Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 1, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 15C/392/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104141807
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1104141807.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou, v právnej veci navrhovateľa: P.

K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č.. T. X, A., zastúpený JUDr. Jánom Lemešom, advokátom, sídlo Žiškova
19, Košice, proti odporcovi: Ministerstvo financií SR, sídlo Štefanovičová 5, Bratislava, o náhradu škody
podľa zák.č. 514/2003 Z.z. vo výške 200.000,-Sk (6.638, 78 EUR) s prísl.

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podaním z 22.10.2004, doručeným tunajšiemu súdu 08.11.2004 navrhovateľ vo vzťahu k pôvodne
označeným účastníkom na strane odporcu v 1. rade Ministerstvo financií SR, sídlo Štefanovičová

5, Bratislava, v 2. rade Národná banka Slovenska, sídlo Imricha Karvaša 1, Bratislava, v 3. rade
Ministerstvo vnútra SR, sídlo Pribinova 2, Bratislava, v 4. rade Generálna prokuratúra SR, Bratislava,
zobral návrh voči odporcom v 2., 3. a 4. rade späť, voči nim žiadal konanie zastaviť a odporcu v 1. rade
zaviazať na zaplatenie 200.000,-Sk s prísl.. Hoci podanie bolo označené ako návrh k veci pod č.k. 19C
351/2004, súd podanie zapísal pod č.k. 15C 392/2004, nakoľko návrh pod č.k. 19C 351/2004 sa týkal
iných účastníkov konania.
Lustráciou veci pod č.k. 19C 351/2004 súd zistil, že bola nariadená rekonštrukcia spisu ktorá bola

ukončená rozhodnutím z 09.11.2012 s tým, že návrh navrhovateľky L. Q., bytom P. A. XX, F. proti
odporcom v 1. rade Ministerstvo financií SR, sídlo Štefanovičová 5, Bratislava, v 2. rade Národná banka
Slovenska, sídlo Imricha Karvaša 1, Bratislava, v 3. rade Ministerstvo vnútra SR, sídlo Pribinova 2,
Bratislava, v 4. rade Generálna prokuratúra SR, Bratislava, bol odmietnutý a účastníkom súd náhradu
trov konania nepriznal (uznesenie právoplatné 03.01.2013).

Podaním z 03.11.2013 doručeným súdu 03.02.2013 právny zástupca navrhovateľa označil ako

účastníkov konania na strane odporcu v 1.rade Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, sídlo
Štefanovičová 5, Bratislava, v 2. rade Slovenská republika - Národná banka Slovenska, sídlo Imricha
Karvaša 1, Bratislava, v 3. rade Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, sídlo Pribinova 2,
Bratislava, v 4. rade Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, Bratislava a zmenil petit návrhu.

Odporcovia v 1.až 4. rade so zmenou účastníkov na strane odporcu v 1. až 4. rade nesúhlasili a súd
uznesením z 24.03.2014 pod č.k. 15C/392/2004-95 návrh z 03.11.2013 o zámenu účastníkov konania

na strane odporcu zamietol (uznesenie právoplatné 18.04.2014).

Uznesením z 29.05.2015 pod č.k. 15C/392/2004-103 súd návrh z 03.11.2013 na zmenu petitu nepripustil
(uznesenie právoplatné 08.06.2015).Odporcovia v 2., 3. a 4. rade so späťvzatím z 22.10.2004 súhlasili a súd uznesením z 09.09.2015 pod
č.k. 15C/392/2004-121 konanie voči odporcom v 2., 3. a 4. rade zastavil.

Za danej procesnej a hmotnoprávnej situácie súd vo veci konal proti Ministerstvu financií SR, sídlo
Štefanovičová 5, Bratislava.

Navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa ani odporca sa na pojednávanie nedostavili. Navrhovateľ

mal doručenie riadne vykázané (o termíne bol len informovaní, keďže bol vypočutý dožiadaným súdom).
Právny zástupca navrhovateľa mal doručenie riadne vykázané, svoju neúčasť ospravedlnil písomne,
súhlasil aby súd vo veci konal bez jeho prítomnosti. Odporca mal doručenie predvolania riadne
vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd podľa § 101 ods.2 a § 119 O.s.p. konal a rozhodol
v neprítomnosti účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa dožiadaným Okresným súdom Košice I, oboznámil
sa s listinnými dôkazmi - zmluvami o tichom spoločenstve z 26.05.1999, z 28.05.2001, pričom prihliadol
na obsah spisového materiálu podľa § 120 ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že sa domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom štátneho orgánu podľa zákona č. 58/1969 Zb. na tom skutkovom základe, že do tzv.
nebankového subjektu s obchodným názvom B.M.G. INVEST s. r. o. boli vložené finančné prostriedky
na základe presvedčenia podporovaného reklamou uvádzanou aj vo verejnoprávnej televízii. Odporca
vedel o nebezpečnosti podnikania tzv. nebankových subjektov, napriek tomu nezačal preverovať, či ich
podnikateľské aktivity sú v súlade s platným právom, či nie sú naplnené znaky niektorého trestného činu

a neurobil včas účinné legislatívne zmeny, ktoré by zamedzili podnikateľské aktivity tzv. nebankovým
subjektom. Navrhovateľ sa domáha náhrady škody vo výške 200.000,-Sk s príslušenstvom.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne, podaním z 27.12.2005, súdu doručeným 04.01.2006 s tým, že v
zmysle zákona č.58/1969 Zb. je daná zodpovednosť štátu Slovenskej republiky a nie ústredného orgánu

- Ministerstvu financií SR, preto namieta nedostatok pasívnej legitimácie.

