Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 27, 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15C/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912220177
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7912220177.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt

Finance AG, so sídlom Industriesstrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, práv.
zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: U. M., F.. XX.XX.XXXX, Q.
T. C. XXX, XXX XX C., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou D.. Q. Q., R. J. Ú. Z. J.C. Q., o
zaplatenie 128,39 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 12.12.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 128,39
Eur, úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 78,74 Eur od 21.1.2008 do zaplatenia, úroku vo

výške 0,05% denne zo sumy 78,74 Eur od 21.1.2008 do zaplatenia titulom nesplateného úveru, ktorý
bol žalovanej poskytnutý na základe zmluvy o úvere zo dňa 25.9.2006 uzavretej medzi spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľom a žalovanou. Žalovaná mala poskytnutý úvere uhradiť
v 36 mesačných splátkach po 5,97 Eur. Žalovaná svoju povinnosť nesplnila a neuhradila sumu 78,74
Eur. Uplatnil si trovy konania.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.3.2011, uzavretou medzi pôvodným žalobcom,

spoločnosťou Profidebt Slovakia, s.r.o., Bratislava, ako postupníkom a spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s., ako postupcom, prešla pohľadávka voči žalovanej na spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o.,
Bratislava.
Okresný súd Trebišov vydal dňa 7.2.2013 platobný rozkaz č.k. XXRo/XXX/XXXXX-22, ktorým vyhovel
návrhu žalobcu v plnom rozsahu. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk,
preto ho súd podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.
Žalovaná sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava už viac ako päť rokov, odsťahovala sa do cudziny,

kde sa zdržiava na presne nezistenej adrese. Jej súčasný pobyt sa súdu zistiť nepodarilo, preto jej
súd Uznesením č.k. XXRo/XXX/XXXXX-34 zo dňa 14.1.2014 ustanovil opatrovníčku, ktorá žalovanú v
konaní zastupovala. Opatrovníčka sa k žalobe nevyjadrila.

Vzhľadom k tomu, že predmet konania neprevyšuje sumu 1.000,-Eur, súd podľa ust. § § 115a ods. 2
O.s.p. a § 200ea ods. 1 O.s.p., rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.1.2014, uzavretou medzi postupcom, spoločnosťou
Profidebt Slovakia, s.r.o., Bratislava, a žalobcom, ako postupníkom, prešla pohľadávka voči žalovanej
na žalobcu. Uznesením zo dňa 1.6.2015 č.k. XXC/XX/XXXX-47 súd zmenu na strane žalobcu pripustil.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.6.2015.Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to podaným návrhom, Zmluvou o pôžičke
zo dňa 25.9.2006, úverovými zmluvnými podmienkami, splátkovým kalendárom, pokusom o zmier,
Zmluvami o postúpení pohľadávky, oznámením o postúpením pohľadávky a zistil tento skutkový stav

veci:
Dňa 25.9.2006 uzavrela žalovaná, ako dlžníčka, so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., ako
veriteľom, Zmluvu o pôžičke č. 1122938, na základe ktorej spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.,
poskytla žalovanej úver vo výške 221,07 Eur (pôvodne 6.660,-Sk) na nákup tovaru (kočíka) s akontáciou
vo výške 5,97 Eur (180,-Sk) a 36 mesačnými splátkami po 5,97 Eur (180,-Sk). Ročná percentuálna

miera nákladov (ďalej RPMN) bola 18,53%.
Žalobca sa domáha zaplatenia sumy 128,39 Eur pozostávajúcej zo sumy 78,74 Eur na neuhradenej
časti úveru a zo zmluvnej pokuty.
Pôvodný veriteľ predmetnú pohľadávku voči žalovanej postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
10.3.2011 na spoločnosť Profident Slovakia, s.r.o., Bratislava. Táto spoločnosť ju následne Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 31.1.2014 postúpila na žalobcu.

Podľa ust. § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 2 písm. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom a účinnom

ku dňu uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme; b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa
veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom; c) celkovými nákladmi spotrebiteľa

spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s
poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za
nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkom, ktoré je spotrebiteľ
povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3.
poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na

úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesionálne
záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré

sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti
spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku, úroku
a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d)
ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona
z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého

spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi
pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka).

