Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 9P/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514204002
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dudíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7514204002.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou vo veci starostlivosti súdu o

maloletého F. B., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťaťa rodičov E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom J., F. XX, právne
zastúpená JUDr. Karin Juhásovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Húskova 19, a B. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom M., B. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Göblom, advokátom so sídlom
v Košiciach, Jantárová 30, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, číslo konania 18P 190/2012 zo dňa 22.11.2012, v časti
týkajúcej sa výživného tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého F. B., nar. X.X.XXXX,

sumou 100.- Eur mesačne, vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc 26.2.2014.

Dlžné výživné za obdobie od 26.2.2014 do 31.1.2015 spolu vo výške 450,71 Eur povoľuje otcovi splácať
v mesačných splátkach po 34,67 Eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania, do rúk matky, pod
hrozbou straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh na zvýšenie výživného za obdobie od 1.4.2013 do 25.2.2014 zamieta.

- 2 - 9P/78/2014

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka žiadala návrhom podaným dňa 26.2.2014 o zvýšenie výživného na maloletého F. B., nar.
X.X.XXXX, zo sumy 60,- eur na sumu 150,- eur mesačne počnúc dňom 1.4.2013. Návrh odôvodnila
tým, že od poslednej úpravy výživného sa náklady spojené s výchovou a zdravotným stavom maloletého
dieťaťa podstatne zvýšili. Maloletý má zdravotné problémy - zväčšenú obličku a z uvedeného dôvodu

navštevujú nefrológiu, ďalej kardiológiu a neurológiu.

Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil, vo svojom písomnom vyjadrení navrhol návrh
zamietnuť. Uviedol, že v prípade priznania zvýšeného výživného vo výške, ktorú navrhuje matka, by sa
dostal do ešte väčších existenčných problémov, sám by mal problém doslova prežiť.

Kolízny opatrovník navrhol, aby súd po prevedenom dokazovaní a vypočutí účastníkov konania zvýšil

výživné na sumu primeranú zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca a odôvodneným potrebám
maloletého dieťaťa.Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, správou o prešetrení pomerov ako aj
ďalším obsahom spisu, oboznámením s rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, číslo konania
18P 190/2012 zo dňa 22.11.2012, a zistil tento skutkový a právny stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, číslo konania 18P 190/2012 zo dňa 22.11.2012, bol
maloletý F. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého
dieťaťa sumou 60 eur mesačne. Otec bol vtedy zamestnaný u Ing. V. G. - N., kde podľa opisu mzdových
listov zarábal v priemere 241,53 eura mesačne v čistom. Otec vtedy na pojednávaní vypovedal, že

jeho priemerný mesačný príjem v čistom je 400 eur. Matka bola vtedy na materskej dovolenke, poberala
materské vo výške 384 eur mesačne a prídavok na maloleté dieťa vo výške 22,54 eura mesačne.
Maloletý F. mal vtedy dva mesiace a bol v celodennej starostlivosti matky.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného poberá už len
rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23 eur mesačne.

Podstatne jej stúpli náklady spojené s výchovou a výživou mal. dieťaťa, dieťa rastie, potrebuje zvýšené
výdavky na stravu, Sunar, ovocie, zeleninu, oblečenie a pod. Matka poukázala na zhoršený zdravotný
stav mal. dieťaťa, s ktorým navštevuje nefrológiu, kardiológiu a neurológiu. Nefrológiu trikrát ročne po 2
stretnutia, prvé stretnutie spočíva v tom, že lekárka mu odoberie krv a moč, potom ho objedná o mesiac
alebo dva. Na druhom stretnutí urobí konzultáciu, USG, za každé toto stretnutie musí zaplatiť 17 eur.

