Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 3, 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 8C/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415200378
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Iveta Bebejová

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5415200378.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou Mgr. Ivetou Bebejovou v právnej veci navrhovateľa: Z. S.

nar. XX.XX.XXXX, s trvalým K. O. H., J. XXXX/XX, K. G. Ž., E. XXX, proti odporkyni: S. S. rod. H.
nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom O. H., J. XXXX/XX, K. G. Ž., E. XXX, zastúpená JUDr. Antonom
Slamkom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, v konaní o návrhu na rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

SúdmanželstvonavrhovateľaZ.S.aodporkyneS.Á.S.V..H.,uzavretéXX.XX.XXXXvPárnici,zapísané
v knihe manželstiev Matričného úradu v Párnici, vo zväzku 2, ročník 1971, na strane 25, pod poradovým
číslom 8 r o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd 06.02.2015 navrhovateľ žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo
uzavreté s odporkyňou XX.XX.XXXX v Párnici. V odôvodnení návrhu ďalej uviedol, že manželstvo
je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Párnici vo zv. 2, ročník 1971, na str. 25, pod
poradovýmčíslom8.ObajamanželiasúštátniobčaniaSRauobochideoprvémanželstvo.Ichposledné
spoločné bydlisko je na adrese Ž., E.Á. XXX. Manželstvo uzavreli po ročnej známosti z lásky. Manželské
spolunažívanie bolo medzi nimi spočiatku harmonické. Narodili sa im tri deti a to dcéra X., ktorá zomrela

ako trojročná, L. nar. XX.XX.XXXX a syn Z. nar. XX.XX.XXXX. Obe deti v súčasnosti žijú v zahraničí.
Manželské nedorozumenia medzi nimi začali vznikať približne pred desiatimi rokmi, keď sa presťahovali
z bytu z O. H. do rodinného domu v Ž.. Problémy a nedorozumenia začali vznikať kvôli financiám a
spoločnému hospodáreniu, pretože im vznikli väčšie výdavky. On obýva prízemie domu a odporkyňa
býva sama na poschodí v dome. Manželstvo neplní svoje funkcie už niekoľko rokov a každý z nich
hospodári samostatne. On si sám varí, perie, žehlí. Tieto Vianoce tiež trávil sám. Odporkyňa mu nadáva
do senilných, hnusných a pedantných dedkov. Vôbec si ho neváži a spolu skoro vôbec nekomunikujú. Už

nemá záujem o obnovenie spolužitia a je rozhodnutý vzťah ukončiť rozvodom, pretože ich manželstvo
je vážne rozvrátené a niet žiadneho predpokladu, že by mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to podaním doručeným
súdu 04.03.2015 (čl. 16). Uviedla, že nemá záujem na rozvode manželstva, má záujem na jeho
udržaní. Po 44-ročnom trvaní manželstva sú manželia navzájom prepojení citovo aj materiálne a tieto

väzby doposiaľ trvajú. Odporkyňa návrh považuje za predčasný, po krátkodobom emočnom prežití
nedorozumenia a hádky, ktoré však neboli založené na skutočných rozporoch. Navrhla, aby im bola
poskytnutá lehota, počas ktorej by obnovili vzájomné vzťahy v zmysle kultúry úcty a vďačnosti tak, ako
to bolo v predchádzajúcom období keď to fungovalo, pretože ona má za to, že to fungovať bude.Na pojednávaní 12.03.2015 (čl.18) navrhovateľ na podanom návrhu zotrvával s tým, že nevidí možnosť,

