti Ž. E.. I. A.,
F.. XX. XX. XXXX, J. B. X, S., o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í uznesenie tunajšieho súdu č.k. 12C/276/2013-25 zo dňa 16. 09. 2013, právoplatné dňa 23.
10. 2013 tak, že zaväzuje žalovanú prispievať na výživu žalobcu za obdobie od 16. 06. 2014 do 26. 06.
2015 po 150,-Eur mesačne.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Za obdobie od 26. 06. 2015 dobudúcna ponecháva v platnosti výživné podľa pôvodného rozhodnutia,
t. j. 110,-Eur mesačne.

Nedoplatok na výživnom vo výške 480,-Eur je žalovaná p o v i n n á platiť spolu s bežným výživným po
40,-Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa 16. 06. 2014 podal na súd návrh na zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa. V návrhu
uviedol, že žalovaná je jeho matkou. Od narodenia žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Jeho
matka 13. 07. 2013 túto domácnosť opustila bez najmenšieho dôvodu. Nakoľko je plnoletý, tak sa
slobodne rozhodol zostať v spoločnej domácnosti so svojim otcom, A. U.. Žiada o zvýšenie výživného z
hodnoty 110,-Eur, ktorú určil OS Rožňava pod sp. zn. 12C/276/2013-25 na sumu 350,-Eur, nakoľko jeho
matka pracuje v škôlke ako učiteľka, zarába cca 600,- - 700,-Eur. Svoju žiadosť o zvýšenie výživného
odôvodňuje nasledovne: Ide študovať na K. H. M., študijný program informatika a to dennou formou v

Košiciach. Jeho náklady sa rapídne zvýšili po úspešnom ukončení strednej školy a ďalej sa ešte viac
zvýšia od 16. 09. 2014, kedy bude mať nástup na túto univerzitu. Suma 110,-Eur nie je postačujúca
na úhradu všetkých nákladov spojených so štúdiom na tejto škole. Internát sa pohybuje v rozmedzí
od 67,- po 100,-Eur za mesiac, ročný poplatok za štúdium je 600,-Eur (pričom cena sa mení každým
rokom), ďalej hygienické potreby, cestovanie, potraviny, knihy a študijné pomôcky, posilňovanie (jeho
hobby, ktoré stojí v priemere do 50,-Eur), ošatenie, paušál pre mobilný telefón a tablet (čo činí dokopy
100,-Eur za mesiac) a tak isto sa musí podieľať jednou tretinou financií do spoločnej domácnosti (a to

sumou 116,67 Eur). Nakoľko otec musí hradiť nájomné za byt každý mesiaca a to sumu 358,-Eur a lieky,
ktoré musí brať na cievy, pretože má zlý zdravotný stav. Ako vysokoškolskému študentovi sa budú jeho
náklady pohybovať v rozmedzí od 650,- do 750,-Eur na mesiac. Jeho matka je zo zákona povinná hradiť
mu polovicu jeho výdavkov tak ako aj otec a tak isto hradiť za neho jeho a svoju tretinu za bývanie, ajkeď v spoločnej domácnosti s ním nežije. S matkou má minimálny kontakt od kedy opustila spoločnú
domácnosť. Nepoznala ho ani len na jeho narodeniny, či Vianoce a tak isto sa nespýtala ani jeho, ani
jeho otca na jeho zdravotný stav, ktorý sa za posledný mesiac a pol zhoršil. Jeho matka má stály a

pravidelný príjem, ako magistra s vyštudovanou špeciálnou pedagogikou a to vo výške okolo 600,- -
700,-Eur. Keď mala ona právo študovať na úkor jeho otca, pričom jej peniaze na štúdium dával aj on,
čomu bol svedkom, tak sa pýta, prečo nemá právo študovať na vysokej škole aj on. Všetky doterajšie
náklady ako prihlášky na vysoké školy, cestovné, lekárske prehliadky, psychotesty, odbornú zdatnosť,
hradil jeho otec a jeho rodičia.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že zo spoločnej domácnosti odišla preto, lebo bola
obmedzovaná a pod neustálym psychickým nátlakom zo strany bývalého druha, stále ju využíval na
plateniesvojichdlhovafinančnýchpohľadávok.Našielsipriateľku.Priodchodezospoločnejdomácnosti
sa pýtala svojho syna, či odíde s ňou, on však nesúhlasil. So synom majú minimálny kontakt žiaľ preto,
lebo je negatívne ovplyvnený svojim otcom. Do 18 rokov života jej syna sa o neho starala v podstate

