Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4MCdo/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211210980
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sakálová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:2211210980.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska č. 5, proti odporcovi W., bývajúcemu v C. za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom v Bratislave, Fedinova 9, zastúpeného
advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sasinkova 6, o zaplatenie 20 600,61

Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 10 C 154/2011, o
mimoriadnomdovolanígenerálnehoprokurátoraprotiuzneseniuKrajskéhosúduvTrnavezo14.októbra
2013 sp. zn. 11 Co 496/2012, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave zo 14. októbra 2013 sp. zn. 11
Co 496/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dunajská Streda uznesením zo 17. septembra 2012 č.k. 10 C 154/2011-96 konanie o
žalobe navrhovateľky na zaplatenie 20 600,61 Eur v dôsledku späťvzatia žaloby podľa § 96 ods. 1 O.s.p.
zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka náhradu trov
konania nepriznal. Rozhodnutie o trovách konania zdôvodnil § 150 O.s.p. Mal za to, že v konaní nebolo
možné prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo
veci. Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa, musí byť preto sám z podstaty

svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.

Krajský súd v Trnave na odvolanie vedľajšieho účastníka uznesením zo 14. októbra 2013 sp. zn. 11
Co 496/2012 rozhodol tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady
trov konania vedľajšieho účastníka zmenil tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania 946,49 Eur titulom trov právneho zastúpenia, a

to splnomocnencovi vedľajšieho účastníka do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. V tej istej
lehotenavrhovateľkeuložilpovinnosťzaplatiťvedľajšiemuúčastníkovináhradutrovodvolaciehokonania
241,20 Eur titulom trov právneho zastúpenia a to splnomocnencovi vedľajšieho účastníka. Takto
rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. s tým, že navrhovateľka späťvzatím návrhu zavinila, že
konanie sa muselo zastaviť a preto jej vznikla povinnosť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
zaplatiť.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolpodľa§224ods.1O.s.p.vspojenís§142ods.1O.s.p.

Na základe podnetu navrhovateľky podal generálny prokurátor Slovenskej republiky proti vyššie
uvedenému uzneseniu krajského súdu mimoriadne dovolanie. Vyčítal odvolaciemu súdu nesprávne
právne posúdenie veci v otázke rozhodnutia o trovách konania vedľajšieho účastníka konania, o ktorých
rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p., napriek tomu, že konanie bolo zastavené. Nesprávne aplikoval
právnu normu na skutkový stav. Odvolací súd výrok o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka

dostatočne ani nezdôvodnil. Z odôvodnenia výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka nie je možné
zistiť, či súd venoval pozornosť podmienke účelnosti vynaložených trov konania vedľajším účastníkom.Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania podaním z 2. mája 2012, s ktorým
oznámením súčasne predložil aj plnomocenstvo pre HKP Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sasinkova
6. Podaním z 24. mája 2012 vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, z obsahu ktorej vyplývajú

skutočnosti, ktoré vyplývajú aj z doručeného návrhu na začatie konania a vo všeobecnom konštatovaní,
že vedľajší účastník je oprávnený na všetky úkony, na ktoré je oprávnený účastník konania, že ide o úkon
urobený v prospech odporcu, že navrhuje, aby sa k vznesenej námietke premlčania vyjadril aj odporca.
V podaní ďalej uvádza, čo všetko nedokážu priemerní spotrebitelia, ako sa v súdnom konaní nedokážu
brániť, vrátane námietky premlčania, a aký je význam tejto námietky. Podanie vedľajšieho účastníka

považuje za všeobecné, vyznačujúce sa rutinou, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy
vedľajšieho účastníka, na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Trovy konania
vzniknutézastupovanímadvokátavtzv.hromadnýchveciach,kdesaobsahjednotlivýchpodanímenílen
o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciou na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať
za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie
advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v

súdnom konaní (Najvyšší súd SR sp. zn. 6 MCdo 5/2013). Navrhol preto, aby mimoriadnym dovolaním
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v časti výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi
bolo zrušené a vec vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľka, ani odporca sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili, vedľajší účastník navrhol

dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po
zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor (§ 243e ods. 1 O.s.p.) v lehote jedného
roka (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal

napadnuté uznesenia bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a
ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu

za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci.

Generálny prokurátor namieta, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), ako aj v konaní je vada spočívajúca v
nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia ( 237 písm. f/ O.s.p.).

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je procesne nesprávny
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a

uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za
účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Generálny prokurátor v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (v
znení účinnom do 31. decembra 2014) namieta porušenie práva účastníka spočívajúceho v nedostatku

dôvodov rozhodnutia.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení. Táto norma sa
uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že vyššie uvedená námietka generálneho prokurátora
týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí oboch súdov je dôvodná,
nakoľko odôvodenie rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania vedľajšieho účastníka absolútne
absentuje.

