Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 4, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9Er/270/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112207796
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4112207796.3

Uznesenie

Okresný súd Nitra vo veci exekučného konania v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava 1, zast. advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o. so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát proti povinnej : Ľudmila Doktorová
- EKOSERVIS, Topoľčianska 45, 949 01 Nitra, IČO: 34 869 026, bytom: Topoľčianska 126/12, Nitra,
nar. 26.3.1961 na zaplatenie sumy 7 718,50 eur a príslušenstva o námietkach povinnej voči exekúcii

a trovám exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd námietkam povinnej proti exekúcii n e v y h o v u j e .
II. Súd námietkam povinnej proti trovám exekúcie n e v y h o v u j e.
III. Súd návrh povinnej na odklad exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

V predmetnom exekučnom konaní, ktoré sa začalo dňa 20.1.2012 spísaním návrhu na vykonanie

exekúcie vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so
sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, poverený súdny exekútor vydal v predmetnej
veci upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnej doručené do vlastných rúk dňa 24.9.2014.
Po obdržaní upovedomenia podala povinná voči nemu námietky proti exekúcii a trovám exekúcie, ktoré
boli doručené na poštovú prepravu dňa 8.10.2014. Súd konštatuje, že námietky boli podané včas.

Povinná vo svojom podaní zo dňa 8.10.2014 uviedla, že zmluva, ktorú uzatvárala s oprávneným je
spotrebiteľskou zmluvou, ktorá sa prieči dobrým mravom. Úver žiadala povinná na osobné - súkromné
účely. Pri poskytnutí úveru oprávnený neskúmal účel pôžičky, iba zisťoval, z čoho má príjem, preto
uviedla, že zo živnosti, aj keď si peniaze nepožičiavala na podnikanie. Podľa názoru povinnej súd nemal
exekútora vôbec poveriť vykonaním exekúcie, pretože exekučný titul - rozhodcovský rozsudok je v
rozpore so zákonom. Rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spôsobuje hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom.

Povinná ďalej namieta trovy exekúcie, ktoré považuje za nemorálne vzhľadom k výške pohľadávky ( 7
718,50 eur) a tvrdí, že plnením trov v požadovanej výške 4 260,- eur, resp. 8 631,60 eur by došlo k
bezdôvodnému obohateniu. Povinná na podporu svojho tvrdenia cituje rôzne súdne rozhodnutia.

Povinná podáva zároveň sťažnosť na exekútora, pretože podľa zákona mal sám oznámiť dôvody
na zastavenie exekúcie pre neprijateľnú rozhodcovskú doložku a tiež mal oznámiť pochybnosti o
nezaujatosti.

Nakoniec povinná žiada súd, aby povolil odklad exekúcie, pretože exekúcia nie je zákonná a možno
očakávať, že bude zastavená podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.Na výzvu súdu vyjadril sa k námietkam povinného oprávnený vyjadrením zo dňa 18.12.2014, v ktorom
uviedol, že dňa 20.10.2010 uzavrel s povinnou zmluvu o úvere č. 404200695, na základe ktorej jej bol
poskytnutý úver na výkon podnikania. Povinná v zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala, že

poskytované finančné prostriedky sú na tento účel. Z uvedeného je zrejmé, že zákon o spotrebiteľských
úveroch sa na uvedenú zmluvu o úvere nemôže vzťahovať. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinnou
následne poskytnutý úver použitý, oprávnený neskúma a dlžník nemá zo žiadneho zákona informačnú
povinnosť voči veriteľovi. Povinnému nemožno priznať postavenie spotrebiteľa s prihliadnutím na
skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzatvorená za účelom výkonu jej podnikania. Zo zmluvy o úvere

vyplýva, že povinná je živnostníkom, zapísaným v Živnostenskom registri, t.j. je podnikateľom podľa §
2 Obchodného zákonníka.

Oprávnený ďalej uvádza, že s povinnou dohodol nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej
povinná mala možnosť riešiť spor buď pred stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným
súdom Slovenskej republiky, teda rozhodcovská doložka v sebe obsahuje alternatívu, preto je platná.