žeby sa niečo zmenilo. Žijú s manželkou v spoločnom rodinnom dome, ale oddelene. Manželka je na
hornom poschodí a on zase na dolnom. Takto žijú už dlhú dobu, asi 4-5 rokov dozadu. Sama manželka
sa takto rozhodla, že od neho odíde na horné poschodie. On nevie kvôli čomu tak urobila, nezisťoval to.
Manželku si váži, myslí si, že je pracovitá, ale robí len to čo ju baví. Je šikovná v háčkovaní, štrikovaní, on
však doma zabezpečoval domácnosť, aj varil, pral a riadil. Manželka bola zvyknutá na toto. Aj v robote

hovorila, že má na to ľudí. Aj keď bola v kúpeľoch, tak v dome porobil poriadky. Potom bol ale problém,
že manželka mu vyčítala, že po ňom nemôže nájsť veci, ako ich poukladal. Konflikty vznikali aj z toho,
že keď niečo vyhodil, tak manželka mu to vyčítala. Potom to riešil tak, že rezignoval. On platil výdavky
v domácnosti. Pokiaľ peniaze mal tak do domácnosti dával, aj platil čo bolo treba. Radšej si uťahoval a
vyhýbal sa nejakým konfliktom. Ako spolu žijú oddelene, tak mohli padnúť nejaké slová, ale si už na to
nespomína. Spolu intímne nežijú už roky. Nesnažil sa niečo zmeniť, utiahol sa a rezignoval. Pre neho

manželka nemala dobré slovo, oslovovala ho rôzne, ako pánko, senilný dedko, pedant. On jej hanlivo
nehovoril. Vyčítala mu, že je nemožný. Plánuje, že v prípade rozvodu sa z domácnosti odsťahuje, lebo
tam už nemôže ostať. Ozvali sa mu zdravotné problémy a potrebuje kľud a spoločné bývanie je zlé na
jeho psychiku. Jeho city k manželke ochladli keď mu vyslovene povedala, že jeho služby nepotrebuje.
Na pojednávaní 03.09.2015 (čl. 38) navrhovateľ na podanom návrhu trval a uviedol, že od posledného

pojednávania sa nič nezmenilo k lepšiemu. Manželka mu nadávala, urážala ho. Napr. že je dement,
že je architekt, keď robil nejaké zmeny okolo domu. Napr. okolo tují chcel urobiť práce tak, aby mali
dostatok závlahy, manželka ale nasadila trávu až k týmto tujam. Hovorila mu, že tuje vypíli, 15 ich aj
odstránila. Keď napr. kosil tak mu vykrikovala, že kosačka je jej, aby si kúpil. Keď napr. zbieral slivky,
tak zase bola proti, že na čo to robí, nech pohnijú. Všetko čo robil, robil podľa nej zle, pretože to nebolo

podľa jej predstáv a on toto všetko zle znášal. Bol v zlom stave. U nich v manželstve to vyzeralo tak, že
on bol prakticky dlhé roky ženou v domácnosti a manželka zase veci riadila, dirigovala. Ona bola hlavou
v manželstve. Do Martina sa dostal kvôli zlému psychickému stavu a bol tam tri týždne. V podstate
si tam bol oddýchnuť od toho všetkého. Keď sa vrátil, tak situácia doma sa nezlepšila. Ďalej žije v
spodnej časti domu a manželka vo vrchnej. Prakticky spolu nekomunikujú, aj po návrate z hospitalizácie

sa manželka voči nemu nesprávala dobre, bola agresívna, všeličo mu vykrikovala, tiež ho ohovárala.
Robila mu schválnosti, napr. zamykala špajzu. On chce rozvodom docieliť to, aby mal už konečne kľud.
Chcel by sa po rozvode odsťahovať niekde ďaleko. Zatiaľ nerozmýšľal nad bývaním, až po rozvode by
sa rozhodovalo o spoločnom dome. Čo sa týka výdavkov, tak každý si hradí svoje výdavky na potreby
sám. Výdavky s domom majú rozdelené. Deti do ich záležitostí nezaťahuje. Deti s nimi nežijú, syn

hneď po ukončení školy odišiel. Vždycky sa venoval rodine, snažil sa pre rodinu zabezpečiť všetko čo
potrebovala, varil v domácnosti, pral, venoval sa deťom. Z práce ho prepustili niekedy v 90-tych rokoch,
lebo rušili odbor. Je pravdou, že telefonuje, pretože k nim nikto nechodí. Manželka sa nad každým
povyšovala. Musí byť v kontakte s ľuďmi, takže keď nikto k nim nechodí, ani on nikam nechodí, tak aspoň
telefonuje. Nevie ako sa manželka chce o neho starať, keď podľa neho sa ani nedokáže sama o seba

