Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/308/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113235116
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113235116.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa: Opálové bane Libanka, s.r.o., Floriánova 3201/12,
080 01 Prešov, IČO: 45 571 503, zastúpeného JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27,
080 01 Prešov, proti odporcom: 1. Opálové bane Dubník a.s., Dubník, 082 07 Červenica, IČO: 36 472
395, zastúpený JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom, Žižkova 6, 040 01 Košice, 2. LESY Slovenskej
republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, 3. Slovenská republika - Ministerstvo
hospodárstva SR, Mierová 19, 827 15 Bratislava 212, IČO: 00 686 833, o určenie, že odporca nie je
vlastníkom nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v 1. rade trovy konania pozostávajúce z hotových
výdavkov na cestovnom vo výške 6,80 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 439,83 Eur na účet
právneho zástupcu odporcu v 1. rade do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovi v 2. a v 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu 28.11.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vyhlásil rozsudok, ktorým by
určil, že odporca v 1. rade nie je vlastníkom stavieb všetkých bez súpisného čísla, stojacich na parc.
č. XXX/XX - ústie štôlne K., J.. Č.. XXX/XX - ústie štôlne Ľ., J.. Č.. XXX/XX - ústie štôlne O., J.. Č..
XXX/XX - ústie štôlne prieskumný F., J.. Č.. XXX/XX - ohlbeň šachty O., J.. Č.. XXX/XX - budova šachty
O., parc. č. XXX/X - ústie štôlne E., J.. Č.. XXX/XX - ústie štôlne Y., zapísaných na LV XXX, kat. úz.
Č., a tomu, kto sa bude priečiť tomuto návrhu, uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
celého konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že sa jedná o druh stavieb označených číslom 20 - iná
budova bez súpisných čísel. Jednotlivé stavby ležia na parcelách evidovaných na LV XXX, kat. úz.
Č., a vlastníkmi týchto parciel je odporca v 2. a 3. rade. Poukázal na to, že podľa LV XXX, kat. úz.
Č. titulom nadobudnutia vlastníckeho práva pre odporcu v 1. rade je Z-5155/13 - rozsudok NS SR sp.
zn. 1Sžr 102/2012 k rozsudku KS Prešov, sp. zn. 3S 90/2010-48 zo dňa 27.4.2012. Ďalej poukázal
na katastrálny zákon s tým, že ustanovenie § 42 ods. 2 kat. zák. taxatívne určuje náležitosti, ktoré
listina predložená na zápis do katastra musí obsahovať. Uviedol, že rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Sžr 102/2012 nie je listinou právne spôsobilou na zápis vlastníckeho práva do katastra s tým,
že v ničom neobsahuje náležitosti, ktoré listina predložená na zápis do katastra musí obsahovať, a nie
je ničím iným ako rozhodnutím súdu, ktoré upravuje postup súdu v správnom súdnictve. Zo súdneho
spisu KS Prešov, sp. zn. 3S 90/2010 vyplýva, že sa jedná o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu v katastrálnom konaní Správy katastra Prešov za účasti odporcu v 1. rade a Obce
Červenica, v ktorom správny orgán rozhodol o návrhu Obce Červenica, ktorým žiadala „o zrušenie
vkladu a vlastníctva pre Opálové bane Dubník a.s.“ Ďalej navrhovateľ poukázal na legálnu definíciu

