Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 27, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4T/174/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613010764
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Rusnák
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7613010764.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Rusnáka a
prísediacich Tatiany Toholovej a Jozefa Paulíka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. marca 2015
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
S. X., J.. XX. X. XXXX I. H., okres Spišská Nová Ves, bytom N.
K., W.. Š. Č.. XX/X, okres Levoča, vodič vo firme Autodoprava,
K. W., Š., okres Prešov,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 1. januára 2013 okolo 03.00 hod. v N. K., J. N. E., okres Levoča vo vzdialenosti asi 20 m - 30 m
na chodníku pred reštauráciou zv. K. E., po predchádzajúcom slovnom konflikte s poškodeným F.. F. K.,
ktorý prebehol v reštaurácii K. E., sa za týmto rozbehol, pričom pokrikom so slovami „zabijem ťa“, zozadu
pribehol k poškodenému, ktorý sa pootočil, udrel ho päsťou do oblasti tváre, po čom poškodený spadol
na zem na chrbát, následne ho prikľakol a opakovane udieral päsťami do ľavej aj pravej časti tváre, kde
v ďalšom konaní mu bolo zabránené odtiahnutím zo strany príbuzných poškodeného, čím mu spôsobil
zlomeninu ľavej čeľuste s posunutím úlomkov, zlomeninu ľavej očnice bez posunu úlomkov, léziu
podočnicového nervu vľavo, zlomeninu nosovej kosti bez posunu, okuliarovitý hematóm obojstranne,
pomliaždenie tváre, otras mozgu I. stupňa s poruchou sluchu vľavo v zmysle ťažkej nedoslýchavosti až
hluchoty s dobou liečenia do 11. 2. 2013,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.,
- prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák.
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný zaplatiť poškodenému F.. F. K., J.. X. X. XXXX I. X.,
G. N. J.Á. I., W.. J. E. XXXX/X, okres Spišská Nová Ves, škodu vo výške 2.415,- € za 150 bodov z
titulu bolestného, sumu 501,24 € z titulu náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti, sumu
119,13 € z titulu nákladov spojených s liečením poškodeného.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný zaplatiť zdravotnej poisťovni Dôvera zdravotná
poisťovňa, a. s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942436, sumu 1.100,95 €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje poškodeného F.. F. K., J.. X.
X. XXXX I. X., G. N. J. I., W.. J. E. XXXX/X, na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Spišskej Novej Vsi podal na tunajší súd obžalobu na obvineného S. X. pre zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že inému úmyselne
spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, pretože si prisvojil
cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a taký čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe a prečin výtržníctvo
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že:
dňa 1. januára 2013 okolo 03.00 hod. v N. K., J. N. E., okres Levoča, vo vzdialenosti asi 20 m - 30 m
pred reštauráciou zv. K. E., po predchádzajúcom slovnom konflikte s poškodeným F.. F. K. v priestoroch
reštaurácie „K. E., sa za týmto rozbehol, pričom pokrikom so slovami „zabijem ťa“, zozadu pribehol k
poškodenému, ktorého potom ako sa na pokrik pootočil, udrel ho päsťou do oblasti tváre, načo tento
spadol na chrbát, následne si obkročmo sadol na jeho hrudník, kde mu ľavou rukou z krku strhol retiazku
zo žltého kovu s príveskom v tvare kríža a s príveskom s plieškom s oranžovým ornamentom v hodnote
najmenej 300 €, ktorú si vložil do vrecka nohavíc a následne tohto udrel päsťou do tváre, kde v ďalšom
konaní mu bolo zabránené odtiahnutím zo strany príbuzných poškodeného, čím mu spôsobil zlomeninu
ľavej čeľuste s posunutím úlomkov, zlomeninu ľavej očnice bez posunu úlomkov, léziu podočnicového
nervu vľavo, okuliarovitý hematóm obojstranne, pomliaždenie tváre, otras mozgu I. stupňa s poruchou
sluchu v zmysle ťažkej nedoslýchavosti až hluchoty s dobou liečenia a práceneschopnosti do 20. 2.
2013, t. j. 7-8 týždňov.

Obžalovaný S. X. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, v záverečnej reči svoje konanie
oľutoval.

Pred súdom uviedol, že dňa 31. 12. 2012 oslavoval Silvestra s partiou v podniku H. I. N. K., kde požíval
alkohol. Okolo polnoci odišli do reštaurácie K. E., kde prišli už 1. 1. 2013 okolo 01.00 hod.. Uviedol, že
keď bol pri barovom pulte, poškodený, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, na neho provokatívne pozeral.
Preto poškodenému povedal, aby takto na neho nepozeral, zobral mu okuliare, očistil mu sklá o svoj
sveter, nasadil mu okuliare späť, na čo poškodený odišiel. Potom znova provokatívne pozeral na jeho
sestru S. X., ktorá ho vulgárne poslala preč, keď ju to nahnevalo a vtedy jej dal poškodený facku.
Obžalovaného to nahnevalo, odsotil ho rukami, obaja sa pritom držali, ale zasiahli kamaráti, tak sa to
skončilo. Keď potom vychádzal poškodený spolu s manželkou a svojimi kamarátmi von, zakričal mu, že
sa chce s ním rozprávať, čo bolo asi 30-40 m pred reštauráciou, a preto zbehol za ním. Uviedol, že si
nepamätá, či niečo kričal, ale stáli oproti sebe, poškodený ho chcel udrieť rukou do tváre, obžalovaný
úder vykryl rukami, poškodený ho pritom ešte „šúchol“ pod ľavé oko, z čoho mal modrinu. V sebaobrane
mu preto dal silné údery do oblasti tváre, nevedel, na ktorú stranu, maximálne išlo o tri údery, kde
poškodený vtedy pod vplyvom alkoholu stratil rovnováhu. Obaja potom spadli na zem, kde na zemi
poškodený ležal na chrbte, pričom ho pri páde stiahol na zem, takže obžalovaný spadol na poškodeného,
kolená mal na asfalte a ruky na hrudníku poškodeného. Na zemi ho potom už nebil, potom prišli jeho
kamaráti S. N. M. D. G., ktorí ho od poškodeného odtiahli, čím sa to všetko skončilo. Následne odišiel do
reštaurácie, kde po neho prišli policajti. On sám sa nesprával agresívne, hoci bol pod vplyvom alkoholu,
ale opitý nebol, pamätal si na všetky okolnosti. Ďalej uviedol, že nevie, čo poškodený robil po páde na
zem, resp. na zemi, pričom udalosť mohli vidieť S. N., Z. N.Á., D. G., F. K., I. G. M. S. X., ktorí keď išiel
von, išli za ním.

Obžalovaný tiež uviedol, že dňa 3. 1. 2013 prišli za ním policajti a vykonávali výsluch s tým, že sa mu
vyhrážali, že pôjde do basy, pokiaľ nepovie, že poškodeného napadol, že mu ukradol retiazku a že sa
mu vyhrážal. Bol to napr. vyšetrovateľ U., ktorý ho vypočúval, boli tam 3-4 osoby. Pred incidentom vypil
cca od 18.00 hod. do 02.00 hod. nasledujúceho dňa pol litra vodky, s odstupom času si to nepamätal.

Na hlavnom pojednávaní boli odstraňované rozpory vo výpovediach obžalovaného z prípravného
konania oproti výpovedi pred súdom.

Vo výpovedi dňa 16. 5. 2013 obvinený v prípravnom konaní uviedol, že niekto zakričal, že K. sa chce s
ním rozprávať, že má vyjsť von pred reštauráciu, hoci na hlavnom pojednávaní tvrdil, že to bol priamo K..
Obžalovaný k tomu uviedol, že teraz vie, že to bol poškodený, čo kričal, čo vie od kamarátov s ktorými
sa po skutku rozprával.

Ďalej tvrdil, že nevie, čo po skutku robila jeho sestra S. X. na mieste činu, pretože išiel do reštaurácie,
hoci dňa 16. 5. 2013 v prípravnom konaní uviedol, že keď poškodený ostal ležať na zemi, vtedy si na
neho kľakla jeho sestra S. X. a snažila sa mu pomôcť vstať zo zeme. Obžalovaný k tomu uviedol, že je
to pravda, že to bolo v dobe, kedy ho od poškodeného odťahovali kamaráti.

Taktiež na hlavnom pojednávaní tvrdil, že v bare nebol agresívny, hoci dňa 3. 1. 2013 uviedol, že „všetko
to bolo len vplyvom alkoholu a tým zvýšenej agresivity z mojej strany“. Obžalovaný k tomu uviedol, že
výpoveď v tejto časti nie je pravdivá.

Na otázku, na základe čoho popisoval sled udalostí vo výpovedi dňa 3. 1. 2013 uviedol, že na základe
toho, čo mu povedali policajti, U. (vyšetrovateľ) a tí traja ďalší. Ráno bol pod vplyvom alkoholu, keďže
predtým bol v bare, vypovedal až poobede, nedali mu najesť a ani napiť vodu.

