Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 25, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1T/145/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815010384
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gallo

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7815010384.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňava-samosudcaJUDr.JánGallo,nahlavnompojednávaníkonanomdňa25.11.2015,

v trestnej veci obžalovaného L. Č., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný L. Č. , G.. XX.XX.L. Z. P., E. K. V. Č.. XXX, okres
Rožňava, t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby a
Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach,

j e v i n n ý,

že dňa 09.08.2015 okolo 20.30 hod. v obci Drnava, okres Rožňava, na dvore spoločného rodinného
domu č. p. 276, pod vplyvom alkoholu, po predchádzajúcej slovnej hádke so svojou manželkou N. Č.,
v čase, keď N. Č. telefonovala, prišiel k nej obžalovaný, začal jej vulgárne nadávať, vyrazil jej z rúk
mobilný telefón a následne ju fyzicky napadol tak, že ju opakovane udieral päsťou do tváre, do oblasti
krku a ramien, pričom sa jej vyhrážal zabitím takým spôsobom, že z jeho vyhrážok pociťovala obavu,
že ich uskutoční, pričom od svojho konania upustil, až keď pes začal naňho skákať, následkom čoho

poškodená N. Č. utrpela zranenia, a to pomliaždenie krku a oboch ramien, s dobou liečenia do 7 dní,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1,2 písm.b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v
znení Zákona č. l74/2015 Z.z.

a súd ho za to

o d s u d z u j e :

Podľa 360 ods.2 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2,4, § 37 písm.m/ Trestného zákona k trestu
odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov n e p o d m i e n e č n e .

Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 73 ods.2 písm.d/ Trestného zákona mu ukladá aj ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Rožňave podal obžalobu na L. Č. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods.1,2 písm.b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm.c/ Trestného zákona na tom
skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav tak, ako je popísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku, teda tak, ako to kládla obžaloba L. Č. za vinu.

Obžalovaný L. Č. na hlavnom pojednávaní po poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku o možnosti
urobiť vyhlásenie o vine prehlásil, že je nevinný a využil svojho práva nevypovedať.

Súd v zmysle ustanovenia § 258 ods.4 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania.

Vo výpovedi tvrdil, že trestnej činnosti kladenej mu za vinu sa nedopustil, svojej manželke sa nevyhrážal,
ani ju fyzicky nenapadol. Pokiaľ manželka mala nejaké zranenia, tieto jej spôsobil ich pes, s ktorým sa
stále hrá a tento skáče na ňu. V kritický deň bol v obci futbal, na ktorý šiel, tam vypil dve malé pivá, dve
poldeci tvrdého alkoholu. Keď prišiel domov, manželka začala do neho zabŕdať, vyčítala mu, že nebol
na futbale, ale že bol v krčme. Keďže nemal záujem sa s ňou baviť, išiel vonku na dvor zamknúť auto,

neskôr vyšla na dvor aj ona. Na dvore sa v niečom nezhodli, už sa nepamätá na čom, pritom mu ona
povedala, že zavolá políciu, on jej na to povedal, že kľudne môže zavolať, že on aj tak ide z domu preč
a čakať na policajtov nebude. Následne išiel preč do dediny. Asi o hodinu sa vrátil domov, všetko bolo
pozamykané, nevedel sa dostať do domu, preto šiel k domu jeho svokry, kde klopal a zvonil, no nikto mu
neotváral. Keď sa od nej vracal, prišli policajti a vzali ho do Rožňavy. Na hlavnom pojednávaní v rámci

záverečnej reči uviedol, že sa priznáva, že si vypil, vie, že alkohol mu poškodil, neuvedomil si, že sa to
tak môže stať. Žiadal, aby mu dal súd ešte jednu možnosť, sám sa prihlási na protialkoholické liečenie.
Chce si s manželkou veci usporiadať, uvedomuje si, že to je všetko kvôli alkoholu.

Vina obžalovaného bola preukazná predovšetkým výpoveďou poškodenej, nepriamo aj výpoveďou

svedkyne N. K. a prečítaním svedeckých výpovedí dcéry obžalovaného MVDr. Q. Č. a syna L. Č.,
prečítaním znaleckých posudkov, ako aj listinných dôkazov.

