Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 9, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/206/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713217851
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5713217851.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v právnej veci
navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831
154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti
odporcovi: N. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX U. Y. XXX, toho času na neznámom
mieste, zastúpenému ustanoveným opatrovníkom: I. I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane

odporcu: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02
Bratislava-Staré Mesto, právne zastúpeného: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, so sídlom Dobrovičova
13, 811 09 Bratislava, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 7 371,61 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcajepovinnýzaplatiťnavrhovateľovisumu3.699,99Eurspolusúrokom zomeškaniavovýške
8,75 % ročne zo sumy 3.699,99 Eur odo dňa 10.3.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.11.2013, sa navrhovateľ domáhal,
aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 7 371,61
€ s príslušenstvom.
Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že odporca uzavrel s jeho právnym
predchodcom, obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., IČO: 00 151

653, zmluvu o úvere, z ktorej si neplnil svoje povinnosti riadne a včas, a preto mu vznikol dlh vo výške
žalovanej sumy.
Uznesením zo dňa 12.02.2015, č.k. 9C/206/2014-78, súd ustanovil odporcovi opatrovníka, nakoľko jeho
pobyt nie je známy.
Na pojednávanie, konané dňa 09.04.2015, sa žiaden z účastníkov konania nedostavil ani nepožiadal o
jeho odročenie z dôležitého dôvodu.
Odporca ani jeho ustanovený opatrovník svoju neprítomnosť na konanom pojednávaní neospravedlnili

a k návrhu navrhovateľa na začatie konania sa žiadnym spôsobom nevyjadrili.
Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.04.2015, navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na
nariadenom pojednávaní, pričom na svojom návrhu na začatie konania trval v celom rozsahu.
Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.04.2015, ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom
pojednávaníajvedľajšíúčastníknastraneodporcu.Zároveňsavyjadrilknávrhunavrhovateľanazačatie
konania. Namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa, nakoľko neboli splnené podmienky, za ktorých mu

mohol jeho právny predchodca postúpiť pohľadávku proti odporcovi, ktorá je predmetom tohto konania.
Tiež poukázal na skutočnosť, že neboli splnené podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru,
poskytnutého právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi.Súd vykonal dokazovanie návrhom na začatie konania zo dňa 14.10.2013, jeho doplnením zo dňa
15.10.2014, zmluvou o úvere zo dňa 04.03.2008, všeobecnými obchodnými podmienkami právneho
predchodcu navrhovateľa, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 05.04.2013, prílohou k zmluve

o postúpení pohľadávok, vyhlásením predčasnej splatnosti poskytnutého úveru zo dňa 20.02.2013,
výpisom z úverového účtu odporcu, ďalšími listinami, založenými v spise, a zistil nasledovný skutkový
stav:
Odporcaakodlžníkdňa04.03.2008uzavrelsprávnympredchodcomnavrhovateľaakoveriteľomzmluvu
o splátkovom úvere č. 0352842148, na základe ktorej mu právny predchodca navrhovateľa poskytol

spotrebiteľský úver vo výške 200 000,00 Sk (6 638,79 €) s premenlivou úrokovou sadzbou vo výške
11,25% ročne, ktorý sa zaviazal vrátiť splátkami vo výške 2 856,00 Sk (94,80 €) mesačne, splatnými 10.
dňa v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 10.04.2008 a poslednej splátky dňa 10.02.2018.
Odporca si svoje povinnosti, vyplývajúce z uzavretej zmluvy o úvere, riadne a včas neplnil, preto právny
predchodca navrhovateľa dňa 19.02.2013 vyhlásil predčasnú splatnosť poskytnutého úveru a vyzval
odporcu, aby svoj dlh, vyplývajúci z uzavretej zmluvy o úvere, zaplatili do 10 dní od doručenia oznámenia

o vyhlásení predčasnej splatnosti poskytnutého úveru, pričom toto mu bolo doručené dňa 27.02.2013.
Právny predchodca navrhovateľa ako postupca dňa 28.03.2013 uzavrel s navrhovateľom ako
postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE, ktorej predmetom bolo aj postúpenie
jeho pohľadávky proti odporcom, vyplývajúcej z uzavretej zmluvy o úvere.
V zmysle návrhu na začatie konania, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, výpisu z úverového účtu

odporcu a špecifikácie žalovanej sumy zo dňa 15.10.2014 dlh odporcu ku dňu postúpenia pohľadávky
predstavoval nevrátenú časť poskytnutého úveru vo výške 6 375,43 €, úrok vo výške 948,34 € a poplatky
vo výške 47,84 €. Odporca zaplatil právnemu predchodcovi navrhovateľa splátky poskytnutého úveru
v celkovej výške 2 841,20 €.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov, účinného do 31.07.2008, teda v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len zákon

o spotrebiteľských úveroch), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd teda mal za preukázané, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o úvere.

Uzavretá zmluva o úvere však neobsahuje priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa
§ 7a ods. 2. Poskytnutý úver je preto potrebné v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Odporca je teda na základe uzavretej zmluvy o
úvere vrátiť právnemu predchodcovi navrhovateľa, resp. navrhovateľovi len sumu poskytnutého úveru.

