Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 8, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/143/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204661
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113204661.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený spoločnosťou
FridrichPaľko,s.r.o.,IČO36864421,sosídlomGrösslingova4,Bratislava,protižalovanému:Slovenská
republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO 00 166 073, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody 175,00 € a nemajetkovej ujmy 608,52 €, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou dňa 27.9.2012 na Okresný súd Senica domáhal, aby súd medzitýmnym

rozsudkom určil že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Senica, pretože tento nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho
exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 3440030 dlžníčkou (povinnou) IH., (kde po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX1147/2004) v zákonom
stanovenej 30-dňovej lehote, a aby rozsudkom rozhodol že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z
titulu majetkovej škody sumu 175,00 €, a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 608,52 €, do troch dní

od právoplatnosti rozsudku, a aby uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.
Žalobca uviedol že je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť
v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov, a v pozícii oprávneného v exekučnom
konaní navrhol písomným podaním postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo
Zmluvy o úvere č. 3440030 dlžníčkou B., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX1147/2004. Súdny exekútor postupoval podľa procesnej

úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku a predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom Okresnému súdu Senica, požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod
č. 5205*013946. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Podľa žalobcu v predmetnom prípade

neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi
dlhej dobe; popísaný postup exekučného súdu hodnotí žalobca ako nesprávny a v rozpore so
zákonom (§ 44, ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od 1.12.2006 § 44, ods. 8 Exekučného poriadku),pretože v predmetnom prípade neexistuje okolnosť ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože

počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa žalobca počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva
zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR - z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla
majetková škoda v sume 175,00 € predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s

jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca
vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému sumu 70,00 €, na udržiavanie a správu informačného systému sumu
40,00 €, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,00 €, na
administratívne spracovanie urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené

s vyhotovením adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s
urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,00 €. Zároveň si žalobca uplatňuje
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 608,52 €, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na súdnu ochranu zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručené čl. 6, ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je

dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané §
44 Exekučného poriadku, a správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora,
čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Potreba náhrady nemajetkovej
ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej

nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti

s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 608,52 €, teda 55,32 € za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu, a to na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, podľa
ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 €. Žalobca uviedol, že postupoval podľa § 15, ods. 1
zák.č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku

na náhradu škody - žalovaný však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Vec bola Uznesením Krajského súdu v Trnave č. 23NcC/50/2012-20 zo dňa 14.11.2012 prikázaná na
prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava.

Okresný súd Trnava Uznesením č. 8C/9/2013-27 zo dňa 12.2.2013 vec vylúčil na samostatné konanie.

Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 12.9.2013 v ktorom uviedol že žalobca v
žalobe síce uviedol časť dôkazov (najmä odkazuje na exekučný spis), ale v skutočnosti prenáša
celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať sám. Zo žaloby nie

je jednoznačne jasné na základe akého titulu si žalobca uplatňuje náhradu škody, keď v žalobe
sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje nárok, pričom
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu
- túto právomoc má napr. predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Dňa 23.4.2012 boli žalovanému
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012, a

vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby je zrejmé, že
žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, keď poškodený sa môže práva na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa
prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - preto ide o predčasne
uplatnený nárok na súde. Žalobca naviac neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie

podaných žiadostí, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody o
ktorého prerokovanie sám požiadal. Nárok žalobcu nepovažuje žalovaný za predbežne prerokovaný.
K nesprávnemu úradnému postupu žalovaný uviedol, že v jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd
rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch ak pôvodný súdny exekútor neposkytol
exekučnému súdu plnú súčinnosť, a súd potom objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu
na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách

exekúcie pôvodného súdneho exekútora, a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný
spis pôvodného exekútora. Vzhľadom na povahu úkonu, zákonom stanovenú lehotu, lehotu v ktorej sa
rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať i iné úkony, nie je možné nerozhodnutie o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za
nesprávnyúradnýpostup.Podľa§9,ods.2zák.č.514/2003Z.z.priposudzovanínesprávnehoúradného

postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v
disciplinárnom konaní ktorým sa rozhodlo o tom že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva ktorým sa rozhodlo že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo

z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti ktorým Ústavný súd konštatoval
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V prípade, ak mala žalobcovi
vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v tom, že o návrhu na zmenu
súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote, vzniesol žalovaný námietku premlčania tohto
nároku, ak došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred

dňom 23.4.2009. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov,
ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch
spojených so stratou času zamestnanca, pričom neuvádza či sa jedná o skutočnú škodu alebo ušlý
zisk; paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného,
ani za ušlý majetkový prospech. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami / skutočnosťami, ktoré

preukážu požadovaný nárok - žalobca nepreukázal jednak vznik škody, ani jej výšku. Vo vzťahu k nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej
ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba; žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských aktivít

a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované, a tiež nespresnil v čom a ako situácia „ovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo z
uvedených žalôb nevyplýva, preto žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako
ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Podnikateľská činnosť žalobcu podnietila

zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, žalobca je vnímaný
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb, a v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie
žalobcu,atonajmävprípadenávrhunavykonanieexekúcie,kdevprípadežalobcuautomatickynastáva
zvýšenérizikoohrozeniaaleboporušeniaprávaspotrebiteľa.Sprihliadnutímnapopísanúcharakteristiku

podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keď uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť
práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu a súčasne v takejto situácii platí,
že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované
za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej

ujmy voči štátu. Žalovaný ďalej uviedol že na základe uvedených skutočností zastáva názor, že žalobca
nepreukázal že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu. Pre nepreukázanie splnenia základných podmienok pre
priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. žalovaný považuje žalobu za právne

neopodstatnenú a žiada, aby ju súd zamietol.

Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil k nahliadnutiu znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014
vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave, znaleckým ústavom, ktorý je uložený v 1Spr
V/143/2014 tunajšieho súdu. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že úlohou znalca je určiť výšku

majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami
okresných súdov SR v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt
a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní (znalecký posudok bol vypracovaný zo
obdobie rokov 2009 až 2012). Podľa záverov znaleckého posudku majetková ujma žalobcu pri typochžaloby NZP a NP je vo výške 30,76 € (mzdové náklady 4,15 €, náklady na tlač 5,31 €, náklady na úpravu
informačného systému 13,86 €, náklady za poštovné 3,01 €, náklady na telekomunikačné služby 4,43
€), pri typoch žaloby ZE je vo výške 31,68 € (mzdové náklady 5,07 €, náklady na tlač 5,31 €, náklady

na úpravu informačného systému 13,86 €, náklady za poštovné 3,01 €, náklady na telekomunikačné
služby 4,43 €).

Žalovaný sa vo veci, konkrétne ku znaleckému posudku uloženému v 1Spr V/143/2014 tunajšieho
súdu (predložený žalobcom), vyjadril podaním došlým súdu dňa 14.4.2014 v ktorom uviedol že

znalecký posudok považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý preukázať vznik a existenciu
majetkovej škody žalobcu. Poukázal na skutočnosť že znalecký posudok dal vypracovať žalobca,
pričom žalovaný nemal možnosť participovať na postupe pri jeho vypracúvaní (preto odpovedá výlučne
na otázky žalobcu, bez prihliadnutia na možné argumenty žalovaného); znalecký posudok je naviac
vypracovaný iba na základe informácií dodaných žalobcom. Znalecký posudok je vo svojej podstate
bezpredmetný, nakoľko predmetom konania je prioritne dokazovanie otázky či v postupe okresného

súdu došlo alebo nedošlo k pochybeniu - vo viacerých skončených konaniach však už bolo konštatované
že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty nesprávneho úradného postupu zo strany exekučných súdov.
Ďalej uviedol že úradný postup exekučných súdov nie je v jednotlivých konaniach identický, preto mal
byť vypracovaný znalecký posudok za účelom zistenia konkrétnej škody jednotlivo, pre každé exekučné
konanie.