nehnuteľností a stavieb podľa § 119 OZ a § 43 stavebného zákona s tým, že mu nie je zrejmé, aké ďalšie
písomné podklady odporca v 1. rade predložil správnemu orgánu, Správe katastra Prešov, k zápisu
stavieb, avšak je mu známe, že odporca v 1. rade nikdy nebol a ani nemohol byť stavebníkom k týmto
stavbám, pretože tieto ako ústia do jednotlivých šácht a štôlní, boli postavené ešte na prelome 18. a 19.
storočia. Tým, že odporca v 1. rade má zapísané vlastnícke právo k jednotlivým stavbám, znemožňuje,
resp. sťažuje využívanie a vykonávanie ďalšieho prieskumu v dotknutých častiach, v dôsledku čoho
dochádza k bráneniu využívania nerastného bohatstva SR, ktorého súčasťou je aj výhradné ložisko
vyhradeného nerastu drahých opalov. Uviedol, že jemu, navrhovateľovi, zo strany Obvodného banského
úradu v Košiciach, bolo vydané rozhodnutie o povolení banskej činnosti na zabezpečovanie starých
banských diel podľa overeného plánu zabezpečenia v dobývacom priestore „Červenica“, a (ďalším
rozhodnutím) otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska drahého opalu v dobývacom priestore
„Červenica“ (na halde Viliam) podľa priloženého plánu. V súčasnej dobe má zamedzený výkon prác z
výkonu banskej činnosti, a to správaním sa odporcu v 1. rade. Takéto rušivé bránenie a znemožňovanie
práva navrhovateľovi je podporované nesprávnym a nezákonným rozhodnutím o povolení vlastníctva
k stavbám zapísaným na LV XXX, kat. úz. Červenica. Navrhovateľ má preto „naliehavý právny záujem
na zosúladení stavu faktického so stavom právnym, pretože existuje aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho
postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť“. Na pojednávaní na odôvodnenie
naliehavého právneho záujmu doplnil, že zápis (údajov v katastri nehnuteľností) vyvoláva značné súdne
spory medzi účastníkmi ohľadne banskej činnosti. Vlastnícke právo podľa listu vlastníctva vytvára stret
záujmov medzi účastníkmi v zmysle banského zákona, odporca v 1. rade je z toho titulu účastníkom
rôznych konaní, čo spôsobuje ťažkosti v nemožnosti vykonávať povolenú banskú činnosť. Uviedol,
že budova šachty O.Ö. ani neexistuje. Došlo k pochybeniu správy katastra, pretože uskutočnila zápis
vlastníckeho práva bez toho, aby mala všetky podklady súvisiace so zistením skutkového stavu, resp. so
stavebným konaním, a to stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie ako aj porealizačné zameranie.
To čo sa tu nazýva stavbou, je obmurovka v hĺbke 30 cm, prípadne betónová stena, ale nie stavba v
normálnom ponímaní, prípadne neexistuje tak, ako budova šachty O..

Odporca v 1. rade s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že v predmetnej právnej veci navrhovateľ nemá
naliehavý právny záujem na predmetnej negatívnej určovacej žalobe. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/102/2012, z ktorého citoval, že „Najvyšší súd nepociťuje pochybnosti,
že by uvedené banské diela nemohli spĺňať charakteristiku stavieb.“ Ďalej uviedol, že samotná
existencia vlastníckeho práva odporcu v 1. rade k podzemným stavbám sama o sebe neznamená,
že navrhovateľovo právo vykonávať banskú činnosť je ohrozené, resp. že jeho právne postavenie je
neistým, najmä pokiaľ sa odmieta dohodnúť s odporcom v 1. rade napríklad na odplatnom užívaní
podzemných stavieb. Poukázal na to, že existenciu tzv. stretu záujmov predpokladá nielen zákon č.
44/1988 Zb. (banský zákon), ale aj zákon č. 51/1988 Zb. (o banskej činnosti), citoval ust. § 33 ods. 2,4, a
6 zák. č. 44/1988 Zb. (nie § 17 ako to nesprávne označil) a uviedol, že navrhovateľ pri žiadosti o povolenie
banskej činnosti (bez ohľadu na evidenciu vlastníctva v katastri nehnuteľnosti vzhľadom k vedomosti o
vlastníctve podzemných stavieb odporcom v 1. rade) stret záujmov so odporcom v 1. rade nevyriešil a
snaží sa to preklenúť predmetnou určovacou žalobou. Podľa odporcu v 1. rade s poukazom na ods. 4
§ 17 banského zákona stret záujmov je však oprávnené riešiť len príslušné ministerstvo a z uvedeného
dôvodu nie je daná právomoc súdu v zmysle § 7 OSP pri riešení stretu záujmov dokonca ani ako otázky
predbežnej v predmetnej určovacej žalobe. Na pojednávaní poukázal tiež na rozhodnutie najvyššieho
súdu 5Cdo24/2009 o tom, že ak ide o žalobu toho kto nie je zapísaný ako vlastník nehnuteľností,
požadované negatívne určenie vo svojej podstate nie je spôsobilé odstrániť neistotu v danom právnom
vzťahu, pretože aj v prípade vyhovenia takejto žalobe by nebola uspokojivo vyriešená otázka kto je
vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Nesúhlasil s tvrdeniami, že uvedené stavby majú hĺbku len 30 cm
prípadne viac. Uviedol, že len štôlňa Viliam má dĺžku viac ako 18 metrov, resp. jej ústie ako stavba, ktorú
realizovali, čo bola vlastne ich stavba, pretože to bolo zavalené, a bolo to vlastne postavené nanovo. V
podstate tieto stavby siahajú do hĺbky podľa ktorej sa ústia jednotlivých štôlní rekonštruovali.