Taktiež mu musí kupovať sáčky na moč, keď ide maloletý na vyšetrenie. Jeden sáčok stojí asi 15 centov.
Na dezifekciu kupuje prípravok Betadine za 4 eurá, ktorý vyjde na 2 - 3 mesiace. V súvislosti s návštevou
lekárov má výdavky na benzín vo výške cca 30 eur mesačne. Matka s mal. Alexom cestuje každý mesiac
na poradňu za pediatričkou do
- 3 - 9P/78/2014

O., s čím má výdavky na cestovné vo výške 15-20 eur. Je to ešte okrem toho cestovného, ktoré uviedla.
Taktiež prispieva rodičom do domácnosti na elektrinu, plyn, vodu 80 eur mesačne. Na stravu pre syna
vynakladá sumu 150 eur mesačne, za ošatenie 50 eur mesačne, drogériu pre maloletého 40 eur

mesačne. Ďalej má výdavky na cestovné, keď chodia s maloletým na nákupy, nikdy ho nenecháva
samého, stále cestuje s ňou, za toto cestovné vynakladá 30 eur mesačne. Za internet platí 18 eur
mesačne, mobil 5 eur mesačne, sporenie pre maloletého vo výške 10 eur mesačne. Matka potvrdila,
že otec prispieva na maloletého mesačne sumou 60 eur, okrem toho neprispieva ničím. O dieťa sa
nezaujíma a ani raz ho nevidel. Matka býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, mama je

zamestnaná v spoločnosti U-M. s príjmom cca 400 eur v čistom, otec je na starobnom dôchodku, ktorý
poberá vo výške 400 eur.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že je zamestnaný ako montér vzduchotechniky u zamestnávateľa Ing.
V. G. - N.. Zarába maximálne do 500 eur mesačne, nie je to však pravidelne každý mesiac, nevie si

privyrobiť ani na brigádach, t.z. niekedy zarobí len okolo 300 eur. Niekedy má nadčasy, ktoré sú však
zahrnuté do opisu jeho mzdového listu ako celková mzda. Býva v M. v rodinnom dome so svojou mamou,
ktorá je zamestnaná v Štátnych lesoch N. s príjmom cca 600-650 eur mesačne. Otec uviedol, že jeho
výdavky sú v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného zhruba na tej istej úrovni. Sumou 100
eur mesačne prispieva na domácnosť, na mobil vynakladá 20 eur mesačne, internet 11 eur mesačne,

dôchodkové sporenie 40 eur mesačne, na stravu 100 eur mesačne, oblečenie zhruba 50 eur mesačne.
Jeho zdravotný stav je v poriadku, nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.

Opisom mzdového listu otca u zamestnávateľa R.. V. G. - N., bolo preukázané, že jeho priemerný čistý
mesačný príjem bol za obdobie od 01/2014 do 11/2014 vo výške 325,27 eura. Jeho priemerná celková

mzda bola za rovnaké obdobie vo výške 425,65 eura.

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Predpokladom zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov v tých skutočnostiach,
z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom. Na základe vykonanéhodokazovania mal súd za preukázané, že u maloletého dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov,
nakoľko výživné bolo naposledy určené pred dvoma rokmi, kedy mal maloletý Alex dva mesiace, zatiaľ
čo v súčasnosti má dva roky, naďalej pretrvávajú jeho zdravotné problémy, s čím sú spojené zvýšené

výdavky súvisiace s jeho rastom, stravovaním, oblečením ako aj zdravotným stavom.

K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá bola pri poslednej úprave výživného na
materskej dovolenke, poberala materské vo výške 384 eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 22,54
eura mesačne, zatiaľ čo v súčasnosti poberá už len rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura mesačne

a prídavok na dieťa vo výške 23 eur mesačne.
- 4- 9P/78/2014

Čo sa týka otca, otec aj naďalej pracuje u rovnakého zamestnávateľa, pri predchádzajúcej úprave
výživného podľa opisu mzdových listov zarábal v priemere 241,53 eura mesačne v čistom, na

pojednávaní vtedy vypovedal, že jeho priemerný mesačný príjem v čistom je 400 eur. V súčasnosti má
otec podľa opisu mzdových listov priemerný čistý mesačný príjem vo výške 325,27 eura, jeho priemerná
celková mzda je vo výške 425,65 eura. Porovnaním týchto dvoch období je zrejmé, že na strane otca
došlo k zvýšeniu príjmu.

