Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/110/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213202702
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8213202702.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Slovak

Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, zast. JUDr. Oliverom
Balážom, advokátom, Zámocká 10, 811 01 Bratislava proti žalovanému X. Č., Z.. XX.XX.XXXX, X. X.
XXXX/XX, XXX XX B., za účasti vedľajšieho účastníka na stane žalovaného Perssec, o.z., Zelinárska
2, 821 01 Bratislava-Ružinov, o zaplatenie 282,26 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 11.4.2013 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 38,67

Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 12.6.2010 do zaplatenia z titulu neuhradených faktúr,
úhrady škody vo výške 243,59eur a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným
uzavrel dňa 21.1.2009 Zmluvu o pripojení č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá
užívateľskáSIMkartaspridelenýmtelefónnymčíslomXXXXXXXXXX.KtejtoZmluveboldňa21.1.2009
uzavretý aj Dodatok „Relax 200“, na základe ktorého si žalovaný dohodol balík služieb so zľavou 75%
z ceny
mesačného paušálneho poplatku /cena 8,29eur bez DPH za mesiac/ v rámci ktorého mu bol poskytnutý

zľavnený mobilný telefón značky Sony Ericsson K770i za 0,02eur, ktorého hodnota v čase uzatvorenia
Dodatku bola 169eur. Týmto Dodatkom sa žalovaný okrem iného zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu
po dobu 24 mesiacov a počas nej si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. Pre prípad porušenia
zmluvných povinností s následkom odstúpenia od zmluvy bola v Dodatku dojednaná zmluvná pokuta vo
výške 331,94eur. V článku 12 Všeobecných podmienok je odkaz na výšku úroku z omeškania v zmysle
platnej zákonnej úpravy. Dňa 13.6.2010 po márnom uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty na zaplatenie
dlžných čiastok žalobca odstúpil od zmluvy. Využívaním služieb poskytovaných žalobcom vznikla

žalobcovi celková pohľadávka v sume 38,67 Eur, ktorá predstavuje poplatky za hovorné, a ostatné
telekomunikačné služby. Žalovanému pôvodný žalobca zaslal pokus o zmier s rozpisom neuhradených
faktúr, na čo však žalovaný nereagoval. Úrok z omeškania si žalobca uplatňuje od 12.6.2010, čo je deň
nasledujúci po dni splatnosti faktúry za služby č. 7005078252. Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť
dodržania 24 - mesačného využívania služieb zo Zmluvy č. 3142335. V súvislosti s prevzatím tohto
záväzku mu žalobca poskytol zľavu na mobilný telefón značky Sonny Ericsson K770i v sume 168,98 eur.
Majetok žalobcu sa znížil o túto sumu, vznikla mu teda priama škoda vo výške 168,98 eur. Nedodržaním

dojednanej doby počas ktorej mal žalovaný využívať služby a platiť za ne o 9 mesiacov dlhšie, spôsobil
žalobcovi výpadok tržieb v sume 74,61 eur / 9 x 8,29 eur/, čo predstavuje hodnotu ušlého zisku. Celkom
škoda podľa ust. § 442 predstavuje 243,59eur. Uviedli tiež, že vzťah medzi účastníkmi sa nespravuje
režimom bezdôvodného obohatenia. Momentom zrušenia a teda zániku Zmluvy je s poukazom natext Pokusov o zmier deň nasledujúci po poslednom dni lehoty poskytnutej na úhradu pohľadávky, t.j.
13.6.2010. Žalobca poskytol žalovanému služby, za ktoré žalovaný nezaplatil a žalobca má nárok na
zaplatenie ceny za tieto služby, pričom uplatnené nároky sa premlčujú v 3 ročnej premlčacej lehote v

súlade s ust. § 101Občianskeho zákonníka.

S účinnosťou k 01.07.2010 došlo k zlúčeniu spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., Vajnorská 100/A,
831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019, so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10,
825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, ktorá ako univerzálny právny nástupca prebrala celé imanie, všetky

práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s..

Podaním zo dňa 28.8.2013 oznámilo združenie Perssec, o.z., so sídlom Zelinárska 2, Bratislava -
Ružinov, IČO: 42 270 511, že vstupuje s poukazom na ustanovenie § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho
poriadku do konania na podporu žalovaného.

Žalovaný sa k veci písomne nevyjadril.