ona sama, keďže jeho otec väčšiu časť života sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody. Dovolí
si tvrdiť, že mali spolu so synom veľmi dobrý vzťah. Avšak odkedy sa jeho otec vrátil z výkonu trestu
odňatia slobody, začal syna ovplyvňovať, aby bol voči nej arogantný, nevraživý a drzý, čoho dôkazom sú
aj rôzne podania a trestné oznámenia či už zo strany bývalého partnera A. U. alebo jej syna. Sama je už
unavená a nešťastná, že všetky rodinné záležitosti riešia súdnou cestou. Nie je však pravda, čo tvrdí jej

syn, že sa o neho nezaujíma a nestará. Volá jej len vtedy, keď potrebuje peniaze a vo väčšine prípadov
mu vyhovie, čoho dôkazom sú výpisy z jej účtu. Ona ale chce, aby sa spolu so synom riadne, ako rodina
porozprávali a mali aspoň štandardný medziľudský vzťah bez vzájomných urážok a vulgarizmov. Chápe
svojho syna a teší ju, že bol prijatý na vysokoškolské štúdium a je ochotná mu platiť vyššie výživné a
to vo výške 150,-Eur mesačne. Avšak jeho aktuálna požiadavka na výživné vo výške 350,-Eur je pre ňu

likvidačná. V súčasnosti má na svoj osobný život nasledovné nálady: strava za mesiac vo výške 150,-
Eur (obedy v zamestnaní, raňajky a večere, čo na jeden deň činí 5,-Eur), nájomné, ktoré hradí mesačne
vo výške 120,-Eur, osobná hygiena a kozmetika vo výške 30,-Eur mesačne, oblečenie, úprava šatstva,
pranie a čistenie vo výške 40,-Eur mesačne, kultúra vo výške 20,-Eur mesačne, splátka pôžičky vo výške
125,62 Eur, splátka pôžičky vo výške 30,-Eur, poistka vo výške 20,-Eur mesačne, exekučné plnenie

vo výške 135,-Eur mesačne. Jej priemerný mesačný príjem je 650,-Eur. Domnieva sa, že požiadavka
zo strany jej syna je prehnaná ak zoberie do úvahy, že od poslednej úpravy výživného neuplynul ani
rok. Je síce pravda, že pomery na strane jej syna sa zmenili, avšak nie do tej miery, aby požadoval
polovicu jej príjmu. U nej sa pomery od poslednej úpravy výživného na plnoletého syna naopak nezmenili
vôbec. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, motorového vozidla a dokonca ani nemá vyššiu finančnú

hotovosť na účte. Vzhľadom na jej možnosti, schopnosti a majetkové pomery je ochotná mu prispievať
navýživnévovýške150,-Eur.Nazákladeuvedenéhožiadasúd,abyprihliadolnazásaduprimeranosťvo
výške žiadaného výživného, na jej mesačné výdavky a na jej súčasné schopnosti možnosti a majetkové
pomery.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 07. 2014 uviedol, že jeho matka zo spoločnej domácnosti
odišla dobrovoľne už v roku 2010, kedy ho opustila ako mal. dieťa a nakoľko mal len 15 rokov, tak
sa staral o neho jeho otec. Po tom ako 6 mesiacov nebývala v spoločnej domácnosti s nimi, tak sa
vrátila. Jednoznačne odmieta jej názory, že bola pod nejakým psychickým tlakom jeho otca. Práve
naopak. Dovolí si tvrdiť, že tieto psychické nátlaky mal z jej strany otec, o čom aj svedčia aj záznam

z rýchlej zdravotnej pohotovosti, ktorá bola pravidelne u nich, ako aj záznam o hospitalizovaní otca na
psychiatrii, kedy bol nastavený na doživotné užívanie antidepresív. Otec s pomocou jeho rodičov platia
k dnešnému dňu dlhy na byte, v ktorom jeho matka bývala, ale do spoločnej domácnosti neprispievala.
Ďalej otec prišiel o byt na sídlisku D. R. S., F. K.. P. X, pričom keď bol otec vo výkone testu, tak jeho
matka neplatila byt riadne a tým zapríčinila exekučné konanie a následne bol byt exekútorom odobratý