Pri určení výšky výživného súd nezohľadnil výdavky otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a ktoré
nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou k maloletému dieťaťu, a to sú predovšetkým výdavky
na dôchodkové sporenie vo výške 40 eur mesačne, pričom je povinnosťou otca usmerniť svoje výdavky
tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu nebolo ohrozené.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Pri určení výšky zvýšeného výživného súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov
oboch rodičov, pričom prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako aj k tomu, kto z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa

a výšku príjmu otca súd dospel k záveru, že otcov príjem je dostačujúci na to, aby prispieval na výživu
maloletéhodieťaťavýživnýmvovýške,ktorájeuvedenávovýrokutohtorozsudku,aktorúsúdpovažoval
za primeranú možnostiam a schopnostiam otca. Otec tak teraz ako aj pri poslednej úprave výživného
nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Súd zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa,
ktorá svoj podiel na jeho výžive plní aj hodnotou práce vynakladanej pri jeho opatere.

Vzhľadom na uvedené, ale aj na to, že vývoj životných nákladov sám osebe odôvodňuje zmenu výšky
výživného, súd považuje návrh matky za dôvodný.

- 5 - 9P/78/2014Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Právna zástupkyňa matky žiadala, aby súd zvýšil výživné spätne od 1.4.2013, čo odôvodnila tým, že
odvtedy sa zmenili pomery matky podstatným spôsobom, keďže matka do 1.3.2013 poberala materské
vovýške384eurmesačne,od1.3.2013poberálenrodičovskýpríspevokvovýškecca203eurmesačne.
Matka spisovala návrh na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice a pokiaľ to bolo všetko spísané,

návrh bol podaný až 26.2.2014.

Kolízny opatrovník uviedol, že o tom, že matka požiadala o pomoc pri spisovaní návrhu ešte v apríli
2013, na Úrade práce nie je písomný záznam.

Podmienkou pre priznanie spätného výživného je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, čo

znamená, že od oprávnených sa vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu otázky výživného, t.j.
aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok.
Dôvody hodné osobitného zreteľa musia byť výnimočné a posudzujú sa podľa konkrétnych okolností
prípadu. Relevantným dôvodom by mohol byť zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabráni včas
uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúceho v bránení uplatnenia nároku na

výživné (vyhrážky, násilie a pod.).

Súd je toho názoru, že dôvody na priznanie spätného výživného za obdobie od 1.4.2013 do 25.2.2014
uvedené matkou nie sú dôvodmi osobitného zreteľa, preto návrh v tejto časti zamietol a priznal matke
zvýšené výživné od podania návrhu, t.j. od 26.2.2014.

Keďže otec si plní vyživovaciu povinnosť na mal. dieťa vo výške 60,- eur mesačne, nad rámec bežného
výživného ničím neprispieva a súd zvýšil výživné na sumu 100,- eur mesačne počnúc 26.2.2014, otcovi
vznikol dlh na výživnom na mal. Alexa za obdobie od 26.2.2014 do 31.1.2015 spolu vo výške 450,71
eura ( za mesiac február 2014 dlh v alikvotnej výške 10,71 €, za mesiace marec 2014 až január 2015,

t.j. 11 mesiacov x 40 € = 440 €, t.z. dlh v celkovej výške 450,71 eura. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. súd
povolil otcovi splácať dlžné výživné v mesačných splátkach po 34,67 eura spolu s bežným výživným,
prihliadajúc na jeho príjem a osobné pomery.

Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého

žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa
začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice -
okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá
- 6 - 9P/78/2014

vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa O.
s. p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.