postarať. Manželka nevie udržiavať poriadok. Manželstvo bolo dlhodobo plné nezhôd. Podľa neho bolo
citovo chladné, ale skôr nepomýšľal na rozvod lebo boli deti a potom si myslel, že sa to nejako zlepší,
ale už viacej nechce trpieť, preto podal návrh. Zvažoval, že návrh stiahne, keď bol v nemocnici, ale
keďže všetko ostalo po starom, manželka ho po príchode z nemocnice neprivítala, nenavarila mu, tak
si to rozmyslel. On nebol po prepustení z nemocnice u psychiatričky na obvode, pretože podľa neho to

nepotrebuje. Lieky zatiaľ ešte má a niektoré už neberie, pretože ich postupne vysadzuje, nie svojvoľne,
tak mu bolo povedané aj pri ukončení liečby v Martine, teda robí to podľa pokynov lekára, ktoré dostal
v Martine. Snažil sa predĺžiť si hospitalizáciu, aby sa nemusel vrátiť domov a z toho dôvodu boli robené
viaceré vyšetrenia aj na ďalších oddeleniach, čo obsahuje aj predložená správa. On nešiel po ukončení
hospitalizácie ku psychológovi ani ku psychiatričke, pretože videl doma, že sa nič nezmenilo a nemá

záujem s manželkou ďalej žiť. O neho sa manželka nestarala celých 44 rokov a nevidí dôvod, prečo by
sa to malo zmeniť. Ak by mal nejaký vážnejší zdravotný problém, tak môže ísť do penziónu, kde sa o
neho postarajú. Pred hospitalizáciou v Martine bol na tom zle. Mal aj veľké tráviace problémy. Bolo to v
noci, kedy nemal kam ísť v Ž., tak šiel za manželkou. Za to ju chváli, že ho neodmietla a starala sa. To
isté by urobil aj on pre ňu. S manželkou nebol u psychológa ani pred podaním návrhu. Jedine v Martine,

keď bol v nemocnici, tak tam bolo aj psychologické vyšetrenie a pohovory.
Na pojednávaní 03.11.2015 navrhovateľ trval na rozvode manželstva, keďže situácia v manželstve sa
nezlepšila. Medzi nimi nie je žiadna komunikácia, práve naopak, on pociťuje zo strany manželky, že mu
robí naschvál. Napr. mu zobrala vankúš s tým, že tento šila ona a radšej ho vyhodí von, a podobnéschválnosti. On nepociťoval, že by odporkyňa mala nejakú snahu na zlepšenie vzťahov. Dlhé roky robí
v dome pre seba všetko sám. Na otázku právneho zástupcu odporkyne, aký je jeho postoj, keď vidí
odporkyňu, navrhovateľ uviedol, že sa s ňou nechce hádať, ale ona sama je taká, že sa potrebuje hádať.

O jeho zdravotný stav sa netreba obávať. Pokiaľ sa obrátil pred poslednou hospitalizáciou na manželku
tak to bolo len z toho dôvodu, že nikto iný doma nebol, ale teraz sú rôzne možnosti, takže v prípade,
že by sa niečo stalo, tak by to riešil, existujú aj ústavy, kde by mohol žiť. Na otázku odporkyne, ako
sa postavil k jej návrhu na riešenie situácie, navrhovateľ uviedol, že to nemá zmysel riešiť, to si mala
uvedomiť odporkyňa už skôr, keď sa začala k nemu nevhodne správať. Jemu odporkyňa neoznamuje

kde ide, keď odíde z domu, a on nechce vedieť, kde sa manželka nachádza. To ona chce vedieť, keď
uvádzala jeho neprítomnosť. V domácnosti on vykonával veľa prác. Nemôže povedať, že manželka
vôbec nepomáhala, avšak zotrváva na návrhu a nechce nikoho v konaní očierňovať. Pokiaľ sa vyjadril,
že aj on by manželke rovnako pomohol za takej situácie aká sa stala jemu keď potreboval lekársku
pomoc, tak to myslel v tom zmysle, že by pomohol takto hocijakému inému človeku, aj cudziemu. V
prípade, že toto konanie sa bude stále naťahovať, tak zváži podanie sťažnosti a námietky zaujatosti.