a odpredaný. Ani jeden z nich nepodal na jeho matku trestné oznámenie, práve naopak. Matka podala
2 trestné oznámenia na otca a jemu sa trestným oznámením vyhrážala pred jeho kamarátom a to
konkrétne pred I. A., keď si pýtal od nej peniaze, ktoré mu dlžila za vyživovaciu povinnosť. Sú to jediné
peniaze, ktoré mu ona posiela. Neustále ju musí kvôli tomu a to každým mesiacom vyzvať k úhrade
110,-Eur. I v dnešnej dobe sú podané návrhy na OS Rožňava a to z dôvodu, že jeho matka poberala

v rokoch 2010 a 2013 detské prídavky a daňový bonus a poberala ich neoprávnene, pretože nežila s
ním v spoločnej domácnosti a jemu ich nijakou formou neodovzdala. Taktiež sa mu snažila tesne pred
prijímacími konaniami na vysoké školy znemožniť skúšky tým, že mu odmietla vydať všetky vysvedčenia
od základnej školy, ktoré bez jeho vedomia z bytu odcudzila, čím bol nútený ísť na políciu a žiadať danéorgány o pomoc pri vydaní týchto dokumentov. Ďalším zavádzaním súdu zo strany jeho matky je to,
že je nejakým spôsobom ovplyvňovaný otcom. Otec sa o neho stará riadne a vzorne o čom svedčia aj
bločky, ktoré si za stravu pravidelne odkladá a tak isto o tom svedčia jeho študijné výsledky. Otec ho učí

základné veci, ktoré mu do života budú potrebné. Učí ho poriadku, ctiť si ľudí okolo seba. Jeho matka
nedokáže pochopiť fakt, že vzťah s ním pokazila ona sama. Vo vyjadrení píše, že kontakt s ním má
minimálny, ale preto, aby bol vzťah na lepšej úrovni neurobila absolútne nič. Otca neustále osočuje, aj
v jeho prítomnosti a jemu sa to proste nepáči. Všetky náklady spojené so štúdiom na K. H. M. je možné
nájsť na internete a to na ich vlastnej webovej stránke. On neuviedol súdu ani cent navyše, ktorý by do

školy nepotreboval. Zatiaľ všetky jeho nálady spojené so štúdiom hradí výlučne jeho otec s jeho rodičmi.

Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 15. 10. 2014 uviedla, že odmieta akékoľvek tvrdenie, že žalobcu
ako maloletého opustila. Dokonca v čase, keď s ním nežila, ho pravidelne v spoločnej domácnosti
navštevovala a starala sa o neho najlepšie ako vedela. Na pravú mieru považuje za potrebné uviesť aj
obdobie, o ktorom píše jej syn, ktoré netrvalo 6 mesiacov. V spoločnej domácnosti s ním nežila iba dva

mesiace. Nakoľko jej na synovi záležalo, vrátila sa koncom augusta do spoločnej domácnosti a snažila
sa všetok nátlak zo strany jeho otca zvládať z dôvodu, aby mohla byť pri svojom synovi a dbať o jeho
správu a riadnu výchovu. Druhýkrát zo spoločnej domácnosti odišla v roku 2013, kedy bol jej syn už
plnoletý.Pýtalasa,čiodídesňou,onvšaknesúhlasilaonajehorozhodnutie,akorozhodnutiedospelého
človeka, rešpektovala. Odmieta akékoľvek tvrdenie, že práve jej osobou bol zapríčinený zlý psychický

stav jej bývalého druha. Pravidelné hospitalizácie a jeho liečba na psychiatrii bola len odozvou na život
aký viedol. Bol niekoľkokrát trestaný, čo na ňom na základe zdravotných záznamov pravdepodobne
zanechalo stopy. Jej druh do dnešného dňa nebol nikde riadne zamestnaný. V čase keď bol vo výkone
testu sa o svojho syna starala výlučne ona zo svojich finančných prostriedkov. Vzniknuté dlžoby musela
riešiť pôžičkami, ktoré musela splácať vždy sama. Predmetný byt na ulici P. X bol na meno jej druha. Kým