Poškodená N. Č., manželka obžalovaného zhodne tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom
konaní vypovedala o rozhodujúcich skutočnostiach, pre posúdenie viny obžalovaného. Vypovedala,

že kritického dňa obžalovaný pýtal od nej peniaze, tieto mu nechcela dať, pretože vedela, že to budú
peniaze na alkohol, preto išiel za svojou matkou do Rožňavy. Po návrate domov videla, že doniesol so
sebou šesť 1,5 litrové pivá Kelt a neskôr zistila po niekoľkých dňoch, že doniesol aj 7 dcl vodky, ktorú
ukryl v pivnici, ktorú našla a z ktorej bolo odpité. Okolo 15.30 hod. hovoril, že ide na futbal, domov sa
vrátil o 19.30 hod. v podnapitom stave. V tom čase pozerala televízor. Po príchode domov začal jej

nadávať, vyčítal jej, že pozerá v televízii k..., postavil sa pred ňu , aby nemohla pozerať. Následne odišiel
do kuchyne, kde pil pivo, potom vyšiel vonku na dvor, kde zapol v aute CD, hrala skupina Kabát. Okolo
20.30 hod. vyšla aj ona na dvor telefonovať dcére, pretože v dome nie je dobrý signál. Išla k altánku
odkiaľ volala dcére. Keď obžalovaný videl, že telefonuje, prišiel k nej, pýtal sa jej , že s kým rozpráva,
vulgárne jej nadával a chcel jej zobrať telefón. Pri sebe mala dva telefóny, jeden telefón jej z ruky vytrhol

a začal ju biť hlava-nehlava. Bránila si rukami hlavu, takže udieral ju do oblasti ramien. Vo fyzickom
napádaní prestal, keď začal skákať na neho ich pes. Keď od nej odišiel zavolala políciu a povedala mu,
že mu to neprejde. Na to jej povedal, že on políciu nepočká a odchádzal z dvora, pritom pri bráne jej
povedal, že aj tak ju zabije. Políciu volala preto, lebo sa bála od obžalovaného. Po príchode policajtov,
títo ju zobrali na lekárske ošetrenie a neskôr na oddelenie na výsluch. Ďalej vypovedala, že toto jeho

správanie nebolo ojedinelé, opakovalo sa skoro každý deň a obžalovaný i keď bol už odsúdený pre
podobnú trestnú činnosť a bol mu uložený aj zákaz požívania alkoholu, toto rozhodnutie nerešpektoval.
Už v deň odsúdenia sa opil. Obžalovaný chodil do krčmy každý deň, bola neustále v strachu a strese,
čakal čo bude, keď sa vráti. Obžalovaného sa bojí, psychicky ju ničí, nemá kľud. Pokiaľ obžalovaný tvrdí,
že ju fyzicky nenapadol, ani sa jej nevyhrážal, k tomuto jeho tvrdeniu uviedla, že už pri konfrontácii mu

to potvrdila do očí, no pri konfrontácii ju vyzýval, aby povedala pravdu, čo aj urobila. Tam jej navrhoval,aby odvolala to, čo vypovedala a aby znova šla za vyšetrovateľom a povedala mu, že to nebolo tak.
Predložila na dôkaz tohto tvrdenia aj jeho list, ktorý jej písal z výkonu väzby.

Svedkyňa N. K., svokra obžalovaného vo svojej výpovedi potvrdila, že v kritický večer obžalovaný jej
zazvonil na dvere domu, keď prišla k dverám, pýtala sa ho, čo chce, on jej povedal, aby otvorila dvere
a poslala jeho manželku. Na to mu povedala, že ona pri nej nie je, no on naďalej vyzváňal a búchal na
dvere, pritom jej nadával do starých kuriev a vyhrážal sa zabitím. Vykrikoval to asi po dobu 5 minút,
bála sa, od strachu sa triasla.