Súd prečítal výpoveď obžalovaného zo dňa 3. 1. 2013 (kedy bol vypočúvaný vyšetrovateľom npor. S.
V. o 13.00 hod.), kde k incidentu uviedol, že ešte v bare na neho poškodený zdvihol pravú ruku, zahnal
sa na neho dlaňou, on sa uhol a poškodený nechtiac udrel jeho sestru S.. Vtedy ho to nahnevalo a
poškodenému zakričal, nech vypadne. Vtedy poškodenému povedal, že ho zabije. Bol dosť opitý a
nepamätal sa, čo mu kričal poškodený. Ďalej už iba uviedol, že si iba spomína, že sa schyľovalo k
nejakej fyzickej potýčke, ale vtedy tomu zabránili prítomní ľudia a v reštaurácii si preto len nadávali. Keď
K. odišiel, niekto v reštaurácii zakričal, že sa s ním chce K. rozprávať, dal si dole vrchné oblečenie, ktoré
mal už pri týchto roztržkách už roztrhané, vybehol pred reštauráciu von, kde si všimol, že K. so svojou
ženou odchádzal preč a bol už von na ceste. V návale hnevu sa za nimi rozbehol, niečo mu vulgárne
zakričal a keď bol asi 30 m od vchodu reštaurácie, K. aj s manželkou sa pootočili, vtedy poškodeného
veľkou silou päsťou udrel na oblasť hlavy, po tomto poškodený spadol chrbtom na zem a ostal tam ležať,
opätovne v návale hnevu sa na neho postavil, začal ho opätovne opakovane päsťami biť do oblasti tváre.
Jeho údery boli dosť silné, lebo mal na neho veľkú zlosť, že udrel jeho sestru. Bil ho až dovtedy, keď ho
niekto nezačal od poškodeného ťahať, asi to bola manželka poškodeného.

Ohľadom toho, či strhol retiazku z krku poškodeného uviedol, že si to nepamätá, pretože bol pod vplyvom
alkoholu, hoci to nevylúčil s tým, že pri úderoch sa to mohlo stať. Takúto retiazku ani nemal pri sebe.
Uvedené konanie ľutuje a chcel mu za tú roztržku iba ublížiť.

Poškodený F.. F. K. vypovedal pred súdom zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedol, že na oslavu
Silvestra prišiel s manželkou X. K., G. Q. a jeho priateľkou L. A. do podniku K. E. dňa 1. 1. 2013. V
podniku niečo objednali a popíjali. Počas toho išiel objednať alkohol k barovému pultu, kde keď čakal
na objednávku, neznámy muž mu začal chytať okuliare, dával mu ich dole. Tento muž bol pod značným
vplyvom alkoholu, on sám predtým s ním nemal žiaden konflikt. Mladíka upozorňoval, aby mu prestal
strhávať okuliare a odišiel preč. Následne po nejakom čase ho začala obchádzať nejaká slečna (S.
X.), začala sa ho dotýkať a na jej konanie reagoval tak, že ju jednou rukou odstrčil, pretože sa mu jej
správanie nezdalo vhodné. Vtedy sa opätovne pri ňom objavil uvedený mladík (obžalovaný), kde medzi
nimi došlo k menšej „štuchanici“, avšak k ďalšiemu konfliktu nedošlo, pretože bolo v tom zabránené
ďalšími osobami podniku. Potom išiel s manželkou si sadnúť na stoličky pri vchodových dverách, kde
potom opustili daný podnik. Z podniku odchádzali okolo 03.00 hod. a za nimi išli G. Q. M. L. A.. Už von na
ulici, keď prešli asi 20-30 m od reštaurácie počul hlas tohto mladíka, ktorý je obžalovaným, kde na druhý

deň sa dozvedel jeho meno Martin Litecký. Pocítil silný úder na oblasť ľavej očnice a potom sa už len
prebral, keď ho oživovali na zemi. Nevedel uviesť, kto ho udrel a nevnímal, kto mu mohol zobrať retiazku,
ktorú mal ešte pri odchode z baru. V ten deň okrem obžalovaného potýčku s inou osobou nemal. On
sám pred reštauráciou nikoho neudrel, ani obžalovaného. Napriek tomu, že požil alkohol, nebol opitý.
Za celé obdobie od predošlého dňa od 23.30 hod. vypil spolu 4 poldeci slivovice. Potvrdil, že následkom
svojho fyzického napadnutia utrpel tie zranenia, ktoré sú popísané vo výroku tohto rozsudku vrátane
poškodenia sluchu, ktoré sa už nedá reparovať. Uviedol, že práceschopný začal byť až od 20. 2. 2013.
K obmedzeniu v obvyklom spôsobe života uviedol, že nemohol jesť, iba tekutú stravu, mal bolesti hlavy,
pískalo mu v hlave a v nemocnici bol 7 dní a potom v domácom ošetrení, mal povolené vychádzky a
až na 70 % nedoslýchavosť ľavého ucha. Okrem toho, že nemal retiazku, mal po incidente aj rozbité
okuliare, ktoré mal aj v čase úderu. V dobe lekárskych zákrokoch mal bolesti. Na sebe mal oblečené
tričko s golierom ku krku, ďalej svetrík, vetrovku, ktorú mal počas incidentu rozopnutú. Obžalovaného
po odchode z baru videl iba na krátky okamih, keď sa pootočil, obžalovaný bežal za ním.

Svedkyňa X. K. vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní. Potvrdila, že spoločne s manželom
oslavovali v reštaurácii K. E. s jej bratom G. Q. a jeho priateľkou L. A.. V dobe okolo 01.00 hod. dňa
1. 1. 2013 prišli do tejto reštaurácie, kde si objednali nápoje. Po skončení hrania biliardu, odišiel jej
manžel k baru pre nápoje, videla, že neznámy mladík mu začal brať okuliare, jej manžel bol pasívny,
nechcel vyvolávať žiadne konflikty. Po krátkom časovom slede tento mladík - obžalovaný sotil do jej
manžela, k vážnejšiemu incidentu nedošlo, nakoľko tam pribehli viacerí ľudia. Po tejto udalosti povedala
manželovi, že odchádzajú a odišla ku stolu pre bundy, pričom manžel si sadol na neďalekú sedačku
oproti vchodovým dverám. Keď sa k nemu vracala, všimla si, že neznáma žena pod vplyvom alkoholu
si mu chcela sadnúť na kolená. Manžel ju ľavou rukou odsunul od seba, a takto sa posadila vedľa neho.
V dobe okolo 03.00 hod. odchádzali z baru. Za nimi išli aj jej brat s priateľkou a kamarát I. J. s priateľkou
O.. Keď prechádzali dole schodmi, na schodoch bola partia mladých ľudí, medzi ktorými bol aj mladík,
s ktorým mal manžel incident v bare. Keď okolo nich prechádzali, z partie niekto vykríkol, že „teraz ho
zabijem“. Po týchto slovách zrýchlili krok, keďže dostala strach a vychádzali von z reštaurácie. Keď boli
asi 30 m od vchodu, počula, že obžalovaný zakričal „zabijem ťa“, vtedy zakričala na manžela, aby utekal.
S manželom sa držali za ruky, ona bola na ľavej strane, obžalovaný bol vyzlečený do pol pása a keď sa
manžel k nej otočil, obžalovaný k nemu pribehol a veľkým náprahom ho silno udrel ešte v behu na oblasť
medzi ľavým okom a lícom, na čo manžel hneď spadol na zem, a to na chrbát a hlavu. Obžalovaný si na
neho kľakol alebo čupol a to na oblasť brucha a stehna, kde hneď na to mu strhol retiazku z krku spolu
s príveskom v tvare jednoduchého kríža a jednoduchého plieška, išlo o zlato, kde toto si dal zrejme do
vrecka nohavíc, čo svedkyňa presne nepamätala. Potom manžela silno udrel 4-5 krát do oblasti tváre,
jeden z úderov mu dal ľavou rukou do pravej časti tváre, ďalšie údery do ľavej časti tváre pravou rukou.
Išlo o silné údery s náprahom. Snažila sa obžalovaného od jej manžela odstrčiť, ale sa jej to nepodarilo,
vtedy prišli nejakí ľudia, kde obžalovaného z manžela stiahli preč a tým to sa skončilo. S týmito ľuďmi
odišiel preč obžalovaný. V dobe napadnutia mal jej manžel rozopnutú bundu, oblečený mal svetrík a
tričko, nemal šál a ani nič okolo krku. Počas liečenia jedol kašovitú stravu a schudol. Obžalovaného od
jej manžela odťahoval Z. N., F. K., G. Q.Š., L. A., ako aj ostatní, ktorých nepozná. Tesne pred incidentom
si všimla, že za nimi bol G. Q. N. L. A., iné osoby stáli pri vchodových dverách reštaurácie a v ich blízkosti
nestál nikto. S. N. pribehol k nim v dobe, kedy už sestra obžalovaného prišla k manželovi po incidente,
kde hovorila, čo ti to urobil a hladkala ho po tvári, takže ju S. N. odtiahol. Svedkyňa potvrdila, že k
napadnutiu jej manžela došlo na tom mieste, ako to vyplynulo z fotodokumentácie polície.

K výpovedi svedkyne obžalovaný uviedol, že jej manžela udrel v sebaobrane a nestrhol mu žiadnu
retiazku.