Zo zmluvy o tichom spoločenstve č.:TS-KE-1999 05 26/10 24 03/OS-OS z 26.05.1999 súd zistil, že v
tejto na strane podnikateľa je B.M.G. INVEST s. r. o. a na strane tichého spoločníka P. V., ktorý vložil
sumu 100.000,-Sk s tým, že sa bude podieľať na podnikaní podnikateľa. Zmluva bola uzavretá na dobu

24 mesiacov s tým, že dňa 26.05.2001 ich podnikateľ vráti tichému spoločníkovi s dohodnutým ročným
úrokom 42,00%. Na výber výnosov a vkladu tichého spoločníka bol splnomocnený P. K..

Zo zmluvy o tichom spoločenstve č.:TS-KE-2001 05 28/13 12 03/OS-OS z 28.05.2001 súd zistil, že v
tejto na strane podnikateľa je B.M.G. INVEST s. r. o. a na strane tichého spoločníka P. V., ktorý vložil

sumu 100.000,-Sk s tým, že sa bude podieľať na podnikaní podnikateľa. Zmluva bola uzavretá na dobu
12 mesiacov s tým, že dňa 28.05.2002 ich podnikateľ vráti tichému spoločníkovi s dohodnutým ročným
úrokom 35,00%. Na všetky úkony súvisiace s touto zmluvou tichý spoločník splnomocnil P. K..

Z výpisu obchodného registra oddiel:Sro, vložka č.:5644/V súd zistil, že Krajským súdom v Košiciach

uznesenímpodč.k.5K12/02-125zodňa3.9.202bolnamajetokdlžníka B.M.G.INVESTs.r.o.vyhlásený
konkurz.

Podľa § 18 ods.1 zák. číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh

štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa § 18 ods.2 zák. číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

V danom prípade sa navrhovateľky domáhali plnenia titulom náhrady škody, preto súd skúmal, či boli
splnené súčasne tri predpoklady pre priznanie takéhoto nároku, t. j.
a) existencia škody ako nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,b) nesprávny úradný postup orgánu štátu,
c) príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

Podľa názoru súdu, navrhovateľ nepreukázal naplnenie žiadnej z podmienok zodpovednosti štátu, podľa
citovanej právnej úpravy. Vznik škody je jedným zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu
podľahmotnéhopráva,ananavrhovateľoviležalodôkaznébremeno,žemuvzniklaškoda.Tútozákonnú
podmienku mal navrhovateľ preukázať najneskôr v dobe, keď súd o uplatnenom nároku rozhodoval.
Navrhovateľ si svoje pohľadávky voči B.M.G. INVEST s.r.o. neuplatnil v konkurznom konaní. Preto podľa

názoru súdu, až keď budú vyčerpané všetky zákonné možnosti na uspokojenie nároku navrhovateľa
voči B.M.G. INVEST s.r.o. bude možné konštatovať, či škoda vznikla a ustáliť výšku škody. Navrhovateľ
teda nepreukázal počas konania, že mu vznikla škoda vo výške, ktorú si návrhom uplatnil. Vzhľadom
na tento právny základ, návrh je podaný predčasne.

Napriek uvedenému právnemu názoru, pre ktorý súd návrh zamietol, zaoberal sa i ostatnými

náležitosťami nároku podľa citovaného zákonného ustanovenia § 18 zák.č. 58/1969 Zb., nesprávnym
úradným postupom a príčinnou súvislosťou medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
Zákon číslo 58/1969 Zb. bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje.
Nesprávnym úradným postupom podľa citovaného ustanovenia § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. môže
byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone

alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu
poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu
štátneho orgánu môže dôjsť pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje ako i v
rámci rozhodovacej činnosti.
Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods.2,3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon
neukladá.
Podľa § 2,3 ods.1 zákona č.248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch,

investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní
peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanoveným
týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na
základe obmedzenia rozloženia rizika ( ďalej len „ kolektívne investovanie „ ) spôsobmi ustanovenými
týmto zákonom.

Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.
Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné
prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje
peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vykonávaním akcií.
Podľa § 37 ods. 4 citovaného zákona, ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva

činnosť, ktorá je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond,
zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží je pokutu až do výšky 25 000 000,- Sk.
Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní správcovská spoločnosť je
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na
základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto

zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov.
Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.
Podľa § 60 ods. 1, písm. a), c) zák. č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní v znení účinnom do
01.11.2000, štátnemu dozoru ministerstva podlieha činnosť vykonávaná správcovskými spoločnosťami,
investičnými spoločnosťami a investičnými fondmi vytvorenými podľa doterajších predpisov.