Z prečítanej výpovede dcéry obžalovaného a poškodenej MVDr. Q. Č. vyplynulo, že v kritický večer s
matkou - poškodenou telefonovala a pri telefonovaní počula, ako obžalovaný kričal na mamu. Z jeho
hlasu zistila, že je opitý. Z matkinko hlasu vycítila, že má zmenený hlas, ako do plaču a počula niečo
také, ako by ju šiel napadnúť. Počula ako matka kričala, aby jej dal pokoj. V pozadí tiež počula štekot
maminho psa. V noci jej matka poslala SMS správu, v ktorej uviedla, že obžalovaný ju napadol, zavolala

na neho policajtov a že sa jej vyhrážal zabitím.

Z prečítanej výpovede L. Č., syna obžalovaného a poškodenej, vyplynulo, že v kritický večer doma
nebol, no obžalovaný požíva alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých kričí a je agresívny voči každému
kto je pri ňom.

Zo zápisu o dychovej skúške na čl. 31 vyplýva, že obžalovaný bol podrobený dychovej skúške dňa
09.08.2015 o 21.44 hod. s výsledkom merania 1,29 mg/l , čo predstavuje 2,69 promile alkoholu v krvi.

Z lekárskych správ na čl. 29-30 vyplýva, že poškodená dňa 09.08.2015 o 21.19 hod. bola lekársky

ošetrená na ÚPS chirurgickej ambulancii, Nemocnie s poliklinikou Sv. Barbory v Rožňave, kde
poškodená uviedla, že o 20.30 hod. bola napadnutí opitým manželom u nich doma na dvore. Pri
napadnutí udrel ju do oblasti krku vpravo a do oboch ramien. Pri vyšetrení bolo zistené pohmoždenie
krku a pohmoždenie oboch ramien, lekár konštatoval, že čo sa týka mechanizmus týchto zranení išlo o
tupé násilie, tieto zranenia si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosti do 7 dní.

Z prečítaného listu obžalovaného, ktorý adresoval poškodenej vyplýva, že ju prosí, aby znova šla za
vyšetrovateľom a povedala mu o tejto veci to, čo jej navrhol pri konfrontácii. V liste uviedol, že nemôže
pomenovať veci odborne. Tiež ju žiadal, aby šla za advokátkou, ktorá jej určite poradí, čo má povedať.
Má na to právo, je jediná, ktorá ho môže stade dostať. Žiadny advokát, ani nikto iný, len ona.

Z prečítaného znaleckého posudku znalcov z oboru psychiatrie, MUDr. Š. A. CSc. a Doc. MUDr. T.
V. PhD. vyplynulo, že obžalovaný je trestne zodpovedný, netrpí na žiadnu duševnú chorobu, bola
zistená u neho nevyrovnaná osobnosť a zneužívanie alkoholických nápojov s postupne sa rozvíjajúcou
sa závislosťou od alkoholu. V čase spáchania skutku išlo o normálnu opitosť a schopnosť rozpoznať

protiprávnosť konania, ako aj schopnosť svoje konanie ovládať, bola zmenšená len pod vplyvom
alkoholu. Keďže obžalovaný nerešpektuje zákaz požívania alkoholu , ktorý mu bol uložený súdom,
pri zistení zneužívania alkoholických nápojov, s postupne sa rozvíjajúcou závislosťou od alkoholu, s
poruchami správania sa pod vplyvom alkoholu, navrhli uložiť mu ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

Z prečítaného znaleckého posudku PhDr. J. Z., znalkyne z odboru psychológie, odvetvia klinická
psychológia dospelých vyplynulo, že poškodená nemá narušené percepčné a percepčno-diskriminačné
schopnosti a vo všeobecnosti je schopná správne vnímať zažité udalosti. Pri vyšetrení lživosti skóre
dospela k záveru, že nezistila u nej vyslovenú tendenciu ku klamaniu. U poškodenej nie je prítomná

závažná psychická porucha, ani výrazné osobnostné zvláštnosti, ktoré by mohli vierohodnosť výpovede
znižovať. Celková všeobecná vierohodnosť jej výpovede nie je znížená. Vyšetrením poškodenej zistila,
že sa u nej prejavujú známky syndrómu týranej ženy.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania, v zmysle zásad uvedených v § 2 ods.12 Trestného

poriadku dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku a
obžalovaný týmto konaním naplnil všetky pojmové znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods.1,2 písm.b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm.c/ Trestného zákona .Podľa § 360 ods.1 Trestného zákona prečinu nebezpečného vyhrážania sa dopustí ten, kto sa inému
vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť
dôvodnú obavu.