Svedok S. N. v zhode s prípravným konaním uviedol, že počas zábavy v bare si všimol, že poškodený dal
facku S. X., kde po tejto facke došlo k hádke asi 15 osôb, ktoré tam boli. Následne odchádzal poškodený
preč so svojou manželkou, za ním išiel S. X., Z. N., D. G. M. S. X.. Keď svedok stál na trávniku, videl,
že obžalovaný išiel za poškodeným, poškodený ostal stáť, obžalovaný na neho zakričal niečo také,
že čo to malo byť. Videl, že obaja sa strkali, údery nevidel, nejako spadli na zem. Je možné, že celý
čas incident nepozoroval, nevidel ani to, či obžalovaný strhol poškodenému retiazku. Potom pribehol s
inými k poškodenému, kde odťahovali obžalovaného, ktorý ležal na poškodenom. On sám obžalovaného
neťahal. Uviedol ďalej, že poškodený mal krv na tvári a hovoril, že mu nič netreba, keď chceli volať
sanitku. Svedok v priebehu večera vypil 6-7 poldeci tvrdého alkoholu. Videl, že poškodený spadol na zem
dozadu, čiže na chrbát. On sám bol v takej pozícii, že videl obžalovaného chrbtom a poškodenému do

tváre. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či v dobe incidentu bol obžalovaný vyzlečený. On sám ešte dohováral
obžalovanému vo vnútri reštaurácie, aby nebol problém s tým, že má vypité, pretože nemá rád bitky.
Manželka poškodeného bola v dobe incidentu bližšie k poškodenému ako on sám, pričom za nimi išli
ich známy. K prečítanej výpovedi z prípravného konania, kde uviedol, že po tom, čo v bare dal facku
poškodený S. X., obžalovaný skočil alebo chcel skočiť do poškodeného, v čom mu bolo zabránené,
uviedol, že takto vypovedal pred vyšetrovateľom. Svedok na fotografii ukázal aj postavenie, kde v dobe
skutku stál.

Svedok G. Q. vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedol, že v reštaurácii obžalovaný dával
poškodenému okuliare dole z očí, pričom ho aj štuchol do krku, kde po jednom takomto konaní
poškodený spadol dozadu, keďže ho štuchol rukami do pŕs. Keď potom odchádzali z baru von, išiel so
svojou priateľkou L. A. za poškodeným a jeho manželkou, z baru vybehol obžalovaný, ktorý bol vyzlečený
do pol pása, najprv utekal smerom k parkovisku, potom za poškodeným kričal „zabijem ťa“. Keď sa po
nejakých slovách X. K. voči poškodenému tento otočil hlavou, obžalovaný prišiel k nemu zozadu a vo
výskoku ho päsťou udrel do tváre, a to do ľavej časti. Po tomto údere poškodený spadol na zem, vôbec
sa nebránil, bol v bezvedomí, obžalovaný si na neho sadol niekde na oblasť brucha a asi 4-5 krát ho
so silným náprahom udieral do tváre oboma rukami striedavo. Vtedy tam prišiel svedok s kamarátmi,
poškodený prišiel k sebe, mal zakrvavený nos a ústa a aj oblečenie bolo od krvi. Svedok nevidel, či
poškodenému obžalovaný ukradol retiazku. V dobe incidentu svedok úder videl, keďže išiel síce za
nimi, ale bol od nich bokom. Všimol si pritom, že retiazku mal poškodený ešte v bare na krku. Retiazka
mu pritom prevísala cez oblečenie, keďže mal tenký sveter s výstrihom, a teda väčším patentom. Celý
incident skončil tak, že najprv pri poškodenom bola jeho manželka, potom on sám, následne pribehli
ďalší ľudia, kde spoločne obžalovaného od poškodeného odtiahli. Následne obžalovaný išiel späť do
reštaurácie. Z ľudí, ktorí tam boli a pribehli k obžalovanému, bol Z. N. a ešte jedna alebo dve osoby. Po
tom všetkom tam prišla ešte S. X., S. N.Š. M. F. K.. Svedok uviedol, že on sám vypil počas večera 2-3
poháriky tvrdého alkoholu, čo tak vypil i poškodený, takže opitý nebol.

Svedkyňa L. A. vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedla, že ešte v bare obžalovaný
štuchol do poškodeného a všimla si, že sestra obžalovaného sa túlila k F. K., sadala na neho, on
ju však odsunul. Keď vyšli pred reštauráciu, išla spolu s G. Q. za poškodeným a jeho manželkou,
kde poškodený išiel napravo od svojej manželky. Obžalovaný pribehol za ním zozadu, prebehol okolo
svedkyne, kričal „zabijem ťa“, potom niečo povedala poškodenému jeho manželka, takže otočil hlavu
a obžalovaný ho vo výskoku päsťou udrel do ľavej časti tváre, po čom poškodený spadol na zem na
chrbát. Obžalovaný na ňom sedel obkročmo a udieral ho striedavo päsťami pravou a ľavou rukou do
tváre. Najprv videla obžalovaného chrbtom a keď utekala k nemu, videla ho zboku. Vtedy už manželka
poškodeného obžalovaného odťahovala, hneď na to sa svedkyňa s priateľom snažili obžalovaného od
poškodeného odtiahnuť. Obžalovaný bol silný, a tak ho odťahovali aj ďalší ľudia, pričom jeho skupina si
ho zobrala so sebou. Svedkyňa nevidela, že by obžalovaný pri incidente strhol poškodenému retiazku z
krku. Obžalovaný bol podľa nej opitý, lebo sa vôbec nekontroloval, poškodený opitý nebol, hoci alkohol
vypil. Útoku obžalovaného sa poškodený vôbec nebránil a nechcel ho ani vôbec udrieť.

Svedkyňa F. K. zhodne ako v prípravnom konaní uviedla, že počas oslavy si všimla, že jej kamarátka S.
X. vybehla z reštaurácie von, a preto vybehla i ona. Keď bola pri vchodových dverách, zaregistrovala,
že vonku pred reštauráciou asi 20-25 m od nej sa nachádzal S. X., ktorý rýchlym krokom išiel za
poškodeným, ktorý tam išiel so svojou ženou a kamarátkou. Vtedy zakričala na obžalovaného, na to sa
poškodený otočil, zodvihol ruku, nie však tak, že by ju bol zdvihol nad hlavu, kde po tomto ho obžalovaný
udrel buď päsťou alebo dlaňou buď do hlavy alebo krku. Obaja potom spadli na zem, poškodený ležal na
chrbte a obžalovaný na ňom tvárou v tvár, kde obžalovaný potom ho udrel ešte päsťou alebo dlaňou buď
do tváre alebo tela. Svedkyňa potom utekala za S. X., ktorá bola prvá pri bratovi, ktorého odťahovala.
Svedkyňa bola pri nej druhá, podarilo sa jej obžalovaného od poškodeného odtiahnuť. Poškodený sa
potom prebral, mal zakrvavenú tvár. Obžalovaný nebol vyzlečený od pol pása, ona sama nebola opitá.
Nevidela pritom, že by obžalovaný bol stiahol retiazku z krku poškodenému. Žiadny incident pritom v
pohostinstve nevidela. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či poškodený chcel obžalovaného udrieť, či sa snažil
poškodený obžalovaného udrieť rukou, pričom nevidela, že by sa poškodený obžalovanému nejako
bránil. Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť zo zápisnice o výsluchu svedkyne z prípravného
konania, kde uviedla, že po tom, čo sa poškodený otočil po jej skríknutí, pretože bol chrbtom k
obžalovanému, hneď na to zdvihol ruku na S. X., následne už bližšie nevidela, ale obžalovaný sa asi

uhol a potom videla, ako obaja nejakým spôsobom spadli na zem. Svedkyňa po vysvetlení rozporov
zotrvala na výpovedi, ktorú urobila pred súdom s tým, že na polícii bola v strese.

Svedok Z. N. zhodne ako v prípravnom konaní uviedol pred súdom, že v reštaurácii sa väčšinou
zdržiavali pri bare, pričom si všimli, že poškodený na nich zazeral. Jeho osobne to nenahnevalo,
avšak všimol si to S. X.. Potom prišiel poškodený k obžalovanému niečo sa rozprávali, obžalovaný dal
poškodenému dole okuliare, poutieral ich a nasadil ich mu naspäť. Hneď na to poškodený obžalovaného
napadol tak, že strkol do neho rukami, ale k ďalšiemu napadnutiu nedošlo, lebo ich oddelili. Po chvíli
poškodený si išiel sadnúť k obžalovanému a jeho sestre a niečo sa rozprávali. Potom poškodený udrel S.
X. po tvári, dal jej facku, na čo obžalovaný hneď na to zasiahol a kričal na poškodeného. Potom kamaráti
zobrali S. X. preč a poškodený odišiel s manželkou vonku. Hneď ako poškodený odišiel, niekto zakričal,
že volá Martina vonku sa porozprávať. Obžalovaný vybehol z reštaurácie a svedok s partiou vybehli za
ním. Svedok vyšiel von s D., videl, že obžalovaný išiel k poškodenému, kde bola i žena poškodeného
a G. Q. M. L. A.. Vtedy poškodený chcel udrieť obžalovaného, ktorý mu úder vykryl, obžalovaný ho v
sebaobrane udrel do tváre päsťou, na čo obaja spadli na zem. Na zemi ležal poškodený na chrbte a
obžalovaný ležal na ňom a keďže mal ruky na ceste, nevidel, že by ho ďalej udrel. Vtedy tam priskočil
a odťahoval obžalovaného od poškodeného. Svedok v ten večer nepil, podľa jeho názoru obžalovaný
udrel poškodeného slabo, nakoľko po jednom údere nemohol mať aj zranenie na druhej strane. Ďalej
uviedol, že sa mu zdá, že k obžalovanému prišiel s D. G. ako prvý. V dobe úderu stál obžalovaný k nemu
chrbtom a poškodený tvárou, ale dobre nevidel, pretože sa prekrývali. Obžalovaný mal vypité, ale nie
až tak, že by sa bol tackal, nebol agresívny a nevyhrážal sa poškodenému slovom „zabijem ťa“, nevidel,
že by mu bol strhol retiazku z krku. Taktiež nevidel, že by poškodený bol udrel obžalovaného do tváre,
obžalovaný nemal ani zranenie. Potom už obžalovaného zobral do pohostinstva.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa S. X. - sestra obžalovaného, ktorá nebola
vypočutá v prípravnom konaní. Svedkyňa uviedla, že v reštaurácii K. E. si všimla svojho brata, ďalej
poškodeného, ktorý bol otravný, lebo sa stále chcel s bratom rozprávať. Poškodenému vtedy vulgárne
sama odpovedala, na čo jej dal facku. Jej brata to nahnevalo, začali do seba strkať, kde ich nakoniec
od seba oddelili. Ona sama mala požitý alkohol, ale opitá nebola, jej brat vyzeral tak, že mal iba náladu.
Potom jej brat išiel dole schodmi, kde ho chceli s S. N. zadržať, tvrdila, že nevie, či v tom čase bol
poškodený už vonku. Keď vyšla sama pred reštauráciu, potkla sa a spadla, pričom videla, že jej brat ležal
na zemi na poškodenom, ktorý ležal na chrbte a jej brat bol vlastne na ňom. Žiadne údery nevidela. Prišla
potom za nimi, snažila sa brata odtiahnuť, potom potľapkala poškodeného po líci, lebo bol v bezvedomí.
Na to začala jeho manželka kričať, že všetko je kvôli nej. Uviedla, že si nepamätá, či jej brat v tej dobe
bol alebo nebol vyzlečený do pol pása. V reštaurácii sa k poškodenému nesprávala dôverne, nesadala
mu na kolená a ani ho nehladkala. Nevedela uviesť, či jej brat už predtým mal konflikt s poškodeným.
Jej brat bol agresívny v reštaurácii, keď ho držali, pretože bol nahnevaný.