Odporkyňa na pojednávaní 12.03.2015 nesúhlasila s rozvodom manželstva, pre ňu je stále manželstvo
posvätné. Problémy boli v manželstve už dávno, manžel mal frajerku, kvôli ktorej aj s dcérou odišiel z
domácnosti. Následne mal ešte druhú známosť. Doma sa osprchoval a chodil za touto ženou a domov

sa vracal o 22.00 hod. To všetko mu tolerovala, chcela, aby manželstvo fungovalo. Podľa nej zlom
nastal v roku 2004, kedy obaja prišli o prácu. Následne žili z jej dôchodku. Ona sa snažila získať viac
peňazí, chodila opatrovať do V.. Manžel si už prácu nenašiel. Manžel bol dlhoročným fajčiarom. Potom
prestal fajčiť, čo sa u neho prejavovalo agresiou, záchvatmi zlosti. Toto počuli aj susedia, či ďalší ľudia,
že jej viackrát vykrikoval, že druhý muž by ju už zabil a podobné veci. Vznikali medzi nimi konflikty.

Napr. uviedla, že bola dva týždne preč v V. a bolo treba obrobiť záhradu, kde si dopestovali všetko čo
potrebujú. Tiež bolo potrebné robiť na poli a manžel to nechal všetko tak. Ona si preto musela nájsť
ľudí, ktorí to potom obrobili. Manžel jej stále nadával, ona však manželovi nenadávala hanlivo, pretože
bola celý život pedagóg a neznášala, keď sa nadáva. Je pravdou, že odišla od manžela na vrchné
poschodie. Predchádzal tomu konflikt medzi nimi, ale išlo o hádku. Manžel ku nej nikdy nebol fyzicky

násilný. Kvôli ich zlým vzťahom sa zhoršili vzťahy aj s deťmi. So synom kvôli tomu, že keď bola dva
týždne v V., kde pracovala, tak v tom čase bývala v rodinnom dome O.. J. s jej dvoma deťmi, o čom vôbec
nevedela. Dozvedela sa, že má ísť o priateľku syna. Ona s tým nesúhlasila a táto žena z domácnosti
odišla, ale syn jej poslal peniaze, že za ubytovanie dotyčnej. Manžel ako nepracoval, tak chodieval do
Š., kde žila ich dcéra. Ona potom zistila, že manžel fotil vrchné poschodie, v ktorom bývala a tieto fotky

ukazoval dcére, aby ju zhanobil. Na fotkách bolo zachytené, napr. že nebolo poupratované, alebo bola
pokrčená deka, pričom v tom čase ona ešte chodila do práce. Po určitom čase, asi po dva a pol roku,
sa vzťahy medzi nimi zlepšili. Síce ostala bývať hore, ale manželstvo vcelku fungovalo. Spoločne sa
snažili, aby získali financie, sadili gladioly a tieto potom manžel predával v Ružomberku. Tiež pestovali
zeleninu a prebytky sa predávali. Aj intímne spolu začali žiť, takže nie je pravdou, čo tvrdil manžel.