Podľa ods.2 písm.b/ citovaného ustanovenia tohto prečinu sa dopustí, ak spácha vyššie uvedený čin
na chránenej osobe.

Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou

ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť
dôvodnú obavu z ich uskutočnenia.

Podľa § 139 ods.1 písm.c/ Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba, ktorou
poškodená ako manželka v zmysle § 127 ods.4 Trestného zákona je.

V danom prípade bolo nepochybne preukázané, predovšetkým výpoveďou poškodenej, že obžalovaný
tým, že sa jej vyhrážal zabitím, fyzicky na ňu zaútočil, pritom jej spôsobil zranenia na krku a oboch
ramenách, vzbudil v nej dôvodnú obavu, že tieto vyhrážky môže uskutočniť. Vina obžalovaného
bola nepochybne preukázaná výpoveďou poškodenej, ktorá tak v prípravnom konaní, ako aj na
hlavnom pojednávaní, o rozhodujúcich skutočnostiach pre posúdenie viny vypovedala presvedčivo a

s prihliadnutím na prečítanú výpoveď dcéry, lekárske správy, list písaný obžalovaným poškodenej,
ako aj závery znaleckého posudku znalkyne z oboru psychológie, súd nemal dôvod pochybovať o
hodnovernosti jej tvrdení.

Súd obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že poškodenej sa nevyhrážal zabitím, že ju fyzicky

nenapadol, považoval len za účelovú, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Súd pri určení druhu a výmery trestu postupoval v zmysle zásad uvedených v § 34 Trestného
zákona, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 38 ods.2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods.4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu.

Obžalovaný v mieste bydliska je hodnotený nepožíva dobrú povesť, pretože na verejnosti často

požíva alkoholické nápoje. Správanie obžalovaného nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.
Doposiaľ bol 1-krát súdne trestaný. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp.zn. 3T/41/2015 zo dňa
29.04.2015, bol odsúdený pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1,2
písm.b/ Trestného zákona (toto nebezpečné vyhrážanie smerovalo voči poškodenej N. Č.) a bol mu
uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 24

mesiacov. Bolo mu tiež uložené obmedzenie, spočívania v zákaze požívania alkoholických nápojov a
iných návykových látok, akéhokoľvek druhu a množstva počas skúšobnej doby, bola mu tiež uložená
povinnosť, podrobiť sa počas skúšobnej doby psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve. Bol mu uložený aj trest prepadnutia veci - 1 ks kovovej vidlice ku kozubu hnedej farby o
dĺžke 62 cm. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.04.2015, odkedy mu začala plynúť skúšobná doba.

Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočnosti s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť v zmysle §
37 písm.m/ Tr.zák. - bol už za trestný čin odsúdený, pritom poľahčujúca okolnosť zistená nebola, trest
ukladal v zmysle zásady uvedenej v § 38 ods.4 Trestného zákona. Podľa trestnej sadzby uvedenej v §
360 ods.2 Trestného zákona, je trestná sadzba od 6 mesiacov do 3 rokov, spodná hranica sa zvyšuje

o 1/3-inu teda o 10 mesiacov a pri takto upravenej trestnej sadzbe obžalovanému, ktorý posudzovanú
trestnú činnosť spáchal v dobe podmienečného odsúdenia uložil trest na dolnej hranici takto upravenej
trestnej sadzby , teda v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne s prihliadnutím na skutočnosť, že trest
uložený rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp.zn. 3T/41/2015 mu bude premenený. Súd mal zato, že takto uložený trest zabezpečí jeho prevýchovu a nápravu a iných odradí od páchania podobnej
trestnej činnosti.

V súlade s ustanovením § 48 ods.2 písm.a/ Trestného zákona pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Keďže obžalovaný posudzovanú trestnú činnosť spáchal pod vplyvom alkoholu, pritom znalcami bola
zistenájehozávislosťnaalkoholeapotrebaliečiťsa,súdmuuložilvzmysle§73ods.2písm.d/Trestného

zákona aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Rožňave do l5
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2).
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§
308/2)
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu
(§ 68)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré
predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.