Vypočutý svedok F.. K. N. - policajt OO PZ v N. K. vypovedal na hlavnom pojednávaní zhodne ako v
prípravnom konaní. Uviedol, že dňa 1. 1. 2013 bol vyslaný stálou službou okolo 03.00 hod. pred podnik
s názvom V. I. N. K. s tým, že malo tam dochádzať k bitke alebo napadnutiu. Po príchode na miesto
bolo pred podnikom veľa ľudí, poškodený sedel na zemi, držal sa za hlavu a okolo neho boli ďalší ľudia.
Vyťažením ďalších osôb bolo zistené, že ho napadol S. X.. Na miesto prišla RZP, potom druhá hliadka,
kde vošli do podniku a počas toho na schodoch sa im predstavila osoba „X.“, ktorá doslova vulgárne
povedala, že to on ho udrel. Následne bol vyzvaný za účelom zistenia totožnosti na OO PZ, kde sa
vulgárne vyjadroval a vyhrážal polícii. Cestou k služobnému vozidlu zahliadol poškodeného a tomuto
sa ešte vyhrážal vulgárnym slovom. Aj v služobnom vozidle vulgárne nadával policajtom a agresivita
u neho sa začala stupňovať. Z vozidla potom nechcel vystúpiť, búchal do opierky sedadla a nohami
do sedadla. Následne voči nemu boli použité donucovacie prostriedky. Z obžalovaného bolo alkohol
cítiť a bol pod jeho vplyvom. Ohľadne retiazky sa nevedel bližšie vyjadriť, pričom policajti nevykonali
obžalovanému žiadnu osobnú prehliadku.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý i svedok S.. S.. N. U. -vyšetrovateľ OR PZ K. v súvislosti s tvrdením
obvineného o ovplyvňovaní svedkom počas výsluchu, resp. vyhrážaní sa, uviedol, že žiaden nátlak na
obžalovaného nevykonával, výsluch prebehol štandardným spôsobom.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané so súhlasom obžalovaného a prokurátora zápisnice o výsluchu
nasledovných svedkov z prípravného konania, ktoré neprispeli k objasneniu skutkového stavu:

Svedkyňa H. J. uviedla, že v reštaurácii zaregistrovala, že k obžalovanému a jej kamarátke S. X. prišiel
poškodený, zrazu nastal krik, kde videla, že obžalovaný a poškodený stáli oproti sebe, pokrikovali,
hoci presne nevedela, čo sa stalo. Vtedy jej priateľ zobral S. X. nabok. Potom videla, že poškodený
s manželkou a známymi odišli z reštaurácie, kde po pár minútach počula, že niekto kričí, že sa niečo
vonku deje, vybehla von a videla, že poškodený ležal na zemi, pričom S. X. kľačala nad ním. Prišla
k nej, kde vtedy po jej kamarátke kričali, aby vypadla preč a na to ju S. N. zobral dnu. Potom prišla
polícia a sanitka. Samotný incident medzi obžalovaným a poškodeným nevidela, nevedela sa vyjadriť
nič ohľadne retiazky poškodeného.
Svedkyňa O. N. - čašníčka uviedla, že počas svojej služby si všimla, že poškodený prišiel k S. X. a
obžalovanému, kde sa rozprávali a potom videla, ako F. K. udrel S. X. po tvári, na čo medzi obžalovaným
a poškodeným došlo k slovnému konfliktu. K fyzickej potýčke medzi nimi nedošlo, pretože ich oddelili
kamaráti a známy. Následne z baru odišiel poškodený s manželkou. Konflikt pred barom nesledovala.
Čo v ten večer konzumoval poškodený a čo donášala im k stolu, nevedela uviesť.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec z odboru Zdravotníctvo, odvetvie chirurgia -
traumatológia MUDr. Róbert Slavkovský, ktorý podal v prípravnom konaní znalecký posudok na
zranenia poškodeného. Pred súdom uviedol, že trvá na záveroch posudku a v podrobnostiach na neho
poukazuje. Znalec uviedol, že poškodený utrpel zranenia, a to zlomeninu ľavej čeľuste s posunutím
úlomkov, zlomeninu ľavej očnice bez posunu úlomkov, léziu podočnicového nervu vľavo, okuliarovitý
hematóm obojstranne, pomliaždenie tváre, otras mozgu I. stupňa s poruchou sluchu vľavo v zmysle
ťažkej nedoslýchavosti až hluchoty. Všetky zranenia, ktoré utrpel, nastali pôsobením tupého násilia na
postihnutú oblasť, a to opakovanými údermi päsťou do oblasti tváre. V prípade otrasu mozgu toto mohlo
vzniknúť i nárazom na tupý predmet, menej často vo všeobecnosti toto zranenie vzniká nárazom tupého
predmetu na hlavu. Poškodený bol dňa 1. 1. 2013 privezený vozidlom RZP na chirurgické oddelenie
v Levoči. Neurologickým vyšetrením bol potvrdený otras mozgu. V stabilizovanom stave bol dňa 7.
1. 2013 prepustený do ambulantnej starostlivosti. Dňa 9. 1. 2013 bol poškodený na ORL vyšetrení u
MUDr. Neupauera v Spišskej Novej Vsi, kde bola zistená ťažká nedoslýchavosť až hluchota ľavého
ucha. Porucha sluchu ako dôsledok úrazu bola potvrdená pri vyšetrení dňa 11. 1. 2013. Poškodenému
bolo doporučené kontrolné audiovyšetrenie o mesiac, t. j. 11. 2. 2013. Poškodený bol práceneschopný
do 20. 2. 2013. V dôsledku pôsobenia násilia na oblasť hlavy bol poškodený aj orgán dôležitý pre
život, a to mozog, kde došlo k prechodnej funkčnej poruche v zmysle otrasu mozgu. Z lekárskeho
hľadiska je zlomenina ľavej čeľuste s miernym posunom úlomkov úrazom ťažkým, zlomenina ľavej
očnice bez posunu úlomkov, okuliarovitý hematóm obojstranne, pomliaždenie tváre a otras mozgu
I. stupňa sú zraneniami ľahkými. Porucha sluchu v zmysle ťažkej nedoslýchavosti až hluchoty je
komplikáciou tvárových poranení. Poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života po celú dobu
liečenia vzhľadom na hospitalizáciu, dodržiavanie prísneho liečebného režimu, absolvovanie lekárskych
vyšetrení, bolesti, užívanie liekov a kvapiek do oka. U zlomeniny ľavej čeľuste s miernym posunom
úlomkov sa vyžaduje liečenie v dobe 7-8 týždňov, u zlomeniny ľavej očnice bez posunu úlomkov sa
vyžaduje liečenie v dobe 4-5 týždňov, na liečenie hematómu sú potrebné 2 týždne, pomliaždenie tváre
10 dní a otras mozgu 3 týždne.
Znalec na hlavnom pojednávaní sa bližšie vyjadril k otázke doby liečenia u najzávažnejšieho zranenia,
a to zlomeniny ľavej čeľuste s posunom úlomkov. Uviedol, že bežná doba liečenia je 5 týždňov, avšak
u poškodeného išlo o trieštivú zlomeninu s posunom úlomkov 1 mm, ktorá bola skomplikovaná tým, že
došlo k lézii podočnicového nervu vľavo, a preto primeraná doba liečenia u poškodeného na toto liečenie
je 7-8 týždňov. Pokiaľ teda bola zistená pri vyšetreniach dňa 1. 1. 2013 a 2. 1. 2013 lézia nervu, kde bola
určená doba liečenia 4-5 týždňov, išlo o predpokladanú dobu určenú lekárom s tým, že lekár nevedel,
ako sa to v minulosti môže skomplikovať. Pri poškodení takéhoto nervu môže ísť aj o prípadné prejavy
2-3 mesiace, pacient to môže pociťovať ako trvalé následky vo forme znecitlivenia tváre, tŕpnutia tváre.
Samotné tŕpnutie tváre nie je z lekárskeho hľadiska ťažkým zranením, ale posudzuje sa komplexnosť
celej liečby. Táto lézia mohla poškodeného obmedzovať v práci tým, že pracoval na počítači. Doba
liečenia poškodeného bola teda určená práve na základe zlomeniny ľavej čeľuste s miernym posunom
úlomkov komplikovanú léziou podočnicového nervu vľavo. Poškodený bol takto obmedzený počas celej
doby liečby. Mal bolesti hlavy, sťažené videnie kvôli hematómu, sťažené dýchanie nosom, opuch v oblasti
celej ľavej strany tváre, mal problémy so žuvaním, závrate, tŕpnutie a znecitlivenie tváre v dôsledku
lézie. Bolestivosť bola v prvých siedmych dňoch väčšia, postupne sa zmenšovala. Vzhľadom na to, že
poškodený mal obojstranný okuliarovitý hematóm na tvári, muselo dôjsť k opakovaným tupým úderom,
a to veľkou intenzitou, pravdepodobne po údere päsťou. K verzii obžalovaného prednesenej na súde, že

poškodeného úder troma silnými údermi na tvár a k verzii svedkyne X. K., že poškodeného bil do tváre,
po páde na zem ho silno udrel 4-5 krát, znalec uviedol, že obidve verzie sú prijateľné, najsilnejší bol úder
do oblasti ľavej lícnej kosti, keďže uvedené zranenie mohlo spôsobiť trieštivú zlomeninu s léziou nervu.

