Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/258/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615210729
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6615210729.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so
sídlomBratislava,Pajštúnska5,IČO:36613843protižalovanejU.V.,narodenáXX.XX.XXXX,bytomE.,
P. XXXX/XX, štátna občianka SR, t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom F. A., pracovník
Okresného súdu Lučenec, v konaní o zaplatenie sumy 488,23 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 239,28 Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 31,18 Eur od 26.01.2013 do zaplatenia, spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 91,13 Eur od 26.02.2013 do zaplatenia, spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

63,44 Eur od 26.03.2013 do zaplatenia, spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 53,53 Eur
od 26.04.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie v časti zaplatenia sumy 31,12 Eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania počnúc od
26.02.2014 do zaplatenie s a z a s t a v u j e .

Žaloba v časti zaplatenia sumy 217,83 Eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 217,83

Eur od 26.02.2014 do zaplatenia s a z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 488,23 Eur s príslušenstvom.

Uviedol, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a.
s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 0035763469 na žalobcu pohľadávku voči žalovanej.

Postupca uzatvoril so žalovanou Zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných
služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe
Zmluvy postupca poskytol žalovanej telekomunikačné služby, špecifikované v Zmluve za podmienok
stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté
telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku.

Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými

podmienkami postupcu a vystavil faktúru č. 7300027500 na sumu 31,18 Eur so splatnosťou 25.01.2013,
faktúru č. 7301130512 na sumu 91,13 Eur so splatnosťou 25.02.2013, faktúru č. 7302244873 na
sumu 63,44 Eur so splatnosťou 25.03.2013, faktúru č. 7303394617 na sumu 53,53 Eur so splatnosťou25.04.2013 a faktúru č. 7401331748 na sumu 248,95 Eur so splatnosťou 25.02.2014, ktorá suma
predstavuje zaplatenie zmluvnej pokuty.

Keďže žalovaná do dnešného dňa nezaplatila faktúry, uplatňuje si od nej aj príslušný úrok z omeškania.

Listom doručeným súdu dňa 11.11.2015 žalobca zobral žalobu čiastočne späť o zaplatenie časti
zmluvnej pokuty vo výške 31,12 Eur s príslušenstvom. Zmluvnú pokutu si uplatnil len vo výške 217,83
Eur s príslušenstvom z pôvodne uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur.

Žalobca ani jeho právny zástupca sa pojednávania vytýčeného na 12.11.2015 nezúčastnili, svoju
neúčasť ospravedlnili listom doručeným súdu dňa 11.11.2015, preto súd vec prejednal a rozhodol bez
jeho prítomnosti s poukazom na § 101 ods. 2 O. s. p.

Z dôvodu, že ani šetrením polície sa nepodarilo zistiť súčasný pobyt žalovanej, súd jej pre toto konanie

ustanovil opatrovníka v osobe F. A., pracovníka Okresného súdu Lučenec. Ustanovený opatrovník sa
pojednávania nezúčastnil, doručenie mal riadne a včas vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, súd
preto vec prejednal a rozhodol a bez jeho prítomnosti s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 18.08.2012,

Dodatkov k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 18.08.2012, 04.10.2012, 25.08.2012,
Všeobecných podmienok, faktúr č. 7300027500 na sumu 31,18 Eur so splatnosťou 25.01.2013, č.
7301130512 na sumu 91,13 Eur so splatnosťou 25.02.2013, č. 7302244873 na sumu 63,44 Eur
so splatnosťou 25.03.2013, č. 7303394617 na sumu 53,53 Eur so splatnosťou 25.04.2013 a č.
7401331748 na sumu 248,95 Eur so splatnosťou 25.02.2014, Zmluvy o postúpení pohľadávok,

Oznámenia o postúpení pohľadávok, čiastočné späťvzatie žaloby a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 18.08.2012 právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a. s. a žalovaná uzatvorili Zmluvu
o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.
Predmetom Zmluvy bol program služieb Happy L. V ten istý deň bol uzatvorený aj Dodatok k Zmluve,

predmetom ktorého bola aktivácia programu služieb Happy L a predaj mobilného telefón LG Optimus
L7 za kúpnu cenu 0,02 Eur, s dobou viazanosti 24 mesiacov a so zmluvnou pokutou 331,94 Eur.

Dňa 04.10.2012 bol uzatvorený Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorého
bol program služieb Happy L, predaj mobilného telefónu značky Samsung Galaxy ACE za kúpnu cenu

0,02 Eur, so zmluvnou pokutou 248,95 Eur.

Dňa 25.08.2012 bol uzatvorený ďalší Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, predmetom
ktorého bola zmena pôvodného programu s dobou viazanosti 24 mesiacov a s dohodnutou zmluvnou
pokutou 331,94 Eur.

Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúry č. 7300027500 na sumu 31,18 Eur so splatnosťou
25.01.2013, č. 7301130512 na sumu 91,13 Eur so splatnosťou 25.02.2013, č. 7302244873 na sumu
63,44 Eur so splatnosťou 25.03.2013, č. 7303394617 na sumu 53,53 Eur so splatnosťou 25.04.2013 a
č. 7401331748 na sumu 248,95 Eur so splatnosťou 25.02.2014.

Dňa 20.11.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a. s. ako postupca uzatvoril so žalobcom ako postupníkom
Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanej.