Intímne spolu nežijú od decembra predminulého roka. V decembri predminulého roka bola po operácii
kolena a naštrikovala veci, ktoré chcela na trhoch v Dolnom Kubíne predať, preto chcela, aby ju manžel
odviezol. On to odmietol, že ju vyvážať nebude. Dovtedy keď potrebovala tak ju vozil, aj keď chcela ísť
niekde na nejakú spoločenskú akciu alebo k lekárovi. Od toho decembra 2013 sa znova všetko pokazilo.
Kúpila si staršie ojazdené auto, keďže ju už manžel nebol ochotný voziť tam, kde potrebovala. Manžel

sa začal uzatvárať, k nim nechodili žiadni ľudia. Prestali znova medzi sebou komunikovať. Toto pociťuje
hlavne od tejto jari. V januári jej manžel povedal, že sa chce rozviesť, že to už nezvláda. Myslela si,
že ju chce takto len postrašiť. Dala manželovi spísané podmienky, aby mohli spolu ďalej žiť, aby sa
dohodli na nejakých konkrétnych pravidlách, lebo si myslí, že rozvod po toľkých rokoch, keď majú už
len krátky život, nie je dobrým riešením. Manžel jej však papiere s navrhnutými podmienkami vrátil.

Chcela, aby sám spísal určité pravidlá, ako si predstavuje, že budú ďalej fungovať, ale papiere jej vrátil
prázdne. Výdavky v domácnosti platia obaja, niektoré manžel a niektoré ona. Stravovali sa spoločne,
ale v poslednom období, keď sa to zhoršilo, sa stravuje každý sám. Je ochotná ísť na psychologickú
poradňu, aby im pomohli so vzťahom. Je ochotná ísť hoci aj k psychiatrovi, a chce, aby si s manželom
určili nejaké konkrétne podmienky spoločného fungovania. Počas manželstva nemala žiadneho iného

muža a cíti záväzok voči manželovi, chce ho doopatrovať.
Na pojednávaní 03.09.2015 odporkyňa ešte uviedla, že má iný názor na manželstvo. Nie je pravdou,
že všetko riadila, ale celý život v manželstve musel byť práve podľa manžela. Čo sa týka posledného
pojednávania, tak následne spolu s manželom moc nekomunikovali, takže mu nemohla nadávať a byť knemuagresívna.Dvadnipredpojednávanímmanželpovedal,žetonezvládne,žesazabije.Malaoneho
obavu a v nasledujúci deň zabezpečila, aby šiel k lekárovi a potom ho zobrali na psychiatrickú liečbu.
Manželovi počas jeho hospitalizácie každý večer volala, aj ho chodila navštevovať. Lekári jej povedali,

že zdravotný stav manžela je vážny, že trpí depresiou a únavovým syndrómom, a že pri takejto diagnóze
to bude mať s ním ťažké. Bral liečbu a počas hospitalizácie sa jeho celkový stav zlepšil. Bol v nemocnici
tri týždne. Dohodli sa, že to skúsia odznova, že sa to medzi nimi zlepší, ale vydržalo to po jeho návrate
domov dva a pol dňa. Manžel má dlhodobý problém, že žije vo virtuálnom svete. Doma denne vyvoláva,
je na sociálnych sieťach a to hodiny. Dohodli sa, že toto obmedzí, ale krátko po návrate manžel opäť

vyvolával, takže zlepšenie trvalo ako hovorila dva a pol dňa. Nie je pravdou, že manželovi nadáva. Práve
on sleduje čo ona robí, kedy sa vracia domov. Pokiaľ komunikujú, tak je to len v nevyhnutnej miere, napr.
čo sa týka výdavkov. Manžel jej sľúbil po hospitalizácii, že dajú všetko do poriadku, že napíše deťom
ospravedlňujúci list, že zapríčinil zlé vzťahy medzi ňou a deťmi. To sa nestalo. Nechce sa rozviesť. Myslí
si, že pre zdravotný stav manžel potrebuje, aby sa oňho niekto staral a ona ho chce opatrovať. Ona sa
staráozáhradu,rodinnýdom,manželsastarálensámosebaaosvojepotreby.Myslísi,ženemázmysel