Obhajoba v priebehu konania pred súdom predložila písomný znalecký posudok znalca z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. Karola Frieda. Znalec vychádzajúc
z výpovede obvineného S. X. a svedkyne X. K., lekárskej dokumentácii poškodeného potvrdil, že
poškodený utrpel zranenia, a to zlomeninu lícno-čeľustného komplexu vľavo, zlomeninu dolného
okraja očnice vľavo, zlomeninu nosových kostí, otras mozgu, pomliaždenie podočnicového nervu
vľavo, pomliaždenie tváre v oblasti oboch očníc a hornej pery úst. Uvedené zranenia vzhľadom
na ich lokalizáciu boli spôsobené silným úderom päsťou do ľavej časti tváre poškodeného. Ide o
úraz ľahký, keďže nedošlo k vážnemu poraneniu životne dôležitého orgánu, nedošlo k poškodeniu
takéhoto orgánu, kde by hrozilo nebezpečenstvo pre život poškodeného. Poškodený nebol závažným
spôsobom obmedzovaný v obvyklom spôsobe života následkom poranenia dlhšiu dobu, minimálne
42 dní. Primeranou dobou liečenia je doba, ktorá nepresahuje 42 dní. Najzávažnejšie zranenie je
zlomenina lícno-čeľustného komplexu tváre s bežnou dobou liečenia 4-5 týždňov, ktorá je primeraná
aj u poškodeného. Ostatné zranenia si vyžadujú kratšiu dobu liečenia. Poškodený bol obmedzovaný v
obvyklom spôsobe života závažným spôsobom po dobu 21 dní, menej závažným spôsobom po dobu
14 dní.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul znalca MUDr. Karola Frieda s tým, že potvrdil, že pri vypracovaní
posudku vychádzal z výpovede obvineného a svedkyne X. K., lekárskych správ, ktoré uviedol v posudku.
Uviedol, že všetky poranenia, ktoré poškodený utrpel, sú ľahkými poraneniami, pričom z hľadiska
následkov do budúcnosti, najzávažnejším zranením môže byť napr. otras mozgu. Ostatné zranenia sa
zhoja bez následkov. Určujúcim poranením pre práceneschopnosť poškodeného bola zlomenina lícno-
čeľustného komplexu. U tohto zranenia sa vyžaduje doba liečby a práceneschopnosti 4-5 týždňov, v
prípade, ak bola nutná operácia, predlžuje sa doba liečenia cca o 2 týždne. Poškodený však nebol
podrobený operácii. Všetky zranenia, okrem otrasu mozgu, nie sú životne dôležitým orgánom, pričom
poškodený bol obmedzovaný v prijímaní stravy, bolestivosťou, bolesťami hlavy, kozmetickým efektom,
mohol byť obmedzený v zhoršenej viditeľnosti následkom opuchu okolo očí. Bol obmedzený i zhoršeným
dýchaním, smrkaním, bolestivosťou v súvislosti so zlomeninou nosa. Uvedené zranenia mohli vzniknúť
iba jedným silným úderom, a to päsťou alebo aj opakovanými údermi, tupý predmet musel mať väčšiu
kontaktnú plochu.

K záverom posudku bol vypočutý i znalec MUDr. Róbert Slavkovský, ktorý uviedol, že rozdiely oproti
posudku MUDr. Karola Frieda boli v dĺžke práceneschopnosti, resp. liečenia poškodeného a v tom, že
pripustil iba jeden možný úder päsťou. Znalec uviedol, že v znaleckom posudku nebola zakomponovaná
lézia podočnicového nervu vľavo, čo MUDr. Karol Fried uviedol iba ako pomliaždenie. U poškodeného
však na základe nevykonaného vyšetrenia sa nedá zistiť, či išlo o pomliaždenie alebo pretrhnutie
podočnicového nervu vľavo, kde v prípade pomliaždenia doba liečenia by bola 7-8 týždňov, v prípade
prerušenia nervu, i viac.

Vzhľadom na rozdielne závery oboch znalcov, súd do konania pribral znalca z odboru Zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie chirurgia MUDr. Ľubomíra Štefanka za účelom vypracovania písomného znaleckého
posudku, ktorého na hlavnom pojednávaní následne i vypočul.
Znalec zotrval na písomne podanom znaleckom posudku a v podrobnostiach pred súdom na neho
poukázal. Potvrdil, že poškodený utrpel zranenia, a to zlomeninu lícno-čeľustného komplexu vľavo
s minimálnym posunom úlomkov, zlomeninu základne ľavej orbity bez posunu úlomkov, zlomeninu
nosových kostí, úrazové poškodenie ľavého podočnicového nervu, okuliarovitý hematóm tváre
obojstranne, pohmoždenie tváre, otras mozgu a zakrvácanie do ľavej očnej gule. Uviedol, že zranenia
poškodeného najpravdepodobnejšie vznikli opakovaným pôsobením tupého násilia na oblasť hlavy
pomerne veľkej sily, pričom verzie mechanizmu zranení, ktoré uvádzal obžalovaný, ako aj svedkyňa X.
K., potvrdzujú vznik zranení údermi päsťou. Poškodený sa podrobil viacerým lekárskym vyšetreniam,
musel dodržiavať kľud na lôžku počas hospitalizácie. Po prepustení do ambulantnej starostlivosti
pociťoval bolesti hlavy v ľavej časti, mohol jesť len tekutú stravu, nemohol riadne zapojiť žuvacie
svalstvo po dobu 3-4 týždňov, pociťoval tŕpnutie ľavej polovice tváre, hornej pery vľavo až zuboradia,
mal znížený sluch, čo stále pretrváva. Po prepustení z hospitalizácie však už mohol vykonávať všetky
bežné činnosti, nebol odkázaný na pomoc inej osoby. Z lekárskeho hľadiska poškodený utrpel zranenia

ľahké aj napriek tomu, že doba liečenia a práceneschopnosti bola v jeho prípade dlhšia zodpovedajúca
zraneniu ťažkému. Uvedené zranenia bezprostredne neohrozovali bezprostredne na živote. Zranenia
zanechali trvalé následky, a to zníženie sluchu vľavo, kde na základe vyšetrenia zo dňa 4. 12. 2013
vykazovalo zníženie na 86,9%, čo je vlastne hluchota ľavého ucha, ďalej tŕpnutie ľavej časti tváre, nosa,
pery, horného ďasna vľavo.
Pokiaľ išlo o znalecké posudky znalcov MUDr. Róberta Slavkovského a MUDr. Karola Frieda, rozdielnosť
spočíva v klasifikácii zranení ako zranení ťažkých a ľahkých buď s dobou 7-8 týždňov alebo 4-5 týždňov.
Znalec uviedol, že išlo o zranenia ľahké, kde doba práceneschopnosti môže byť u poškodená dlhšia ako
6 týždňov, hoci v jeho prípade išlo o 50 dní. Nešlo o neprimeranú dobu práceneschopnosti poškodeného.
Znalec uviedol, že MUDr. Karol Fried v posudku sa nezaoberal samotnou léziou nervu, pričom po prezretí
snímkov došlo iba k mierne jemnému posunu úlomkov u zranenia zlomenine lícno-čeľustnej kosti,
resp. komplexu, takže je ťažko povedať, či posun úlomkov mohol predĺžiť dobu liečenia poškodeného.
Samotná kosť u poškodeného sa zhojila za 4-5 týždňov, avšak práceneschopnosť trvala v súvislosti s
léziou nervu. Znalec vyšetroval poškodeného po 14 mesiacoch, kde stále mal poškodenú léziu a tŕpnutie
ľavej časti. Išlo o následok, ktorý sa nedal odstrániť, a to ani operačne. Vizuálne sa lézia nedá zbadať,
poškodený má iba subjektívny pocit, avšak nie je obmedzovaný, takže v dobe vyšetrenia mohol normálne
fungovať. V súvislosti s vyšetrením poškodeného 11. 2. 2013 už bolo dané odporučenie na ukončenie
práceneschopnosti s tým, že aktívna liečba zo strany stomatochirurgie nebude potrebná. U poškodeného
by doba liečenia mohla presahovať aj tých 50 dní, čo bol práceneschopný, ide o primeranú dobu.