Listom zo dňa 01.06.2015 žalobca oznámil žalovanej, že odkúpil pohľadávku a vyzval ju na zaplatenie

dlžnej sumy.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z., účinný k 18.08.2012, podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., účinný k 18.08.2012, zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať

príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno

dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, účinný k 18.08.2012, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, účinný k 18.08.2012, spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účinný k 18.08.2012, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov
o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej
zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená na žalobcu, takže
žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

Podľa § 96 ods. 1, 3 O. s. p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia a konanie v časti zaplatenia sumy
31,12 Eur s príslušenstvom ako časti zmluvnej pokuty zastavil.

Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov mal súd preukázané, že žaloba žalobcu

je dôvodná len čo do zaplatenia sumy 239,28 Eur s príslušenstvom z titulu poskytnutých služieb
právnym predchodcom žalobcu žalovanej. V časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 217,83 Eur s
príslušenstvom je žaloba žalobcu nedôvodná. Povinnosť žalovanej zaplatiť za poskytnuté služby zo
strany právneho predchodcu žalobcu vyplýva z ustanovení § 43, § 44 zákona č. 351/2011 Z. z.Zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur, ktorá bola medzi účastníkmi konania dohodnutá v Dodatku k
Zmluve o pripojení zo dňa 04.10.2012, a z ktorej po čiastočnom späťvzatí návrhu si žalobca uplatnil

len sumu 217,83 Eur, súd považoval za neplatnú a neprijateľnú v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka,
nakoľko v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu.

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z
článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou

zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva,
ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky

uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre
spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných
strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

Podľa článku 3 ods. 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

V odseku 3 § 53 Občianskeho zákonníka, je zakotvený exemplifikatívny výpočet neprijateľných

podmienokuvedenýchvspotrebiteľskýchzmluvách.Nazákladesmernicečíslo93/13/ESbolichvýpočet
spresnený a doplnený zákonom číslo 568/2007 Z. z..

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy
súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky

vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná

bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len "smernica").

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj "neprimeraná

kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa" a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť
žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,

ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl
a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil
a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne

spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva
Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného
uvádza:
"V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného

práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti."Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.)
nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi

Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z
ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý
od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by
sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V
sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená

čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských
štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že
spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že
účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Z vykonaného dokazovania mal súd aj preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dohodnutá
v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 04.10.2012 zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur, ktorá je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná. Súd mal za to, že zmluvná pokuta vo výške
248,95 Eur je neprimerane vysoká suma ako sankcia spojená s nesplnením záväzku žalovanej, ktorú
žalobca od nej požaduje. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu vyplýva, že žalovaná s právnym

predchodcom žalobcu uzatvorila Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 18.08.2012, následne boli
uzavreté tri Dodatky a žalovaná za služby nezaplatila sumu 239,28 Eur. Súd mal za to, že uplatnená
zmluvná pokuta aj po čiastočnom späťvzatí vo výške 217,83 Eur vzhľadom na porušenie povinnosti
žalovanej vo výške 239,28 Eur z titulu neuhradených faktúr za služby je neprimerane vysoká suma ako
sankcia spojená s nesplnením záväzku žalovanej v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka,

a preto je neplatná.

So zreteľom na to, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, nemožno znižovať neplatne
dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa
uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu.

Súd poukazuje na to, že súdy Slovenskej republiky určili neplatnosť zmluvnej podmienky dojednanej
v zmluvách o pripojení uzatváraných s právnym predchodcom navrhovateľa z dôvodu neprijateľnosti
podmienky (napr. rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/161/2011-24 zo dňa 06.12.2011 v

spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/18/2012 zo dňa 11.09.2012, rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/46/2012 zo dňa 13.07.2012).

Súd výzvou (č. l. 44 spisu) zo dňa 19.08.2015 vyzval právneho zástupcu žalobcu, či trvá na vydaní
platobného rozkazu v plnom rozsahu z dôvodu, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa domáha

aj zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Právny zástupca
žalobcu ani samotný žalobca na túto výzvu súdu nereagoval.

V konaní má súd preukázané, že Zmluva o pripojení a taktiež Dodatok k Zmluve o pripojení patria medzi
spotrebiteľské zmluvy, tzv. typové zmluvy, ktoré sú uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Žalobcaakododávateľzmluvnúpokutusožalovanouakospotrebiteľomosobitnenevyjednával.Zmluvné
dojednanie obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúcej sa zmluvnej pokuty považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty.
Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa

názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý
pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto,že žalobca ako právny nástupca dodávateľa nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením povinnosti na jeho strane.

V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako bola dojednaná v spornej Zmluve o pripojení, resp. v jej Dodatku
súd považuje za neprimeranú sankciu v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Tým, že
žalovaný porušil povinnosť zaplatiť za poskytnuté služby žalobcom v lehote splatnosti, podľa názoru
súdu žalobca v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka má právo na zaplatenie úroku z
omeškania, čo v danom prípade aj požadoval a súdom mu to bolo priznané a preto súd nevidí dôvod na

sankciovanie žalovaného z titulu nesplnenia si uvedenej povinnosti ešte aj priznaním zmluvnej pokuty.

Na základe všetkých uvedených skutočností súd žalobe v časti zaplatenia sumy 239,28 Eur s
príslušenstvom vyhovel a v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 217,83 Eur s príslušenstvom
žalobuakonedôvodnúzamietol,avčastizaplateniasumy31,12Eurspríslušenstvomkonaniečiastočne
na základe späťvzatia zastavil.

Súd v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z
omeškania odo dňa nasledujúcich po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými právny predchodca žalobcu
vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Tak žalobca ako aj žalovaný boli v konaní úspešní takmer v rovnakej časti, preto súd rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.