Na pojednávanie vo veci konané dňa 25.3.2015 sa dostavili právny zástupca žalobcu a žalovaný.
Nedostavil sa žalobca, ktorého neúčasť ospravedlňuje jeho právny zástupca, o odročenie pojednávania
nežiada. Nedostavil sa vedľajší účastník, u ktorého je predvolanie na pojednávanie doručené. Svoju

neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a ani nežiadal o odročenie pojednávania. Preto súd v zmysle
§ 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodoval v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a
dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa so spisovým

materiálom a to so návrhom s prílohami a to zmluvou o pripojení zo dňa 21.1.2009, dodatkom zmluvy
o pripojení zo dňa 21.1.2009, cenníkom

mobilných zariadení. Všeobecnými podmienkami a to s článkami 15.2, 15.3, 15.10 a 15.12, cenami
služieb pre program Relax 200, pokusom o zmier zo dňa 31.5.2010, priebehom pripájaní a odpájaní,

prehľadom platenia platieb, výpisom z OR žalobcu, oznámením vstupu vedľajšieho účastníka z dňa
24.4.2013, podaním žalobcu zo dňa 25.7.2013, vstupom vedľajšieho účastníka Persec, s.r.o. z dňa
28.8.2013 a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 21.1.2009 žalovaný, v postavení fyzickej osoby nepodnikateľa, uzavrel so žalobcom Zmluvu

o pripojení č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá užívateľská SIM karta s
prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX. K tejto Zmluve bol dňa 21.1.2009 uzavretý aj Dodatok
„Relax200“nazákladektoréhobolžalovanémupredanýzľavnenýmobilnýtelefónznačkySonyEricsson
K770i. Týmto Dodatkom sa žalovaný okrem iného zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24
mesiacov a počas nej si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. Pre prípad porušenia zmluvných

povinností s následkom odstúpenia od zmluvy bola v Dodatku dojednaná zmluvná pokuta vo výške
331,94eur. V článku 12 Všeobecných podmienok je odkaz na výšku úroku z omeškania v zmysle platnej
zákonnej úpravy. Využívaním služieb poskytovaných žalobcom vznikla žalobcovi celková pohľadávka v
sume 282,26 Eur, ktorá predstavuje poplatky za hovorné, mesačné poplatky a škodu v zmysle § 442 ods.
1Občianskehozákonníka.Žalovanémupôvodnýžalobcazaslalpokusozmiersrozpisomneuhradených

faktúr, na čo však žalovaný nereagoval.

Žalobca žalovanému za ním poskytnuté služby vyfakturoval faktúrami tieto sumy:
č. 7002970917 splatnou dňa 11.4.2010 na sumu 21,04eur,
č. 7004023105 splatnou dňa 11.5.2010 na sumu 16,17eur,

č. 7005078252 splatnou dňa 11.6.2010 na sumu 1,66 eur, (čiastočná úhrada), spolu 38,67 Eur. Uvedené
súd zistil z vyššie uvedených faktúr adresovaných žalovanému.

Žalobca v pokuse o pokonávku zo dňa 31.05.2010 vyzval žalovaného na uhradenie sumy 38,67 eur
za poskytnuté elektronické komunikačné služby a zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur v lehote do

12.06.2010 s tým, že ak v uvedenej lehote nedôjde k úhrade pohľadávky, žalobca týmto odstupuje
od zmluvy o poskytovaní služieb podľa § 43 ods. 5 písm. b) zák. č. 610/2003 Z.z. a v súlade s čl. 15
Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb.Nakoľko žalovaný nezaplatil dlžné čiastky za žalobcom poskytnuté elektronické komunikačné služby
v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok ani v dodatočne mu poskytnutej lehote /do 12.6.2010/,
žalobca z uvedeného dôvodu odstúpil od Zmluvy o pripojení ku dňu 13.6.2010.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvajú na podanej žalobe, a to na zaplatení sumy
282,26 eur tak, ako je uvedené v písomnom návrhu. Bola uzavretá zmluva na základe ktorej žalovaný
využíval služby žalobcu, čím mu vznikla pohľadávka titulom nezaplatenia mesačných poplatkov za
hlasové, nehlasové služby, iné poplatky a iné platby. Návrh je dôvodný. Vyplýva z predložených

listinných dôkazov, o ktoré sa opiera návrh. Žalovaný počas doby konania so žalobcom nekomunikoval
s prípadnými splátkami istiny, či príslušenstva. Teda majú za to, aby bol zaviazaný na istinu s
príslušenstvom. V prípade úspechu si uplatnili trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku a trov právneho zastúpenia.