Najvyšší súd sa ďalej zaoberal námietkou generálneho prokurátora, že napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvého stupňa spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade
mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora (i dovolania účastníka) odôvodneného nesprávnym
právnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny
predpis a či ho aj správne interpretoval. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
Dovolateľ vytýka predmetnú vadu pri právnom posúdení veci dôvodne.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. upravuje prípady, kedy konajúci súd neprizná žiadnemu z účastníkovi

právo na náhradu trov konania voči inému účastníkovi konania. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. takto
súd postupuje aj v prípade, ak je konanie zastavené. Ustanovenie o náhrade trov konania, ktoré bolo
zastavené nie je pritom obmedzené na určité konania či dôvody zastavenia. Platí pre každé konanie
bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené. V prípade zastavenia konania tak všeobecne platí,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve

výnimky, a to jednak v prípade, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť podľa §
146 ods. 2 veta prvá O.s.p. pričom platí, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa §
146 ods. 2 veta druhá, a teda nevzal návrh späť v dôsledku správania odporcu, z procesného hľadiska
platí, že zavinil zastavenie konania, čo zakladá jeho povinnosť nahradiť trovy konania. Naopak, akvzal navrhovateľ dôvodne podaný návrh späť pre správanie odporcu platí, že trovy konania je povinný
nahradiť odporca. Až po vylúčení uvedených prípadov náhrady trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p.
možno rozhodnúť, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak bolo konanie

zastavené.

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru
úspechu vo veci vyjadrenie v § 142 O.s.p. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie
účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Z previazanosti § 146 ods. 1

písm. c/ O.s.p. s § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia,
musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z
hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z
procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania odporcu (žalovaného) k požiadavkám
navrhovateľa(žalobcu).Idetedaoto,čisanavrhovateľdomoholkuplatnenémunárokualebonie,pričom

súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný alebo nie (Uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3 Sžo 225/2010).

Pri rozhodovaní o priznaní trov konania však vždy musí prihliadať na zásadu uvedenú v § 142 ods. 1
O.s.p. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd pri priznávaní trov konania účastníkovi, ktorý mal vo veci plný

úspech, prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je
povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania
v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto

potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na
právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné
na účelné uplatňovanie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne (viď NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009).

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že odvolací súd
pri rozhodovaní o trovách konania vôbec neskúmal otázku tzv. hromadného podávania podaní zo
strany vedľajšieho účastníka na strane odporcu v spotrebiteľských veciach, neskúmal vôbec účelnosť
vynaložených trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Zo splnomocnenia, ktorým

bolo vedľajšiemu účastníkovi udelené splnomocnenie (z 2. mája 2012) HKP Legal, s.r.o. nevyplýva, že
by bolo udelené pre konkrétnu vec. Z oznámenia zo 17. apríla 2012, (doručené súdu 2. mája 2012),
ktorým vedľajší účastník oznámil svoj vstup do predmetného konania vyplýva, že v tom čase nemohlo
dôjsť k prevzatiu a príprave zastúpenia, lebo vedľajší účastník a tým aj splnomocnený právny zástupca
nemali vedomosť, do akého konania vstupujú. Inak by nežiadali súd, aby im zaslal žalobný návrh a

jeho prílohy. Následne ďalšia plná moc pre právneho zástupcu v tomto konaní vedľajším účastníkom
nebola udelená. Taktiež je potrebné súhlasiť, pokiaľ ide o vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobnému
návrhu, že toto podanie je všeobecné. Vznesená námietka premlčania nie je konkretizovaná a ďalej
podanie obsahuje všeobecné vyjadrenia, prípadne časť odôvodnenia rozhodnutí, na ktoré sa odvoláva
vedľajší účastník, ako aj je treba súhlasiť s námietkou generálneho prokurátora, že podanie je totožné,

ako podal vedľajší účastník aj v iných konaniach (tzv. zastupovanie v hromadných veciach), z ktorých
hľadísk priznanie trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka súd vôbec neskúmal.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie súdu nižšieho stupňa
(o trovách konania vedľajšieho účastníka) trpí vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ako aj spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci a že generálny prokurátor dôvodne podal mimoriadne dovolanie,
keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nemožno
dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ a c/ O.s.p.),
keďženavrhovateľkabolazozákona(§239ods.3O.s.p.)zmožnostipodaťdovolanievylúčená,Najvyšší
súd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnuté uznesenie krajského súdu v napadnutej časti o

náhradetrovkonaniavedľajšiehoúčastníkazrušilavecvrátilKrajskémusúduvTrnavenaďalšiekonanie
(§ 243b ods. 2, 3 a 4 O.s.p v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej
o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom
rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní

(pozri primerane § 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.