Z obsahu spisu Okresného súdu Skalica sp.zn. 2Er/2849/2008 súd zistil že dňa 8.12.2004 bola
Okresnému súdu Skalica doručená žiadosť súdnej exekútorky Mgr. G. o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnej B. pre vymoženie pohľadávky
10.500,- Sk s príslušenstvom. Okresný súd Senica (na ktorý toho času prešla agenda Okresného

súdu Skalica) poveril poverením č. 5205 013946 zo dňa 21.1.2005 vykonaním exekúcie súdnu
exekútorku JUDr. G.. Podaním došlým súdu dňa 6.7.2009 súdna exekútorka JUDr. G. navrhla exekučné
konanie zastaviť. Žalobca ako oprávnený podaním došlým súdu dňa 22.11.2010 navrhol zmenu súdnej
exekútorky JUDr. G. a žiadal poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. A..
Okresný súd Skalica Uznesením č. 2Er/2849/2008-22 zo dňa 3.11.2011, v spojení s Uznesením

KrajskéhosúduvTrnaveč.21CoE/171/2012-60zodňa31.1.2013,avspojenísUznesenímNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 5 Oboer 269/2013, 5 OboE 108/2013-89 zo dňa 17.7.2014, exekúciu
vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke
náhradu trov exekúcie. Súdna exekútorka JUDr. G. dňa 9.7.2014 vrátila súdu poverenie.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a, ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor).
Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156, ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku; miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
tunajšieho súdu v zákonnej lehote.

Účastníci konania resp. ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s vyjadreniami účastníkov konania,
oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Skalica sp.zn. 2Er/2849/2008, so znaleckým
posudkom č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 vypracovaným Ekonomickou univerzitou v Bratislave, ako i s

obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Dňa 8.12.2004 bola Okresnému súdu Skalica doručená žiadosť súdnej exekútorky Mgr. G. o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnej B. pre vymoženie
pohľadávky 10.500,- Sk s príslušenstvom. Okresný súd Senica (na ktorý toho času prešla agenda
Okresného súdu Skalica) poveril poverením č. 5205 013946 zo dňa 21.1.2005 vykonaním exekúcie

súdnu exekútorku JUDr. G.. Podaním došlým súdu dňa 6.7.2009 súdna exekútorka JUDr. G. navrhla
exekučné konanie zastaviť.
Žalobca ako oprávnený podaním došlým súdu dňa 22.11.2010 navrhol zmenu súdnej exekútorky JUDr.
G., a žiadal poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. A..
Okresný súd Skalica Uznesením č. 2Er/2849/2008-22 zo dňa 3.11.2011, v spojení s Uznesením

KrajskéhosúduvTrnaveč.21CoE/171/2012-60zodňa31.1.2013,avspojenísUznesenímNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 5 Oboer 269/2013, 5 OboE 108/2013-89 zo dňa 17.7.2014, exekúciu
vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke
náhradu trov exekúcie.Súdna exekútorka JUDr. G. dňa 9.7.2014 vrátila súdu poverenie.
Žalobca sa domáhal náhrady majetkovej škody 175,00 € - vyčíslil ju ako účelne vynaložené náklady
spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období

ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej vo výške 70,00 €, na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,00
€, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom vo výške 50,00 €, a na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovovaním urgencií adresovaných exekučnému súdu a na poštové a telekomunikačné

výdaje vo výške 15,00 €.
Žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy 608,52 € - vyčíslil ju vo výške 55,32 € za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu (na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu podľa ktorej
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške cca. 663,88 €).
Žalobca nepreukázal že by počas doby od doručenia žiadosti na zmenu exekútora na vykonanie

exekúcie do rozhodnutia súdu bol neistote, nepreukázal hrozbu škody, nepreukázal riziko ohrozujúce
konečnévymoženiepohľadávky,nepreukázalževpostupeOkresnéhosúduSkalica/Senicabolizistené
pochybenia a prieťahy.

Podľa § 3, ods. 1, písm. d) zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci (v znení platnom ku dňu doručenia žiadosti o zmenu exekútora) štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3, ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v
zneníplatnomkudňudoručeniažiadostiozmenuexekútora)zodpovednostipodľaodseku1sanemožno

zbaviť.
Podľa § 4, ods. 1, písm. a), bod 1. zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci (v znení platnom ku dňu doručenia žiadosti o zmenu exekútora) vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom

konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu doručenia žiadosti o zmenu exekútora) štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9, ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu doručenia žiadosti o zmenu exekútora) právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu doručenia žiadosti o zmenu exekútora) nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu doručenia žiadosti o zmenu exekútora) ak príslušný orgán neuspokojí nárok

