Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 3, 2013

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17C/46/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712204588
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8712204588.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobkyne

D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. P. XXXX/X, E., zast. JUDr. Petrom Baláškom, advokátom,
Hviezdoslavova 48, Poprad proti žalovaným: 1/ J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, E., 2/ L.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, E., žalované v 1/ a 2/ rade zast. Beňo & partners advokátska
kancelária, Nám. sv. Egídia 95, Poprad, o ochranu osobnosti s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie o uloženie povinnosti žalovaných v 1/ a 2/ rade zdržať sa ďalšieho poškodzovania sa dobrého
mena, cti a zasahovania do osobnostných práv a poškodzovania dobrej povesti žalobkyne z a s t a
v u j e .

Konanie o uloženie povinnosti žalovaným v 1/ a 2/ rade písomne sa ospravedlniť žalobkyni z a s t
a v u j e .

Žalovaná v 1/ rade je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 1.000,- eur do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná v 2/ rade je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 500,- eur do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovaná v 1/ rade je p o v i n n á nahradiť žalobkyni iné trovy konania vo výške 70,50 eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 296,85 eur k rukám právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Petra Balášku,
Hviezdoslavova 48, Poprad do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná v 2/ rade je p o v i n n á nahradiť žalobkyni iné trovy konania vo výške 70,50 eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 296,85 eur k rukám právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Petra Balášku,
Hviezdoslavova 48, Poprad do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 27.03.2012 žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovaným v 1/ a 2/ rade
povinnosť zdržať sa ďalšieho poškodzovania dobrého mena, cti a zasahovania do osobnostných práv
a poškodzovania dobrej povesti žalobkyne a zaviazal žalované žalobkyni sa písomne ospravedlniť do

15 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že je spoločníčkou
a konateľkou obchodnej spoločnosti TATRANKA s.r.o., ktorá zamestnávala na základe dohody o
dočasnom pridelení zamestnancov na výkon práce k inému zamestnávateľovi žalované v 1/ a 2/ rade na
prácu v Belgicku. Žalobkyňa má bydlisko aj v Belgicku, je v kontakte aj so zamestnankyňami spoločnostiTATRANKA s.r.o. Je nápomocná pri problémoch v prekonávaní jazykovej bariéry, s aklimatizovaním sa
v novom prostredí. Keď do práce nastúpila žalovaná v 2/ rade dochádzalo k sporom, obe žalované v 1/
a 2/ rade pred majiteľom spoločnosti p. Y. urážali a vulgárne nadávali na žalobkyňu najmä v priebehu

mesiaca december 2011. Taktiež pred ostatnými zamestnankyňami vulgárne nadávali na žalobkyňu.
Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne žiadal, aby súd pripustil zmenu žalobného petitu v časti
druhý petit tak, aby súd zaviazal žalované v 1/ a 2/ rade zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo
výške 5.000,-- eur. Uznesením súd zmenu druhého petitu žaloby v zmysle návrhu
právneho zástupcu žalobkyne pripustil. Po otvorení pojednávania právny zástupca žalobkyne zobral

späť žalobu v časti prvého a druhého pôvodného žalobného petitu. V zmysle § 96 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku súd v zmysle návrhu právneho zástupcu žalobkyne zastavil konanie o uloženie
povinnosti žalovaným v 1/ a 2/ rade zdržať sa ďalšieho poškodzovania dobrého mena, cti a zasahovania
do osobnostných práv a poškodzovania dobrej povesti žalobkyne a konanie o uloženie povinnosti
žalovaných v 1/ a 2/ rade písomne sa ospravedlniť žalobkyni zastavil.

Žalované v 1/ a 2/ rade so žalobou nesúhlasili, žiadali žalobu zamietnuť. Uvádzali, že práca u
zahraničného zamestnávateľa bola náročná, nezodpovedala dohode o druhu práce dohodnutej v
pracovnej zmluve. Spor medzi žalovanými v 1/ a 2/ rade a žalobkyňou bol od začiatku spojený s
viacerými problémami. Zásadný konflikt vznikol v decembri 2011, keď na strane žalovanej v 1/ rade došlo
k závažnému zhoršeniu zdravotného stavu tak, že nebola schopná nastúpiť do práce a v doprovode

žalovanej v 2/ rade dňa 13.12.2011 odišla z práce a obe sa vrátili na Slovensko. U žalovanej v 1/
rade bola ošetrujúcim lekárom na Slovensku zistená pľúcna embólia a žalovaná v 1/ rade bola uznaná
práceneschopnou. Žalované v 1/ a 2/ rade nesúhlasili s tvrdeniami žalobkyne o tom, že by sa mali hrubo
alebo urážlivo vyjadrovať na jej adresu. Potvrdili opakovanú kritiku a dôvodné požiadavky na zlepšenie
pracovných podmienok, ktoré však žalobkyňa premenila na útok voči svojej osobe.

Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne na podanej žalobe v znení zmeneného žalovaného petitu a
s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby trval. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Uviedol, že k zásahu
do osobnostných práv žalobkyne došlo nevhodným správaním sa žalovaných v 1/ a 2/ rade, ktoré v
období december 2011 a v období predtým a potom, na adresu žalobkyne používali vulgárne slová pred

ostatnými zamestnankyňami ubytovanými na ubytovni v Belgicku a pred majiteľom spoločnosti p. Y.. V
deň 23.03.2012 žalovaná v 1/ rade v prítomnosti ostatných zamestnancov povedala žalobkyni, že sa v
minulosti vyspala s černochom, a keď mala kaviareň, že sa s ňou vyspal každý zamestnanec belgických
železníc pôsobiaci v mieste kaviarne. Taktiež listom z 15.04.2012 žalované v 1/ a 2/ rade adresovaným
p. Y. nepravdivo urážali, ohovárali žalobkyňu. K svedeckým výpovediam právny zástupca žalobkyne

uviedol, že svedkyne Y. S., M. Y. vypovedali spôsobom, z ktorého je zrejmé ovplyvnenie žalovanými v 1/
a 2/ rade. Ich tvrdenia považoval za rozporuplné. Svedkyne D. D., N. D. potvrdili nevhodné správanie sa
žalovaných v 1/ a 2/ rade vo vzťahu k žalobkyni. Podstatným pre právne posúdenie veci je, že došlo zo
strany žalovaných v 1/ a 2/ rade k zásahu do intímnej sféry osobnosti žalobkyne, ktorým bola spôsobená
závažná ujma žalobkyni, v značnej miere znížená jej dôstojnosť.

Žalobkyňa na pojednávaní na podanej žalobe trvala. Uviedla, že pôsobí ako konateľka spoločnosti
TATRANKA s.r.o. v Belgicku. Vykonáva práce súvisiace s preklenutím jazykovej bariéry zamestnancov.
Žalovaná v 2/ rade v Belgicku pracovala cca od marca 2011, žalovaná v 1/ rade od r. 2010. Dňa
11.12.2011 žalované v 1/ a 2/ rade odišli zo zamestnania v Belgicku a to neoznámili. Vtedy jej povedali

ostatné zamestnankyne, že žalované v 1/ a 2/ rade sa na jej adresu dennodenne vulgárne vyjadrujú.
Taktiež p. Y. sa pýtal žalobkyne čo znamená slovo „piča“, keďže takýmto spôsobom sa na jej adresu
vyjadrovali žalované v 1/ a 2/ rade. V deň 23.03.2012, keď žalovaná v 1/ rade prišla do Belgicka pre
osobné veci, jej vykrikovala pred ostatnými zamestnankyňami rôzne informácie z detstva (keďže sa od
detstva poznali), že sa vyspala s nejakým černochom, kvôli ktorému ju vyhodili z práce, že je známe

po celom Belgicku, že sa vyspala so všetkými železničiarmi belgických železníc. Pri incidente v deň
23.03.2012určitebolaprítomnáD.H.,ostatnézamestnankynetamboliprítomnépriebežne,jednaprišla,
druhá odišla.