Odporca v 2. rade s návrhom nesúhlasil s tým, že zo samotného prehlásenia navrhovateľa, podľa ktorého
odporcov v 2. a 3. rade žaluje iba z formálno-procesných dôvodov a nie z porušenia práva, vyplýva
absencia pasívnej vecnej legitimácie, ktorá je samostatným dôvodom pre zamietnutie návrhu voči nemu.

Odporca v 3. rade vo svojom písomnom vyjadrení, s poukazom na údaje o rozsudkoch uvedených na
LV č. XXX titulom nadobudnutia označených nehnuteľností uviedol, že predmetnými rozsudkami súdy

rozhodovali v právnej veci o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v katastrálnom
konaní, ani jeden súd vo svojom rozsudku sa nezaoberal spôsobom nadobudnutia vlastníckeho
práva. Podľa neho údaj o titule nadobudnutia vlastníctva uvedený na liste vlastníctva č. XXX nie je
správny, pretože tento bol založený záznamom na základe zápisu v zmysle pôvodných rozhodnutí
obce o pridelení súpisných čísel z roku 2006 a 2008. Namieta vlastnícke právo odporcu v 1. rade
k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX aj na základe ďalších dôvodov. Uviedol, že predmetné
nehnuteľnosti sú vedené v registri starých banských diel, ktorý vedie Ministerstvo životného prostredia
SR. Poukázal na ust. § 35 ods. 1 banského zákona, podľa ktorého starým banským dielom sa
rozumie banské dielo v podzemí, ktoré je opustené a ktorého pôvodný prevádzkovateľ neexistuje. S
poukazom na § 5 banského zákona uviedol, že nerastným bohatstvom sú ložiská vyhradených nerastov
a sú vlastníctvom Slovenskej republiky. Od vzniku právnej úpravy baníctva vlastníctvo k vyhradeným
ložiskám vyhradených nerastov vždy patrilo štátu. Z vymedzenia inštitútu starých banských diel podľa
neho nepriamo vyplýva, že ich vlastníkom je štát a vlastníctvo k nim sa nedá za súčasnej legislatívy
nadobudnúť žiadnym spôsobom. Na pojednávaní doplnil, že jednotlivé ústia sú vstupy do starých
banských diel, ktoré sú vo vlastníctve SR, pričom ohlbeň je v podstate jama, pokiaľ ide o ústie, to je
vstup. Vo vzťahu k posúdeniu či ide pri vstupoch o súčasť starého banského diela alebo samostatné
objekty uviedol, že nemá žiadnu dokumentáciu týkajúcu sa týchto stavieb.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom z vyjadrení účastníkov a predložených
príloh vyplynulo, že predmetom konania je v podstate sporná otázka týkajúca sa posúdenia a výmazu,
resp. opravy alebo úpravy sporného zápisu vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam v katastri
nehnuteľností. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že mu „nie je zrejmé, aké ďalšie písomné podklady
(okrem rozhodnutí o pridelení súpisných čísel) odporca v 1. rade predložil správnemu orgánu, Správe
katastra Prešov, k zápisu stavieb, avšak je mu známe, že odporca v 1. rade nikdy nebol a ani nemohol
byť stavebníkom k týmto stavbám, pretože tieto ako ústia do jednotlivých šácht a štôlní, boli postavené
ešte na prelome 18. a 19. Storočia.“ Dotknuté stavby navrhovateľ v petite svojho určovacieho návrhu
vymedzil označením podľa zápisu v katastri nehnuteľností, zo skutkových vyjadrení účastníkov však
vyplýva, okrem iného, aj nezhoda o vymedzení a faktickom rozsahu týchto stavieb.

