Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 3, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/180/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612216292
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6612216292.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba o zaplatenie majetkovej škody vo výške 875,-- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 2 695,-- Eur
s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Poukázal na skutočnosť, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V súlade s
pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt veriteľ zo Zmluvy o úvere navrhol písomným
podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní
a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku,

ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžník
povinný B. I., G. XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka 12C/180/2012, 6Er/439/2009), Zmluvy
o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžník povinný M. W., G. XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová
značka 12C/185/2012, 6Er/730/2009), Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžník povinný Z.
W., G. XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka 12C/186/2012, 13Er/443/2010), Zmluvy o
úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžníkom povinný P. K., G. XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová
značka 12C/189/2012, 13Er/445/2010), Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžník povinný O.

K., G. XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka 12C/192/2012, 9Er/475/2009), Zmluvy o úvere
číslo XXXXXXX kde bol dlžníkom povinný M. K., G. XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka
12C/193/2012, 13Er/442/2010), Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžníkom povinný M. I., G.
XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka 6C/180/2012, 6Er/642/2009).

Súdny exekútor požiadal exekučný súd - Okresný súd Lučenec o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel uvedených v § 44 ods. 2

Exekučného poriadku platného od 01.06.2011 a od 01.06.2010 do 31.05.2011 je založená povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.02.2002 do31.05.2010 sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti, a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala

vykonať bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu, alebo exekučným
titulom bola napríklad notárska zápisnica. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby.

Žalobca uviedol, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu ani rovnopisom príslušného
návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu.

V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať

nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania
nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Majetková škoda, ktorá mu vznikla predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s

jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o
nej. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,--Eur, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40,--Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému

súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
sumu 15,--Eur. Celkovo žalobca vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky sumu 125,--
Eur. Táto suma by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu.

Zároveň si uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa jeho názoru dôsledkom jeho nesústredenej činnosti
takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv žalobcu.

Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov a základných práv. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého
na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy. Súčasne má každý právo na
to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k
reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne

interpretovaná, platná a účinná právna úprava.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje za vnútorné zásahy do spoločnosti,

ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie vecí a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie.Ďalej dodal, že postupoval podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou
žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný
však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Preto je nutné deklarovať porušenie práva

žalobcu na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, pretože súdna ochrana nebola poskytnutá v zákonom predpokladanej kvalite,
deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu,
nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej príčinnej

súvislosti s porušením jeho práv uvedených vyššie.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

V prvom rade poukázal na zmätočnosť samotného návrhu žalobcu. V žalobnom návrhu sa v tomto
prípade vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že žalobca nedokázal uviesť ani len spisovú značku

príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátum
doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa žalobca
dozvedel o vzniku škody. Vo všeobecnosti musí namietať, že žalobca nepriložil ani jeden relevantný
dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody,
nemajetkovej ujmy, atď... Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale

v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať
žalobca sám.

Poukázal aj na to, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalobca uvádza rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako

namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca
uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého
titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho
úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia

alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní v prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca neuvádza
kroky,ktorépodnikolnaodstránenieneželanéhostavu.Žalobcaneuviedol,anipovyžiadanejsúčinnostiv
rámcipredbežnéhoprerokovaniazostranyžalovaného,čivyužilmožnosťpodaniasťažnostinazbytočné

prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti.
Judikatúra Ústavného súdu SR, konkrétne v náleze z 03.05.2011, č. k. III. ÚS 69/2011-25, taktiež
poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura
(každý nech si stráži svoje právo). To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu. V druhom
rade, má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v

konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Poukazuje ďalej na to, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 bola
okresnému súdu doručená predmetná žaloba vo veci, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-

mesačnej lehoty, ale skôr.

Z ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho
žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Má za to,

že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré adresoval žalobcovi po doručení prvotných
žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu bola doručená všeobecná odpoveď,
kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, dátumy, kedy sa

žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli
podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok nanáhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne
prerokovaný.

Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát
zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:
1/nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/vznik škody,
3/príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a

vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

K nesprávnemu úradnému postupu - rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote
poukázal na to, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou

toho,abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcie,akexekučnýmtitulomjenotárskazápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Samotný žalobca uvádza znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011

"Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie." Ustanovenie §41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znie: "vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených".

Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Toto znenie je účinné od 01.06.2011, kedy
bol Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 102/2011 Z. z., čo znamená, že akýkoľvek nárok
žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v

namietaných exekučných konaniach začatých po 01.06.2011 nemá žiadnu oporu v zákone.

Pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znel "vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených". V samotnej dôvodovej správe, je k
novelizovanémuustanoveniu§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadkuuvedené,žesprávnosťaplikácie

dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým
výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR. Skutočnosť, že sa do
formulácie vložili slová "rozhodnutí rozhodcovských súdov", predstavovala len explicitnejšie ujasnenie
litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je
v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d)

Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 01.06.2011.
Zároveňvtejtosúvislostizdôrazniltúskutočnosť,žezosamotnejdikcie§44ods.2Exekučnéhoporiadku
vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie
poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa §41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku).

Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer
zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

Vo všeobecnosti je taktiež potrebné poukázať na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02 ktorá

konštatuje, že "Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré
sú uvedené v ústave alebo v zákone (napr. rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 64/97, na ktoré
sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenieuvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej
veci. Pojem "zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti

veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy (I. ÚS 63/00)."

Z uvedeného vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky

prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnúprávnuúvahunajmäsohľadomnato,žetietosatýkajúprávnychvzťahovpodliehajúcichrežimu
spotrebiteľských zmlúv.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na niektorých miestach vo svojom žalobnom návrhu namieta

prieťahy v konaní, žalovaný odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. súd konajúci o náhrade škody môže pri

posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade,
ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom v niektorých žalobách, k nesprávnemu

úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia.

Aktedamalažalobcovivzniknúťškodaprávenesprávnymúradnýmpostupomspočívajúcimvzamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto
nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené vzniesol námietku
premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23. 4. 2009 (t. j. tri roky pred dňom, kedy mu boli doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady materiálnej škody v paušálnej sume 175,--Eur.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu
škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v

administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
časuzamestnanca,atobezohľadunadĺžkutrvaniaprieťahov.Taktiežuvádza,žeškodazaťažilažalobcu
výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uvádza správu pohľadávky prostredníctvom pracovnýchvýkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému a
administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné.

Na tomto mieste je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalobca v žalobe neuvádza, či predmetné
vecnénákladypredstavujúpodľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.skutočnúškodualeboušlýzisk.Má
za to, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú
škodu alebo ušlý zisk a zároveň žalovaný zastáva názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných
nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech,

a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z. z..
Žalobca by v tomto konaní na preukázanie vzniku majetkovej škody musel produkovať dôkazy
preukazujúce škodu. Žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej
činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých
úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto období,
ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých

žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov
prevádzkovania na správu informačného systému vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené
prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaný za účelové. Žalobca uvádza ako ďalšiu položku majetkovej
škody "udržiavanie" systému. Tomu ide taktiež o činnosť, ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej
báze, najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu, ako ich poskytuje žalobca, aby sa naplnil účel

fungovania spoločnosti daného druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie
úverov musí mať informačný systém. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne
uvedené činnosti, je nesprávne a znovu účelové.
Samotný zástupca žalobcu uvádza vo svojom stanovisku k žiadostiam o doplnenie žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 02.07.2012, že "disponuje jednotnou a nedeliteľnou

databázou návrhov v elektronickej forme (návrhy podával elektronicky v automatizovanom procese)"
a že, "návrhy boli spracované v elektronickej forme a súdom boli odoslané v tejto forme rovnako
tak elektronicky". Z tohto dôvodu žalovaný má znovu za to, že uplatňovanie nároku na majetkovú
škodu je nepodložené a uplatňovať si 125,- Eur/175,--Eur paušálne za každého dlžníka je nielenže
nadhodnotené,aleajnepreukázané.Skutočnúškodujepotrebnédokázaťlistinami/skutočnosťami,ktoré

preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčíslovaniu škody zo strany žalobcu (ako tomu je podľa názoru žalovaného aj v tomto prípade) a
preskúmanie predmetného nároku je znemožnené.
Na základe všetkých uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a
nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal

jednak vznik a ani výšku škody.
Žalobca sa vo svojich žalobách domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške
k čiastke 660,-€ (čiastka, ktorú v niektorých nálezoch Ústavný súd SR priznal za prieťahy na rok) podľa
toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie, pričom má isť o spravodlivú satisfakciu za utrpený zásah do
základných práv a má kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu, ktoré žalobca uplatňoval

jednotlivo podaním všetkých návrhov na začatie občianskeho súdneho konania.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

V prvom rade, žalobca poukazuje na viacero nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval o poskytnutí
finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Je potrebné povedať, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé

prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660,-€ alebo 663,88€, ktorá musí
byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Navyše, pri rozhodovaní Ústavný súd SR
vychádzal aj z významu sporu pre žalobcu, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcuúvery fyzickým osobám. V druhom rade, je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u
právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo
675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú
prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej
osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Žalobca uvádza aj "zánik
podnikateľskýchaktivítapodnikateľskýchplánov",aletietoniesúbližšiekonkretizované.Taktiežžalobca

nespresnil, v čom a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu." V druhom rade
požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20% z istiny a príslušenstva nie je podložená
akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou za krajne nesprávny spôsob určenia náhrady
nemajetkovej ujmy percentuálnou čiastkou z tvrdenej skutočnej škody.

Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je

potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej
ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný poukázal na potrebu zohľadnenia vyššie citovaného ustanovenia, ako aj ustanovenia § 17 ods.
2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v

peniazoch, resp. o výške takejto náhrady.

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnostižalobcuapovedomí,ktoréje
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky

štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.
Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

V tejto súvislosti upozorňuje a ako prílohu tohto vyjadrenia dokladá list Európskej komisie, Generálneho
riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi
Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s
podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od
slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli

aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku 267 ZFEÚ podal
Krajský súd v Prešove (Vec C-76/10).

Je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu
Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve

podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu

žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc
ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania
doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné
podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný
nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť podľa žalovaného žalobcovi priznaná žiadna náhrada

nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1, § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie
práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávnehoúradného postupu/nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú
súvislosť medzi týmito zložkami.

Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,
je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny

na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by

činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou
a nemajetkovou ujmou. Stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania

podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že
žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej
škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje žalobu za
právne neopodstatnenú.

Žalobca ani jeho právny zástupca sa pojednávania vytýčeného na 03.06.2014 nezúčastnili, právny
zástupca žalobcu mal doručenie riadne a včas vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil.

Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil, z dôvodu hospodárnosti nežiadal

odročiť pojednávanie a navrhol, aby súd rozhodol s prihliadnutím na jeho vyjadrenie.

Žalovaný dňa 02.06.2014 súdu doručil aj vyjadrenie k Znaleckému posudku číslo 1/2014, ktorý
vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave na základe objednávky žalobcu zo dňa
01.03.2013.

Súd podotýka, že vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku, na ktorý poukazuje je v danej právnej
veci právne irelevantné, nakoľko žalobca do súdneho spisu nedoručil žiaden Znalecký posudok číslo
1/2014,aanivosvojomvyjadrenínaňnepoukazuje.Súdpretovdanomkonanínavyjadreniežalovaného
k uvedenému znaleckému posudku neprihliadal.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti účastníkov
konania s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p.

Okresný súd Lučenec uznesením číslo konania 12C/180/2012-28 zo dňa 27.03.2013 spojil na

spoločné konanie veci vedené pod spisovými značkami 12C/180/2012, 12C/185/2012, 12C/186/2012,
12C/189/2012,12C/192/2012,12C/193/2012a6C/180/2012stým,žesaďalejbudúviesťpodspoločnou
spisovou značkou 12C/180/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.04.2013.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhov na začatie konania v spojených veciach spisové

značky 12C/180/2012, 12C/185/2012, 12C/186/2012, 12C/189/2012, 12C/192/2012, 12C/193/2012 a
6C/180/2012 uznesenia Okresného súdu Lučenec číslo konania 12C/180/2012-28 zo dňa 27.03.2013,
vyjadrenia žalovaného, podstatného obsahu pripojených spisov Okresného súdu Lučenec spisová
značka 6Er/439/2009, 6Er/730/2009, 13Er/443/2010, 13Er/445/2010, 9Er/475/2009, 13Er/442/2010 a
6Er/642/2009 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 6Er/439/2009 súd zistil, že súdny
exekútordoručilsúdužiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciedňa03.06.2009.Okresnýsúd
Lučenec výzvou zo dňa 08.06.2009 vyzval súdneho exekútora na opravu návrhu na vykonanie exekúciev časti týkajúcej sa úroku z omeškania a tiež na predloženie úverovej zmluvy, na základe ktorej bol
vydaný rozhodcovský rozsudok. Súdny exekútor doručil súdu na vedomie dňa 22.06.2009, že vyzval
oprávneného na opravu návrhu v časti týkajúcej sa úroku z omeškania a predloženie zmluvy o úvere.

Keďže súdny exekútor na výzvu nereagoval, Okresný súd Lučenec opätovne výzvou zo dňa 22.07.2009
vyzval Stály rozhodcovský súd o predloženie zmluvy o úvere. Následne urgoval Stály rozhodcovský
súd o predloženie požadovaného listinného dôkazu dňa 28.09.2009. Keďže Stály rozhodcovský súd ani
súdny exekútor nereagovali na výzvy súdu, súd výzvou zo dňa 13.10.2009 vyzval priamo oprávneného
napredloženiezmluvyoúvere.Listomdoručenýmsúdudňa28.10.2009oprávnenýžiadalpredĺžiťlehotu

o 60 dní na predloženie zmluvy o úvere. Súd mu túto lehotu predĺžil do 28.12.2009. Dňa 11.02.2010
súd vydal poverenie. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 6Er/439/2009-32 zo dňa
11.10.2010 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v
spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica dňa 01.12.2011. Uznesením Okresného súdu
Lučenec číslo konania 6Er/439/2009-66 zo dňa 07.03.2012 súd rozhodol o trovách konania. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2012. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou

značkou 12C/180/2012 (6Er/439/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody
vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 550,-- Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 6Er/730/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 06.08.2009. Výzvou zo

dňa 12.08.2009 vyzval súdneho exekútora na opravu návrhu na vykonanie exekúcie v časti týkajúcej
dátumu vydania rozhodcovského rozsudku a tiež na predloženie úverovej zmluvy, na základe ktorej
bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Uvedená výzva bola urgovaná dňa 28.08.2009. Dňa 07.09.2009
súdny exekútor doručil opravu zápisnice a žiadosti o udelenie poverenia ako aj dňa 11.09.2009. Keďže
súdny exekútor na výzvu nereagoval, Okresný súd Lučenec opätovne výzvou zo dňa 23.09.2009

vyzval Stály rozhodcovský súd o predloženie zmluvy o úvere. Keďže Stály rozhodcovský súd ani súdny
exekútor nereagovali na výzvy súdu, súd výzvou zo dňa 23.09.2009 vyzval priamo oprávneného na
predloženie zmluvy o úvere. Listom doručeným súdu dňa 02.10.2009 oprávnený žiadal predĺžiť lehotu
o 60 dní na predloženie zmluvy o úvere. Súd mu túto lehotu predĺžil do 29.11.2009. Dňa 02.12.2009
oprávnený doručil súdu fotokópiu zmluvy o úvere. Okresný súd Lučenec dňa 10.12.2009 vydal

poverenie. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 6Er/730/2009-38 zo dňa 29.09.2010
súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica dňa 11.05.2011. Uznesení Okresného súdu Lučenec číslo
konania 6Er/730/2009-59 zo dňa 19.07.2011 súd rozhodol o trovách konania. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 08.08.2011. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou

12C/185/2012 6Er/730/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške
125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 13Er/443/2010 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28.04.2010. Výzvou zo

dňa 03.05.2010 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie Zmluvy o úvere. Uvedená výzva bola
urgovaná dňa 01.06.2010. Súdny exekútor listom doručeným súdu dňa 11.06.2010 dal na vedomie
súdu, že o predloženie zmluvy požiadal oprávneného. Výzvou zo dňa 29.06.2010 súd vyzval právneho
zástupcu oprávneného na predloženie zmluvy o úvere. Výzvou zo dňa 03.08.2010 súd vyzval súdneho
exekútora na opravu návrhu na vykonanie exekúcie v časti týkajúcej sa vymedzenia vymáhaného

nároku. Následne táto výzva bola urgovaná dňa 26.08.2010. Dňa 30.08.2010 súdny exekútor doručil
súdu opravenú zápisnicu. Dňa 02.09.2010 súd vydal poverenie. V konaní vedenom na Okresnom súde
Lučenec pod spisovou značkou 12C/186/2012 (13Er/443/2010) sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 385,-- Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 13Er/445/2010 súd zistil, že súdny
exekútordoručilsúdužiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciedňa28.04.2010.Okresnýsúd
Lučenec výzvou zo dňa 03.05.2010 vyzval súdneho exekútora na predloženie zmluvy o úvere. Následne
výzva bola urgovaná dňa 01.06.2010. Súdny exekútor listom doručeným súdu dňa 11.06.2010 dal na
vedomie súdu, že o požadovanú zmluvu o úvere požiadal oprávneného. Výzvou zo dňa 29.06.2010

súd vyzval právneho zástupcu oprávneného na predloženie úverovej zmluvy. Dňa 30.07.2010 súd
vydal poverenie. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/189/2012
(13Er/445/2010) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur
a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 275,-- Eur.Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 9Er/475/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 15.06.2009. Výzvou zo

dňa 16.06.2009 súd vyzval súdneho exekútora v zmysle § 40 ods. 1 Exekučného poriadku o predloženie
úverovej zmluvy a o opravu návrhu na vykonanie exekúcie v časti týkajúcej sa úroku z omeškania.
Súdny exekútor listom doručeným súdu dňa 06.07.2009 oznámil, že nedisponuje zmluvou o úvere.
Výzvou zo dňa 24.07.2009 súd vyzval priamo Stály rozhodcovský súd o predloženie zmluvy o úvere.
Následne bola výzva urgovaná dňa 25.08.2009. Keďže súdny exekútor ani Stály rozhodcovský súd súdu

nezaslali zmluvu o úvere, súd výzvou zo dňa 16.06.2009 vyzval priamo oprávneného. Oprávnený listom
doručeným súdu dňa 12.10.2009 požiadal súd o predĺženie lehoty na predloženie zmluvy o úvere o 60
dní. Súdom mu bola predĺžená lehota do 02.12.2009. Dňa 30.12.2009 súd vydal poverenie. Uznesením
Okresného súdu Lučenec číslo konania 9Er/475/2009-41 zo dňa 03.11.2010 súd vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
Banská Bystrica dňa 09.03.2011. Uznesení Okresného súdu Lučenec číslo konania 9Er/475/2009-61

zo dňa 18.04.2011 súd rozhodol o trovách konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica dňa 20.01.2012. V konaní vedenom na Okresnom
súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/192/2012 (9Er/475/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,--Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 440,-- Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 13Er/442/2010 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28.04.2010. Výzvou
zo dňa 03.05.2010 okresný súd vyzval súdneho exekútora o doručenie zmluvy o úvere. Následne bola
výzvaurgovanádňa01.06.2010.Súdnyexekútorlistomdoručenýmsúdudňa11.06.2010dalnavedomie
súdu, že o predloženie zmluvy o úvere požiadal priamo oprávneného. Okresný súd výzvou zo dňa

29.06.2010vyzvalprávnehozástupcuoprávnenéhonapredloženiezmluvyoúvere.Súdvydalpoverenie
dňa 30.07.2010. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/193/2012
(13Er/442/2010) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,--Eur a
zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 275,-- Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 6Er/642/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 23.07.2009. Okresný
súd výzvou zo dňa 03.08.2009 vyzval súdneho exekútora o opravu návrhu na vykonanie exekúcie v
časti úroku z omeškania a predloženie zmluvy o úvere. Súdny exekútor doručil súdu dňa 07.09.2009
opravenúzápisnicu.Súdvýzvouzodňa23.09.2009vyzvalStályrozhodcovskýsúdopredloženiezmluvy

o úvere a taktiež oprávneného. Listom doručeným súdu dňa 02.10.2009 oprávnený žiadal predĺžiť lehotu
o 60 dní na predloženie zmluvy o úvere. Súd mu lehotu predĺžil do 29.11.2009. Dňa 02.12.2009 bola
oprávneným doručená zmluva o úvere. Dňa 10.12.2009 súd vydal poverenie. Uznesením Okresného
súdu Lučenec číslo konania 6Er/642/2009-30 zo dňa 06.04.2010 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a zastavil ju. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu Banská