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).V zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

V zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Pri právnom posúdení veci súd vychádzal z právnej úpravy účinnej v čase uzavretia predmetnej zmluvy

o úvere zo dňa 25.9.2006. Touto právnou úpravou vo v rozhodnom období zákon č 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.
Vychádzajúc zo skutkových zistení mal súd za preukázané, že dňa 25.9.2006 právny predchodca
žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, ako veriteľ, uzavrela so žalovanou, ako dlžníkom,
Úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 221,07 Eur (pôvodne 6.660,-

Sk), na nákup spotrebného tovaru (kočíka) splatný v 36 mesačných splátkach po 5,97 Eur (180,-Sk)..
Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala uhradiť v 36 mesačných splátkach s tým, že v zmysle uzavretej
zmluvy bola prvá splátka splatná v októbri 2006 a posledná v októbri 2009. Posudzovaný právny vzťah
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom

úvere v postavení veriteľa s poukazom na predmet podnikania a žalovaná bola v postavení spotrebiteľa,
pretože pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
dňa 25.9.2006 má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah žalovaná nemohla podstatným
spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený. Tento právny vzťah sa spravuje

ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 2 a násl. OZ) a právnych predpisov, ktoré upravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (zákon č. 258/2001 Z.z.).
Za stavu dualistickej právnej úpravy je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného
práva a naopak paušalizovanie obchodného práva typického pre podnikateľskú sféru nenáležité.
Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s

poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené.
Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami.
Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach má pre
spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky. Za nedostatočný na presadenie obchodného
práva považuje súd aj argument, že rovnaká právna úprava dopadá na obidve zmluvné obidve strany

zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na
obidve strany v súlade s princípom rovnosti a nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým
dodávatelia, ktorí uplatňujú práva na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú zriedkavé, preto argument
o obchodnom práve a rovnosti „pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný (rozsudok Krajského
súdu v Prešove z 19.11.2013 sp. zn. 6Co/2/2013).

Je zrejmé, že všeobecná premlčacia doba v Obchodnom zákonníku je o jeden rok dlhšia (4 roky)
ako v Občianskom zákonníku (3 roky). Zároveň je nepochybné, že v danej veci je pre žalovanú, ako
spotrebiteľa priaznivejšie, keď súd aplikuje ustanovenie zákona, ktoré upravuje kratšiu premlčaciu dobu,
t.j. ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nepredlžuje sa tým stav právnej neistoty. Súd preto považuje
ustanovenia o premlčaní v zmysle Občianskeho zákonníka za priaznivejšie pre spotrebiteľa aj z týchto

dôvodov. Použitie občianskoprávnej premlčacej doby v absolútnych obchodoch nepriamo odobril aj
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 19.6.2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013.
Vzhľadom na túto skutočnosť bolo potrebné aplikovať na daný právny stav ustanovenia Občianskeho
zákonníka pokiaľ ide o premlčanie, pretože táto aplikácia je pre žalovanú, ako spotrebiteľa, výhodnejšia.
Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý

uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitie námietky premlčania má za následok zánik súdnej
vymáhateľnosti práva, v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením
námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá
naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba.

V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na zaplatenie zostatku spotrebiteľského úveru s
príslušenstvom, ktoré právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101
Občianskeho zákonníka, keďže zákon pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu)
premlčaciu dobu. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po
prvý raz podaním žaloby na súde. V danom prípade splatnosť úveru nastala v októbri 2009 (36 mesiacov

od poskytnutia úveru, t.j. prvá splátka splatná v októbri 2006 a posledná v októbri 2009), čo znamená,
že najneskôr v novembri 2012 sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobca podal na súde žalobu až
dňa 12.12.2012, teda svojho práva sa domáhal až po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby.
Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ust. § 5b
Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo bez toho, aby sa žalovaná
premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenie § 5b Zákona o ochrane

spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je
ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj
nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené
zákonom č. 102/2014 Z.,z. s účinnosťou od 1.5.2014, vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné
ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania
vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné
ustanovenie, bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo.
V dôsledku premlčania práva žalobcu nebolo možné priznať mu uplatnený nárok a preto súd žalobu
zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovanej, ktorý bola v konaní úspešná, žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, preto jej ich súd
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1).
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.