V konaní nebolo sporné, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 6
638,79 €. V konaní taktiež nebolo sporné, že odporca zaplatil právnemu predchodcovi navrhovateľa
splátky poskytnutého úveru v celkovej výške 2 841,20 €. Rozdiel sumy poskytnutého úveru a sumy
zaplatených splátok poskytnutého úveru, teda časť poskytnutého úveru, ktorú je odporca povinný
právnemu predchodcovi vrátiť a do dnešného dňa ju nevrátil, predstavuje sumu vo výške 3 797,59 €

(6 638,79 € - 2 841,20 €).
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa)
orgán, rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania

alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.Vzhľadomnato,žepredmetomkonaniajenárokzospotrebiteľskejzmluvy,súdvzmysleust.§5bzákona
o ochrane spotrebiteľa súd skúmal, či nárok navrhovateľa, uplatnený v návrhu na začatie konania nie je
premlčaný, a dospel k záveru, že tento čiastočne premlčaný je.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)

a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 52 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Vzhľadom na to, že použitie ustanovení o premlčaní, obsiahnutých v Občianskom zákonníku, je na
prospech odporcu ako zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, súd ich použil napriek tomu, že ide o

zmluvu, ktorá sa spravuje Obchodným zákonníkom.
Rovnaký právny názor vyslovil napríklad Krajský súd v Žiline vo svojom rozsudku zo dňa 23.02.2015, č.k.
11Co/583/2014-94. Aplikáciu Občianskeho zákonníka v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách
potvrdila aj ďalšia rozhodovacia prax súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 25.01.2011, sp.zn. 5 MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu

v Trenčíne zo dňa 23.11.2011, sp.zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove
zo dňa 11.06.2013, sp.zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/26/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 19.06.2013, sp.zn. I. ÚS 402/2013).
Uvedené potvrdzuje aj novela ust. § 52 ods. 2 Občianskeho, vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku
alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktorá definitívne normatívne vyriešila otázku, či na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník

bude aplikovaný vždy, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, ručenia, zmluvnej pokuty, uznania
záväzku a podobne, aj keby spotrebiteľská zmluva bola upravená Obchodným zákonníkom. Hoci táto
novela je účinná až od 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom
je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho
zákonníkanaspotrebiteľskézáväzky(rozsudokKrajskéhosúduvŽilinezodňa23.02.2015, č.k.

11Co/583/2014-94).
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Vzhľadom na to, že poskytnutý úver je bezúročným a bez poplatkov, odporca bol povinný vrátiť ho 70

dohodnutými mesačnými splátkami a časťou 71. splátky vo výške 2,79 € (70 x 94,80 € + 2,79 € = 6
638,79 €), teda splátkami, splatnými od 10.04.2008 do 10.01.2014 vrátane, a časťou splátky, splatnej
dňa 10.02.2014. Odporca zaplatil právnemu predchodcovi navrhovateľa 29 dohodnutých mesačných
splátok a časť 30. splátky vo výške 92,00 € (29 x 94,80 € + 29,00 € = 2 841,20 €), teda splátky, splatné
od 10.04.2008 do 10.09.2010 vrátane, a časť splátky, splatnej dňa 10.10.2010.

Premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie splátky poskytnutého úveru, splatnej dňa
10.11.2010, začala plynúť dňa 11.11.2010 a uplynula dňa 11.11.2013. Vzhľadom na to, že návrh
navrhovateľa na začatie konania došiel súdu dňa 21.11.2013, nárok na zaplatenie splátky, splatnej dňa
10.11.2010, ako aj splátok splatných skôr, teda časti splátky, splatnej dňa 10.10.2010, je premlčaný.
Spolu je teda premlčaný nárok na zaplatenie časti žalovanej sumy vo výške 97,60 € (94,80 € + 2,80 €),

súd ho preto navrhovateľovi nemohol priznať a jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy považoval za
právne opodstatnený len vo výške 3 699,99 € (3 797,59 € - 97,60 €). Vo zvyšku návrh navrhovateľa na
začatie konania považoval súd za právne neopodstatnený a zamietol ho.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase vzniku omeškania odporcu so zaplatením
žalovanej sumy, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd teda spolu s nárokom na zaplatenie časti žalovanej sumy priznal navrhovateľovi aj nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania z nej odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty, poskytnutej právnym
predchodcom navrhovateľa odporcovi na vrátenie poskytnutého úveru pop vyhlásení jeho predčasnej
splatnosti.
Vedľajší účastník na strane odporcu namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa v konaní. Uviedol, že
neboli splnené podmienky, za ktorých mohol právny predchodca navrhovateľa ako banka postúpiť svoju

pohľadávku voči dlžníkovi navrhovateľovi. S touto námietkou sa však súd nestotožňuje.
Podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len zákon o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky

svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
V zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách banka môže svoju pohľadávku voči svojmu klientovi postúpiť
inej osobe len za splnenia určitých podmienok. Týmito podmienkami sú jednak skutočnosť, že klient
banky je v omeškaní so splnením svojho záväzku najmenej 90 dní, a jednak skutočnosť, že banka svojho

klienta na jeho omeškanie písomne upozorní. V konaní mal súd za preukázané, že právny predchodca
navrhovateľa písomne upozornil na skutočnosť, že je v omeškaní so splnením svojho záväzku, a vyzvala
ho na jeho zaplatenie najneskôr doručením oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti poskytnutého
úveru.Zároveňmalsúdzapreukázané,žeodporcavčasepostúpeniapohľadávkyprávnehopredchodcu
navrhovateľa voči nemu bol v omeškaní so zaplatením splatných splátok poskytnutého úveru najmenej

90 dní. Na postúpenie pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcovi preto boli splnené
podmienky, vyžadované zákonom o bankách.
Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrov,potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Vzhľadom na to, že úspech navrhovateľa a odporcu vo veci je vyrovnaný (50,19% - 49,81%), súd
žiadnemu z účastníkov, vrátane vedľajšieho účastníka na strane odporcu, nepriznal náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.