Právny zástupca žalovaných v 1/ a 2/ rade na pojednávaní so žalobou nesúhlasil, žiadal žalobu

zamietnuť. Uviedol, že je zrejmé, že medzi žalovanou v 1/ a 2/ rade a žalobkyňou došlo v marci 2012 na
terase v ubytovni v Belgicku k hádke, kde okrem iného žalovaná v 1/ rade v hneve spomenula aj narážky
na sexuálny život žalobkyne. Ponechal na úvahu súdu, aby ustálil, či tomuto konfliktu bola prítomná
viac ako jedna osoba. Nebolo však preukázané, že by tam boli prítomné osoby z iného ako pracovnéhoprostredia, teda nemohlo dôjsť k zníženiu vážnosti žalobkyne v spoločnosti. K rozsahu vulgárnych
nadávok žalovaných v 1/ a 2/ rade na žalobkyňu zdôraznil, že išlo o súkromné rozhovory viacerých osôb,
ktoré všetky prejavovali nespokojnosť so žalobkyňou ako vedúcim zamestnancom. Ide o prirodzené, keď

zamestnancinanadriadenýchnadávajúatodokoncaajvtedyaktozhľadiskapravdivostiniejedôvodné.
Takéto konanie zasahuje do práva dotknutých osôb aj vtedy, keď je prednesené verejne. Listom z
15.04.2012 žiadnym spôsobom žalované v 1/ a 2/ rade nezasiahli do osobnostných práv žalobkyne, ide
o obyčajnú sťažnosť. Správanie žalovaných je potrebné hodnotiť zvlášť, minimálne zo strany žalovanej
v 2/ rade nebolo preukázané nič okrem toho, že spolu s ostatnými zamestnankyňami vulgárne nadávala

nažalobkyňu.Priprípadnejvýškenemajetkovejujmyžiadal,abysúdzohľadnilokolnosti,ktorénadanom
pracovisku vládli. K zásahu do osobnostných práv žalobkyne nedošlo zo strany žalovaných v 1/ a 2/
rade v takej miere, aby sa mohla domáhať ochrany na súde.

Žalovaná v 1/ rade na pojednávaní so žalobou nesúhlasila, žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že od
17.08.2010 doposiaľ pracuje v Belgicku, momentálne je práceneschopná. Dňa 27.11.2011 ochorela,

dostala chrípku, prekonala zápal pľúc a následne embóliu pľúc, mala problém so zabezpečením
zdravotnej starostlivosti, preto prejavovala svoju nespokojnosť so správaním sa žalobkyne. Poprela, že
by na stranu žalobkyne použila niekedy vulgárne slová. K incidentu 23.03.2012 najskôr na pojednávaní
uviedla, že v tento deň, keď si prišla po veci do Belgicka, povedala pri stretnutí so žalobkyňou, že sa
vyspala s černochom, pričom túto skutočnosť vie od nebohej matky žalobkyne a taktiež sa vyspala

so všetkými železničiarmi belgických železníc, v tej časti, kde bola kaviareň, ktorú prevádzkovala. Pri
rozhovore bola prítomná D. H. a M. Y.. Žalobkyňa ju k takémuto vyjadreniu provokovala, keď hovorila,
že jej nesiaha ani po kotníky. Na poslednom pojednávaní žalovaná v 1/ rade uvádzala, že žalobkyňa
vo vzťahu k nej sa tiež vulgárne vyjadrovala. Čo sa týka skutočnosti, že žalobkyňa sa mala vyspať s
černochom, túto skutočnosť žalobkyňa povedala medzi ostatnými zamestnankyňami, ich hádku v tomto

smere nikto nepočul. Opätovne potvrdila, že žalobkyni uviedla, že ju vyhodili z práce kvôli černochovi, a
že sa vyspala so všetkými železničiarmi Belgického kráľovstva, ktorí pôsobili v časti, kde mala kaviareň.

Žalovaná v 2/ rade na pojednávaní so žalobou nesúhlasila, žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že v
TATRANKA s.r.o. pracovala od 12.01.2011 do 03.03.2011, následne od 16.03.2011 do 15.03.2012. Na

stranu žalobkyne sa nikdy vulgárne nevyjadrovala slovami ako uvádzala žalobkyňa. Dňa 23.03.2012
nebola prítomná pri stretnutí žalobkyne a žalovanej v 1/ rade. Listom z 15.04.2012 adresovanom p. Y.
chceli poukázať na pracovné vzťahy a v tejto súvislosti na platnú právnu úpravu, jej obsahom neboli
vulgárne slová. Žalobkyňa sa na ich adresu vyjadrovala pred ostatnými zamestnankyňami, že sú pijačky
a zvracajú po celej ubytovni.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom: právneho zástupcu žalobkyne, žalobkyne, právneho
zástupcu žalovaných v 1/ a 2/ rade, žalovaných v 1/ a 2/ rade, svedkov: E. Y., O. L., D. D., N. D., Y. S., M.
Y., čestnými prehláseniami N. D., D. D., D. H., listom žalovaných v 1/ a 2/ rade z 15.04.2012 a ostatnými
listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:

V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáhala titulom ochrany osobnosti po úprave žalobného petitu a
čiastočnom späťvzatí žaloby náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 2.500,-- eur od žalovanej v
1/ rade a 2.500,-- eur od žalovanej v 2/ rade. Za zásahy do osobnostných práv považovala správanie
sa žalovaných v 1/ a 2/ rade a to: 1) že v období december 2011 a v období predtým a po decembri

2011 sa žalované v 1/ a 2/ rade pred ostatnými zamestnankyňami pôsobiacimi v TATRANKA s.r.o. s
miestom výkonu práce Belgicko vyjadrovali na stranu žalobkyne vulgárne, používali slová: „piča, kurva“.
Takýmto spôsobom sa vyjadrovali aj pred druhým konateľom spoločnosti TATRANKA s.r.o. a majiteľom
prevádzky p. H.. N.. O. Y.; 2) v deň 23.03.2012 žalovaná v 1/ rade v ubytovni v Belgicku v čase, keď
si prišla po svoje osobné veci, sa na stranu žalobkyne sa vyjadrila, že žalobkyňa mala intímny vzťah s

černochom a taktiež, že mala intímne vzťahy so všetkými železničiarmi belgických železníc pôsobiacimi
v časti, kde mala žalobkyňa zriadenú kaviareň; 3) listom z 15.04.2012 napísanom žalovanými v 1/ a
2/ rade adresovanom p. Y. sa žalované v 1/ a 2/ rade mali vulgárne vyjadrovať na
stranu žalobkyne.

Z obsahu listu z 15.04.2012 súd zistil, že jeho obsahom nie sú žiadne vulgárne slová zo strany
žalovaných v 1/ a 2/ rade na adresu žalobkyne.Z čestného prehlásenia N. D. súd zistil, že táto prehlasuje, že mnohokrát bola prítomná, keď žalované
v 1/ a 2/ rade nepravdivo ohovárali žalobkyňu v jej neprítomnosti pred zamestnancami spoločnosti
TATRANKA s.r.o. a vulgárne sa na jej adresu vyjadrovali slovami: „kurva, piča, suka, hyena“. Predmetné

správanie malo negatívny vplyv na vzťah žalobkyne s p. Y.. V čestnom prehlásení D. D. potvrdila tie
isté skutočnosti ako N. D..

Z čestného prehlásenia D. H. súd zistil, že táto dňa 23.03.2012 bola prítomná v ubytovni u
zamestnávateľa v Belgicku za prítomnosti kolegýň Y. S., M. Y., N. D. a p. D., keď žalované v 1/ a 2/ rade

povedali, že žalobkyňa je piča, že si to myslí aj jej manžel, každý kto ju pozná, a že sa v minulosti vyspala
s nejakým černochom, a keď mala kaviareň, že sa s ňou vyspal každý zamestnanec belgických železníc.

SvedokE.Y.,ktorýješvagromžalovanejv1/rade,uviedol,žedňa23.03.2012sožalovanouv1/radešiel
do Belgicka pre osobné veci. Keď tam prišli, išli hore na izbu pre veci, bol prítomný na terase, fajčil, prišli
tam aj niektoré zamestnankyne. Keď tam prišla žalobkyňa, táto povedala žalovanej v 1/ rade, či ju prišla

ohovárať, že je sprostá a podobne. Svedok uviedol, že nebol celý čas prítomný pri rozhovore žalovanej
v 1/ rade a žalobkyne. Nepočul, žeby žalovaná v 1/ rade hovorila niečo o černochovi a železničiaroch.

SvedokO.L.napojednávaníuviedol,ženebolprítomnýpristretnutíúčastníkovkonaniadňa23.03.2012.
Vedel, že vzťahy medzi účastníčkami konania v období december 2011 boli napäté. Mali problém v

súvislosti pracovno-právnym vzťahom. Nemal vedomosť o tom, že by zo strany žalovaných v 1/ a 2/
rade boli použité vulgárne slová na adresu žalobkyne. Tieto síce poukazovali napr. na neoprávnené
stiahnuté peniaze za mzdy, ale nie vulgárne. Žalobkyňa na adresu žalovaných v 1/ a 2/ rade v SMS-
kách používala slová, že sú „hlúpe, sprosté“.