bol vo výkone trestu, nájomné za byt riadne platila. Po jeho prepustení platenie nájmu za byt nechala na
ňom, on si však túto povinnosť neplnil. Niekoľkokrát ju pod nátlakom donútil vybrať pôžičky, z dôvodu
vzniknutých dlhov, ktorých platenie ostalo vždy len na jej osobe. V čase, keď bol trestaný opätovne už
byt nedokázala platiť. Jej príjem pokryl už len starostlivosť o syna a splácanie dlhov. Jej bývalý druh si za
exekučné konanie a vzatie bytu exekútorom môže sám, svojim nezodpovedným prístupom. Jej syn si

vo svojom vyjadrení týkajúcom sa aj trestných oznámení protirečí, nakoľko na jednej strane označuje jej
tvrdenie o podávaných trestných oznámeniach z jeho strany a zo strany jeho otca za klamlivé a na strane
druhej sám priznáva, že žiadal v tomto smere políciu o pomoc. Žiadal ju formou trestného oznámenia
na jej osobu. Vysvedčenia neukradla a ani neskryla. Za to, že má jej syn neporiadok vo svojich veciach
naozaj nemôže. Svoju vyživovaciu povinnosť plní riadne a včas o čom svedčia potvrdenia, ktoré má

OS Rožňava k dispozícii. Vyživovaciu povinnosť má stanovenú každý mesiac od sedemnásteho dňa ku
koncu mesiaca. To, že ju syn každý mesiac vyzýva k zaplateniu pravidelne už okolo trinásteho dňa v
mesiaci naozaj nie je jej problém a pokladá to z jeho strany za zámerné a úplne zbytočné. O návrhu
na vrátenie detských prídavkov a daňového bonusu už bolo rozhodnuté. Nárok na daňový bonus mu
priznaný nebol a detské prídavky v sume 57,75 eur mu hneď po určení povinnosti súdom na ich vrátenie

zaslala. Do plnoletosti jej syna sa o neho riadne starala a zabezpečovala jeho výchovu. Nezaslúži si
takéto jednanie z jeho strany. Evidentne si to neuvedomuje. Ak sa rozhodol ostať so svojim otcom je
logické,žemuonzabezpečívšetkuostatnúpotrebnústarostlivosť.Konieckoncovzrejmevidíväčšíprofit
z domácnosti, v ktorej ostal a z domácnosti svojich starých rodičov. Ona svojho syna viedla k slušnosti
skromnosti. To, že sa jej otočil chrbtom zrejme už neovplyvní. Má záujem mať s ním normálny vzťah, čo

však nie je možné ak ju bude opakovane osočovať a uvádzať klamlivé skutočnosti.

Na pojednávaní dňa 25. 05. 2015 žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na podanej žalobe tak ako
bola uvedená v písomnom podaní. Má náklady ako vysokoškolák na štúdium také ako uviedol. Potrebuje
mať okrem toho stravu a ďalšie náklady aj na cestovné, darmo, že je vlak pre študentov zadarmo, nechce

celú cestu z Košíc stáť, preto chodí autobusom, stojí do 3,-Eur jedna cesta. Potrebuje mať kvalitnejšiu
stravu, má črevné problémy. Matka sa o neho nezaujíma, nestará sa o neho. Teraz pred mesiacom mu
odišla matičná doska v počítači, teda bolo treba kúpiť nový počítač, lebo oprava by sa neoplatila, nebola
by ani možná, teda si musel kúpiť počítač, peniaze mu dal otec so starými rodičmi, počítač stál 743,99
Eur o čom predložil súdu listinný dôkaz. Vo vyjadrení uvádza žalovaná, že stravu má mesačne za 150,-