Z uvedeného je preto zrejmé, že podstatou sporu podľa tvrdených skutočností, tak ako nimi navrhovateľ
vymedzil predmet tohto konania, je napraviť „rušivé bránenie a znemožňovanie práva navrhovateľovi
v rozsahu povolenia banskej činnosti u odporcu v 1. rade podporované nesprávnym a nezákonným
rozhodnutím o povolení vlastníctva k stavbám zapísaným na LV 660, kat. úz. Červenica.“

Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V danom prípade ide nepochybne o žalobu o určenie, či tu právo resp. právny vzťah je alebo nie
je. Predpokladom úspešnosti takého návrhu sú z hľadiska procesného dve podmienky. Prvou je
samozrejme preukázanie existencie, resp. neexistencie konkrétneho právneho vzťahu alebo práva
účastníkov, ktorého posúdenie je predmetom konania (t.j. že účastníci sú, resp. nie sú subjektom
hmotnoprávneho oprávnenia a povinnosti, o ktoré v konaní ide), a druhou že navrhovateľ má na
požadovanom určení naliehavý právny záujem. Obidve podmienky treba rozlišovať, aj keď spolu úzko
súvisia a naliehavý právny záujem treba posudzovať podľa požadovaného petitu. Ak je však žaloba pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu procesne neprípustná, je vylúčené ďalej sa zaoberať žalobou
vo veci samej (mutatis mutandis porovnaj rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 26/07, 2 Cdo 231/07, 1
Cdo 91/2006.) .

Právny záujem navrhovateľa na žiadanom určení je daný vtedy, ak jeho záujem na požadovanom určení
je právom aprobovaný, prípadne sa dotýka jeho právneho postavenia, pričom tento záujem musí byť
podľa požiadavky zákona zároveň kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Naliehavý právny záujem pritom môže
byť iba na takom určení, ktoré je právne významné, určité, vykonateľné, a vytvárajúce tak pevný základ
právneho vzťahu, resp. spôsobilé riešiť právne spory medzi účastníkmi v čase vyhlásenia rozsudku, a
zároveň odstránenie stavu ohrozenia, resp. neistoty nie je možné dosiahnuť iným vhodným spôsobom.

Inými slovami, podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. je
existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý sa viaže na konkrétny určovací
petit a súvisí s otázkou, či sa rozhodnutím podľa daného určovacieho petitu dosiahne odstránenie
spornosti práv a neistoty v právnych vzťahoch. Účelom tejto podmienky je totiž zabrániť rozmnožovaniu
zbytočných sporov (ktorých spornosť možno odstrániť či napraviť inak), alebo sporov bez praktického
(konečného) významu pre ich účastníkov. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou,
pritom platí, že súd je viazaný žalobou.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. (ďalej len „Stavebný zákon“) - stavba je stavebná konštrukcia
postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej
osadenie vyžaduje úpravu podkladu.

Podľa § 43a ods. 1 Stavebného zákona - stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu
členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.

Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 44/1988 Zb. (ďalej len „Banský zákon“) - na projektovanie, výstavbu, prípadne
rekonštrukciu baní a lomov včítane výsypiek, odvalov a odkalísk sa vzťahujú všeobecné predpisy
výstavbe, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 23 ods. 3 Banského zákona - banské diela a banské stavby pod povrchom vrátane stavieb na
povrchu bezprostredne slúžiacich ich prevádzke, a to ťažné veže, jamové budovy, strojovne ťažných
strojov a ventilátorovne povoľuje obvodný banský úrad.

Podľa § 35 ods. 1 Banského zákona - starým banským dielom sa podľa tohto zákona rozumie banské
dielo v podzemí, ktoré je opustené a ktorého pôvodný prevádzkovateľ ani jeho právny nástupca
neexistuje alebo nie je známy.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 21/1989 Zb. sa považuje za banské dielo - podzemný priestor vytvorený
banskou činnosťou; za banské dielo sa považuje aj vetrací, odvodňovací, ťažobný a záchranný vrt a iné
vrty, ktoré plnia funkciu banského diela. Za banské dielo sa nepovažuje vyhľadávací a prieskumný vrt.

Podľa § 6 od. 1 písm. c) zák. č. 162/1995 Z.z. (ďalej len „Katastrálny zákon“) v katastri sa evidujú stavby
spojené so zemou pevným základom, ktoré
1. sú označené súpisným číslom,
2. nie sú označené súpisným číslom,
3. sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim,
4. sú podzemnými stavbami, a to v miestach ich prienikov so zemským povrchom,
5. sú nadzemnými stavbami, a to prienikom ich vonkajšieho obvodu so zemským povrchom alebo
priemetom ich vonkajšieho obvodu na zemský povrch;

Podľa § 10 vyhl. č. 461/2009 Z.z. ktorou sa vykonáva katastrálny zákon - údaje o stavbe evidovanej v
katastri obsahujú
a) súpisné číslo stavby, ak je ním stavba označená,
b) parcelné číslo pozemku, na ktorom je stavba postavená,
c) kód druhu chránenej nehnuteľnosti podľa prílohy č. 3,
d) kód druhu stavby podľa prílohy č. 7 alebo opis stavby,
e) kód umiestnenia stavby podľa prílohy č. 8,
f) číslo listu vlastníctva,
g) ďalšie identifikačné údaje.

Podľa § 6 ods. 2 Katastrálneho zákona - v katastri sa spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné
stavby; tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je
stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu
využívania pozemku.

Podľa § 46 ods. 8 Katastrálneho zákona - pri zápise údajov o práve k stavbám uskutočneným prestavbou
alebo novou výstavbou vojnou zničených a poškodených stavieb sa ako vlastník zapíše osoba uvedená
v osvedčení vydanom notárom.

Podľa § 46 ods. 9 Katastrálneho zákona - pri výmaze údajov o stavbe, ktorá zanikla, sa predkladá
rozhodnutie o zrušení súpisného čísla. Pri výmaze údajov o stavbe, ktorej nebolo pridelené súpisné
číslo, sa predkladá právoplatné rozhodnutie o odstránení stavby.

Podľa § 31 ods. 2 vyhl. č. 461/2009 Z.z. ak stavba evidovaná na liste vlastníctva neexistuje a nebolo
vydané rozhodnutie o odstránení stavby, údaje o stavbe sa vymažú na základe návrhu, ktorého prílohou
je potvrdenie stavebného úradu alebo obce, že stavba neexistuje.

Podľa § 6 ods. 3 Katastrálneho zákona - v pochybnostiach, či ide o predmet evidovania v katastri uvedený
v odseku 1 písm. c), rozhoduje okresný úrad.

Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

V prejednávanej veci z tvrdených skutočností, tak ako nimi navrhovateľ vymedzil predmet tohto konania,
nesvedčí naliehavý právny záujem na žiadanom určení. Navrhovateľ sa totiž domáha negatívneho
určenia vlastníckeho práva odporcu v 1. rade vo vzťahu k stavbám, ktorých právnu existenciu a
označenie v katastri nehnuteľností (ako objektu právnych vzťahov alebo práv) jednak sám spochybňuje
- poukazom faktický stav a na nedostatky zápisu v katastri nehnuteľností, čo už samo o sebe, či
už pre ich neexistenciu alebo nedostatky administratívneho zápisu a neurčitosť označenia, vylučuje
naliehavý právny záujem na žiadanom určení. Navrhovateľ ich však navyše, bez ohľadu na podľa
neho nesprávny zápis v evidencii, aj naďalej označuje a vymedzuje iba formálnym označením údajov
podľa katastra nehnuteľností, hoci ich vymedzenie a chápanie je v danom prípade (vychádzajúc aj z
vyjadrení účastníkov) sporné. Pojmy „ústie“, resp. „ohlbeň“ šachty, ktoré navrhovateľ používa v súvislosti
s označením a vymedzením dotknutých nehnuteľností, totiž nemajú žiadnu legálnu definíciu, a ako
vyplýva aj z vyjadrení jednotlivých účastníkov, nevymedzujú určitým a zrozumiteľným spôsobom objekty
právnych vzťahov resp. práv, ktorých určenie je predmetom tohto konania. Kým navrhovateľ nimi rozumie
iba tzv. obmurovku v hĺbke asi 30 cm, odporca v 1. rade celú stavbu, resp. objekt v rozsahu v akom
bol dotknutý jeho prácami, rekonštrukciou alebo novou výstavbou, a ani odporca v 3. rade podľa tohto
označenia nevie rozlíšiť či ide o súčasť banského diela alebo samostatné objekty.
Navyše zo skutkových tvrdení účastníkov tiež nevyplýva, že by malo ísť o „stavby stojace“ na
označených parcelách (určenej časti zemského povrchu), tak ako ich vo svojom petite vymedzuje
navrhovateľ. Z uvedeného je tak zrejmé, že označenie stavieb v určovacom petite návrhu môže
vyvolávať pochybnosti o určení predmetu vlastníckeho práva, vymedzenie predmetu požadovaného
určovacieho výroku je tak neurčité, s poukazom na náležitosti verejných listín nevykonateľné,
rozhodnutie o takto vymedzenom predmete sporu nie je spôsobilé uspokojivo vyriešiť neistotu a právne
vzťahy medzi účastníkmi, teda neumožňuje vytvoriť pevný základ právnych vzťahov medzi účastníkmi,
a spochybňuje tak naliehavý právny záujem na žiadanom určení.

V tejto súvislosti súd odkazuje aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obdo 60/2011, podľa ktorého „Posúdeniu
toho, či žalobný petit v návrhu na začatie konania je dostatočne presný, určitý a zrozumiteľný, napomáha
zistenie, či po prevzatí petitu do výroku rozhodnutia, bude toto vykonateľné. Pritom riziko toho, že
žalobe formulovanej žalobcom v tej-ktorej veci z dôvodu nesprávnej formulácie žalobného petitu, nebude
vyhovené, nesie v plnom rozsahu žalobca.... Dovolací súd zdôrazňuje, že nie je vecou súdu, aby žalobcu
poučoval o hmotnom práve, vrátane poučenia o správnej formulácii žalobného petitu tak, aby žalobca
dosiahol zamýšľaný výsledok konania. Práve v prípade, ak by sú konal v rozpore s uvedenou zásadou,
porušil by princíp rovnosti účastníkov.“

