Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 8, 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213209633
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8213209633.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti žalovaným 1/ B. W., nar.
X.X.XXXX, bytom M. X, 2/ O.G. W., nar. X.X.XXXX, bytom M. X, obaja zastúpení JUDr. Ladislavom
Miklušom, advokátom, Stará Baštová 2, Košice, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných

U. J. U. O. O. A., A. A. Z. C., A. XX, zastúpený JUDr. Ladislavom Miklušom, Sofijská 13, Košice, o
zaplatenie 4.111,63 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
2.027,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 2.027,86 Eur od 21.3.2013
do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim podaním doručenom súdu dňa 27.11.2013 domáha voči žalovaným zaplatenia istiny
4.111,63 Eur a úroku z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 3.438,52 Eur od 11.3.2013 do

zaplatenia a nahradenia trov konania. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa,
a.s. poskytla žalovaným na základe úverovej zmluvy č.: XXXXXXXXXX (popis produktu: Spotrebný úver
na Čokoľvek) uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými dňa 4.10.2004 (ďalej len
“úverová zmluva”) úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 12,85 % p.a., ktorý sa žalovaní
zaviazali uhradiť formou pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti pôvodne dohodnutej
poslednej mesačnej splátky úveru dňa 20.09.2014. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej
zmluvy, žalovaní svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky istiny a úrokov úveru neplnili

riadne a včas v lehotách splatnosti mesačných splátok úveru, čím nastal prípad porušenia podmienok
úverovej zmluvy podľa ust. čl. 7.6., bod 7.6.1. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok úverovej
zmluvy. Vzhľadom na trvajúce omeškanie žalovaných s platením zmluvne dohodnutých splátok istiny
a úrokov úveru, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 20.02.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
poskytnutého úveru v súlade s ust. čl. 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy,
čím sa pohľadávka z úverovej zmluvy v celkovej výške 4.327,61 Eur pozostávajúca z istiny nesplatenej

časti úveru v sume 3438,52 Eur, nesplatených úrokov a poplatkov za správu úveru v sume 889,09
Eur stala splatnou v celom rozsahu. Právny predchodca žalobcu v písomnom oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zároveň vyzval žalovaných na okamžitú úhradu dlžnej sumy 4.327,61 Eurspolu s príslušenstvom v lehote do 10 dní od prevzatia oznámenia. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru bolo žalovaným doručené dňa 28.02.2013. Žalovaní svoj záväzok v poskytnutej lehote
splatnosti do 10.03.2013 nezaplatili, voči žalobcovi sú tak od 11.03.2013 v omeškaní so zaplatením

pohľadávky z úverovej zmluvy v celkovej výške 4.327,61 Eur pozostávajúcej z istiny nesplatenej časti
úveru v sume 3.438,52 Eur a nesplatených úrokov a poplatkov za správu úveru v sume 889,09 Eur, z
čoho riadne zmluvné úroky úveru predstavujú sumu 622,28 Eur a poplatky za správu úveru sumu 50,83
Eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa,
a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 28.3.2013 bola

pohľadávka voči žalovaným z titulu nesplateného úveru vo výške dlžnej sumy 3.423,93 Eur postúpená
spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. o čom boli žalovaní upovedomení písomným oznámením
postupcu o postúpení pohľadávky.

Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 12.6.2014 uviedol, že žalovaní sa zaviazali splácať úver, ktorý
im bol poskytnutý dňa 4.10.2004 vo výške 100.000,-Sk splatiť formou 119 pravidelných mesačných

splátok so stanovenou výškou splátky 49,46 Eur s dátumom splatnosti jednotlivých splátok k 20. dňu
príslušného kalendárneho mesiaca. Dátum splatnosti prvej mesačnej splátky úveru bol zmluvnými
stranami dohodnutý k 20.11.2004, dátum splatnosti poslednej splátky úveru k 20.9.2014. V dôsledku
omeškania žalovaných s riadnym a včasným plnením platobných povinností právny predchodca žalobcu
zúčtoval konečný stav zostatku úveru k 30.9.2011, ktorý predstavoval sumu 3.438,52 Eur. Výška

