Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 27, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9P/57/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615213140
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6615213140.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O.

U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľa, dieťa zastúpené: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: Z. U., rodená
T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, P., štátny občan Slovenskej republiky, toho času vo výkone
trestu odňatia slobody, X. XX, X., U., zastúpená: W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, P., a otca
neurčeného, za účasti navrhovateľa: I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X.. B. XXXX/XX, I., štátny
občan Slovenskej republiky, v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti,
takto

r o z h o d o l :

Maloletá O. U., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa I.B.
T., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa bude o dieťa osobne starať, o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
maloletej, v bežných veciach ju bude zastupovať a spravovať jej majetok namiesto matky. V podstatných
veciach potrebuje súhlas matky.

Matka Z. U., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n á platiť výživné na maloletú O. U., nar. XX.XX.XXXX vo
výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa, podľa osobitného predpisu,

počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

Výživné j e matka p o v i n n á zasielať k rukám navrhovateľa vždy mesačne predom do 20.dňa
toho ktorého mesiaca.

o d ô v o d n e n i e :

Súd začal konať na návrh navrhovateľa Luciána Makulu, ktorý žiadal zveriť maloletú O. U., nar.
XX.XX.XXXX do jeho osobnej starostlivosti. Uviedol, že o maloletú O. sa osobne stará, pretože matka
dieťaťa vykonáva trest odňatia slobody v cudzine.

Zástupca matky vypovedal tak, že matka súhlasí s tým, aby maloletá O. bola zverená do náhradnej
osobnej starostlivosti navrhovateľa. Predložil čestné vyhlásenie matky, v ktorom je uvedené, že počas
pobytu vo výkone trestu odňatia slobody na území Srbska sa o maloletú O. bude starať navrhovateľ. Vo
výkone trestu odňatia slobody nebola zaradená do žiadneho zamestnania a nemá príjem.

Kolízny opatrovník súhlasil s tým, aby maloletá O. bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľa. Prešetrili pomery v domácnosti I. a zistili, že maloletá O. má vytvorené veľmi dobré

materiálne podmienky. Dieťa navštevuje šiesty ročník Základnej školy T.. G.. Š., I.Q.. Zabezpečenú má
zdravotnú starostlivosť.Dokazovanie súd vykonal výsluchom navrhovateľa, čestného prehlásenia matky, prečítaním rodného
listu maloletej O. U., správy o prešetrení pomerov, ktorú vypracoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Lučenec, Základnej školy T..G.. Š., V. S. XXXX/X, I..

Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,
na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi
maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a
povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do

osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b)
pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.

Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti
zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a

spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej

starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v
bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v
podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad
pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú
ustanovenia § 32 a 33.

Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti

vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom,
ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím
súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej

osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali
osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok
za prítomnosti všetkých účastníkov, alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v
odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Pretože účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania, pri vypracovaní rozsudku súd
postupoval podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

Zároveň súd rozhodol o spôsobe platenia výživného.

O trovách súd nerozhodoval podľa § 146 ods. 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktoréhožiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniapodľajehovýsledku,akkonaniemohlo

sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Nakoľko účastníci po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku vzdali

sa práva odvolania, nadobudne rozhodnutie právoplatnosť dňom doručenia poslednému z nich.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.