Eur, okrem toho sa stravuje v jedálni. Má náklady na kozmetiku 30,-Eur, na oblečenie 40,-Eur, prečo
by on nemohol mať nárok na takéto náklady. Vyštudovala popri otcovi. Otec jej dával neraz peniaze,
chodila na obedíky, prečo on by nemohol. Ešte chodila aj ku nejakým liečiteľom, čo sa dozvedel až teraz,
keď odišla. Nevie, ako sa žalovaná s ním chce dohodnúť, lebo keď jej niekedy v priebehu dňa zavolá,telefón mu nezdvihne, na správu mu neodpíše. Tiež vo vyjadrení raz uvádza, že je to pomsta voči nemu
a raz, že je manipulovaný svojim otcom. Za internát platí 71,-Eur mesačne. Keď uviedol v návrhu, že
ročný poplatok za štúdium je 600,-Eur, nie je to pravda, neplatí za školu. Platí paušál pre mobilný telefón

100,-Eur mesačne. Platí preto takúto sumu, lebo potrebuje si zaplatiť veľký počet dát, pretože keď by sa
museli na internáte poskladať za internet, tak by to vyšlo viac ako teraz čo platí. Skriptá si nekupuje, lebo
študujem informatiku a keď niečo je, tak to zavesia na net. U neho je základ strava, lebo raz môže ísť
skôr domov, raz neskôr, má zdravotné problémy, nemôže dovoliť, aby sa mu uložila v črevách rakovina.

Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 25. 05. 2015 uviedla, že žiada, aby súd vyžiadal dôkaz
o tom, či navštevuje žalobca vysokú školu aj v súčasnosti, lebo má informácie, že nenavštevuje školu
tak akoby mal, lebo je to denné štúdium. Poukazuje na znenie § 62 ods. 2 ZR, kde je vyjadrená zásada
úmernosti životných potrieb detí a životných potrieb rodičov, teda, že životná úroveň detí nemôže byť
vyššia ako životná úroveň rodičov. Rozhodnutie súdu podľa návrhu by bolo v rozpore s § 75 ZR a bolo
by to v rozpore s dobrými mravmi. Otec žalobcu nebol zamestnaný, takže náklady platila ona, aj ďalšie

životné náklady. Kaucia, o ktorej hovoril spln. zást. žalobcu, bola použitá na nájomné a tu poukazuje na
to, že bol viackrát vo výkone trestu. Keď sa vrátil v r. 2010, tak prvýkrát opustila spoločnú domácnosť,
pýtala sa syna, či ide s ňou, povedal, že nemá dôvod ísť. Keď syn začal chodiť na gymnázium, ona sa
koncom augusta vrátila napäť, žili spolu v spoločnej domácnosti asi tri roky. Keď išiel do maturitného
ročníka,takvjúli2013odišlazospoločnejdomácnosti.Odišlapreto,lebozostranyotcažalobcutambolo

psychické a finančné vydieranie. Fyzicky neútočil, no niekedy tie psychické vydieranie a ponižovanie
bolo ešte horšie. Čo sa týka toho, koľko prispieva na spoločnú domácnosť rodičom, zo začiatku to bolo
40,-Eur, no potom spísali nájomnú zmluvu, ktorú predložila súdu. Jej rodičia sú starobní dôchodcovia.
Náklady sú bývanie sú vyše 300,-Eur, nevie presne koľko. Nie tak ho vychovala. Potom sa sťažoval na
ňu svojmu otcovi, on je písal sms, preto sa musela sťažovať na polícii. Vie, že syn brigáduje v Kauflande,

má z toho aj príjem, čo ju aj teší, že si bude vážiť peniaze a zadeliť si. Čo sa týka štandardu, má mobil za
15,-Eur. Školu nedokončila na úkor otca žalobcu, ona si sama platila školu. S otcom žalobcu neuzavreli
manželstvo, od jeho narodenia žili v spoločnej domácnosti, ona zabezpečovala životné náklady. Otec
žalobcu nebol zamestnaný, jedného času mal firmu Marusia, podnikal s hasiacimi prístrojmi. Prvýkrát
išiel do výkonu trestu, keď mal syn tri roky. Trvá na tom, že bol viackrát otec žalobcu vo výkone trestu

ako tu tvrdí na pojednávaní, že bol v r. 2009-2010, súd si to môže zistiť. Predtým ako uzavrela súdny
zmier v minulom roku v konaní 12C/276/2013, výživné na žalobcu určované súdom nebolo.