neuhradenej časti úveru zostala nemenná až do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dňa 19.3.2013.
Uplatnená pohľadávka vo výške 4.111,63 Eur pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 3.438,52
Eur, z nesplatených riadnych úrokov vo výške 622,28 Eur a z nesplatených poplatkov za správu úveru
vo výške 50,83 Eur. Neuhradená časť úveru vo výške 3.438,52 Eur pozostáva z nesplatnej istiny úveru,
z riadnych úrokov vyčíslených za obdobie o uzavretia úverovej zmluvy, t.j. od 4.10.2004 do 30.9.2011,

ktoré neboli k 30.9.2011 uhradené a z poplatkov vyčíslených za obdobie od 4.10.2004 do 30.9.2011,
ktoré neboli k 30.9.2013 uhradené. Navýšenie úveru o úroky a poplatky má svoj základ v RPMN vo
výške 13,99 % a ročnej úrokovej sadzbe vo výške 11,80 % p.a. Čo sa týka nesplatených riadnych úrokov
vo výške 622,28 Eur, tieto predstavuj riadne úroky za obdobie od 1.10.2011 do vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru, t.j. do 19.2.2013, ktoré boli vyčíslené z konečného zostatku úveru v súlade s čl. 7 bod

7.4. Všeobecných obchodných podmienok, pričom úroková sadzba, na základe ktorej sa vypočítavajú
úroky bola dojednaná vo výške 11,80 % p.a.. Nesplatené poplatky za správ úveru vo výške 50,38 Eur
predstavujú poplatky za správu úveru za obdobie od 1.10.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru, t.j. do 19.2.2013.

Tunajší súd vydal dňa 9.6.2014 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaných uhradiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne sumu 4.111,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. o sumy 3.438,52
Eur od 11.3.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu podali žalovaní včas odpor, v ktorom uviedli, že vyššie

uvedená zmluva síce obsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov, ale tá
bola vypočítaná v neprospech spotrebiteľa. Žalovaní boli zo strany právneho predchodcu žalobcu
zavádzaní o cene nákladov za poskytnutie úveru, keďže ten im uviedol nepravdivý údaj o RPMN
(13,99 %), čím porušil svoju povinnosť v ust. § 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé,

nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach
výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach. § 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Skutočný náklad úverovej zmluvy bol vyšší a to až 14,86 % ročne. Do výpočtu RPMN nebol zahrnutý,
pravidelný mesačný poplatok za vedenie účtu v sume 40,-Sk (1,33 Eur) a poplatok za poskytnutie úveru
v sume 2.000,-Sk (66,39 Eur). Uvádzanie nepravdivých, nepresných či neúplných údajov o nákupných

podmienkach neumožňuje spotrebiteľom riadne a objektívne sa zoznámiť so všetkými náležitosťami
prípadného zmluvného vzťahu, zvážiť výhody a nevýhody tak, aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť,
či navrhovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá jeho potrebám a jeho finančnej situácií a
následne sa kvalifikovane rozhodnúť, čím je takéto konanie objektívne spôsobilé privodiť spotrebiteľovi
ujmu, ak sa spotrebiteľ rozhodol v dôsledku nesprávnej RPMN pre finančne náročnejší úver. Spotrebiteľ

taktiež na základe neuvedených, resp. nesprávne uvedených informácií, nemal zabezpečený dostatok
informácií pre porovnanie ponúk od rôznych veriteľov na rovnaký druh spotrebiteľského úveru, čím nie je
v plnej miere zachované jeho právo na informácie a na ochranu ekonomických záujmov, vyjadrené ako
účel zákona v § 2a zákona o ochrane spotrebiteľa. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že zákonodarca nevidí rozdiel medzi tým, ak spotrebiteľská
zmluva neobsahuje RPMN a tým, ak síce spotrebiteľská zmluva obsahuje RPMN, ale v neprospech
spotrebiteľa. Obidva tieto nedostatky spotrebiteľských zmlúv sa prejavujú v rovnakých následkoch a

to takých, že takáto spotrebiteľská zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle ust.
§ 11 zák. č. 129/2010 Z.z.. Je to tak kvôli tomu, že nesprávne uvedenie RPMN v spotrebiteľskej
zmluve v neprospech spotrebiteľa má rovnaký dôsledok ako neuvedenie RPMN, teda spotrebiteľ nie
je oboznámený pri uzatváraní zmluvy so všetkými nákladmi úveru, nie je schopný porovnať ponuky
jednotlivých úverov a posúdiť rozsah svojho záväzku. Z teleologického výkladu potom vyplýva, že aj

zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktoré boli uzatvorené za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z., ktoré
síce obsahujú RPMN, ale v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa sa považujú za uzatvorené
bez poplatkov a bez úrokov. Bolo by totiž popretím zmyslu použitia RPMN v spotrebiteľských úveroch,
ak by sa povinnosť dodávateľa poskytnúť pri uzatvorení zmluvy spotrebiteľovi celkovú výšku nákladov
úveru považovala za formálne splnenú, už len tým, ak by dodávateľ v rozpore so skutočnosťou uviedol
RPMN vo výške 15 % ročne, hoci v skutočnosti by to bolo 150 % ročne. Okrem toho vyššie uvedené

konanie nie je možné hodnotiť inak, ako hrubo nečestné, odporujúce pravidlám dobrých mravov a
obchádzajúce zákon o ochrane spotrebiteľa, vo svojom dôsledku popierajúce právo spotrebiteľa na
pravdivé informácie v tak závažnej otázke ako je cena úveru. Dodávateľ nesmie konať v rozpore s
dobrými mravmi. Na účely zákona (č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa jediná legálna definícia
dobrých mravov v spotrebiteľských vzťahoch) sa pod konaním v rozpore s dobrými mravmi rozumie

najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Prostredníctvom
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa v našom súkromnom práve uplatňuje zásada zákazu zneužívať

výkon subjektívneho práva na sociálne škodlivé ciele a to buď v rozpore so záujmami jednotlivcov alebo
v rozpore s verejným záujmom. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že žalobca má nárok len na
vrátenie požičanej sumy (istiny). Vedľajší účastník zároveň vzniesol námietku premlčania splátok, ktoré
boli splatné pred 27.11.2010, keďže žaloba bola súdu doručená dňa 27.11.2013, teda po uplynutí 3-
ročnej premlčacej doby.

K odporu žalovaných sa vyjadril žalobca v podaní doručenom súdu dňa 16.9.2014. Žalovaní v
podanom odpore uviedli, že právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa a.s. v Zmluve o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 4.10.2004 uviedol nepravdivý údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov,
keďže podľa právneho zástupcu žalovaných bol skutočný náklad úverovej zmluvy - RPMN vyšší a to

až 14,86 % ročne. Z podania žalovaných však vôbec nie je zrejmé, ako dospeli k tomuto výpočtu,
keďže na podporu svojich tvrdení neuviedli žiadne právne významné skutočnosti a dôkazy. Žalobca
zároveň považoval za potrebné zdôrazniť, že príloha zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a
účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy obsahovala v porovnaní s neskoršou právnou
úpravou vzorec na výpočet RPMN, preto na argumentáciu právneho zástupcu žalovaných, z ktorej

nie je zrejmé spôsobom a za použitia akého vzorca dospeli k výpočtu RPMN nemožno prihliadnuť.
Zároveň nie je zrejmé, akým spôsobom dospel právny zástupca žalovaných k záveru, že jeho právny
predchodca vo výpočte RPMN nezohľadnil výšku mesačného poplatku za správu úveru dohodnutú
vo výške 40,-Sk (1,33 Eur) a výšku jednorazového poplatku za poskytnutie úveru vo výške 2 % z
poskytnutej sumy, t.j. 2.000,-Sk (66,39 Eur). V mesačnej splátke vo výške 1.490,-Sk (49,46 Eur) bola

zahrnutá splátka mesačného poplatku za správu úveru vo výške 40,-Sk, ako aj splátka riadneho úroku
s dohodnutou ročnou úrokovou vo výške 11,80 % p.a. ako aj splátka istiny. Jednoduchým aritmetickým
výpočtom možno zistiť, že mesačná splátka istiny, bez riadnych úrokov a poplatkov za správu úveru
by musela za uvedené obdobie od 20.11.2004 do 20.09.2014 (119 mesiacov) predstavovať sumu
vo výške 840,35 Sk (100.000,-Sk [výška poskytnutého úveru] / 119 [počet splátok]). Výpočty RPMN,

ktoré poskytujú rôzne internetové portály nemožno považovať za hodnoverné, práve z dôvodu, že
nie je možné preskúmať akým spôsobom je RPMN vypočítaná. Po dosadení údajov z predmetnej
úverovej zmluvy (výška splátky 1.490,-Sk, úroková miera 11,80 % p.a., dĺžka splácania 119 mesiacov,
dodatočný náklad (poplatok za poskytnutie úveru) 2.000,Sk) možno na rôznych internetových portáloch
dospieť k rôznym hodnotám RPMN: RPMN vo