Svedkyňa D. D. na pojednávaní uviedla, že od roku 2008 pracuje v TATRANKA s.r.o. v Belgicku. V čase,
keď nastúpili do práce do Belgicka žalované v 1/ a 2/ rade, žalovaná v 1/ rade používala na adresu
žalobkyne vulgárne slová, že je to kurva, piča, hyena. Svedkyňa mala o žalobkyni dovtedy dobrý názor,
má ho aj doposiaľ. Keď nastúpila do práce žalovaná v 2/ rade, takým istým spôsobom sa vyjadrila na
adresu žalobkyne. Svedkyňa si pamätala obdobie december 2011, keď žalované v 1/ a 2/ rade vulgárne

nadávali na žalobkyňu. Vulgárne sa na adresu žalobkyne vyjadrovali žalované v 1/ a 2/ rade aj pred
p. Y.. Z toho dôvodu podľa názoru svedkyne došlo k zhoršeniu vzťahov medzi žalobkyňou a p. Y..
Nepočula, aby zo strany žalovanej v 1/ rade boli na adresu žalobkyne požité slová, že sa vyspala s
černochom a železničiarmi belgických železníc. Rozprávali jej to však iné kolegyne, že to povedala
žalovaná v 1/ rade na adresu žalobkyne. Keď žalovaná v 1/ rade nastúpila do práce, rozprávala ostatným

zamestnankyniam, že žalobkyňa sa vyspala s černochom v čase, keď tam pracovala. N. D., D. H. jej
povedali, keď sa vrátili z terasy v marci 2012, že žalovaná v 1/ rade sa na adresu žalobkyne vyjadrovala,
že sa vyspala so železničiarmi. Žalovaná v 1/ rade i v čase, keď bola chorá v decembri 2011 nadávala
vulgárne na žalobkyňu.

Svedkyňa N. D. na pojednávaní uviedla, že žalované v 1/ a 2/ rade počas obdobia, keď pracovala v
Belgicku na žalobkyňu nadávali slovami: hyena, piča spuchnutá. Bolo to aj tesne pred odchodom z práce
v Belgicku. Pamätala si, že žalovaná v 1/ rade hovorila o žalobkyni, že paktovala s černochom. V tejto
súvislosti žalovanú v 1/ rade vymkla z bytu, preto musela ísť žalovaná v 1/ rade v noci dlhú trasu peši. Čo
sa týka železničiarov, k tomuto sa vyjadriť nevedela. Svedkyňa sa domnieva, že sa v dôsledku správania

sa žalovaných v 1/ a 2/ rade zhoršili vzťahy medzi žalobkyňou a p. Y., ktorý bol k žalobkyni odmeraný.

Svedkyňa Y. S. na pojednávaní uviedla, že od februára 2009 doposiaľ pracuje v spoločnosti TATRANKA
s.r.o. s výkonom práce v Belgicku. Nikdy nepočula, že by osobne žalovaná v 1/ a 2/ rade žalobkyni
vulgárne nadávali. Keď sa medzi sebou ako zamestnankyne rozprávali o žalobkyni, hociktorá z nich

použila vulgárne slová a vulgárne slová použili aj žalované v 1/ a 2/ rade, ale aj ostatné zamestnankyne.
K čestnému prehláseniu D. H. uviedla, že predmetné vyjadrenie nepísala, iba podpísala. Nevedela
sa vyjadriť k tomu, či vulgárne slová na adresu žalobkyne žalovanej v 1/ a 2/ rade použili pred p. Y..
O skutočnostiach, že by žalobkyňa mala mať intímny vzťah s černochom a železničiarmi belgických
železníc nevedela, vie o tom od žalobkyne v súvislosti s prebiehajúcim konaním.