Spln. zást. žalobcu uviedol, že nie je pravda, že bol nezamestnaný ako tu tvrdí žalovaná. Do roku 2008
prevádzkoval diskotéku na S.I. T., robil hasiace prístroje, lebo on mal oprávnenie na hasiace prístroje,

má živnosť až doteraz. Od času podania návrhu bol nezamestnaný, teraz čaká na zahladenie trestu,
čo nevie kedy bude a potom bude pracovať pre Allianz. Teraz ešte stále nie je zamestnaný, je vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie, má 62,-Eur mesačne príjem. Psychicky žalovanú netýral, bolo
to naopak, boli podania zo strany žalovanej na políciu, všetky veci boli Obvodným úradom zastavené,
potom bola žalovaná políciou upozornená, aby s tým prestala. Žalovaná platila 700,-Eur semestrálne

za externé štúdium za 7 rokov v Levoči, tam bola počas sústrední aj ubytovaná, skladali sa na cestu
po 15,-Eur s ďalšími spolužiačkami, piatok-sobota bol nocľah, strava. To nevychádza zo 600,-Eur, lebo
keby to tak bolo, tak by hladovali.

Žalobca uviedol, že je stále študentom denného vysokoškolského štúdia, mohla si to myslieť žalovaná

preto, lebo je často v S.I.. Cez semester brigádu nemá v Kauflande, lebo je od pondelka do piatku v
škole, teraz je tu viac. Niektorý mesiac mal 20,-Eur príjem.

Zo správy K. R. P. (na čl. 94 spisu) zo dňa 06. 08. 2015 súd zistil, že žalobca bol riadnym študentom
denného štúdia na H. M. K. R. P. v bakalárskom študijnom programe informatika od 01. 09. 2014

do 26. 06. 2015, kedy štúdium zanechal. V súčasnosti nemôže pokračovať v štúdiu na ich fakulte v
akademickom roku 2015/2016.

Na pojednávaní dňa 13. 10. 2015 žalobca uviedol, že na podanej žalobe trvá, plánuje študovať ďalej.
Chce študovať na Q. K. R. P., F. K. nebol spokojný, podľa neho neboli učitelia takí ako mali byť. Podá si

prihlášku na Q. K. R. P.. T.č. nie je študentom žiadnej školy. Uvádza, že sa nezaevidoval do evidenciu
uchádzačov o zamestnanie potom ako zanechal štúdium. Celé leto bol u priateľky v Holandsku, ktorá
tam pracuje a z toho dôvodu ani nepodal prihlášku na vysokú školu. Nepracoval ani brigádnicky, nemal
žiaden príjem. Teraz sa zdržiava v S., nerobí nič, zmluvu s Kauflandom mal do augusta 2015, no keďžev lete nebol v S., nezarobil nič, ani teraz nemá žiaden príjem. Zdravotné a sociálne poistenie mu platí
otec, keďže nie je zaevidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Žalovaná uviedla, že zotrváva na doterajšom stanovisku, pokiaľ žalobca bude navštevovať vysokú školu,
súhlasí s tým, aby ju súd zaviazal na výživné 150,-Eur mesačne, viacej platiť výživné nemôže.

Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru sú od toho rodičia, aby sa starali o dieťa, on dokiaľ ho neprijmú na
vysokúškoluaninemieninejakobrigádnickypracovaťaleboinýmspôsobomzabezpečovaťsvojuvýživu.

Spln. zást. žalobcu uviedol, že on za žalobcu platí 56,-Eur odvody do zdravotnej poisťovne. Žalobca
2-3-krát do týždňa chodí na doučovanie z angličtiny, 10,-Eur sa platí za hodinu, teda platí toľko, koľko
hodín doučovania má. Keby pracoval v Kauflande, tam je to tak, že na druhý deň treba prísť do práce,
tak to by z toho dôvodu, že sa učí angličtinu nevyhovovalo. Chodí na doučovanie do H. na angličtinu a
matematiku, je to odborná angličtina, tam platí tiež 10,-Eur/hod., je to asi 4-krát za mesiac.