výške 13,36 %, http://ekonomika.sme.sk RPMN vo výške 14,20 %, http://www.fininfo.sk RPMN vo výške
13,92 %. Na základe vyššie uvedeného však tieto výpočty, rovnako ako aj údaj poskytnutý právnym
zástupcom žalovaných nemožno považovať za relevantný. Žalobcom uplatnená pohľadávka v tomto
súdnom konaní je pôvodne pohľadávkou banky, ktorá je pod prísnym dohľadom Ministerstva financiíSR a Národnej banky Slovenska. Úverová zmluva uzavretá jeho právnym predchodcom s dlžníkmi
spĺňa všetky náležitosti kladené pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere z.č. 258/2001 Z.z. v znení platnom
a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, obsahuje aj zákonný údaj o výške RPMN vypočítanej

podľa záväzného vzorca (príloha zákona č. 258/2001 Z.z. vo vtedy platnom znení). Výpočet RPMN
podľa tohto vzorca a jeho uvedenie v úverovej zmluve je splnením zákonnej povinnosti zakotvenej v
§ 4 z.č. 258/2001 Z.z. v znení plamom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. § 4 ods. 2 písm.
g) z.č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy určoval úver za
bezúročný v prípade, že údaj o RPMN nie je v zmluve uvedený. Pokiaľ úverová zmluva obsahuje údaj

o výške RPMN, podľa v tom čase platného a účinného z.č. 258/2001 Z.z. nie je možné úver označiť za
bezúročný a bez poplatkov. Aj podľa neskorších noviel z.č. 258/2001 Z.z., zo žiadneho z ustanovenia
nevyplýva možnosť označiť úver za bezúročný a bez poplatkov, pokiaľ je v zmluve o spotrebiteľskom
úvere RPMN uvedená a to bez ohľadu na to či správne alebo nesprávne. Až zák. č. 129/2010 Z.z. v ust.
§ 11 ods. 1 písm. d) presne stanovil, že pokiaľ je údaj o výške RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere
nesprávny, vtedy je možné úver označiť za bezúročný a bez poplatkov. Právny zástupca žalovaných tak

svoju argumentáciu oprel o právny predpis, ktorý v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy nebol
platný a účinný. K vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že jeho právny predchodca poskytol
žalovaným na základe Zmluvy o úvere č. 0451617915 zo dňa 4.10.2004, ktorá bola uzavretá podľa ust.
§ 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 285/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. V zmysle ust. § 261 ods.3 písm. d) z.č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, „touto časťou

zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497)“.
Citované zákonné ustanovenie je pritom kogentným ustanovením, a preto sa účastníci konania nemôžu
od neho odchýliť ani ho vylúčiť (§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené
citované ustanovenia zákona, záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 4.10.2004,
má charakter absolútneho obchodu, to znamená že vždy podlieha režimu Obchodného zákonníka.

Pri posudzovaní, či sa jedná o obchodno-záväzkový vzťah, je rozhodujúca podstata právneho vzťahu,
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Zmluvnými stranami úverovej zmluvy bolo
dohodnuté, že záväzok žalovaných splatiť úver mal byť Splnený v lehote do 20.9.2014, kedy mala v
zmysle ustanovení Zmluvy o úvere nastať konečná platnosť úveru prirodzeným spôsobom. V rozpore so
zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy, žalovaní svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky

istiny a úrokov úveru neplnili riadne a včas v lehotách splatnosti mesačných splátok úveru, čím nastal
prípad porušenia podmienok úverovej zmluvy podľa ust. čl. 7.6., bod 7.6.1. písm. a) Všeobecných
obchodných podmienok úverovej zmluvy. Vzhľadom na trvajúce omeškanie žalovaného s platením
zmluvne dohodnutých splátok istiny a úrokov úveru, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu
splatnosť poskytnutého úveru v súlade s ust. čl. 7.6. bod 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok

úverovej zmluvy, čím sa pohľadávka z úverovej zmluvy stala splatnou celom rozsahu. Nakoľko žalovaní
svoj záväzok voči právnemu predchodcovi žalobcu nesplnil v lehote poskytnutej mu v oznámení o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti, t.j. do 10.3.2013, odo dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty, t.j. od
11.3.2013 sú v omeškaní s úhradou svojho dlhu. Až od tohto okamihu začala plynúť premlčacia doba na
uplatnenie práva, nakoľko právo požadovať vrátenie nesplatenej časti úveru žalovaných mohol žalobca

vykonať až odo dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva,
že žalobca podal žalobný návrh pred uplynutím premlčacej lehoty.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaniami účastníkov a ďalšími listinnými dôkazmi
(úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, všeobecné obchodné podmienky, oznámenie o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru a doručenky, oznámenie o postúpení pohľadávok a doručenky, výpis
obratov na úverovej zmluve, zmluva o postúpení pohľadávok, dohoda o zabezpečení úveru životným
poistením).

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy

o úvere spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy
o úvere zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy
o úvere celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane
úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na

úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby

veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy

o úvere ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy
tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku právneho

vzťahu, Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom
aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1, 2 cit. zák., Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ods. 3 cit. ust. Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa ods. 4 cit. ust. Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebob) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľaods.5cit.ust.Odspotrebiteľanemôževeriteľpožadovaťúrokalebopoplatky,ktoréniesúuvedené

v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ods. 6 cit. ust. Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k
postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu (Občiansky
zákonník).

Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa Typovou zmluvou sa podľa tohto zákona
rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa Typová zmluva nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby

spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o

dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 OZ Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.

Podľa § 566 ods. 2 OZ Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na
istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 veta prvá OZ Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

Podľa § 111 OZ zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Vzmysle§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhood1.5.2014orgánrozhodujúcio
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 1 OZ S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (účinného ku dňu omeškania) Výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola uzatvorená
úverová zmluva dňa 4.10.2004. Po preskúmaní predmetnej zmluvy možno konštatovať, že sa jedná
o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným

spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred pripravená, predtlačená. Dodávateľom v tomto
prípade je žalobca, ktorý pri uzatváraní zmlúv vykonával svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom
sú žalovaní, ktorí pri uzatváraní zmlúv nevykonávali žiadnu obchodnú alebo inú činnosť. Súčasne
súd posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) zákona č.
258/2001. Keďže zákon pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovuje určité náležitosti, skúmal

súd, či predmetná zmluva tieto náležitosti obsahuje. Na tomto mieste súd konštatuje, že predmetná
zmluva obsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladal zákon, pričom spotrebitelia neboli zavádzaní
ohľadom výšky sadzby RPMN. Zo strany žalovaných nebola preukázaná skutočnosť, aby do výpočtu
RPMN nebol zahrnutý poplatok za vedenie účtu (40,-Sk) a za poskytnutie úveru (2.000,-Sk) a táto
skutočnosť nevyplýva ani zo zmluvy či všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy. Naopak

ust. čl. 7.3.8. všeobecných obchodných podmienok upravuje, že v splátkach úveru sú okrem iného
zahrnuté aj poplatky a náklady súvisiace s úverom. Ak by aj výpočet RPMN žalovanými bol správny, z
rozdielumedzitaktovyčíslenousadzbouasadzboustanovenouprávnympredchodcomžalobcu(0,87%)
nemožno vyvodiť záver o úmyselnom zavádzaní veriteľa pri dojednávaní úveru. Súčasne je potrebné
dodať, že ak by v zmluve vôbec nebola uvedená RPMN, zmluva by bola napriek tomu platná, ak bol

spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať.

Právnypredchodcažalobcunazákladezmluvyposkytolžalovanýmúvervovýške100.000,-Sk(3.319,39
Eur), ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v 119. mesačných splátkach po 1.490,-Sk vždy do 20. dňa
v mesiaci. Žalovaní však právnemu predchodcovi žalobcu poskytnutý úver nesplácali riadne a včas.

Vzhľadom na túto skutočnosť právny predchodca žalobcu vyhlásil v súlade s bodom 7.6.1. písm. a)
Všeobecných obchodných podmienok mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 19.2.2013, v dôsledku čoho
sa stal splatný celý dlh. Následne pôvodný veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.3.2013
postúpil pohľadávku na žalobcu, pričom postúpenie pohľadávky oznámil aj dlžníkom.