V prejednávanej veci mohol odporca pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie zakázať
ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa tohto osobitného zákona môžu vykonávať
iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť nepochybne o
zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom, a teda predajom
podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však zo strany

dlžníkov, v zmysle predložených zmlúv nešlo. Z uvedeného vyplýva, že inú činnosť, tzv. uzatváranie
zmlúv o pôžičke nebolo v právomoci odporcu zakázať. Nemohla preto táto nečinnosť zo strany
odporcu založiť z jeho strany nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomocí
vymedzených zákonom. Kompetenciu odporcu v tomto ohľade nemožno zakladať ani rozšírenímvýkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať
doposiaľ neexistujúcu povinnosť odporcu.
Na druhej strane Ústava garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im

umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon
neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom bolo umožnené obchodným spoločnostiam vstupovať do
právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv o pôžičke, či tichom spoločenstve. Týmto, v súlade
s princípom zmluvnej autonómie a rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov, navrhovateľ
dobrovoľne vstúpil do záväzkového vzťahu s obchodnou spoločnosťou a na základe individuálneho

slobodnéhorozhodnutiaprevzalnasebaprávaapovinnostivsnahečonajlepšierealizovaťsvojezáujmy
a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má
zásadne zdržať zásahov do súkromno- právnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania
fyzických a právnických osôb.
Súd ďalej konštatuje, že podľa zákona č. 385/1999 Z.z. v období od 01.01.2000 (účinnosť zákona )
do 01. 11. 2000 ( účinnosť zákona č. 329/2000 Z.z. o Úrade pre finančný trh ) bola daná kompetencia

odporcu podľa § 62 ods. 4 zák. zakázať vykonávanie činnosti, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená
vykonávať len správcovská spoločnosť alebo depozitár, pričom činnosť ako predmet zákona ( § 1 písm.
b)) bola vymedzená v § 5 ods. 1 pokiaľ ide o správcovskú spoločnosť ako zhromažďovanie peňažných
prostriedkov na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto
zákonom ( § 11) a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať

nútenú správu podielových fondov, a teda ani v tomto prípade nezodpovedá činnosť spoločností B.M.G.
INVEST s.r.o. činnosti zverejnenej zákonom o správcovskej spoločnosti.
Podľa § 2 ods. 1, § 26 ods. 3 zák. č. 21/1992 Zb. o bankách v znení účinnom do 10. 11. 1999, bez
povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto prijímať vklady, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 2b)
Bez povolenia pôsobiť ako banka nikto nesmie poskytovať z vkladov úroky, ktoré sú nákladom podľa

osobitného predpisu. 2b) napríklad § 59, 223 a 673 Obchodného zákonníka.
Pokutupodľaodseku1písm.a)môžeNárodnábankaSlovenskauložiťajfyzickýmosobámaprávnickým
osobám, ktoré porušili ust. § 2,3 alebo 16. Môže im uložiť aj opatrenia na nápravu protiprávneho stavu.
V danom prípade nebankové subjekty pôsobili t.j. podnikali na základe ustanovení Obchodného
zákonníka a v zmysle platných právnych noriem občianskeho a obchodného zákonníka vstupovali do

zmluvných vzťahov s fyzickými osobami uzatváraním zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve, ktoré
sú uvedeným ustanovením vylúčené z prípadov prijímania vkladov bez povolenia pôsobiť ako banka.
Nebola preto daná kompetencia Národnej banky Slovenska zasiahnuť voči nebankovým subjektom,
keďže uzatváranie zmlúv bolo mimo rámca dozoru Národnej banky Slovenska.
Čo sa týka existencie príčinnej súvislosti medzi nečinnosťou odporcu a vznikom škody, táto absentuje.

Nakoľko škoda navrhovateľovi nevznikla uzavretím zmlúv s nebankovým subjektom, kedy mu vznikla
len vymožiteľná pohľadávka a škoda mu vznikne až v dôsledku neschopnosti nebankového subjektu túto
pohľadávku uspokojiť, teda až v dôsledku nevymožiteľnosti tejto pohľadávky, ktorá však nemá príčinu v
nečinnosti orgánov štátu, ale v nepriaznivej finančnej situácii nebankového subjektu. Pokiaľ by došlo k
zákazu činnosti nebankových subjektov, to ešte samo o sebe neznamená, že pohľadávka navrhovateľa

z uzavretých zmlúv by bola uspokojená.
Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol, pričom musí konštatovať i ďalší hmotnoprávny dôvod pre
ktorý návrh zamietol a to, že zodpovednosť v zmysle zák. 58/1969 Zb. je daná štátu, t.j. Slovenskej
republike, ktorá však žalovaná nebola a označený odporca tak má nedostatok pasívnej legitimácie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 vety prvej O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Hociodporcabolvkonaníúspešný,súdmunáhradutrovkonanianepriznal,nakoľkosižiadneneuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od
doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiťs potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.