Bystrica dňa 15.11.2010. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 6Er/642/2009-64 zo dňa
03.09.2012 súd rozhodol o trovách konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.10.2012. V
konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 6C/180/2012 (6Er/642/2009)
sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,--Eur a zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 440,-- Eur.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení do 31.12.2012), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písmeno a) bod 3 zákona 514/2003 Z. z. (v znení do 31.12.2012), vo

veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak kodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej
činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý

zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä
na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu

škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995, účinný od 30.11.2006 do 31.05.2010, podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov

nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995, účinný od 01.02.2002 do 31.05.2010, exekútor, ktorému
bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným
titulom najneskôr do 15 dní súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 132 O. s. p., mal súd preukázané, že žaloba
žalobcu je nedôvodná.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 6Er/439/2009 súd zistil, že súdny
exekútordoručilsúdužiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciedňa03.06.2009.Okresnýsúd
Lučenec výzvou zo dňa 08.06.2009 vyzval súdneho exekútora na opravu návrhu na vykonanie exekúcie
v časti týkajúcej sa úroku z omeškania a tiež na predloženie úverovej zmluvy, na základe ktorej bol

vydaný rozhodcovský rozsudok. Súdny exekútor doručil súdu na vedomie dňa 22.06.2009, že vyzval
oprávneného na opravu návrhu v časti týkajúcej sa úroku z omeškania a predloženie zmluvy o úvere.
Keďže súdny exekútor na výzvu nereagoval, Okresný súd Lučenec opätovne výzvou zo dňa 22.07.2009
vyzval Stály rozhodcovský súd o predloženie zmluvy o úvere. Následne urgoval Stály rozhodcovský
súd o predloženie požadovaného listinného dôkazu dňa 28.09.2009. Keďže Stály rozhodcovský súd ani
súdny exekútor nereagovali na výzvy súdu, súd výzvou zo dňa 13.10.2009 vyzval priamo oprávneného

napredloženiezmluvyoúvere.Listomdoručenýmsúdudňa28.10.2009oprávnenýžiadalpredĺžiťlehotu
o 60 dní na predloženie zmluvy o úvere. Súd mu túto lehotu predĺžil do 28.12.2009. Dňa 11.02.2010
súd vydal poverenie. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 6Er/439/2009-32 zo dňa
11.10.2010 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v
spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica dňa 01.12.2011. Uznesením Okresného súdu

Lučenec číslo konania 6Er/439/2009-66 zo dňa 07.03.2012 súd rozhodol o trovách konania. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2012. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou
značkou 12C/180/2012 (6Er/439/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody
vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 550,-- Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 6Er/439/2009 súd
zistil,žeokresnýsúdrozhodoložiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
po cca ôsmich mesiacoch od doručenia žiadosti o udelenie poverenia. Súd podotýka, že o žiadosti
súdneho exekútora bolo rozhodnuté potom, čo i napriek výzvam a ich urgencií neboli zo strany súdneho
exekútora, ani oprávneného, ani Stáleho rozhodcovského súdu predložené v stanovenej lehote listinné

dôkazy. Sám oprávnený požiadal súd, aby mu predĺžil lehotu na doručenie tohto listinného dôkazu o 60
dní. Možno konštatovať, že súd vydal poverenie v primeranej lehote, keďže žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia neobsahovala všetky listiny, ktoré boli potrebné pre rozhodnutie exekučného súdu,
a ktoré i napriek urgenciám zo strany okresného súdu predložené v požadovanej lehote neboli.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 6Er/730/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 06.08.2009. Výzvou zo
dňa 12.08.2009 vyzval súdneho exekútora na opravu návrhu na vykonanie exekúcie v časti týkajúcej
dátumu vydania rozhodcovského rozsudku a tiež na predloženie úverovej zmluvy, na základe ktorej
bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Uvedená výzva bola urgovaná dňa 28.08.2009. Dňa 07.09.2009

súdny exekútor doručil opravu zápisnice a žiadosti o udelenie poverenia ako aj dňa 11.09.2009. Keďže
súdny exekútor na výzvu nereagoval, Okresný súd Lučenec opätovne výzvou zo dňa 23.09.2009
vyzval Stály rozhodcovský súd o predloženie zmluvy o úvere. Keďže Stály rozhodcovský súd ani súdny
exekútor nereagovali na výzvy súdu, súd výzvou zo dňa 23.09.2009 vyzval priamo oprávneného na
predloženie zmluvy o úvere. Listom doručeným súdu dňa 02.10.2009 oprávnený žiadal predĺžiť lehotu

o 60 dní na predloženie zmluvy o úvere. Súd mu túto lehotu predĺžil do 29.11.2009. Dňa 02.12.2009
oprávnený doručil súdu fotokópiu zmluvy o úvere. Okresný súd Lučenec dňa 10.12.2009 vydal
poverenie. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 6Er/730/2009-38 zo dňa 29.09.2010
súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica dňa 11.05.2011. Uznesení Okresného súdu Lučenec číslo