rozvod manželstva po toľkých rokoch spolužitia. Čo sa týka liečby manžela, tak jej bolo povedané, že
nemusí chodiť ku psychiatrovi pokiaľ sám nechce a po hospitalizácii sa nebol hlásiť na psychiatrickej
ambulancii v obvode. Nevie, či užíva lieky, ktoré bral v S.. Mali ísť po jeho hospitalizácii do psychologickej
poradne, ale tam spolu neboli, lebo manžel to nepotrebuje. Lekárke v S. navrhovateľ nehovoril pravdu
o ich vzťahu, až od nej sa lekárka dozvedela, že sú v rozvodovom konaní už po pojednávaní. V čase

hospitalizácie manžel sám hovoril, že pôjde stiahnuť návrh na rozvod. Nie je pravdou, že k nim nik
nechodieva, ku nej priateľky chodia a ona chodieva aj do kostola. Manžel nechodieva nikde z domu,
len telefonuje. Aj kamarátov čo predtým mal, už nemá, keď sa dozvedeli o rozvode. Je ochotná ísť ku
psychológovi aj ku psychiatrovi za účelom dosiahnutia zlepšenia vzťahov v manželstve.
Odporkyňa na pojednávaní 03.11.2015 nesúhlasila s rozvodom manželstva. Ju navrhovateľ neberie

vôbec do úvahy. Pokiaľ aj chce s ním komunikovať tak sa nedá, pretože keď sa k nemu chce priblížiť,
tak odíde do kotolne a celý čas telefonuje. Nevedela kde sa navrhovateľ nachádzal, pretože išiel k dcére
a jej nedal o tom vedieť; takto bol u nej už viackrát. Tiež chcela, aby jej dal vyúčtovanie elektriky, ale ani
to jej nebol ochotný dať do rúk, ale položil jej ho len v izbe na stôl. Akákoľvek komunikácia viazne.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní 12.03.2015 zastával názor, že toto manželstvo nie je v
takom stave, žeby nemohlo v budúcnosti plniť základnú spoločenskú funkciu. Manželia na zachovaní
manželstva mali záujem, robili podľa svojho vedomia kroky na zachovanie, avšak v dôsledku okolností
a nedokonalej komunikácie sa navzájom zraňovali a odsudzovali. Z výpovede oboch účastníkov je

zrejmé, že manželia potrebujú vzájomnú starostlivosť a pomoc, jednak zo zhoršeného fyzického zdravia,
ako aj psychickej slabosti. Je presvedčený, že manželstvo má reálnu nádej na fungovanie za splnenia
úplne jednoduchých podmienok, ktoré obidvaja manželia v minulosti nechtiac zanedbali. Jedná sa o
podmienky, ktoré spočívajú v snahe a v konaní dobra jedného manžela druhému, bez vzájomného
obviňovania a súdenia, bez riešenia zranení z minulosti a kríz, ktoré bránia pozerať sa s nádejou

na ďalší spoločný život. Právny zástupca odporkyne je presvedčený, že obaja manželia vyrozprávali
svoje vnútorné pocity, v ktoré veria, a nemali záujem nikoho osočovať. Pre vzájomné zachovanie tohto
manželstva si myslí, že by bolo chybou nevyskúšať možnosť zachovania tohto manželstva s tým, žeby
bola zo súdu poskytnutá lehota obom účastníkom na to, aby zachovali manželstvo v zmysle uvedeného.
Poukazujú pritom na zdravotný stav oboch manželov, ktorí sú po toľkých rokoch vzájomného spolužitia

určite navzájom prepojení a ich zdravotný stav vyžaduje starostlivosť jeden o druhého. Preto je toho
názoru, že je na mieste poskytnúť lehotu, ktorú žiadala odporkyňa, ktorú nechávajú na zvážení súdu,
počas ktorej by sa obaja manželia pokúsili vyjadriť svoje postoje k tomu, čo považujú za najdôležitejšie
pre zachovanie manželstva.
V podaní doručenom súdu 27.04.2015 právny zástupca odporkyne o.i. uviedol (čl. 25), že vzťahy medzi

manželmi sa normalizovali a manželstvo tak opäť plní svoje základné funkcie.
Na pojednávaní 03.09.2015 právny zástupca ešte uviedol, že navrhovateľ mal záujem o zlepšenie
vzťahu, dosvedčuje to aj jeho zdravotná dokumentácia. Z lekárskej správy MUDr. P. z jeho hospitalizácie
v S. vyplýva, že v tom čase mal skutočne záujem na zmene a zlepšení a v prípade potreby navrhujú,
aby si súd vyžiadal túto lekársku správu.