Na otázku súdu na žalovaného, nech sa vyjadrí, či súhlasí, resp., či nesúhlasí s podaným návrhom,
žalovaný uviedol, že nesúhlasí, dlhodobo je na maródke. Manželka je dôchodkyňa. Nemá taký plat, aby
mohli platiť.

V zmysle čl. 15.2. písm c/ Všeobecných podmienok zmluva zaniká okrem iného aj odstúpením.

V zmysle čl. 15.3. písm.b/ Všeobecných podmienok Spoločnosť T-Mobile môže odstúpiť od Zmluvy, ak
účastník nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti tejto ceny.

V zmysle čl. 15.12. Všeobecných podmienok v prípade odstúpenia od zmluvy oprávnenou zmluvnou
stranou sa končí platnosť a účinnosť Zmluvy a zmluva sa ruší ku dňu doručenia písomného oznámenia
o odstúpení od zmluvy druhej zmluvnej strane. Ak spoločnosť T-Mobile uvedie v tomto svojom oznámení
o odstúpení od Zmluvy neskorší deň, ku ktorému má Zmluva na základe jej odstúpenia zaniknúť, zmluva
zanikne až k tomuto dňu. Zánikom zmluvy zanikajú a rušia sa všetky právne vzťahy založené Zmluvou,

resp. vzniknuté na základe Zmluvy.

V zmysle čl. 16.2 Všeobecných podmienok za kvalifikované doručenie upomienky, faktúry, zálohovej
faktúry, výpovede a odstúpenie od Zmluvy sa považuje doporučené doručenie Listiny na poslednú
známu adresu účastníka. Listina sa považuje za oznámenú dňom, kedy účastník alebo iná osoba

spôsobilá na právne úkony, bývajúca na tej istej adrese a ochotná obstarať odovzdanie Listiny
účastníkoviprevezmeoznamovanúListinuapotvrdíjejprevzatiesubjektupoverenémudoručovaním.Ak
nemožno Listinu oznámiť z akéhokoľvek dôvodu takýmto spôsobom, považuje sa Listina za oznámenú
prvým dňom odbernej lehoty určenej na jej vyzdvihnutie po tom, ako bola táto Listina uložená u subjektu
povereného doručovaním, i keď sa účastník o uložení Listiny nedozvedel.

Podľa čl. 12 Všeobecných podmienok ak v lehote splatnosti nedôjde zo strany účastníka k úhrade
peňažného záväzku alebo jeho časti zo zmluvy alebo akéhokoľvek iného zmluvného vzťahu so
spoločnosťou T - Mobile, má spoločnosť T- Mobile voči účastníkovi nárok na úrok z omeškania vo výške
podľa predpisov občianskeho práva.

V zmysle Poštových podmienok Slovenskej pošty zásielky, ktorých uloženie na pošte oznámil poštový
doručovateľadresátovizanechanímpísomnéhooznámeniavdomovejlistovejschránke,simôžeadresát
alebo oprávnený prijímateľ prevziať na pošte počas plynutia odbernej lehoty, ktorá je 18 kalendárnych
dní. Do odbernej lehoty sa nezapočítava deň oznámenia o uložení zásielky na pošte.

Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie

je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.Podľa § 43 ods. 5 cit. zák. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej

osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 5 ods.7 cit. zák. účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné
služby zmluvu o pripojení.

Podľa § 42 ods.1 písm. a) cit. zák. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu

podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods.2 písm. b) cit. zák. účastník má právo na poskytnutie verejnej služby rozsahu
dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify.

Podľa § 42 ods.4 písm. a) a b) cit. zák. účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto
zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe dokladu
o vyúčtovaní.

Podľa § 48 Občianskeho zákonníka ( ďalej aj OZ ) od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať

náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná

pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko
zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je

neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o predmet plnenia a cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmú ustanovenia, ktoré požadujú od

spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú

s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa§5bzák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,Orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskej

zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 106 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo
k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Právo na náhradu škody
spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu

korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých
typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z
európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov

ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo
ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v
Občianskomzákonníkupomenovaná),alemožnojuoznačiťakodruhzmluvy,prektorúnajmäObčiansky
zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva

musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej
zmluvnej strany.

Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na
myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými

vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky
zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne
( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná
s právom EÚ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Je nepochybné, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako

typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú
pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná
za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o

pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom
občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva
upravená (uvedené platí tak za znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka pred novelou č. 568/2007
Z.z., ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1. 2008). Vzťah medzi Občianskym zákonníkom
a zákonom č. 610/2003 Z.z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu (lex

specialis). Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom
na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka).
Vzťahymedziúčastníkminazákladezmluvyvzniklivdobe,kedy Slovenskárepublika užtransformovala
do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany

je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a
konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárovýchzmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od
dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným
znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou

aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto

podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady
93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách týkajúce

sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje
význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j., že zmluvná pokuta obstojí
aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú
zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom

na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti
účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia
povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskom vzťahu by už pri
samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len
jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného

účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný
v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej
pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie
prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti,
ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i

porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať
vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne
na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje,
aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná

pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách
bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery
spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v zmluve považuje súd ako neprimeranú sankciu,

a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v
dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby
viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho
začiatku.Rovnakojebezakéhokoľvekvýznamuto,akúcenuslužiebspotrebiteľnezaplatí,t.j.činezaplatí
napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia

tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak
nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy,
pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Takáto výška zmluvnej pokuty, ktorá je dojednaná
rovnako vo všetkých zmluvách, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku

ktorýmsazaplateniezmluvnejpokutydojednalo.Jepritomzrejmé,žežalobcaodvíjaprávonazaplatenie
zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, aj keď následne
podľa

pokusu o zmier zo dňa 31.05.2010, odstúpil od zmluvy v zmysle § 43 ods. 5 zákona č. 610/2003 Z.z.
o elektronických komunikáciách.Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá
poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán ( Rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.09.2011, sp. zn. 6Co 113/2010 ).

Súd konštatoval, že zo strany žalobcu došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o pripojení a to dňom
13.06.2010. Účinky odstúpenia od zmluvy sú uvedené v § 48 Občianskeho zákonníka. Zmluva
sa od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak. Zrušením
zmluvy od začiatku (ex tunc), zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy a odstúpením vznikajú práva
a povinnosti napr. z bezdôvodného obohatenia, či náhrady škody a účastníci zmluvy si v zmysle §

457 OZ majú navzájom vrátiť poskytnuté plnenia. Súd s poukazom na § 54 ods. 1 OZ konštatuje,
že citované ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uvedené vo Všeobecných podmienkach, zhoršujú
postavenie spotrebiteľa tým, že aj po zániku zmluvného vzťahu - zrušením zmluvy je povinný napr.
uhradiť zmluvné pokuty ( uvedené je v rozpore s § 457 OZ, o aké vrátenie plnení sa jedná ? ), či dokonca
aj vo vzťahu k samotným účinkom odstúpenia. Svoje služby žalobca ponúka formou tzv. štandardných
zmlúv ( zmluva, dodatok, všeobecné podmienky ). Vzhľadom k tomu, že tieto ustanovenia sa nachádzajú

vo Všeobecných podmienkach žalobcu, je evidentné, že spotrebiteľ sa na ich tvorbe a individuálnom
dojednaní podmienok, nemohol zúčastniť a ako ,, slabší účastník vzťahu ,, ich prijal z dôvodu, aby
mu boli poskytnuté telekomunikačné služby žalobcu / viď odôvodnenie vyššie /. Súd si nevie predstaviť,
aby žalobca individuálne prispôsoboval všeobecné podmienky požiadavkám spotrebiteľa - žalovaného.
Preto sa súdu javia tieto dojednania ako neprijateľné.

Podľa § 5b zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Keďže zákonodarca uplatňovanie príslušného ustanovenia neobmedzil na vzťahy vzniknuté až po tomto
dátume, je ním súd viazaný ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a aj bez
námietky musí teda prihliadať na premlčanie.

V tomto konaní bolo nesporne preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o pripojení,

pričom povahou ide v tomto prípade o zmluvu spotrebiteľskú. Súd sa preto v intenciách § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. zaoberal otázkou, či uplatňovaný nárok žalobcu nie je premlčaný.

Na základe uvedeného je súd názoru, že momentom odstúpenia od zmluvy nastal medzi účastníkmi
právneho vzťahu režim bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 OZ, teda že sú povinní navzájom si

vrátiť už poskytnuté plnenia. Ako vyplýva z podaného návrhu žalovaný ku dňu podania žaloby dlhoval
žalobcovi na nezaplatených službách sumu 38,67 eur a škodu, ktorá žalobcovi vznikla vo výške 243,59
eur. Nárok na zmluvnú pokutu zanikol už samotným odstúpením od zmluvy a tým, že súd uvedené
dojednanie považoval za

neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.