Oprávnený je toho názoru, že predmetná rozhodcovská zmluva nie je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka, ani v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993. Uzavretie
zmluvy o úvere nebolo v predmetnom prípade podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy, jedná sa
teda o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

K sťažnosti povinnej na súdneho exekútora oprávnený citoval niekoľko uznesení súdov Slovenskej
republiky, podľa ktorých nebol dôvod vylúčiť súdneho exekútora JUDr. Krutého z jednotlivých exekúcii
z dôvodu, že niekedy v minulosti bol zamestnancom oprávneného. Táto skutočnosť nezakladá sama
osebe jeho pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o
jeho nezaujatosti a viedol by tak k jeho vylúčeniu. Navyše v tomto prípade sa jednalo o radového

zamestnanca ( t.j. nebol vedúcim zamestnancom, štatutárnym orgánom ani členom iného orgánu
spoločnosti) a jeho pracovné zaradenie neumožňovalo akokoľvek ovplyvňovať podnikateľskú činnosť
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Na základe uvedených skutočností oprávnený žiada súd, aby súd na
námietky povinnej neprihliadal.

Súd prípisom zo dňa 2.7.2015 požiadal súdneho exekútora na vyjadrenie k námietke zaujatosti a
predbežným trovám exekúcie, ktoré bolo dnešnému súdu doručené dňa 26.8.2015. Súdny exekútor
uviedol, že súdny exekútor má v zmysle platného právneho stavu len notifikačnú povinnosť, o svojom
vylúčení nerozhoduje a ani svoje vylúčenie súdu nemôže navrhovať. Podľa platnej právnej úpravy o
predmetnej otázke rozhoduje výlučne súd. Na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS

322/2010 - 37 zo dňa 13.4.2011 bol upozornený právny zástupca oprávneného pri spisovaní zápisnice
o návrhu na vykonanie exekúcie a súdny exekútor naň reagoval aj v jeho žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci. Poverenie na vykonanie exekúcie mu súdom bolo
udelené. S poukazom na uvedené sa súdny exekútor necíti byť zaujatým voči ktorémukoľvek účastníkovi
exekučného konania. Súdny exekútor ďalej uvádza, že podľa ustanovení Exekučného poriadku nemá

právomoc skúmať ani rizhoidoivať o hmotnoprávnych nárokoch účastníkov konania, nakoľko tieto
preskúmava exekučný súd. Rovnako skutočnosť, či sa jedná o spotrebiteľský spor posudzuje výlučne
exekučný súd. V súlade s ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku sa mienia dôvody na zastavenie
exekúcie v procesnoprávnom ponímaní, pričom o žiadnych takýchto dôvodoch na zastavenie exekúcie
v danej veci si nebol vedomý. Je toho názoru, že exekúciu vykonáva plne v súlade s Exekučným

poriadkom a podľa poverenia udeleného príslušným súdom.

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný
poriadok, ďalej ako EP ) v platnom znení, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po

vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému
a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Podľa § 50
ods. 4 EP, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.Podľa § 36 ods. 1 EP, exekučné konanie sa začína na návrh. Podľa § 36 ods. 2 EP exekučné konanie
sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže

začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Podľa § 38 ods. 2 EP, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Lehota na podanie námietok proti exekúcii je 14 - dňová a začína plynúť od doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie povinnému. Doručenie musí byť vykonané riadne a ak sa nedoručilo predpísaným
spôsobom, lehota na podanie námietok vôbec nezačne plynúť. Táto lehota je lehotou zákonnou a
nemožno ju predlžovať ani skracovať. Je lehotou procesnou. To znamená, že stačí, ak sú námietky
podané na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon účastníka doručiť. Na
zachovanie lehoty sa vyžaduje, aby námietky boli podané u exekútora. V exekučnom konaní je vylúčené

odpustiť zmeškanie lehoty, a preto nie je možné odpustiť ani zmeškanie lehoty na podanie námietok.

Ak sú námietky podané oneskorene, neoprávnenou osobou, bez odôvodnenia, alebo sú
neopodstatnené, súd ich uznesením zamietne. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že námietky
povinného proti exekúcii boli podané v zákonnej lehote.

Účelom konania o námietkach proti exekúcii podľa ust. § 50 ods. 1 EP je zastavenie exekúcie, ktorá
je neprípustná v dôsledku zániku vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu, alebo ak nejaká
okolnosť bráni jeho vymáhateľnosti, alebo ak je tu iný dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná.

Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii tak, ako to už bolo
uvedené vyššie. Neprípustnou exekúciu možno napríklad rozumieť exekúciu, ak je vedená v rozpore
so zákonom; je vedená vo väčšom rozsahu, ako je vymáhaná pohľadávka, jej príslušenstvo a trovy
exekúcie; je vedená zákonom neaprobovaným spôsobom; je exekvovaná vec, ktorá je z exekúcie
vylúčená. Zo všetkých skutočností, ktoré nastanú po začatí exekúcie, musí súdny exekútor vyvodiť

dôsledky tak, aby nedošlo k neprípustnosti exekúcie.

Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je
existencia riadneho exekučného titulu. Exekučným titulom môžu byť, okrem rozhodnutí súdov (§ 41 ods.
1 EP), aj rozhodnutia iných orgánov alebo iné verejné listiny (§ 41 ods. 2 EP). Exekučný súd môže

zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul kedykoľvek počas exekučného konania a v prípade
zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu
môže súd aj bez návrhu zastaviť.

Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že oprávnený predložil ako exekučný titul právoplatný

rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06327/11 zo dňa 21.7.2011 na sumu
7718,50 eur a príslušenstvo.

Uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 9Er/270/2012 - 12 zo dňa 22.10.2012 súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Na základe odvolania oprávneného voči predmetnému

rozhodnutiu rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 9CoE/89/2013 - 35 zo dňa 30.8.2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2013 tak, že odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd opätovne preskúmal zmluvu o úvere zo dňa 20.10.2010 vrátane rozhodcovskej zmluvy zo dňa

20.10.2010 a vyhodnotil úver ako úver poskytnutý fyzickej osobe - živnostníkovi, nakoľko v zmluve
o úvere povinná uviedla svoje IČO: 34 869 026, číslo živnostenského registra: 403 14478. Následne
Okresný súd Nitra dňa 4.8.2014 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5403 155364 súdnemu
exekútorovi.

V danom prípade neboli naplnené predpoklady citovaného zákonného ustanovenia (§ 50 ods. 1
EP), teda po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti nároku
oprávneného a neexistujú dôvody, pre ktoré by mohla byť exekúcia neprípustná. Ku dňu začatiaexekučného konania nebola pohľadávka oprávneného uhradená riadne a včas a oprávnený podal svoj
návrh na vykonanie exekúcie dôvodne.

Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil námietky povinnej ako nedôvodné, preto s poukazom na uvedené
dôvody im súd nevyhovel.

Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom od 1.11.2013, účastník konania môže vzniesť
u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie.

O námietkach rozhoduje súd ( § 45 ). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie
je prípustné odvolanie.

Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení
(ďalej len Exekučný poriadok ), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena,náhradahotových výdavkovanáhradazastratučasu.Akjeexekútorplatiteľomdanezpridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( § 196). Oprávnený a exekútor majú nárok

na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie,
najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Podľa § 4 cit. vyhl. základom na určenie odmeny

súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej
pohľadávky, ak nie je ďalej ustanovené inak ( § 6, § 14 až 16).

Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona,
patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.

Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že súdny exekútor povinného riadne upovedomil o začatí
exekúcie a taktiež i o výške predbežných trov exekúcie. Súdny exekútor predbežné trovy exekúcie v
upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 18.9.2014 určil na sumu 4 260,- eur: odmena súdneho exekútora
3 513,20 eur, odmena za spísanie notárskej zápisnice 16,60 eur, náhrada hotových výdavkov a náhrady

za stratu času vo výške 20,- eur ( poštovné, cestovné, internetové a telekomunikačné poplatky, náhrada
za stratu času), DPH 20%: 710,- eur.

Súdny exekútor sa vyjadril k namietaným trovám exekúcie v odpovedi na výzvu súdu zo dňa 24.8.2015,
kde uviedol, že v zmysle ust. § 4 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. je základom na určenie odmeny súdneho

exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky,
ak ďalej nie je ustanovené inak. Súčasťou pohľadávky sú v zmysle platnej legislatívy okerem istiny úroky
z omeškania a ďalšie jej príslušenstvo, t.j. v prípade, že súdny exekútor počas vykonávania exekúcie
vymôže pre oprávneného úroky z omeškania a ďalšie príslušenstvo jej pohľadávky, patrí mu odmena aj
v tejto časti. Predmetné ustanovenie nie je možné vykladať tým spôsobom, že exekútor nie je oprávnený

si účtovať aj odmenu z úrokov z omeškania a trov konania.