Vzhľadom na to, že uvedení znalci z odvetvia chirurgia a traumatológia neboli kompetentní zaujať
stanovisko k otázke poškodenia sluchu poškodeného, súd pribral do konania znalca z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie otorinolaryngológia (ORL ušné, nosné, krčné), (foniatria, audiológia)
MUDr. Norberta Lukána, CSc., ktorý podal písomný znalecký posudok, ktorého obsah so súhlasom
prokurátora a obžalovaného bol prečítaný na hlavnom pojednávaní. Znalec v posudku uviedol, že
u poškodeného bola zistená ťažká ľavostranná vnútroušná porucha sluchu s pretrvávajúcimi ušnými
šelestami a prechodnými závratovými stavmi, čo vzniklo následkom pádu poškodeného na záhlavie
hlavy na zem alebo po úderoch do oblasti ľavej strany tváre, keďže týmto mechanizmom došlo k
neprirodzenému rozkmitaniu jemných blanitých štruktúr vnútorného ucha, ktoré sa prejavilo príznakmi,
a to jednostrannou poruchou sluchu a závratmi. Rozkmitanie a následná aktivácia receptorových buniek
mali za následok vznik ušných šelestov. Uvedené poškodenie sa odborne nazýva otras labyrintu a podľa
intenzity úderov alebo pádu na záhlavie môže byť blanitý labyrint poškodený tak, že príznaky pretrvávajú
dlhšiu dobu, prípadne trvale. U poškodeného nedošlo k zlomenine spánkových kosti, takže takýmto
mechanizmom mu nebola privodená hluchota, resp. trvalé závraty. V súvislosti s verziami o mechanizme
podľa obžalovaného a podľa svedkyne X. K. uviedol, že nie je možné jednoznačne určiť, či samotný
pád na záhlavie alebo údery útočníka sú zodpovedné za zdravotný následok. Najpravdepodobnejšou
sa javí kombinácia oboch príčin. Poškodený na vzniknutú poruchu sluchu prakticky liečený nebol, bežná
dĺžka práceneschopnosti pri náhlej poruche sluchu vzhľadom na potrebu hospitalizácie s nasadením
infúznej liečby je 7-10 dní. Liečba ma začať najneskôr do 24 hodín od vzniku poruchy. Ak sa v
tejto fáze nedosiahne zlepšenie, pravdepodobnosť zlepšenia, resp. úpravy stavu klesá takmer k nule.
Prognóza aj okamžite liečenej vnútroušnej poruchy sluchu je zlá, zvyčajne sa nedosiahne úprava
sluchu. V tomto prípade poškodeného, prakticky bez liečby sa prognóza ešte zhoršuje, poškodený i
keď s časovým odstupom po úraze navrhovanú hospitalizáciu odmietol a podporná liečba tabletkami,
ktorú užíval, má pri akútnych stavoch cenu placeba. Poškodený bol obmedzený zvyčajne krátkodobou
práceneschopnosťou, ktorú by podstúpil pri akútnej liečbe poruchy sluchu. Netrpel však mučivými
útrapami, a pri úkonoch bol sebestačný. Stav si vyžaduje krátkodobú hospitalizáciu, nie chirurgickú
liečbu, ani iný bolestivý spôsob ošetrenia, nie je potrebné dodržať liečebný režim. K poškodeniu životne
dôležitých orgánov a ani k ťažkej ujme nedošlo. Sluchový orgán je párový orgán a strata sluchu na
jednej strane je plne kompenzovaná zmyslových orgánov, na druhej strane s výnimkou špecifických
zamestnaní (železničiari, zvukoví technici a podobne), kde je smerové počutie nevyhnutnosťou.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovne listinné dôkazy:
- z úradného záznamu zo dňa 1. 1. 2013 vypracovaného policajnou hliadkou OO PZ N. K. (J.. K. N.D.,
N.. S. T.) vyplynulo, že hliadka bola dňa 1. 1. 2013 o 03.15 hod. vyslaná pred podnik V. I. N.N. K., kde na
mieste bolo zistené, že poškodený F. K. bol fyzicky napadnutý neznámou osobou, ďalej vyťažovaním
bolo zistené, že išlo o S. X.. Ostatné okolnosti, ktoré sú uvedené v tomuto zázname uviedol vo výsluchu
F.. K. N.,

- z úradného záznamu zo dňa 1. 1. 2013 o 03.29 hod. vyplynulo, že policajná hliadka predviedla
obvineného S. X. za účelom preukázania totožnosti. Podľa hlásenia hliadky na č. l. 3 voči obvinenému
boli použité donucovacie prostriedky,
- trestné oznámenie proti S. X. podala oznamovateľka X. K. na OKP, OR PZ Poprad, pracovisko Levoča
dňa 2. 1. 2013 o 14.00 hod.,
- zo zápisnice o dychovej skúške vyplynulo, že S. X.Ý. mal 0,12 mg/l alkoholu v dychu dňa 3. 1. 2013
o 08.06 hod.,
- podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, z odvetvia
kriminalistickej biológie a genetickej analýzy, krv, ktorá bola zaistená na mieste činu v rámci dodatočnej
ohliadky dňa 3. 1. 2013 z asfaltovej cesty pri reštaurácii zvanej K. E., patrila na základe zhodného profilu
DNA poškodenému F.. F. K.,
- zo zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou a orientačným plánikom na č. l. 129-130
vyplynulo, že miesto činu sa nachádza na miestnej komunikácii pred reštauráciou K. E., povrch
komunikácie je asfaltový, pričom v blízkosti stĺpa verejného osvetlenia bola zaistená krvná stopa,
- zo zápisnice o ohliadke tela s fotodokumentáciou na č. l. 131-134 bola dokumentovaná tvár
poškodeného so zjavne viditeľným hematómom okolo obidvoch očí, začervenané stopy na ľavej strane
tváre a v oblasti úst poškodeného s opuchom tváre,
- lekárske správy na č. l. 135-141 dokumentujú priebeh liečenia a vyšetrovania poškodeného s tým, že
bol hospitalizovaný od 1. 1. 2013 do 8. 1. 2013,
- na fotografii na č. l. 142 bol zachytený poškodený s retiazkou zo žltého kovu s príveskom v tvare pliešku
zo žltého kovu,
- podľa odborného vyjadrenia H. S. Z., retiazka s príveskami mala hodnotu 300,- €,
- z rozhodnutia Obvodného úradu Poprad, odbor všeobecnej vnútornej správy Poprad zo dňa 16. 8. 2013
číslo: ObÚ-PP-OVVS-2013/02683-00039 vyplynulo, že bolo zastavené konanie z dôvodu nedokázania
spáchania priestupku na základe oznámenia, že F.. F. K. mal pod vplyvom alkoholu fyzicky napadnúť
S. X. tak, že ju mal udrieť otvorenou dlaňou po líci, čím jej mal narušiť občianske spolunažívanie,
- lekárske správy predložené poškodeným na č. l. 243-256 a ďalej na č. l. 263-266 preukazujú ďalší
spôsob liečby, resp. vykonávania kontrol poškodeným až do obdobia dňa 14. 12. 2013 v súvislosti s
poškodením sluchu. Z lekárskej správy MUDr. Mareka Miškufa - stomatológia Fakultnej nemocnice s
poliklinikou Prešov zo dňa 11. 2. 2013 č. l. 243 bolo dané odporučenie obvodnému lekárovi na ukončenie
PN poškodeného.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods.
12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil tak, ako je popísaný vo výroku tohto rozsudku.

V konaní na základe výpovede obžalovaného, poškodeného a prakticky všetkých svedkov, ktorí udalosť
aspoň sčasti sledovali, bolo nepochybne dokázané, že došlo k fyzickému stretu obžalovaného s
poškodeným. Bolo preukázané, že išlo o pokračovanie nevýznamného konfliktu medzi obžalovaným a
poškodeným z priestorov reštaurácie K. E., ktorý sa „preniesol“ pred samotnú reštauráciu na verejné
priestranstvo. Z výpovedí svedkov, napr. X. K., ďalej policajnej hliadky, ktorá na miesto činu prišla v dobe
o 03.15 hod. podľa vypracovaného úradného záznamu, bolo dokázané, že skutok sa odohral dňa 1. 1.
2013 okolo 03.00 hod. počas tzv. Silvestrovskej noci.

Obžalovaný S. X. sa k spáchaniu skutku priznal iba čiastočne. V podstate uviedol, že bol nahnevaný
na poškodeného, ktorý dal facku jeho sestre S. X.. Zotrval na tom, že sa nesprával agresívne, hoci
bol pod vplyvom alkoholu, ale opitý nebol. Trval na tom, že poškodený ho priamo vyzýval, aby išiel
pred reštauráciu (čo sa dozvedel od kamarátov neskôr). Potom za ním „zbehol“, nepamätal si, či niečo
zakričal a keď stáli s poškodeným oproti sebe a poškodený ho chcel udrieť, tento úder vykryl rukami.
Vtedy ho poškodený „šúchol“ pod ľavé oko, z čoho mal modrinu. V sebaobrane mu preto dal maximálne
tri silné údery do oblasti tváre (tvrdil, že nevie, na ktorú stranu), na čo obaja spadli na zem a stiahol
pritom obžalovaného na seba. Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že poškodeného už nebil, nakoľko ho
od poškodeného odtiahli jeho kamaráti D. G. M. S. N..

