Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7C/159/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614204015
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2614204015.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti odporkyni: S.
O., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, XXX XX M., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne:
Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava,
IČO: 42 362 962, právne zastúpený: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát so sídlom Dobrovičova 13, 811 09
Bratislava, o zaplatenie 740,00 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v sume
118,98 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 29.4.2014 domáhal, aby
súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 740,- €, ročného úroku z omeškania vo výške 8,25 %
zo sumy 740,- € od 12.3.2014 do zaplatenia a trov konania, keďže právny predchodca navrhovateľa
s odporkyňou uzatvoril zmluvu č. 1000014407, ktorou sa odporkyňa zaviazala uhrádzať poskytnuté
finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach, pričom odporkyňa tieto splátky nesplácala
riadne a včas.

Následne tunajší súd návrhu navrhovateľa vyhovel a to platobným rozkazom, č. k. 4Ro/148/2014 - 25
zo dňa 25.7.2014, proti ktorému odporkyňa podala odpor, čím sa platobný rozkaz ex lege zrušil a súd
vo veci nariadil pojednávanie.

Dňa 3.10.2014 občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov oznámilo svoj vstup do
konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne.

Súd vykonal dokazovanie Žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 17.9.2004,
obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a.s., vydávaných
v spolupráci s SKK, a.s., výpisom z Pôžičkovej karty Triangel, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 11.3.2014, odporom odporkyne, výsluchom odporkyne, odpoveďou na výzvu zo dňa 12.2.2015,
písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 17.3.2015, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil
tento stav veci:

Žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., ktorá prijatím a schválením zo strany VÚB, a.s.
sa stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. č. 1000014407 uzatvorenou
dňa 17.9.2004, sa odporkyňa zaviazala platiť mesačnú splátku vo výške 200,- Sk a bol jej schválený
úverový rámec 6 000,- Sk. Podľa článku IV bod 6. obchodných podmienok pre vydanie a používanie
kreditných platobných kariet VÚB, a.s., vydávaných v spolupráci s SKK, a.s. správca do 5 pracovných
dní po skončení príslušného mesiaca odošle klientovi informáciu o obratoch, ktorá okrem iného obsahuje
výšku povinnej splátky, účet, na ktorý má byť uhradená a dátum splatnosti splátky. Podľa písomného
vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 12.2.2015 navrhovateľ pristúpil k zosplatneniu úveru dňa 2.11.2010 na
základe neuhradených splátok splatných dňa 31.7.2010, 31.8.2010, 30.9.2010 a 31.10.2010.

Podľa výpisu z Pôžičkovej karty Triangel ku dňu 8.4.2014 povinná splátka na úhradu bola vo výške
649,10 € s dňom splatnosti 15.4.2014.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.3.2014 má súd preukázané, že právny predchodca
navrhovateľa, Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, postúpil predmetnú pohľadávku, ktorú
tvorí istina úveru, poplatky a príslušenstvo, na súčasného navrhovateľa v celkovej výške 818,33 €, ktorú
tvorí istina vo výške 740,- € a poplatky vo výške 78,33 €. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok
zároveň vyplýva, že dátum prvej neuhradenej splátky bol 24.11.2010.

Odporkyňa v odpore proti platobnému rozkazu a pri svojom výsluchu uviedla, že si je vedomá dlhu voči
navrhovateľovi. Došlo k zmene jej finančných pomerov v dôsledku čoho požiadala o splátkový kalendár,
keďže má exekúciu zrážkami zo mzdy a sama sa stará o maloletú dcéru. Požiadala o splátky vo výške
20,- € mesačne. Úver si zobrala odporkyňa počas manželstva asi vo výške 24 000,- Sk. Neskôr došlo
k rozvodu a odporkyňa sa dostala do finančných problémov. Príjem odporkyne je asi 600,- € v čistom,
ale po zrážkach dostane asi 350,- € mesačne.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.3.2015 uviedol, že predmetom konania je
zaplatenie sumy vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy a zmluva sa riadi právnym režimom ustanovení
Občianskeho zákonníka. Podľa súdnej praxe (R 28/1984) ak veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu
sám, potom môže svoje právo i vykonávať. Navrhovateľ mohol úver zosplatniť už v prípade, keď
bola odporkyňa v omeškaní so splatením jednej splátky o viac ako 10 dní, od tohto okamihu začala
plynúť premlčacia doba a preto vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania. Takisto poukázal na
skutočnosť, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný, keďže pohľadávka bola postúpená v rozpore s
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách. Zároveň si vedľajší účastník uplatnil trovy konania.

Zmluva o úvere, z ktorej navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje, je zmluva o úvere upravená v § 497 a
nasledujúcich Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže odporkyňa uzavrela predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ,
na daný právny vzťah sa vzťahujú aj ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľa.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje
výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre
príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo
poskytuje služby.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých
prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, typová zmluva nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrhu navrhovateľa
nie je možné vyhovieť a je potrebné ho zamietnuť. Je nepochybné, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporkyňou vznikol úverový vzťah. Na predloženú zmluvu je potrebné aplikovať
ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľa. Uvedenú zmluvu ako typovú definuje zákon č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa v § 23a ods. 1, keďže uvádza, že ide o zmluvu, ktorá sa má uzavrieť vo
viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Je
nepochybné, že odporkyňa obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla, keďže na uzavretie
zmluvy sa používa vopred predtlačený formulár, do ktorého sa len vpisujú údaje. Keďže zákon o ochrane
spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2014, zaviedol povinnosť súdu prihliadať na
premlčanie v spotrebiteľských zmluvách ex offo, tak súd musel posúdiť či pohľadávka navrhovateľa nie

je premlčaná. Je nutné poukázať na to, že uvedený zákon neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia
k uvedenému zákonnému ustanoveniu a preto je ho potrebné aplikovať s účinnosťou od 1. mája 2014
vo všetkých konaniach. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že právny predchodca
navrhovateľa pristúpil k zosplatneniu úveru dňa 2.11.2010 na základe neuhradených splátok splatných
dňa 31.7.2010, 31.8.2010, 30.9.2010 a 31.10.2010. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok
vyplýva, že dátum prvej neuhradenej splátky bol 24.11.2010. Je teda nepochybné, že navrhovateľ,
respektíve jeho právny predchodca si mohli právo uplatniť na súde už v roku 2010. Vzhľadom na
to, že ide o spotrebiteľský vzťah, tak súd dĺžku premlčacej doby posudzoval podľa Občianskeho
zákonníka, keďže Občiansky zákonník stanovuje všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ktorá je
pre spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia ako všeobecná štvorročná premlčacia doba obsiahnutá v
Obchodnom zákonníku. Trojročná premlčacia doba teda uplynula predtým ako si navrhovateľ uplatnil
právo na súde podaním návrhu dňa 29.4.2014, teda návrh podal v dobe, kedy pohľadávka navrhovateľa
už bola premlčaná a aj keď právo navrhovateľa na úhradu pohľadávky nezaniklo, tak súd mu toto právo
v súdnom konaní nemôže priznať a návrh navrhovateľa preto zamietol v celom rozsahu.

Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej
odporkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže si žiadne trovy konania neuplatnila. Úspešnému
vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v
sume 118,98 €, ktoré v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb pozostávajú z:
odmena advokáta za 2 úkony právnej služby (2 x 51,45 € - prevzatie a príprava právneho zastúpenia,
písomné podanie na súd) + 2 x režijný paušál po 8,04 €, t.j. spolu 118,98 €.

Na základe horeuvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.
Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti (Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205
a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.