konania 6Er/730/2009-59 zo dňa 19.07.2011 súd rozhodol o trovách konania. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 08.08.2011. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou
12C/185/2012 6Er/730/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške
125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 6Er/730/2009 súd
zistil,žeokresnýsúdrozhodoložiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
po štyroch mesiacoch od doručenia žiadosti o udelenie poverenia. Súd podotýka, že o žiadosti súdneho
exekútora bolo rozhodnuté potom, čo i napriek výzvam, ktoré boli aj urgované zo strany súdu nebol anizo strany súdneho exekútora, ani oprávneného, ani Stáleho rozhodcovského predložený listinný dôkaz -
zmluva o úvere, ktorá bola potrebná pre rozhodnutie súdu. Sám oprávnený požiadal o predĺženie lehoty
na predloženie listinného dôkazu o 60 dní. Súd však podotýka, že síce žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia bola doručená 06.08.2009, avšak 11.09.2009 bola súdnym exekútorom doručená
len oprava zápisnice o žiadosti o udelenie poverenia. Možno konštatovať, že súd vydal poverenie v
primeranej lehote, keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia neobsahovala všetky listiny,
ktoré boli potrebné pre rozhodnutie exekučného súdu, a ktoré i napriek urgenciám zo strany okresného
súdu predložené v požadovanej lehote neboli.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 13Er/443/2010 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28.04.2010. Výzvou zo
dňa 03.05.2010 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie Zmluvy o úvere. Uvedená výzva bola
urgovaná dňa 01.06.2010. Súdny exekútor listom doručeným súdu dňa 11.06.2010 dal na vedomie
súdu, že o predloženie zmluvy požiadal oprávneného. Výzvou zo dňa 29.06.2010 súd vyzval právneho

zástupcu oprávneného na predloženie zmluvy o úvere. Výzvou zo dňa 03.08.2010 súd vyzval súdneho
exekútora na opravu návrhu na vykonanie exekúcie v časti týkajúcej sa vymedzenia vymáhaného
nároku. Následne táto výzva bola urgovaná dňa 26.08.2010. Dňa 30.08.2010 súdny exekútor doručil
súdu opravenú zápisnicu. Dňa 02.09.2010 súd vydal poverenie. V konaní vedenom na Okresnom súde
Lučenec pod spisovou značkou 12C/186/2012 (13Er/443/2010) sa žalobca domáhal od žalovaného

zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 385,-- Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 13Er/443/2010
súd zistil, že okresný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po necelých piatich mesiacoch od doručenia žiadosti o udelenie poverenia. Súd však podotýka,

že súd vydal poverenie až potom, čo zo strany súdneho exekútora a oprávneného boli doručené
požadované listinné dôkazy. Možno konštatovať, že súd vydal poverenie v primeranej lehote, keďže
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia neobsahovala všetky listiny, ktoré boli potrebné pre
rozhodnutie exekučného súdu. V danej veci je potrebné tiež uviesť, že dňa 30.08.2010 súdny exekútor
doručil opravenú zápisnicu, v ktorej vymedzil vymáhaný nárok i napriek tomu, že žiadosť o udelenie

poverenia doručil súdu dňa 28.04.2010. Následne 02.09.2010 po doručení opravenej zápisnice bolo
súdom vydané poverenie.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 13Er/445/2010 súd zistil, že súdny
exekútordoručilsúdužiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciedňa28.04.2010.Okresnýsúd

Lučenec výzvou zo dňa 03.05.2010 vyzval súdneho exekútora na predloženie zmluvy o úvere. Následne
výzva bola urgovaná dňa 01.06.2010. Súdny exekútor listom doručeným súdu dňa 11.06.2010 dal na
vedomie súdu, že o požadovanú zmluvu o úvere požiadal oprávneného. Výzvou zo dňa 29.06.2010
súd vyzval právneho zástupcu oprávneného na predloženie úverovej zmluvy. Dňa 30.07.2010 súd
vydal poverenie. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/189/2012

(13Er/445/2010) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur
a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 275,-- Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 13Er/445/2010 súd
zistil,žeokresnýsúdrozhodoložiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie

po troch mesiacoch od doručenia žiadosti o udelenie poverenia. Súd však podotýka, že súd vydal
poverenie až potom, čo zo strany súdneho exekútora a oprávneného bol doručený požadovaný listinný
dôkaz, a to zmluva o úvere. Možno konštatovať, že súd vydal poverenie v primeranej lehote, keďže
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia neobsahovala všetky listiny, ktoré boli potrebné pre
rozhodnutie exekučného súdu, a ktoré i napriek urgenciám zo strany okresného súdu predložené v

požadovanej lehote neboli.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 9Er/475/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 15.06.2009. Výzvou zo
dňa 16.06.2009 súd vyzval súdneho exekútora v zmysle § 40 ods. 1 Exekučného poriadku o predloženie