Uvedenú výpoveď obžalovaného súd považoval za smerodajnú vo vzťahu k predneseným tvrdeniam
a obrane obžalovaného, keďže obžalovaný poprel pravdivosť predošlej výpovede zo dňa 3. 1. 2013,
kde prakticky priznal celý skutok v podstate tak, ako bol prokurátorom žalovaný. K tomu udával,
že bol na neho vyvíjaný nátlak, najmä vyšetrovateľom N. U.. Hoci svedok N. U. vyvrátil tvrdenia
obžalovaného o použitom nátlaku a zo zápisníc o výsluchu obvineného z prípravného konania vyplynulo,

že vôbec nevypočúval a nebol prítomný pri prvotných výpovediach obvineného. Práve naopak, obvinený
spochybnil pravdivosť svojich tvrdení z výsluchu dňa 3. 1. 2013 práve pred vyšetrovateľom N. U. pri
výsluchu 16. 5. 2013. Obdobne zo zápise o dychovej skúška zo dňa 3. 1. 2015 nevyplynulo, že by
obvinený bol pod vplyvom alkoholu v dobe výsluchu. Vzhľadom však na stanovisko obžalovaného k
svojej výpovedi zo dňa 3. 1. 2015, nepovažoval túto výpoveď ako dôkaz, ktorou by sa obžalovaný vo
svoj neprospech usvedčoval sám.

Tvrdenia obžalovaného ohľadom okolností skutku boli potvrdené svedkami z radov jeho kamarátov iba
čiastočne. Svedok Z. N. udával, že poškodený chcel obžalovaného udrieť, ale tento mu úder vykryl a v
sebaobrane ho preto obžalovaný udrel päsťou do tváre, ďalej už nevidel, že by ho ďalej bil. Tento svedok
teda tvrdil, že obžalovaný poškodeného udrel iba raz. Svedkyňa S. X. - sestra obžalovaného zasa tvrdila,
že v dobe, kedy skutok sledovala, už jej brat ležal na poškodenom, a keďže žiadne údery nevidela, tak
ho vlastne nebil. Svedkyňa F. K. uviedla, že hneď na to, čo poškodený zodvihol ruku, obžalovaný ho
udrel a po páde oboch na zem, ho udrel ešte raz, išlo teda o dva údery. Svedok S. N. zasa uviedol, že
žiadne údery nevidel, obžalovaný a poškodený sa iba strkali.

Uvedené výpovede svedkov neboli hodnoverné alebo boli iba skreslené, keďže nezodpovedali ďalším
dôkazom, ktoré vo svojom súhrne, ale i jednotlivo preukazovali celý skutkový dej, takto neboli v súlade
ani so samotnou výpoveďou obžalovaného. Súd mal za to, že uvedení svedkovia buď nesledovali celý
dej alebo pokiaľ ho aj videli, svojou výpoveďou sa snažili obžalovanému pomôcť.

Takýto záver súd urobil už i na základe znaleckých posudkov, ktoré sa zaoberali zraneniami
poškodeného. Znalci MUDr. Róbert Slavkovský, ako aj MUDr. Ľubomír Štefanko totiž jednoznačne
vypovedali o tom, že zranenia poškodeného boli spôsobené opakovaným tupým násilím, čo mohla byť i
päsť obžalovaného. K takémuto záveru sa priklonil i súd vzhľadom i na početnosť a lokalizáciou zranení
na tvári poškodeného, a to na oboch stranách. Pokiaľ by súd prijal neobjektívne tvrdenie MUDr. Karola
Frieda, že všetky zranenia boli spôsobené jedným silným úderom do tváre poškodeného, nezodpovedalo
by to opätovne ani samotnej výpovedi obžalovaného o tom, že poškodeného udrel maximálne tri krát.

Vzhľadom už i na to súd považoval za pravdivé výpovede manželky poškodeného X. K. a ďalej svedkov
G. Q. M. L. A.. Uvedení svedkovia boli pritom najbližšie k poškodenému v dobe skutku, pričom o tom, že
tam boli a z blízka sledovali priebeh skutku, súd nemal žiadne pochybnosti. Svedkyňa X. K., ktorá bola i
oficiálnou oznamovateľkou tejto veci na polícii, takto usvedčila obžalovaného a vyvrátila jeho obranu, že
po tom, čo vyšli z reštaurácie, obžalovaný so slovami „zabijem ťa“, vyzlečený do pol pása, jej manžela
veľkým náprahom silno udrel v behu na oblasť medzi ľavým okom a lícom a po páde poškodeného na
zem si na neho kľakol, kde ho udrel ešte 4-5 krát oboma rukami do oboch častí tváre. Rovnako vypovedal
i svedok G. Q. a svedkyňa L. A.. Týmto vyvrátili obranu obžalovaného, že poškodeného prakticky
udrel iba maximálne tri krát, a to v dobe, kedy poškodený stál na nohách. Z ich výpovedí v súlade
so zisteniami znalcov bolo preukázané, že obžalovaný silno udieral poškodeného na obe strany tváre.
Nebolo pravdivé ani tvrdenie obžalovaného, že konal v sebaobrane, pretože ho chcel poškodený udrieť,
čo nevyplynulo zo žiadnych svedeckých výpovedí vrátane svedkov - kamarátov obžalovaného, keďže aj
v prípade, pokiaľ by iba poškodený zdvihol ruku (čo sa nestalo), nemuselo to znamenať, že sa pokúšal
obžalovaného udrieť. Nebolo pravdivé ani tvrdenie obžalovaného, že poškodený ho stiahol na zem a
takto spolu ležali, až pokým obžalovaného neodtiahli jeho kamaráti. Svedkovia dokonca nepotvrdili ani
žiadnu pasívnu obranu poškodeného v dobe, kedy ležal na zemi. Podľa hodnotenia dôkazov súdom
títo kamaráti obžalovaného objektívne ani nemohli byť prví pri poškodenom a obžalovanom, pretože
najbližšie k nemu bola jeho manželka a potom svedkovia L. A. M. G. Q.. K tomu je nutné dodať,
že postavenie svedkov na mieste činu v dobe útoku s ohľadom aj na možnosť vidieť tento skutok,
súd objasňoval predložením fotografií (z ohliadky miesta činu) svedkom, pričom miesto skutku ustálil
podľa krvnej stopy nájdenej na asfalte, ktorá stotožnená znaleckým expertíznym skúmaním ako krv
poškodeného.

V takomto zmysle súd vyhodnotil aj dôkazy týkajúce sa tzv. menších konfliktov v reštaurácii, ktoré sa
odohrali medzi obžalovaným a poškodeným. Súd za nepravdivé považoval tvrdenia o tom, že poškodený
napadol sestru obžalovaného S. X., pretože v uvedenom videl iba snahu obžalovaného poukázať, že
poškodený bol agresívny a prakticky vyvolal celý konflikt. Účelovo k tomu malo viesť i vedené policajné
vyšetrovanie voči poškodenému, ktorého výsledkom bolo zastavenie priestupkového konania správnym
orgánom. Príčinou všetkých nasledovných rozvíjajúcich sa udalostí bol však práve obžalovaný, ktorý bol

značne pod vplyvom alkoholu a konal agresívne. Uvedené potvrdil i člen policajnej hliadky OO PZ N. K.
svedok F.. K. N., ktorý bezprostredne po skutku predvádzal obžalovaného, pričom v zhode s úradným
záznamom o hliadky o priebehu služby vypovedal o značne agresívnom správaní obžalovaného i voči
samotným policajtom.

Súd sa nestotožnil ani so samotným popisom skutku v obžalobe, pokiaľ vymedzila, že obžalovaný
poškodeného udrel päsťou do oblasti tváre a po jeho páde na zem ho udrel ešte iba raz. Obdobne
sa nestotožnil s tým, že obžalovaný strhol z krku ľavou rukou poškodenému retiazku s príveskami,
ktoré podľa odborného vyjadrenia mali hodnotu 300,- €, pričom tieto si mal vložiť do vrecka. Z takéhoto
konania usvedčovala obžalovaného iba svedkyňa X. K., keďže uviedla, že po páde poškodeného na
zem a po kľaknutí si obžalovaného na brucho a stehno poškodeného, mu strhol retiazku z krku. Už
samotná svedkyňa vypovedala, že obžalovaný si tieto veci „dal zrejme“ do vrecka nohavíc, z čoho
vyplynulo, že išlo iba o dedukciu, ktorú si bez ďalšieho osvojila obžaloba. Keďže policajná hliadka
nevykonala osobnú prehliadku obžalovaného bezprostredne po tom, čo bol predvedený na OO PZ, nebol
doložený dôkaz, že by uvedené veci mal obžalovaný pri sebe, resp. vo vrecku. Pri hodnotení dôkazov
v súvislosti s touto časťou skutku súd vychádzal i zo samotného motívu konania obžalovaného, ktorým
bola neodškriepiteľne iba snaha za každú cenu zbiť poškodeného, nie však ho okradnúť alebo olúpiť.
Potvrdzuje to i fakt, že značne agresívny obžalovaný zrejme na popud niektorého z kamarátov, že ho
von volá poškodený, bol vyzlečený iba do pol pása, z čoho možno bezpečne usudzovať, že sa chystal
iba na bitku. Poškodeného pritom bil už i v čase, kedy bezvládne ležal na zemi, resp. nebol spôsobilý
sa akokoľvek brániť úderom obžalovaného. Súd takto dospel k záveru, že ohľadom ukradnutia vecí
poškodeného vznikli tak vážne pochybnosti, ktoré súd vyhodnotil v prospech obžalovaného a nepojal ich
do skutkovej vety. Vina obžalovaného i v tomto smere musí byť nepochybne a jednoznačne preukázaná,
nemôže ísť iba o pravdepodobnosť alebo podozrenie, že sa tak stalo.