Výška pohľadávky oprávneného vrátane príslušenstva predstavovala ku dňu vydania upovedomenia o
začatí exekúcie, t.j. 8.7.2015, celkovú sumu 35 131,84 eur ( istina vo výške 7 718,50 eur, úroky vyčíslené
ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 25 568,59 eur, ďalšie príslušenstvo vo výške

1 844,75 eur), pričom 20% o základu na určenie predstavuje v tomto prípade 3 513,20 eur.

Súd v konaní o námietkach proti trovám exekúcie skúma zákonnosť a dôvodnosť vypočítaných
predbežných trov exekúcie. Trovy uvedené v upovedomení o začatí exekúcie sú vždy trovami
predbežnými. Skutočná výška trov exekúcie sa dá presne určiť až po skončení exekučného konania a

ich výška sa môže líšiť od predbežných trov exekúcie, čo je v praxi veľmi častým javom - suma trov
exekúcie sa môže ešte ďalej zvýšiť v závislosti od nákladov, ktoré pri vykonávaní exekúcie vzniknú, ale
taktiež nemusí dosiahnuť sumu uvedenú v upovedomení, ak povinný svoju pohľadávku uhradí. Povinný
sám má možnosť svojím konaním, či nekonaním podstatne ovplyvniť skutočnú výšku trov exekúcie.Súd poukazuje na skutočnosť, že oprávnený podal svoj návrh na vykonanie exekúcie dôvodne a za čas
trvania exekúcie vznikli súdnemu exekútorovi preukázateľné hotové výdavky.

Účelom exekučného konania je nútený výkon povinnosti, vyplývajúcej z exekučného titulu za zákonom
stanovených podmienok. Ak súdny exekútor vykonáva úkony exekučnej činnosti v súlade so zákonom,
ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov takto vykonávanej
exekúcie.

Vzhľadom na to, že súdny exekútor pri určovaní predbežných trov exekúcie postupoval v súlade s
ustanoveniami Exekučného poriadku, citovanej vyhlášky a zákona o DPH, súd námietkam povinného
proti trovám exekúcie ako neopodstatneným nevyhovel. Vychádzajúc z citovaných zákonných
ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Podľa § 56 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekútorskej činnosti ( Exekučný
poriadok ) v platnom znení na návrh povinného môže súd ( §45 ) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný
bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho
aleboprepríslušníkovjehorodiny zvlášťnepriaznivénásledkyaoprávnenýbynebolodkladomexekúcie

vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

Podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená ( § 57).

Súd dospel k záveru, že návrhu na odklad exekúcie nie je možné vyhovieť, nakoľko v danej veci nie sú
dôvody, ktoré pre povolenie odkladu exekúcie stanovuje Exekučný poriadok. Súd poukazuje na to, že
Exekučný poriadok umožňuje povoliť odklad exekúcie len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone (§
56 EP), pričom osobitne zákon rieši odklad exekúcie z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude
zastavená. Takýto dôvod v danej veci vzhľadom k uzneseniu o zamietnutí námietok povinnej odpadol.

Súd na základe vyššie uvedených skutočností s odkazom na ustanovenie § 56 ods. 2 Exekučného
poriadku dospel k záveru, že neexistuje žiadna právna skutočnosť, ktorá by zákonne zdôvodňovala
vyhovieť návrhu povinnej na odklad exekúcie, preto rozhodol tak, ako je ustanovené vo výroku tohto
uznesenia.

K sťažnosti povinnej na súdneho exekútora, že podľa zákona mal sám oznámiť dôvody na zastavenie
exekúcie pre neprijateľnú rozhodcovskú doložku, ak sa mu vo veľkom počte už doručili uznesenia o
neprijateľnej rozhodcovskej doložke a tiež mal oznámiť pochybnosti o nezaujatosti, ju súd odkazuje na
Slovenskú komoru exekútorov so sídlom v Bratislave, ktorá inštitúcia v súlade s ust. § 218 a Exekučného

poriadku rieši sťažnosti fyzických a právnických osôb na činnosť exekútorov. Súdny exekútor sa
vysporiadal s výhradami povinnej voči jeho osobe vo svojom vyjadrení zo dňa 24.8.2015, s ktorým sa
súd stotožnil.

Súd na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol tak, ako je ustanovené vo výroku tohto

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie podľa § 374 ods. 4 zák.č.99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len O.s.p.) v platnom znení na Okresný súd Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.