Okrem toho súd poukazuje aj na to, že z tvrdení účastníkov tiež vyplýva, že predmetom tohto konania je
vo svojej podstate aj posúdenie otázky, či pri označených stavbách ide o predmet evidovania v katastri
nehnuteľností, o ktorom však v zmysle ust. § 6 ods. 3 katastrálneho zákona rozhoduje okresný úrad,
a medzi účastníkmi podľa ich vyjadrení, v súvislosti s preskúmaním rozhodnutí správnych orgánov,
prebiehajú aj iné právne spory. Z uvedeného tak vyplýva, že predmet tohto konania súvisí s vyriešením
a rozhodnutím viacerých otázok v správnom konaní, o ktorých prináleží rozhodnúť správnym orgánom,
a môžu byť predmetom súdneho prieskumu len v rámci eventuálneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí
správnych orgánov v rámci správneho súdnictva.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd tento návrh pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu na žiadanom určení zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., keď súd priznal
odporcovi v 1. rade ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva pozostávajúcich z hotových výdavkov odporcu v 1. rade na
cestovnom vo výške 6,80 Eur za cestovné na pojednávanie prostriedkami verejnej hromadnej prepravy
autobusom SAD 13.6.2014 a 27.2.2015 na ceste Červenica - Prešov a späť 2 x (2x1,70 Eur), a z trov
jeho právneho zastúpenia na odmene za zastupovanie vo výške 404,89 Eur za 4 úkony právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd zo dňa
5.2.2014, účasť na pojednávaní 13.6.2014 a 27.2.2015) vo výške jednej trinástiny výpočtového základu
podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z., t.j. 3 x po (61,87 Eur + 8,04 Eur režijný paušál) za
úkony v roku 2014 a 1 x 64,53 Eur + 8,39 Eur režijný paušál za úkon v roku 2015, a za stratu času
počas cesty na pojednávanie 2 polhodiny po 13,40 Eur v roku 2014 a 2 polhodiny po 13,98 Eur v roku
2015, podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., po prirátaní 20% DPH (keďže jej právny zástupca preukázal, že je
platcom DPH), a na hotových výdavkoch jeho právneho zástupcu za cestovné vo výške 34,94 Eur /2
x 13,18 Eur za použitie osobného motorového vozidla Audi A4, ev.č.KE342IO, z Košíc do Prešova a
späť (72 km x 0,183 Eur základná náhrada podľa opatrenia MPSVRSR č. 632/2008 Z.z.) + 4,67 Eur za
spotrebované PHM pri priemernej kombinovanej spotrebe podľa technického preukazu 4,8 l/100 km a
cene nafty 1,350 Eur dňa 13.6.2014 (72x0,048x1,35), a 3,91 Eur za spotrebované PHM pri priemernej
kombinovanej spotrebe podľa technického preukazu 4,8 l/100 km a cene nafty 1,130 Eur dňa 27.2.2015
(72x0,048x1,130)/. Súd v zmysle ust. § 73 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z. nepriznal odporcovi v 1. rade
náhradu cestovného na pojednávania uplatnenú za použitie vlastného motorového, ale len vo výške
cestovného ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom z miesta, kde sa mu doručujú súdne
písomnosti, a z ktorého tak bol predvolávaný. Ďalej mu súd nepriznal náhradu za úkon právnej služby
jeho právneho zástupcu - písomné vyjadrenie zo dňa 12.6.2014, ktoré právny zástupca odporcu v 1.
rade predložil na pojednávaní dňa 13.6.2014, a ktoré nebolo odôvodnené žiadnou zvláštnou procesnou
situáciou a súd preto nepovažoval za potrebné na účelné bránenie práva. Napokon mu súd nepriznal
ani 20% DPH uplatnenú právnym zástupcom odporcu v 1. rade k vyúčtovaným hotovým výdavkom na
cestovnom za spotrebované PHM a použitie motorového vozidla (k odmene za zastupovanie a k náhrade
za stratu času áno), nakoľko náhrada PHM už bola uplatnená cenou nafty spolu s DPH, a preprava osôb
nie je službou právneho zástupcu a podobne ako súdne poplatky patrí iba medzi jeho hotové výdavky
(§ 15 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Celkom má teda nárok na náhradu trov konania vo výške 6,80 Eur za
hotové výdavky na cestovné a 439,83 Eur (404,89 Eur + 34,94 Eur) za trovy právneho zastúpenia (§
151 ods. 8 O.s.p.).

Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods.
1 O.s.p. je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Odporca v 2. a 3. rade si náhradu trov konania neuplatnili, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.