V konaní ani súd nemal pochybnosti (nakoniec ani obžalovaný nespochybnil zranenia poškodeného)
o tom, aké zranenia poškodenému svojím konaním spôsobil. Vykonaným dokazovaním, a to aj
príslušnými znalcami, bolo nepochybne dokázané, že najzávažnejším zranením, ktoré určovalo dobu
PN poškodeného, bola zlomenina ľavej čeľuste s posunutím úlomkov, resp. zlomenina lícno-čeľustného
komplexu s léziou podočnicového nervu vľavo. Na uvedené zranenie bol poškodený práceneschopný
od 1. 1. 2013 do 20. 2. 2013 tak, ako udávala obžaloba. Znalci MUDr. Róbert Slavkovský a MUDr.
Ľubomír Štefanko potvrdili závery MUDr. Karola Frieda v tom, že doba liečenia u tohto najzávažnejšieho
zranenia je všeobecne 4-5 týždňov. Z ich záverov však vyplynulo, že pokiaľ znalec MUDr. Karol Fried
hodnotil túto dobu pre liečenie poškodeného za primeranú, nezaoberal sa v rámci tohto záveru s léziou,
ktorá bola u poškodeného diagnostikovaná. Závery znalca MUDr. Karola Frieda teda nemožno v tomto
smere považovať za objektívne. Za neobjektívne však možno považovať i tvrdenie znalca MUDr. Róberta
Slavkovského, že zranenia poškodeného (s ohľadom na najzávažnejšie zranenie) možno považovať
z lekárskeho hľadiska za zranenia ťažké, keďže čo vyvrátil i znalec MUDr. Ľubomír Štefanko, ktorý
posudzoval znalecké posudky svojich týchto znalcov. Znalec MUDr. Ľubomír Štefanko takto udal, že i
doba liečenia a práceneschopnosti poškodeného, ktorú absolvoval, bola primeraná, hoci je potrebné
zdôrazniť, že na základe lekárskej správy MUDr. Mareka Miškufa - stomatológa zo dňa 11. 2. 2013
bolo dané odporučenie obvodnému lekárovi na ukončenie PN poškodeného, s čím sa stotožnil i MUDr.
Ľubomír Štefanko.

Hoci zo znaleckého posudku znalca MUDr. Norberta Lukána, CSc. bolo síce preukázané, že poškodený
utrpel poruchu sluchu vľavo v zmysle ťažkej nedoslýchavosti až hluchoty, prakticky nebol na uvedené
zranenie liečený a práceneschopný. Z objektívnych dôvodov sa takýto stav nemôže upraviť ani
liečbou, v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“ súd ustálil potrebnú dobu liečenia
poškodeného práve do 11. 2. 2013 s prihliadnutím na to, že počas tejto doby bol poškodený obmedzený
v obvyklom spôsobe života nevykonávaním práce v zamestnaní, bolesťami, hospitalizáciou, prijímaním
tekutej stravy, nutnosťou dodržiavať liečebný režim a iné. Táto potrebná doba liečenia určená pre
potreby trestného konania sa pritom nemusí stotožňovať s dobou práceneschopnosti, prípadne i liečenia
poškodeného podľa „vypísania“ lekárom. Je nutné dodať, že jednoznačne tiež nemožno určiť, či
poškodenie sluchu vzniklo v dôsledku udretia hlavy poškodeného o asfalt alebo silným úderom ako to
popisoval znalec.

Keďže vina obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý súd zistil a ustálil, ako je popísaný vo výroku tohto
rozsudku, bola nepochybne a jednoznačne preukázaná, súd ho uznal za vinného.

Po subjektívnej i objektívnej stránke obžalovaný naplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, pretože inému úmyselne ublížil na zdraví. Tohto trestného činu sa dopustil
tým, že poškodeného opakovane udieral päsťou do oblasti tváre, čím mu spôsobil zranenia, ktoré ho
obmedzili v obvyklom spôsobe života po dobu menej ako 42 dní. Súd sa preto nestotožnil s obžalobou
v tom, že obžalovaný inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal zločin ublíženie
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona s tým, že z obžaloby vyplynulo, že ťažká ujma vyplývala z
ustanovenia § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zákona - vážna porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Súd vzhľadom na
ustanovenie § 123 ods. 4 Tr. zákona, z ktorého vyplýva, že porucha zdravia trvajúca dlhší čas sa na účely
tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj práceneschopnosť
v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného. V prípade poškodeného bol tento však už prakticky sebestačný v posledných dňoch
tohto liečenia a jeho liečenie sa sústreďovalo na liečbu lézie (tŕpnutie trvá ako subjektívny pocit),
resp. vyšetrenia spojené s poranením sluchu. V tomto smere súd poukázal na závery znalca, že síce
poškodený utrpel neliečiteľné zranenie vo forme ťažkej nedoslýchavosti až hluchoty ľavého sluchu (pri
meraní strata vľavo 87,8 percent), avšak uvedený sluch je párovým orgánom, takže strata sluchu na
jednej strane je hradená plnou funkciou sluchu na druhej strane. V právnom slova zmysle preto nedošlo
k podstatnému oslabeniu alebo strate funkcie zmyslového ústrojenstva, ako to predpokladá ustanovenie
§ 123 ods. 3 písm. d) Tr. zákona.

Obžalovaný v jednočinnom súbehu naplnil i skutkovú podstatu prečinu výtržníctvo podľa § 364 ods. 1
písm. a) Tr. zákona, pretože sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom dopustil výtržnosti
tým, že napadol iného. Obžalovaný tento trestný čin spáchal tak, že fyzicky napadol poškodeného bitím
pred reštauráciou v N. K., a teda na mieste verejnosti prístupnom a verejne pred viac ako dvoma súčasne
prítomnými osobami v zmysle § 122 ods. 2 písm. b) Tr. zákona.

Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona pri páchaní oboch trestných činov,
pretože chcel napadnutím a bitím poškodeného porušiť záujmy chránené Trestným zákonom , ktoré
sledujú ochranu života a zdravia ľudí pred útokmi zo strany iných osôb, ako aj ochranu verejného
poriadku.

Obžalovaný S. X. je ženatý, je otcom jedného maloletého dieťaťa. Z miesta bydliska má všeobecnú
charakteristiku. Z evidencie priestupkov vyplynulo, že v súvislosti s neuposlúchnutím výzvy polície dňa
1. 1. 2013, čo malo súvis s touto vecou, mu bola v priestupkovom konaní uložená pokuta, obžalovaný
má v evidencií vedených viac priestupkov na úseku dopravy. Podľa charakteristiky autodopravcu, K.
W. M. Š., od roku 2014 pracuje u tohto zamestnávateľa s dobrými pracovnými výsledkami. Z odpisu z
registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol tri krát odsúdený pre menej závažnú trestnú činnosť, avšak
uvedené odsúdenia majú fikciu, že sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad
jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného súd zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, že spáchal viac
trestných činov. Poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného nezistil, keďže predchádzajúce odsúdenia
napriek zákonnej fikcii tzv. neodsúdenia nepoukazujú na to, že by viedol v minulosti riadny život.
Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností mu súd vymeral trest v rozmedzí zákonom
ustanovenej trestnej sadzby zvýšenej na dolnej hranici o jednu tretinu podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona (trest
odňatia slobody s trestnou sadzbou od 10 mesiacov do 36 mesiacov).

Obžalovanému pritom uložil trest úhrnný za najzávažnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov podľa §
41 ods. 1 Tr. zákona. S prihliadnutím na okolnosti prípadu, osobu a osobné pomery obžalovaného, jeho
sklony páchať trestnú činnosť, ako aj na trvalý následok vo forme straty sluchu u poškodeného, súd
dospel k záveru, že pre naplnenie účelu trestu u obžalovaného je potrebné pôsobiť iba trestom odňatia
slobody, ktorý by nebol vykonávaný na slobode. Preto obžalovanému uložil trest nepodmienečný v dolnej
polovici zvýšenej trestnej sadzby.

Keďže obžalovaný nebol ešte vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin, na výkon
tohto trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2
písm. a) Tr. zákona.

V súvislosti s rozhodovaním o škode v tzv. adhéznom konaní súd zaviazal obžalovaného podľa § 287
ods. 1 Tr. por. zaplatiť riadne a včas uplatnenú škodu poškodenému F.. F. K. z titulu bolestného podľa
ohodnotenia znalcom MUDr. Norbertom Lukánom CSc. za 150 bodov spolu vo výške 2.415,- € (1 bod
x 16,10 € podľa zák. č. 437/2004 Z. z.), ďalej sumu 501,24,- € z titulu náhrady za stratu na zárobku
počas doby práceneschopnosti poškodeného a sumu 119,13,- € z titulu nákladov spojených s liečením
poškodeného Podľa predložených dokladov poškodeným), keďže súd nemal pochybnosti o správnosti a
oprávnenosti nároku poškodeného. obdobne z tohto dôvodu obžalovaného zaviazal zaplatiť zdravotnej
poisťovni Dôvera a.s. náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému v sume
1.100,95,- €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal poškodeného na občianske
súdne konanie - išlo o náhradu bolestného uplatneného poškodeným podľa bodového vyčíslenia
znalcom MUDr. Ľubomírom Štefankom, a to vzhľadom na rozdielnosť výpočtu oproti bodovému
hodnoteniu znalcom MUDr. Róbertom Slavkovským, pričom ďalšie dokazovanie v tomto smere by
presiahlo účely trestného konania. V prípade uplatnených trov konania vzniknutých poškodenému v
súvislosti s pribratím splnomocnenca súd v nadväznosti na ustanovenie § 557 ods. 1 Tr. por. udáva, že
nejde o škodu spôsobenú trestným činom, a preto o tomto nároku nemožno rozhodnúť v tzv. adhéznom
konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na tunajší súd.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.