Svedkyňa M. Y. na pojednávaní uviedla, že od roku 2009 doposiaľ pracuje v TATRANKA s.r.o. s miestom
výkonu práce Belgicko. K predmetu sporu uviedla, že všetky zamestnankyne vulgárne nadávali na
žalobkyňu kvôli práci, aj žalované v 1/ a 2/ rade. Nevedela sa vyjadriť konkrétne, ktorá zamestnankyňaaké vulgárne slovo použila a taktiež aké vulgárne slová použili žalované v 1/ a 2/ rade. Keď žalovaná
v 1/ rade prišla pre osobné veci do Belgicka, svedkyňa tam bola prítomná, bola v kuchyni. Počula, že
ide o nejakú výmenu názorov medzi žalobkyňou a žalovanou v 1/ rade. Počula ako žalovaná v 1/ rade

povedala na adresu žalobkyne, že ju kvôli černochovi vyhodili z práce. Nepočula, že by sa žalovaná v
1/ rade vyjadrila, že žalobkyňa mala intímny vzťah s černochom. Vulgárne nadávky žalovaných v 1/ a 2/
rade a ostatných zamestnankýň, rečí o černochovi a belgických železničiarov nemali vplyv na jej vzťah
k žalobkyni. Nepočula osobne, že by žalované v 1/ a 2/ rade vulgárne nadávali na žalobkyňu pred p. Y.,
hovorila jej o tom D. D., ktorá slová osobne počula.

Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo

odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Po zhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žaloba je v časti dôvodná. Po
zmene žalobného petitu a čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania bolo právo na náhradu
nemajetkovej ujmy. V konaní bolo preukázané, že žalované v 1/ a 2/ rade sa dopustili neoprávneného
zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne s poukazom na čl. 19 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej
republiky i ust. § 11, § 13 Občianskeho zákonníka. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na

ochranu osobnosti je existencia neoprávneného zásahu tým, že tento zásah bol objektívne spôsobilý
privodiť ujmu na osobnostných právach žalobkyne.

Žalované v 1/ a 2/ rade sa dopustili neoprávneného zásahu tým, že v období najmä december 2011 a
období pred i po uvedenom termíne tým, že sa pred inými zamestnankyňami TATRANKA spol. s r.o.,

konateľom TATRANKA spol. s r.o. p. Y. vulgárne vyjadrovali o žalobkyni najmä slovami „piča, kurva,
hyena“. Uvedené je preukázané, výpoveďou svedkov D. D., N. D., no i svedkýň M. Y. a Y. S.. Všetky
svedkyne potvrdili vulgárne vyjadrovanie žalovaných v 1/ a 2/ rade na adresu žalobkyne. Neobstojí
ochrana právneho zástupcu žalovaných v 1/ a 2/ rade spočívajúca v tvrdení, že je potrebné zohľadniť,
že aj ostatní zamestnanci sa vulgárne vyjadrovali na adresu žalobkyne. Nie je dôvodné, že ak fyzická

osobazasahujedoosobnostnýchprávinejfyzickejosoby,abyináfyzickáosobaspoukazomnauvedené
zasahovala tiež do osobnostných práv tejto fyzickej osoby. Uvedené vyplýva i z čestného prehlásenia
svedkyne D. H., ktoré súd nevyhodnotil ako účelové v zmysle tvrdenia svedkyne Y. S.. Neobstojí ani
obrana, že je bežné, ak sa zamestnanci na adresu zamestnávateľa v hneve vyjadrujú vulgárne. Podľa
názoru súdu nie je v súlade s dobrými mravmi vulgárne vyjadrovanie na adresu inej fyzickej osoby, o

to viac, ak ide o osobu v pozícii nadriadeného.

Zo strany žalovanej v 1/ rade došlo preukázateľne k ďalšiemu zásahu do osobnostných práv žalobkyne
tvrdením na adresu intímneho života žalobkyne pred inými zamestnankyňami TATRANKA spol. s r.o.,
a to, že mala intímny vzťah s černochom a všetkými železničiarmi belgických železníc zamestnanými

v okolí kaviarne prevádzkujúcej žalobkyňou. Ide o tvrdenia týkajúce sa intímnej sféry žalobkyne, ktoré
i keby boli pravdivé, dotýkajú sa intímnej sféry života žalobkyne a teda ich možno považovať za
neoprávnený zásah objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach žalobkyne.Zásah žalovaných v 1/ a 2/ rade spočívajúci vo vulgárnych slovách na adresu žalobkyne spôsobil
ujmu na osobnostných právach žalobkyne, keď z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že v dôsledku
správania sa žalovaných v 1/ a 2/ rade sa narušil pracovný vzťah medzi p. Y. a žalobkyňou - konateľmi

