Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves

Judgement was issued by JUDr. Jana Gargulová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/174/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217039
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7612217039.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu H. T. J.,
I.. J.., U. Č.. XX, Ž., O.: XXXXXXXX, právne zastúpeného Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o.,
Žabotova č. 2/B, Bratislava, proti žalovanému VlaC. T., F.. XX. X. XXXX, F. T. P. Č.. XXXX/XX, J. F. R.s,
t. č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom pre konanie Mestom Spišská Nová Ves, v konaní
o zaplatenie 29,52 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 29,52 eur a trovy konania vo výške 66,51 eur
(ako polovičnú sumu z uplatnených trov právneho zastúpenia vo výške 116,52 eur a sumy 16,50 eur
zaplateného súdneho poplatku z návrhu) všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcapodalnatunajšomsúde návrh,ktorýmsadožadovalzaplateniažalovanejsumysodôvodnením,
že dňa 10. 4. 2000 uzavreli účastníci zmluvu, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol povolené
prečerpanie na osobnom účte a žalovaný prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné a
hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Na tento účel žalobca poskytol žalovanému

peňažné prostriedky, ktoré mohol žalovaný čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu. Žalobca po
posúdení predložených dokladov vyhodnotil, že žalovaný splnil podmienky pre poskytnutie debetného
limitu, pričom žalovaný počas trvania platnosti zmluvy prečerpal sumu vo výške 57,08 eur. V súlade
so zmluvou v prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy o poskytovaní služby povoleného
prečerpania žalobcom dôjde povolením čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu
na účte k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí služby povoleného prečerpania.

Výšku a účinnosť debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému
banky na adresu na zasielanie výpisov v zmysle zmluvy. V zmysle zmluvy za poskytovanie produktov/
služieb, je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky
takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu /
služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Žalovaný
nedoplnil zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený
o ďalšie položky stanovené v zmluve a sadzobníku poplatkov, žalobca dňa 23. 2. 2010 odstúpil od

zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. V odstúpení od zmluvy žalobca vyzval
žalovaného nazaplateniedlžnejsumy86,60eur,ktorápozostávazistiny 57,08eurasankčnéhoúrokuz
omeškania vo výške 29,52 eur v súlade s výpisom účtu z peňažného ústavu. K návrhu priložil aj zmluvu
zo dňa 10. 4. 2000, list adresovaný žalovanému dňa 15. 2. 201009, list zo dňa 1. 8. 2009 a výpisy z
účtu zo dňa 23. 2. 2010 a 29. 1. 2010, žiadosť o prolongáciu spotrebného kontokorentného úveru zo
dňa 16.4.2004, zmluvu o spotrebnom kontokorentnom úvere zo dňa 16.4.2004. Doložil aj všeobecné

obchodné podmienky žalobcu. Tieto doklady sa nachádzajú v spise na č. l. 5 - 33.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 1C/174/2013-83 zo dňa 20.9.2013, ktorým čiastočne žalobe
vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 57,08 eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom zomeškania od 24. 2. 2010 do zaplatenia a trovy konania v prospech právneho zástupcu žalobcu v sume
33 eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.
Voči tomuto rozhodnutiu prvostupňového súdu podal žalobca odvolanie, o ktorom Krajský súd Košice

rozhodol uznesením č.k. 2Co/37/2014-101 zo dňa 20.1.2015 tak, že rozsudok v napadnutej časti, t.j.
vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania zrušil a v
rozsahuzrušeniavecvrátilprvostupňovémusúdunaďalšiekonanie.Vodôvodneníodvolacísúduviedol,
že v novom rozhodnutí súd prvého stupňa po rozhodnutí, bez ohľadu na jeho výsledok, rozsudok súdu
prvého stupňa zdôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., ako aj v súlade s požiadavkami

vyplývajúcimi z Ústavy Slovenskej republiky, ako aj ďalších predpisov a súčasne rozhodne aj o všetkých
trovách konania.

Súd riadiac sa odôvodnením uznesenia odvolacieho súdu sa opätovne oboznámil s obsahom celého
súdneho spisu a vo veci vytýčil termín pojednávania.
Na vytýčené pojednávanie sa účastníci resp. ich zástupcovia nedostavili, svoju neúčasť na pojednávaní

ospravedlnili a súhlasili s rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. V zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupcov.

Je naďalej nesporné, že medzi účastníkmi konania bola dňa 10.4.2000 uzatvorená Zmluva o rastovom
osobnom účte, na základe ktorej si žalovaný (ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti - čo vyplýva z toho, že žalovaný bol v zmluve identifikovaný na základe rodného čísla) zriadil
u žalobcu rastový osobný účet.
Vo vzťahu k zmluve uzatvorenej dňa 10.4.2000 účastníci dňa 26.4.2005 uzavreli Zmluvu o zriadení
služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte“, na základe ktorej dohodli povolenie debetného limitu

na predmetnom osobnom účte do výšky 199,16 € (6.000,-Sk). V tejto zmluve v bode 2.10 je stanovené
sankcionovanie prekročenia povoleného debetného limitu ako nepovolený debetný zostatok v zmysle
Zmluvy o účte klienta k predmetnému účtu podľa bodu 2.2 zmluvy.
Podľa časti III. písm. A bod č. 28, ak účet dosiahne debetný (záporný) zostatok, prípadne prekročí
povolené prečerpanie bez súhlasu banky, debetný zostatok nadobúda charakter nepovoleného debetu.