úverovej zmluvy a o opravu návrhu na vykonanie exekúcie v časti týkajúcej sa úroku z omeškania.
Súdny exekútor listom doručeným súdu dňa 06.07.2009 oznámil, že nedisponuje zmluvou o úvere.
Výzvou zo dňa 24.07.2009 súd vyzval priamo Stály rozhodcovský súd o predloženie zmluvy o úvere.
Následne bola výzva urgovaná dňa 25.08.2009. Keďže súdny exekútor ani Stály rozhodcovský súd súdunezaslali zmluvu o úvere, súd výzvou zo dňa 16.06.2009 vyzval priamo oprávneného. Oprávnený listom
doručeným súdu dňa 12.10.2009 požiadal súd o predĺženie lehoty na predloženie zmluvy o úvere o 60
dní. Súdom mu bola predĺžená lehota do 02.12.2009. Dňa 30.12.2009 súd vydal poverenie. Uznesením

Okresného súdu Lučenec číslo konania 9Er/475/2009-41 zo dňa 03.11.2010 súd vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
Banská Bystrica dňa 09.03.2011. Uznesení Okresného súdu Lučenec číslo konania 9Er/475/2009-61
zo dňa 18.04.2011 súd rozhodol o trovách konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica dňa 20.01.2012. V konaní vedenom na Okresnom

súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/192/2012 (9Er/475/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,--Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 440,-- Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 9Er/475/2009 súd
zistil,žeokresnýsúdrozhodoložiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
po šiestich mesiacoch od doručenia žiadosti o udelenie poverenia. Súd však podotýka, že bolo vydané

rozhodnutie až potom, čo zo strany súdneho exekútora a oprávneného boli doručené listinné dôkazy,
ktoré boli potrebné na to, aby súd vydal poverenie. Možno konštatovať, že súd vydal poverenie v
primeranej lehote, keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia neobsahovala všetky listiny,
ktoré boli potrebné pre rozhodnutie exekučného súdu, a ktoré i napriek urgenciám neboli predložené
v požadovanej lehote.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 13Er/442/2010 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28.04.2010. Výzvou
zo dňa 03.05.2010 okresný súd vyzval súdneho exekútora o doručenie zmluvy o úvere. Následne bola
výzvaurgovanádňa01.06.2010.Súdnyexekútorlistomdoručenýmsúdudňa11.06.2010dalnavedomie

súdu, že o predloženie zmluvy o úvere požiadal priamo oprávneného. Okresný súd výzvou zo dňa
29.06.2010vyzvalprávnehozástupcuoprávnenéhonapredloženiezmluvyoúvere.Súdvydalpoverenie
dňa 30.07.2010. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/193/2012
(13Er/442/2010) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,--Eur a
zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 275,-- Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 13Er/442/2010 súd
zistil,žeokresnýsúdrozhodoložiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
po troch mesiacoch od doručenia žiadosti o udelenie poverenia. Súd však podotýka, že bolo vydané
poverenie až potom, čo zo strany súdneho exekútora a oprávneného boli doručené listinné dôkazy, ktoré

boli žiadané súdom a potrebné na to, aby mohol vydať poverenie. Možno konštatovať, že súd vydal
poverenie v primeranej lehote, keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia neobsahovala
všetky listiny, ktoré boli potrebné pre rozhodnutie exekučného súdu, a ktoré i napriek urgenciám zo
strany okresného súdu predložené v požadovanej lehote neboli.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 6Er/642/2009 súd zistil, že súdny
exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 23.07.2009. Okresný
súd výzvou zo dňa 03.08.2009 vyzval súdneho exekútora o opravu návrhu na vykonanie exekúcie v
časti úroku z omeškania a predloženie zmluvy o úvere. Súdny exekútor doručil súdu dňa 07.09.2009
opravenúzápisnicu.Súdvýzvouzodňa23.09.2009vyzvalStályrozhodcovskýsúdopredloženiezmluvy

o úvere a taktiež oprávneného. Listom doručeným súdu dňa 02.10.2009 oprávnený žiadal predĺžiť lehotu
o 60 dní na predloženie zmluvy o úvere. Súd mu lehotu predĺžil do 29.11.2009. Dňa 02.12.2009 bola
oprávneným doručená zmluva o úvere. Dňa 10.12.2009 súd vydal poverenie. Uznesením Okresného
súdu Lučenec číslo konania 6Er/642/2009-30 zo dňa 06.04.2010 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a zastavil ju. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu Banská

Bystrica dňa 15.11.2010. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 6Er/642/2009-64 zo dňa
03.09.2012 súd rozhodol o trovách konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.10.2012. V
konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 6C/180/2012 (6Er/642/2009)
sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,--Eur a zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 440,-- Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 6Er/642/2009 súd
zistil,žeokresnýsúdrozhodoložiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
po piatich mesiacoch od doručenia žiadosti o udelenie poverenia. Súd však podotýka, že súd vydalpoverenie až potom, čo zo strany súdneho exekútora a oprávneného boli doručené listinné dôkazy,
ktoré súd potreboval preto, aby mohol vydať poverenie. Možno konštatovať, že súd vydal poverenie v
primeranej lehote, keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia neobsahovala všetky listiny,

ktoré boli potrebné pre rozhodnutie exekučného súdu, a ktoré i napriek urgenciám zo strany okresného
súdu neboli predložené v požadovanej lehote.

Zákon číslo 514/2003 Z. z. má oporu v článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Pri jeho aplikácii sa
podporne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je v tomto ohľade všeobecným predpisom.