Vzhľadom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. ochrane spotrebiteľa je súd povinný z úradnej moci
prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné
ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Okrem toho
námietku premlčania vzniesli aj samotní žalovaní.

Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná splatnosť bola dohodnutá na 119 mesiacov. Začiatok plynutia
premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého,
ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti tejto nesplnenej splátky. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k

predčasnému zosplatneniu úveru až podaním zo dňa 20.2.2013, celý zvyšok dlhu sa v tomto prípade stal
splatným po uplynutí 15 dní od doručenia vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti žalovaným (28.2.2013),
avšak veriteľ by si svoje právo na zaplatenie celého zvyšku dlhu mohol uplatniť iba do zročnosti najbližšie
nasledujúcej splátky, v tomto prípade od 20.3.2013. Dovtedy sa premlčujú jednotlivé už splatné splátkysamostatne a to odo dňa ich zročnosti. Nepremlčanými splátkami sú tak splátky splatné tri roky spätne
od podania žaloby (27.11.2013), teda splátky splatné po 27.11.2010. Keďže v danom prípade bola
splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú

splatné odo dňa 20.12.2010, t.j. celkovo sa jedná o 27 splátok po 49,46 Eur v celkovej výške 1.335,42
Eur. Po zosplatnení zvyšku pohľadávky (16.3.2013) predstavuje dlžná suma výšku 939,74 Eur, t.j. 19
splátok po 49,46 Eur. Podľa predloženého výpisu obratov žalovaní uhradili ku dňu 15.10.2011 sumu v
celkovej výške 3.862,17 Eur (2.578,84 Eur + 1.283,33 Eur), ktorá pozostáva zo 78 splátok po 49,46 Eur.
Žalovaním teda zostáva uhradiť 41 splátok po 49,46 Eur (119 - 78 = 41), t.j. sumu vo výške 2.027,86

Eur. Z uvedeného vyplýva, že k premlčaniu dlžnej sumy vo výške 2.027,86 Eur v tomto prípade nemohlo
dôjsť, keďže počet nepremlčaných splátok (27 + 19 = 46) je menší ako počet dlžných splátok (41). Na
obdobie pred zosplatnením úveru tak pripadá 22 dlžných splátok (41 - 19) v celkovej výške 1.088,12 Eur.

Podľa názoru súdu je ust. čl. 7.3.8. všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého sa z
poukázaných splátok najprv uhrádza príslušenstvo pohľadávky (úroky, úroky z omeškania), v rozpore s §

566 Občianskeho zákonníka a to v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho súd považuje sadzbu veriteľom
uplatneného úroku z omeškania vo výške 26,40 % za obdobie do 31.12.2008, za sadzbu, ktorá je v
rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie

štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo

funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má
a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť
stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým

zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v
prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez
ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti
ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54
ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na
všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov

súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník),
ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne
úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice podľa, ktorej, členské
štáty môžu prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné so Zmluvou v oblasti riadenej
touto smernicou za účelom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Smernica síce

neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani
regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia
spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku. Súd je toho názoru, že ust. čl. V bodu 2. a 3. zmluvy o
úvere je v rozpore s § 54 ods. 1 OZ, pretože zhoršuje postavenie žalovaných ako spotrebiteľov, keďže
výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka

o premlčaní. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé
následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na
rozdiel od Obchodného zákonníka.

Na základe vyššie uvedeného súd považoval žalobu za dôvodnú len v časti žalovanej istiny, t.j. v sume

2.027,86 Eur (1.088,12 Eur + 939,74 Eur), a preto vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol.

Žalobca si zároveň uplatnil aj úroky z omeškania zo sumy 3.438,52 Eur od 11.3.2013 do zaplatenia.Počnúc 21.3.2013, t.j. dňom nasledujúcim po dni splatnosti zvyšku úveru, sa žalovaní dostali do
omeškania s úhradou celkovej dlžnej sumy vo výške 2.027,86 Eur. Súd preto priznal žalobcovi úroky
z omeškania od 21.3.2013 do zaplatenia. K uvedenému dňu bola základná úroková sadzba ECB vo

výške 0,75 %.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov
konaniavzhľadomnapomerichúspechuvkonaní.Rovnakosúdnepriznalanitrovykonaniavedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaných.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, ktorý rozsudok
vydal.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočnosti,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.