Žalobca uviedol, že preto sa nezaevidoval do evidencie uchádzačov o zamestnanie, lebo by musel
znovu podať na súd žalobu, keď by znovu začal študovať a keď je to takto, myslí si, že žalovaná mu
má platiť výživné.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1, Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2, Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore
s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Zo spisu tunajšieho súdu 12C/276/2013 súd zistil, že uznesením tunajšieho súdu č.k. 12C/276/2013-25
zo dňa 16. 09. 2013, právoplatným dňa 23. 10. 2013 bol schválený súdny zmier uzavretý medzi
účastníkmi konania, v zmysle ktorého sa žalovaná zaviazala prispievať na výživu žalobcu po 110,-Eur
mesačne, od 17. 07. 2013. V čase podania tohto návrhu žalobca navštevoval 3. ročník gymnázia.

V čase podania návrhu v tomto konaní (16. 06. 2014) žalobca bol prijatý na štúdium na vysokej škole.

Súd opísal v rozsudku podrobne tvrdenia účastníkov o skutočnostiach potrebných na rozhodnutie vo
veci, pričom z doložených listinných dôkazov zistil, že tieto tvrdenia sú pravdivé.

Z listinných dôkazov na čl. 29 až 33 spisu o mzde žalovanej u jej zamestnávateľa súd zistil, že jej tvrdenia
o jej príjme sú pravdivé. Tiež súd uznal aj ďalšie náklady, ktoré na seba má (aj v súvislosti s tým, že
chodí do práce, je žena, atď.).

Ďalej zistil, že otec žalobcu, jeho splnomocnený zástupca je nezamestnaný, ako sám uviedol, z dôvodu

na jeho strane, čaká na zahladenie výkonu trestu.

Z listinných dôkazov o príjme žalobcu od firmy Kaufland Slovensko v. o. s. (na čl. 82 až 89 spisu) súd
zistil, že za obdobie od septembra 2014 do apríla 2015 mal žalobca príjem 527,61 Eur.

Súd zistil, že žalobca navštevoval vysokú školu len jeden rok, v súčasnosti nepracuje, nezaevidoval sa
do evidencie nezamestnaných z dôvodu, ktorý uviedol na pojednávaní dňa 13. 10. 2015.Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti (aj po dosiahnutí plnoletosti) nie
sú schopné samy sa živiť (napr. počas prípravy na budúce povolanie).

Na dosiahnutej životnej úrovni rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa a to v pozitívnom, aj negatívnom
zmysle.Akrodičiadosahujúvysokú(nadštandardnú)životnúúroveň,ajdieťamázákonnéprávopodieľať
sa na nej, naopak, ak rodičia nedosahujú ani štandard životnej úrovne, prejaví sa to aj v nižšom rozsahu
určeného výživného na dieťa.

Súd uznal tvrdenú zmenu pomerov na strane žalobcu od poslednej úpravy výživného. Za čas, kedy sa
pripravoval na štúdium na vysokej škole a následne ju navštevoval, t. j. od 16. 06. 2014 do 26. 06. 2015,
t.j. 12 mesiacov, súd určil výživné vo výške 150,-Eur mesačne, t. j. za 12 mesiacov zvýšenie o 40,-Eur
oproti pôvodne určenému výživnému.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Za ďalšie obdobie, t. j. od 01. 07. 2015 dobudúcna súd ponechal v platnosti pôvodne určené výživné
súdom, t. j. 110,-Eur mesačne.

Súd rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 16. 06. 2014 do 26.

06. 2015 vo výške 480,-Eur v mesačných splátkach po 40,-Eur, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Súd zobral do úvahy náklady tvrdené žalobcom v návrhu aj vo vyjadreniach (platbu za školu vo výške
600,-Eur neskôr uviedol, že nemá). Avšak s poukazom na vyššie uvedené (o podieľaní sa na životnej
úrovni rodičov) súd by nepovažoval priznanie vyššieho výživného za správne a spravodlivé. Nakoniec,

žalobca sa môže podieľať sám na zabezpečovaní svojich životných nákladov (formou brigád, prácou na
dohodu a pod.), pokiaľ nebude znovu navštevovať vysokú školu a minimálne nenavyšovať svoje náklady
tým, že sa nezaeviduje na úrade práce ako nezamestnaný.

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, trovy

konania nevznikli a žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, nárok na náhradu trov konania nevznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Košice prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust.§ 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,

musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.