Ak vznikne na účte debetný zostatok, má banka právo uplatniť úročenie debetu resp. nepovoleného
prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu, prípadne účtovať sankčný poplatok, ktorý
je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku.
V zmysle časti E) Depozitné produkty - ostatné poplatky, bod č. 1.E.4. sadzobníka poplatkov žalobcu
platného od 1.4.2004 (vtedy ešte pod obchodným menom Dexia banka Slovensko, a.s.) je sankčná

úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte vo výške 20% per annum.
Taktiež aj v pôvodnej Zmluve o rastovom účte zo dňa 10.4.2000 bol v bode č. 2 v prípade debetného
zostatku na účte dojednaná sankčná úroková sadzba vo výške 30 % per annum.
Žalobca v žalobnom návrhu nešpecifikoval ním uplatnený sankčný úrok, len ho kapitalizoval na sumu
29,52 €. Až v podanom odvolaní voči vyššie uvedenému pôvodnému rozhodnutiu prvostupňového súdu

žalobca špecifikoval uplatnený sankčný úrok ako 20 % ročne zo sumy 57,08 € od 24.2.2010 (deň
nasledujúci po vyrovnaní nevyrovnanej výšky debetného zostatku zo strany žalobcu) do 30.6.2012 (deň
odstúpenia od zmluvy), t.j. vo výške 26,80 € a ako 28 % ročne zo sumy 57,08 € od 1.7.2012 do dňa
podania žalobného návrhu (24.9.2012), t.j. vo výške 2,72 €. Spolu bola táto de facto zmluvná pokuta
vyčíslená na sumu 29,52 €.

Podľa výpisu z účtu z č. l. 18-19 zo dňa 23.2.2010 na účte žalovaného bol ku dňu 23.2.2010 nový nulový
zostatok po tom, čo podľa predchádzajúceho výpisu zo dňa 29.1.2010 mal žalovaný zostatok -57,49 €.

Podľa§296ods.2Obchodnéhozákonníkaúčastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 716 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o vkladovom účte sa zaväzuje banka zriadiť tento

účet pre jeho majiteľa v určitej mene a platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky a majiteľ účtu sa
zaväzuje vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie banke.Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 27.3.2008, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

V zmysle vyššie uvedeného po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že aj nárok žalobcu v
časti zaplatenia sumy 29,52 € ako kapitalizovaného sankčného úroku, t.j. de facto zmluvnej pokuty je
opodstatnený v celom rozsahu. Nárok žalobcu vyplýva z bodu 2.10 Zmluvy o zriadení služby „Povolené
prečerpanie na osobnom účte“ zo dňa 26.4.2005 s odkazom na časť III. písm. A bod č. 28 všeobecných
obchodných podmienok Zmluvy o rastovom účte zo dňa 10.4.2000 a tiež vyplýva aj z bodu č. 2 Zmluvy o

rastovom účte zo dňa 10.4.2000. Súd má za to, že tento sankčný úrok bol žalobcom dôvodne uplatnený
asprávnevyčíslený,pretosúdajtejto,pôvodnezamietnutejčasti,vyhovelvcelomrozsahuažalovaného
zaviazal na zaplatenia sumy 29,52 €.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd

náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú trovy konania v drobných sporoch
neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Podľa § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí

osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Žalobca si uplatnil trovy konania vo výške 116,52 € ako trovy právneho zastúpenia a 16,50 € ako
uhradený súdny poplatok z návrhu. Trovy právneho zastúpenia boli uplatnené za štyri úkony právnej
služby á 19,92 € vrátane DPH a to za úkony 1. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2. písomné

podanie protistrane - pokus o zmier, 3. podanie žaloby 4. podanie odvolania. K týmto úkonom si žalobca
uplatnil aj tzv. réžijný paušál a to vo výške 3 x 9,16 € vrátane DPH a 1x 9,37 vrátane DPH. Súd po
preskúmaní vyčíslenia týchto trov konštatuje, že trovy právneho zastúpenia sú v súlade s vyhláškou MS
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Súd trovy uplatnené žalobcom považuje za účelné a hospodárne, avšak po aplikácii ustanovenia § 150

ods. 2 O.s.p. súd krátil trovy uplatnené žalobcom do výšky ich jednej polovice, nakoľko má za to, že ich
výška je neprimeraná vzhľadom k výške uplatnenej pohľadávky (aj so započítaním pôvodne priznanej
istiny pohľadávky) a v danom prípade ide jednoznačne o drobný spor.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.