Nároky na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa zásadne
uplatňujú na všeobecnom súde. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má
povahu objektívnej zodpovednosti (bez zreteľa na zavinenie). Zákon nepozná žiadny liberačný dôvod,
na základe ktorého by sa bolo možné zbaviť tejto zodpovednosti.

Štát zodpovedá za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom. Úradným postupom je postup

orgánov štátu súvisiacich s výkonom štátnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností
účastníkov daného konania. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je tiež príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny

postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Exekučné konanie ako druhá samostatná fáza civilného procesu je upravená v Exekučnom poriadku.
Nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel upravených v Exekučnom poriadku, avšak štát
zodpovedá za škodu len ak je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom

škody. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla
následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode.
Nesprávny postup súdu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci

musiabyťsplnenévšetkytripodmienkyuvedenévzákoneč.514/2003Z.z.,atonezákonnérozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka
nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
namietaných žalobcom splnená. Predmetné rozhodnutie okresného súdu nie je možné považovať za

nezákonné a zároveň jeho zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Otázku
správnosti postupu pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia taktiež nie je na mieste
posudzovať. Ide o namietanie samotného rozhodnutia, a preto nie je možné hovoriť o nesprávnom
úradnom postupe.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na niektorých miestach vo svojom žalobnom návrhu namieta
prieťahy v konaní, je potrebné poukázať na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. súd konajúci o náhrade škody môže pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade,
ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v

súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady materiálnej škody vo výške istiny s príslušenstvom
vymáhanej od povinného.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného

nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

Na základe všetkých uvedených skutočností je súd toho názoru, že žalovaný nemôže niesť
zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože
žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani
to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnostižalobcuapovedomí,ktoréje
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.

Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

V konaniach sp. zn. 6Er/439/2009, 6Er/730/2009, 9Er/475/2009 a 6Er/642/2009 súd exekúciu zastavil
a vyhlásil za neprípustnú z dôvodu formálnej a materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu. Ak teda

žalobca v postavení oprávneného v exekučnom konaní sám inicioval neprípustné exekučné konanie na
základe neprípustného exekučného titulu, podľa názoru súdu je preto uplatnenie si práva na náhradu
škody v konaní, ktoré bolo neprípustné, pričom takéto konanie sám žalobca vyvolal v rozpore s dobrými
mravmi.

Žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými
mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17
ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia
žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej
závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný postup

spôsobiť, nemôže byť žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj v prípade keď nebolo rozhodnuté o žiadostiach súdneho
exekútora v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podľa § 41 odsek 2 písmeno d) s poukazom na
ustanovenie § 44 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010, samotné nedodržanie lehoty

stanovenej v exekučnom poriadku neznamená automaticky prieťahy v konaní. Exekučným titulom boli
rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu. Súd musel preskúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul. V jednotlivých exekučných konaniach objektívne posudzoval zákonnosť exekúcie, musel skúmať
či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola v každom jednotlivom prípade uzavretá
platne. Skúmanie rozhodcovských rozsudkov si vyžadovalo osobitnú právnu úvahu, najmä s ohľadom

na tú skutočnosť, že sa týkali právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka
exekučných konaní bola primeraná náročnosti vecí.Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou
a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré
sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., žalobu ako právne
neopodstatnenú súd zamietol.

Keďže zo strany žalovaného bola vznesená aj námietka premlčania s poukazom na ustanovenie § 19
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., súd sa aj zaoberal, či právo žalobcu nie je premlčané. Žalovaný vzniesol
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty
od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009, teda tri roky pred dňom, kedy boli
žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Preskúmaním všetkých žiadostí súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré
sú predmetom tohto konania súd zistil, že všetky žiadosti súdneho exekútora boli doručené súdu po
23.04.2009, teda právo žalobcu premlčané z tohto hľadiska v týchto konaniach nie je.

Keďže súd spojil na spoločné konania veci vedené pod spisovými značkami 12C/180/2012,
12C/185/2012, 12C/186/2012, 12C/189/2012, 12C/192/2012, 12C/193/2012 a 6C/180/2012 s tým, že
tieto sa ďalej viedli pod spisovou značkou 12C/180/2012, súd žalobu po sčítaní jednotlivých predmetov
konaní o zaplatenie majetkovej škody vo výške 875,-- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 2 695,--
Eur zamietol. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/180/2012

(6Er/439/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur
a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 550,-- Eur, v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec
pod spisovou značkou 12C/185/2012 6Er/730/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- Eur, v konaní
vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/186/2012 (13Er/443/2010) sa žalobca

domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej
ujmy vo výške 385,-- Eur, v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou
12C/189/2012 (13Er/445/2010) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo
výške 125,-- Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 275,-- Eur, v konaní vedenom na Okresnom
súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/192/2012 (9Er/475/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného

zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,--Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 440,-- Eur,
v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/193/2012 (13Er/442/2010)
sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,--Eur a zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 275,-- Eur, v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou
značkou 6C/180/2012 (6Er/642/2009) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody

vo výške 125,--Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 440,-- Eur.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1, 2 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem

trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak trovy konania v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia

rozhodnutia si nevyčíslil a zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia mu žiadne trovy konania nevyplývali,
súd preto o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnému účastníkovi ich nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984

37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.