Na záver právny zástupca odporkyne uviedol, že trvajú na doposiaľ podaných vyjadreniach a sú toho
názoru, že manželstvo si naďalej plní svoj účel, kde ako navrhovateľ tak aj odporkyňa vo svojich
výpovediach potvrdili, že v prípade potreby sú schopní jeden o druhého sa postarať, pričom v tejto
súvislosti poukazujú na výpoveď navrhovateľa na pojednávaní konanom 03.09.2015, kde konkrétneuviedol „ja ju za to chválim, že ma neodmietla a starala sa, to isté by som urobil aj ja pre ňu“.
Sú toho názoru, že podaný návrh navrhovateľa je len výsledkom žabomyších sporov v domácnosti,
ktoré prerástli v podanie návrhu na rozvod manželstva. Z vyjadrení navrhovateľa je zjavné, že aj

v prípade záujmu odporkyne o nápravu vzniknutého stavu, sám navrhovateľ takýto záujem nemá,
pričom tieto jeho vyjadrenia sú v hrubom nepomere s vyjadreniami typu „svoju ženu si vážim“, čo
napokon navrhovateľ konštatoval aj na dnešnom pojednávaní. Nakoľko sú toho názoru, že v prípade
riadnej komunikácie medzi oboma manželmi, je možné obnoviť manželské spolužitie a odstrániť rozpory
vzniknuté medzi manželmi, navrhujú súdu, aby podaný návrh na rozvod manželstva v celom rozsahu

zamietol a manželstvo účastníkov konania nerozviedol.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín doručil súdu 14.10.2015 Správu o poskytnutí
poradenstva (čl. 44), v ktorej uviedol, že účastníci sa zúčastnili jednej spoločnej konzultácie 05.10.2015.
Po spoločnom rozhovore s manželmi zistili, že títo už spolu nekomunikujú dva roky. Navrhovateľ na

svojom rozhodnutí ukončiť manželstvo trvá a odporkyňa je proti tomu. Odporkyňa však neposkytuje
navrhovateľovi priestor, ani možnosti, na prekonanie ťažkostí, ktoré vo vzťahu už dlhodobo majú.
Manželstvo tak neplní svoju funkciu zo spoločenského, ani iného hľadiska. Zotrvávanie v takomto
nefunkčnom a neperspektívnom zväzku u oboch manželov len prehlbuje ich vnútorný nepokoj a neistotu.

Okrem výsluchu účastníkov, prednesov právneho zástupcu odporkyne, súd vo veci vykonal dokazovanie
oboznámením sa so sobášnym listom účastníkov, so správou ÚPSVaR Dolný Kubín z 13.10.2015 z čl.
44 a s ďalšími dokladmi založenými v spise.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX v Párnici a toto
je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Párnica vo zv. 2, ročník 1971, na strane 25, pod
poradovým číslom 8. U oboch manželov ide o manželstvo prvé a prvý návrh na jeho rozvod. Manželia sú
slovenskej národnosti a občanmi SR. Z manželstva pochádzajú tri deti a to t.č. nebohá X. (zomrela ako

Y. a L. nar. XX.XX.XXXX a Z. nar. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov je na adrese
Ž., E. XXX, t.j. v obvode tunajšieho súdu, čím je daná jeho miestna príslušnosť pre konanie.