Z tohto vyplýva, že aj vo vzťahu k premlčaniu nároku bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 107 ods.
1 OZ vzťahujúce sa na premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Subjektívna lehota pre vydanie bezdôvodného obohatenia je 2 ročná. Žaloba bola podaná na súde
dňa 11.4.2013. Je potrebné konštatovať, že bola podaná po uplynutí dvoch rokov od momentu
odstúpenia od zmluvy /13.6.2010/, od ktorého súd premlčaciu dobu počítal s poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa teda premlčal dňom 13.06.2012,

teda uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty počítanej odo dňa 13.06.2010, kedy došlo k
odstúpeniu od zmluvy, kedy žalobca mal vedomosť, že právny vzťah sa dostal do režimu spadajúceho
pod§457OZ. Vzhľadomktomu,žežalobcavystupujeakododávateľ-poskytovateľ telekomunikačných
služiebvrámcisvojhopredmetučinnosti súdpredpokladájehoznalosťprávnychpredpisovupravujúcich
poskytovanie služieb spotrebiteľovi a právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských zmlúv a ochrany

spotrebiteľa. Preto mal konať s odbornou starostlivosťou a nedojednávať také zmluvné podmienky,
ktoré zhoršujú postavenie spotrebiteľa.
Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 38,67 eur s prísl. predstavujúcu neuhradené
telekomunikačné služby by súd žalobcovi priznal, pokiaľ by nárok nebol premlčaný.Súd sa však v tomto rozhodnutí musel zaoberať aj nárokom žalobcu ( ohľadne sumy 243,59 eur s
prísl. ) a to z titulu náhrady škody /ktorá predstavovala hodnotu ušlého zisku ako výpadku tržieb v sume
74,61eur /9 x 8,29 eur/ a priamej škody vo výške 168,98 eur ako poskytnutej zľavy za mobilný telefón

zn. Sonny Ericsson K770i.

Podľa čl. 4 Dodatku, zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo
Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná
daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu

zmluvnej pokuty.

Ak by sa pôvodne žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty súd by ju vzhľadom na znenie § 53a ods.
1 OZ nepriznal, nakoľko slovenské súdy už opakovane právoplatne judikovali neprijateľnosť takýchto
zmluvných podmienok a § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá
bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Súd takúto dojednanú zmluvnú pokutu považuje

za neprijateľnú podmienku a tým pádom neplatnú. Avšak žalobca v tejto časti žiadal náhradu škody
v celkovej sume 243,59 eur ).

Je potrebné uviesť, že rovnako toto je podľa názoru súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou a žalobca
nemá právo na náhradu škody, o ktorú svoj nárok v tomto konaní opiera. Obaja účastníci uzavreli dňa

21.9.2009 dodatok k zmluve o pripojení, ktorej náležitosti sú uvedené v § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011
Z.z., pričom žalobca predal žalovanému mobilný telefón za kúpnu cenu 0,02 eur, čo možno právne
posúdiť ako platne uzavretú kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka (aj podľa jej
obsahu aj označenia ). Súd nepozná inštitút podmienečne poskytnutej zľavy z kúpnej ceny, ako to

uvádza žalobca. Na kúpnej cene 0,02 € sa účastníci dohodli dobrovoľne a takto určená kúpna cena
je rozhodujúca ako jedná z podstatných náležitosti platne uzavretej kúpnej zmluvy ohľadne vyššie
uvedeného mobilného telefónu, ktorý žalobca poskytol žalovanému, bez ohľadu na jeho námietky
zvýhodnených služieb či cien. Nedodržaním povinnosti platiť za služby vzniklo žalobcovi právo na
zaplatenie týchto služieb ( ktoré sú predmetom žaloby ) a samozrejme aj nárok na náhradu škody, pokiaľ

by žalovaný svojim konaním škodu žalobcovi, za podmienok uvedených v zákone, spôsobil. Samotný
článok 4 dodatku k zmluve o pripojení však žalobcovi, ako dodávateľovi v zmysle § 52 OZ, nad rámec
zákona umožňuje požadovať náhradu škody na žalovanom, ako spotrebiteľovi, a to výlučne z toho
dôvodu, že nedodržala svoj záväzok uhrádzať za služby spojené s užívaním bez splnenia zákonných
náležitosti. Pre náhradu škody je potrebné splniť niekoľko podmienok. V prvom prípade musí existovať

škoda ako majetková ujma. Rovnako musí existovať porušenie právnej povinnosti ( existencia
protiprávneho úkonu), existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a zavinenie toho, kto
škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Tieto atribúty práva na náhradu škody sú zákonnými
atribútmi, za akých škoda vzniká a po splnení ktorých ju možno s úspechom požadovať. Žalobca si v
tejto spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola vopred pripravená a ktorej obsah žalovaný nemohol ovplyvniť, v