na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu doručenia žiadosti o zmenu exekútora) uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17, ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (v znení platnom ku dňu doručenia žiadosti o zmenu exekútora) v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenúnezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19, ods. 1, veta prvá zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (v znení platnom ku dňu doručenia žiadosti o zmenu exekútora) právo na náhradu škody
sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Podľa § 19, ods. 3 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu doručenia žiadosti o zmenu exekútora) lehota neplynie počas predbežného

prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však
počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44, ods. 7 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (v znení platnom
ku dňu doručenia žiadosti o zmenu exekútora) oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného
konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd

rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktoré mu mali byť
spôsobené nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Skalica (spis bol na istý čas odstúpený z

dôvodu prechodu výkonu súdnictva na Okresný súd Senica) v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn.
2Er/2849/2008, keď nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že súd nerozhodol o žiadosti na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase; žalovaný poukázal na skutočnosť že samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.
Dňa 8.12.2004 bola Okresnému súdu Skalica doručená žiadosť súdnej exekútorky Mgr. G. o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnej B., pre vymoženie
pohľadávky 10.500,- Sk s príslušenstvom. Okresný súd Senica (na ktorý toho času prešla agenda
Okresného súdu Skalica) poveril poverením č. 5205 013946 zo dňa 21.1.2005 vykonaním exekúcie
súdnu exekútorku JUDr. G. Podaním došlým súdu dňa 6.7.2009 súdna exekútorka JUDr. G. navrhla
exekučné konanie zastaviť.

Žalobca ako oprávnený podaním došlým súdu dňa 22.11.2010 navrhol zmenu súdnej exekútorky
JUDr. G., a žiadal poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. A.. Okresný súd Skalica
Uznesením č. 2Er/2849/2008-22 zo dňa 3.11.2011, v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave č.
21CoE/171/2012-60 zo dňa 31.1.2013, a v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. 5 Oboer 269/2013, 5 OboE 108/2013-89 zo dňa 17.7.2014, exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu

zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie. Súdna
exekútorka JUDr. G. dňa 9.7.2014 vrátila súdu poverenie.
Žiadosťouopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodydoručenoužalovanémupožiadalžalobca
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnenej v prejednávanej veci - žalovaný na
uvedenúžiadosťopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyneodpovedalzdôvodu,žežalobca

neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť, čím bol proces predbežného
prerokovaniazmarený;včaserozhodovaniasúduuplynulašesťmesačnálehotaododňaprijatiažiadosti,
preto žalobu nemohol súd považovať za predčasnú.
Podľa § 9, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pričom za nesprávny úradný

postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb
a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku škôd ktoré boli vyvolané
inou činnosťou orgánov verejnej moci než rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom je tak

činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde
k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo k
porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá objektívnu
zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch podmienok,
a to 1/ nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, 2/ vznik škody poškodenému a

3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaní, a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní,
ktorý smeruje síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí.Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie
kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť
hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený. Dňa 22.11.2010 bol
Okresnému súdu doručený návrh na zmenu súdneho exekútora - Uznesením č. 2Er/2849/2008-22
zo dňa 3.11.2011, v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave č. 21CoE/171/2012-60 zo dňa
31.1.2013, a v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 5 Oboer 269/2013,

5 OboE 108/2013-89 zo dňa 17.7.2014, exekúciu vyhlásil za neprípustnú, a exekučné konanie bolo
zastavené.
S ohľadom na znenie intertemporálneho ustanovenia § 240, ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) sa na takéto konanie vzťahovala právna úprava
ktorá ustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného
na zmenu súdneho exekútora. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie,

neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské
práva. Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností
a ukladať súdu zákonodarcom lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho
ktorého prípadu. K rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora je potrebné vyjadrenie od navrhovaného
exekútora, tiež sú potrebné podklady od pôvodného exekútora, a bez potrebných podkladov nie je

možné včas rozhodnúť (reálne nebolo možné ich zabezpečiť v lehote 30 dní); v rámci exekučného
konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov - po ich doručení bolo vo veci
rozhodnuté. Objektívne nie je možné vždy rozhodnúť v zákonnej lehote, nakoľko je potrebné skúmať aj
dôležitosť rozhodnutia pre ďalšie vzťahy účastníkov konania a priebeh konania. Rozhodovanie o zmene
súdneho exekútora nijako vzťahy medzi účastníkmi konania nemení a jeho vplyv na priebeh konania