Podľa § 18 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v platnom a účinnom znení (ďalej len „ZoR“), manželia sú si

v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ZoR, ods.:
1/ O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia

podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná
starostlivosť o deti a domácnosť.
2/Oveciachtýkajúcichsarodinyrozhodujúmanželiaspoločne.Aksanedohodnúopodstatnýchveciach,
rozhodne na návrh jedného z nich súd.
3/ Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého

manžela.

Podľa § 22 ZoR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ZoR, ods.:

1/ Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.
2/ Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

3/ Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd manželstvo účastníkov, u ktorých bol zistený
kvalifikovaný rozvrat vzťahov bez perspektívy obnovenia manželského spolužitia, s poukazom na ust.
§ 23 ods. 1 ZoR rozviedol.

Zvýpovedeúčastníkovvyplýva,žeproblémyvichmanželstvesúdlhodobéhocharakteru.Príčinynezhôd
boli rôznorodé. Medzi tými významnejšími je nevera navrhovateľa v minulosti, na ktorú poukazovala
odporkyňa na pojednávaní 12.03.2015, čo navrhovateľ nevyvracal. Ďalej rozdielnosť ich pováh, finančné
problémy v rodine spôsobené stratou zamestnania oboch účastníkov, v dôsledku čoho začala odporkyňa
pracovaťakoopatrovateľkavzahraničí,čoviedlokčastýmodlúčeniammanželov.Nezhodyvmanželstve

účastníci neboli schopní riešiť dohodou a cestou kompromisov, ale formou hádok, či nekomunikovaním.
Účastníci už roky nevedú spoločnú domácnosť, bývanie v spoločnom rodinnom dome si rozdelili tak, že
navrhovateľ obýva jeho spodnú časť a odporkyňa vrchnú. Rozdelili si aj výdavky spojené s bývaním v
dome a každý z manželov si zabezpečuje a hradí svoje potreby sám. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o
dlhoročné manželstvo (po 44 rokoch), na nesúhlas odporkyne s rozvodom a na jej vyjadrenie, že chce
opatrovať manžela aj pre jeho zdravotný stav, súd poskytol účastníkom dostatočný časový priestor na

zlepšenie vzťahov a komunikácie, keď návrh bol podaný 06.02.2015, t.j. od jeho podania uplynula doba
presahujúca osem mesiacov. Čas, ani konzultácie u psychológa (kvôli čomu bolo pojednávanie zo dňa
03.09.2015 odročené), k zlepšeniu pomerov v manželstve neprispeli. U navrhovateľa sa len utvrdilo
rozhodnutie pre rozvod. Nepriaznivé pomery v manželstve sú bez zmeny, účastníci spolu nekomunikujú,
ich spolužitie v jednom dome vyvoláva len konfliktné situácie a schválnosti. Odporkyňa poukazovala

na to, že zdravotný stav navrhovateľa vyžaduje jej starostlivosť. Dokazovaním však bolo zistené, že
navrhovateľ sa dokáže o seba postarať vo všetkom, vrátane varenia, upratovania (domáce práce robil
už počas fungovania manželstva), a aj sa sám o seba stará. Navrhovateľ nemá závažnejšie zdravotné
problémyfyzické,alemáproblémypsychickéhocharakteru-adaptačnúporuchu sdepresívnoureakciou
na psychosociálnu záťaž (ako to vyplýva z lekárskej správy z čl. 37), pre ktoré bol aj v roku 2015

hospitalizovaný, a práve pretrvávanie neistoty v prebiehajúcom rozvodovom konaní a zotrvávanie v
nefunkčnom zväzku manželov, zle vplýva na jeho psychiku. Za daného stavu súd manželstvo, ktoré
je nefunkčné po všetkých stránkach (absencia citového vzťahu medzi manželmi, ktorí sa voči sebe
nesprávajú s úctou a rešpektom, neexistencia vzájomnej komunikácie, vedenie oddelených domácností
bez toho, že by sa jeden o druhého starali a zaujímali) s poukazom na § 23 ZoR rozviedol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.).

V prípade podania odvolania, toto treba podať v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V tomto prípade v dvoch

vyhotoveniach. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho
trovy.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine ten z manželov, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.