článku 4 prispôsobil nárok na náhradu škody tým, že stanovil podmienky jej vzniku bez ohľadu na zákon.
Ako už bolo vyššie uvedené, kúpna cena bola určená, platne dohodnutá a bezpodmienečná. Žalovaný
si nemohol byť vedomý niečoho, čo právne neexistuje. V dôsledku toho ani nemohol porušiť akúkoľvek
právnu povinnosť, vzťahujúcu sa ku kúpnej cene nadobudnutého mobilného telefónu. Zároveň nemôže
byť z platného právneho úkonu spôsobená škoda, ako to naznačuje žalobca v predmetnom ustanovení

dodatku, pretože keď bola kúpna zmluva uzavretá platne ( čo nebolo spochybnené), tak akékoľvek
porušenie zmluvnej povinnosti sa nemôže vzťahovať na takúto platne uzavretú dohodu. Je nepochybné,
že žalobca tým, že predal žalovanému mobilný telefón za oveľa nižšiu cenu, než za akú mohol tento
mobilný telefón predať na trhu, prerobil, je však zároveň nepochybné, že takéto znížené ceny boli
sofistikovaným zámerom žalobcu zaviazať si účastníkov na dobu 24 mesiacov a počas tejto doby v

závislosti od účastníckeho programu poskytovať služby za minimálnu cenu, čo v konečnom dôsledku
vyrovnalonielencenu,zaakúbolokoncovézariadeniejednotlivýmúčastníkompredané,alebezpochyby
prinieslo žalobcovi zisk, ktorý sa takýmto spôsobom snažil získať.

Predmetné ustanovenie článku 4 dodatku k zmluve o pripojení teda obchádza zákon ohľadne existencie

podmienok pre vznik nároku na náhradu škody a ako také je neplatné nielen pre obchádzanie zákona,
ale aj s ohľadom na to, že sa jedná o nepovolenú a teda neprimeranú zmluvnú podmienku. Nárok na
náhradu škody, ktorú žalobca odvíja od toho, že žalovanému bol poskytnutý mobilný telefón v oveľa
nižšej, než trhovej cene, za podmienky, že neporuší zmluvné povinnosti, teda neexistuje a súd hožalobcovi nemôže priznať. V tomto je nutné poukázať, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu zo
strany žalobcu ( odstúpením od zmluvy ). Aj preto uplatňovanie akýchkoľvek nárokov s odôvodnením ,,
výpadku tržieb ,, žalobcu ( mesačné paušály ) preto nie je namieste. Súdu sa javí takéto konanie žalobcu

za skrytý spôsob uplatnenia nároku mesačné služby, ktoré si ale uplatniť nemôže titulom ukončenia
zmluvného vzťahu. Nárok na náhradu škody - ušlého zisku žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
tvrdením a preukázaním základných atribútov náhrady škody. Naviac aj tento nárok žalobcu má súd
za premlčaný a to s poukazom na ust. § 106 OZ, pričom premlčaciu dobu súd rovnako počítal ako pri
vydaní bezdôvodného obohatenia a to dňom účinkov odstúpenia od zmluvy. Týmto dňom žalobca mal

reálnu vedomosť, že mu mala byť

spôsobená škoda ako tvrdí ( aj keď nepreukázaná ako súd konštatuje vyššie ) a kto ju mal spôsobiť.
S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobcovi nepatrí nárok
na zaplatenie náhrady škody ( jej neprijateľnosť ) a jeho premlčanie a nárok na zaplatenie služieb

predstavujúce bezdôvodné obohatenie v zmysle § 457 OZ je premlčaný. Preto súd žalobu ( o zaplatenie
sumy 282,26 eur s prísl. ) zamietol v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 odsek 1 v spojení s ustanovením § 151
odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže v danej veci si žalovaný trovy konania neuplatnil, súd
sa jej prípadným nárokom na náhradu trov konania nezaoberal, i keď v konečnom dôsledku bol v konaní

úspešný. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto súd vyslovil, že ani on nemá nárok na náhradu trov
konania. Trovy konania si neuplatnil ani vedľajší účastník, uviedol, že na rozdiel od zvyšku obdobných
združení nevstupujú do konaní kvôli trovám, preto si trovy ani v tomto konaní nebudú uplatňovať. Súd
preto rozhodol o trovách konania tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.