TATRANKA spol. s r.o.. Zásah žalovanej v 1/ rade spočívajúci v tvrdeniach týkajúcich sa intímneho života
žalobkyne preukázateľne nespôsobil ujmu žalobkyni, ale bol objektívne spôsobilý ujmu spôsobiť, najmä
tým, že reálne mohol v očiach ostatných zamestnancov narušiť vzťah, úctu a rešpekt k žalobkyni, mohol
žalobkyňu znevážiť.

Po oboznámení sa s obsahom listu z 15.04.2012 súd zistil, že jeho obsahom nedošlo k žiadnemu zásahu
do osobnostných práv žalobkyne.

V konaní zásah žalovaných v 1/ a 2/ rade už nepretrvával, nebolo dôvodné domáhať sa upustenia od
neoprávneného zásahu.

Bolo preukázané, že uvedenými zásahmi bola v značnej miere znížená dôstojnosť žalobkyne najmä
preto, že k zásahu došlo v pracovnom prostredí pred druhým konateľom spoločnosti a podriadenými
zamestnancami.Jenamiestepriznanienáhradynemajetkovejujmy.Vyjadreniažalovanýchv1/ a2/rade
i tvrdenie žalovanej v 1/ rade znížili dôstojnosť a dobrú povesť žalobkyne v spoločnosti, v pracovnom
prostredí. Tvrdenia zmenili vzťah p. Y. k žalobkyni a potrvá dlhý čas na odstránenie následkov zásahu.

Súd pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy zohľadnil, že žalovaná v 1/ rade spôsobila viac zásahov
ako žalovaná v 2/ rade. Prihliadol i na okolnosti, za ktorých k zásahom došlo, a to najmä neuspokojivé
pracovné podmienky zamestnankýň TATRANKA spol. s r.o. i na skutočnosť, že aj iní zamestnanci
vulgárne sa vyjadrovali na stranu žalobkyne (súd uvedené zohľadnil pri výške nemajetkovej ujmy) i na
okolnosti, že v deň 23.03.2012 medzi žalovanou v 1/ rade a žalobkyňou došlo k vzájomnej výmene

názorov i keď reakciu žalovanej v 1/ rade súd vyhodnotil ako neprimeranú. Sumy žalovanej v 1/ rade
1.000,-- eur a žalovanej v 2/ rade 500,-- eur súd považuje za primerané s prihliadnutím na závažnosť
ujmy i okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

V prevyšujúcej časti súd náhradu nemajetkovej ujmy nepriznal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyni priznal
plnú náhradu trov konania, i keď pri rozhodovaní o nemajetkovej ujme mala žalobkyňa úspech len
čiastočný. Rozhodnutie o výške nemajetkovej ujmy záviselo od úvahy súdu. Trovy konania žalobkyne
predstavujúinétrovykonaniazazaplatenýsúdnypoplatokvovýške66,--eur+75,--eur,spolu141,--eur,

trovy právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby á 91,29 eur /prevzatie a príprava, podanie žaloby,
účasť na pojednávaniach 13.06.2012, 26.09.2012, 30.11.2012, 03.05.2013), 5 krát režijný paušál á 7,63
eur, 1 krát režijný paušál á 7,81 eur, v zmysle § 10 ods. 8, § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, spolu vo výške 593,70 eur. Žalované v 1/ a 2/ rade súd zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania

vo výške 1-ice z priznaných účelných trov žalobkyni, iné trovy konania vo výške 70,50 eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 296,85 eur.

V prevyšujúcej časti žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, keď právny zástupca
žalobkyne nesprávne vyčíslil výšku odmeny za 1 úkon právnej služby2.000,-- eur, keď z ust. § 10 ods.

8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb vyplýva, že vo veciach ochrany osobnosti, ak sa žiada
náhrada nemajetkovej ujmy je tarifnou hodnotou 2.000,-- eur, z ktorej v zmysle § 10 ods. 1 je vyčíslená
odmena za 1 úkon právnej služby á 91,29 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)Občianskehosúdnehoporiadkuuviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žev konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.