nebol preukázaný. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas doby od podania žiadosti
na zmenu súdneho exekútora bol v neistote a že by mu hrozila akákoľvek škoda - účinky pôvodného
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované aj v prípade žiadosti oprávneného
o zmenu súdneho exekútora. Rovnako žalobca nepreukázal že doba od doručenia žiadosti o zmenu
súdneho exekútora viedla k strate jeho legitímnych očakávaní že nastane zákonom predpokladaný stav,

a že vyvolala riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. V zmysle judikatúry Ústavného súdu
SR nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko pojem zbytočné prieťahy je pojem
autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S poukazom na konkrétne
okolnosti prípadu sa postup Okresného súdu Senica nevyznačuje takými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy vzhľadom na objektívne dôvody (vykonanie potrebných úkonov zo
strany súdu nevyhnutných pre rozhodnutie súdu). Navyše aj po podaní návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora mal a mohol pôvodný súdny exekútor v záujme zachovania kontinuity konania
pokračovať vo vymáhaní pohľadávky od povinnej, na ktoré mal poverenie. V postupe Okresného
súdu Senica neboli zistené žiadne také pochybenia, ktoré by viedli ku konštatovaniu že sa dopustil

nesprávneho úradného postupu, a z pohľadu súdnictva vzhľadom na dôležitosť rozhodnutia sa o
dobe rozhodovania súdu sa dá hovoriť ako o prijateľnom časovom intervale. Vzhľadom k uvedeným
konštatovaniam je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to
nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ktorý nebol v konaní preukázaný.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca

relevantným spôsobom nepreukázal ich vznik, pričom účastníci konania majú procesnú dôkaznú
povinnosť (povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností), keď procesným dôsledkom
spojeným s dôkaznou povinnosťou je neunesenie dôkazného bremena. Účastník ktorý neoznačil dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola
inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo

skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa žalobcovi
nepodarilo dostatočne preukázať že by mu v súvislosti s postupom súdu v exekučnej veci vznikla ním
požadovaná škoda či ujma, a neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti na základe ktorých by bolo možné
(podľa zákonom určených kritérií) posúdiť vznik a rozsah škody či ujmy. V tejto súvislosti súd konštatuje,
že znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave,

znaleckým ústavom (na ktorý ako na dôkaz o vzniku a výške majetkovej škody odkazuje žalobca) sa
nedá považovať za dôkaz o vzniku škody a jej výške v tomto konkrétnom prípade - v znaleckom posudku
je vyčíslená výška škody ktorá mala žalobcovi vzniknúť iba všeobecne, nie však pre konkrétny súdený
prípad.V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci by stačilo
iba aj prípadné konštatovanie porušenia práva, a nie sú dané dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch, s prihliadnutím na dôvody uvedené vyššie. Rovnako ako pri vzniku majetkovej škody

je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať (!) vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti
nazákladektorýchbybolomožnépodľazákonomurčenýchkritériíposúdiťvznikarozsahujmy.Samotné
vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie
kontaktu oprávneného (resp. exekútora) s povinným, a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti
povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred

rozhodnutím v základnom konaní. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a
nepostačuje ak je len sprostredkovaný; pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina vzniku škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu - takáto skutočnosť v súdenej veci nebola preukázaná. Preto, ak
by aj žalobcovi vznikla majetková škoda a nemajetková ujma, nebola preukázaná súvislosť ich vzniku

s postupom súdu v exekučnej veci.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, t.j. nepreukázanie nesprávneho úradného postupu,
nedostatočné preukázanie vzniku škody / nemajetkovej ujmy a jej výšky, chýbajúca príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody / nemajetkovej ujmy, súd návrh žalobcu na
náhradu škody a priznanie nemajetkovej ujmy považoval za neopodstatnený, a preto ho zamietol.

Vzhľadom k tomu, že žalovanému plne úspešnému v spore nevznikli trovy konania, resp. o ich náhradu
nepožiadal (§ 151, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), súd rozhodol tak, že náhradu trov konania
mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému

súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.