Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/585/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612208678
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4612208678.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, v konaní právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Grosslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému : Slovenská republika, v jej mene
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o
základe veci tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Topoľčany, pretože tento nerozhodol o žiadosti o jeho návrhu na zmenu
súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu voči povinnému N. a ďalej

žiada, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 175 eur z titulu majetkovej škody a sumy
165,96 eura z titulu nemajetkovej ujmy. V žalobe namietal vecnú a miestnu príslušnosť Okresného súdu
Topoľčany, ktorý rozhodoval v exekučnom konaní a žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci
inému súdu, nakoľko sudcovia Okresného súdu Topoľčany sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania
veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.

Žalobca v žalobe a písomnom stanovisku uviedol, že pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky
nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie
exekúcie, spísal dňa 08.10.2009 a podal postupom podľa ust. §44 ods. 8 Exekučného poriadku
exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou
poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora
rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Nestalo sa tak, a to napriek tomu, že podaný návrh
spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom, resp. Občianskym

súdnym poriadkom. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená
zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním
prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti; si nevyžadovala takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu (v skutočnosti súd nemá inú legálnu možnosť, než o návrhu len na základe

posúdenia osoby nového exekútora rozhodnúť, a teda do konania nevstupujú iné informačné
podnety a nevykonáva sa dokazovanie), nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenom čase. Žalobca tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť,ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že
k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. K dôkaznému bremenu
uviedol,ženedisponujerovnopisompríslušnéhoexekučnéhotitulu.Žalobcanedisponujeanirovnopisom

príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu.
Žalobca použil rovnopis exekučného titulu ako nutnú prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie a zveril
ho zvolenému súdnemu exekútorovi. Žalobca ako dôkaz označil príslušný spis exekučného súdu, ktorý
obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti. Žalobca si z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody v celkovej výške

175 eur, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 165,96 eura. Majetková škoda predstavuje
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný
posun v exekučnom konaní a primäl súd k vydaniu rozhodnutia, konkrétne žalobca dňa 18.02.2009
spísal a podal Žiadosť o informáciu o stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym

plynutím času a požadoval, aby sú rozhodol o návrhu na zmenu exekútora, resp. pristúpil k doručeniu
predmetného rozhodnutia; dňa 20.05.2009 opätovne spísal a podal Žiadosť o informáciu o stave
konania, pričom zopakoval svoju námietku vo vzťahu k porušovaniu jeho práv márnym plynutím času
a požadoval, aby sú rozhodol o návrhu na zmenu exekútora, resp. pristúpil k doručeniu predmetného
rozhodnutia; dňa 20.05.2010 spísal a podal ďalšiu Žiadosť o informáciu o stave konania, opätovne

namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval, aby sú konečne rozhodol o
návrhunazmenuexekútora,resp.pristúpilkdoručeniupredmetnéhorozhodnutia;dňa23.09.2010spísal
a podal Žiadosť o informáciu o stave konania - zmena exekútora -urgencia, v obsahu namietal v poradí
už po štvrtý krát porušovanie svojich práv márnym plynutím času. Opätovne požadoval, aby sú rozhodol
o návrhu na zmenu exekútora, resp. pristúpil k doručeniu predmetného rozhodnutia; dňa 27.09.2010

spísal a podal Žiadosť o informáciu o stave konania - zmena exekútora -urgencia, v obsahu namietal v
poradí už po štvrtý krát porušovanie svojich práv márnym plynutím času. Opätovne požadoval, aby sú
rozhodol o návrhu na zmenu exekútora, resp. pristúpil k doručeniu predmetného rozhodnutia. K otázke
uplatnenia nároku na súde v súvislosti s procedúrou predbežného prerokovania žalobca uviedol, že ak
poškodený uplatní nárok na súde bez predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd návrh

zamietnuť, ani bez ďalšieho konania zastaviť, ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku
tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty. Odstrániteľnosť nedostatku spočíva v podaní žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Súdy požadujú, aby nárok na náhradu škody bol
predbežne prerokovaný, čo sa preukazuje podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. Tvrdí, že k naplneniu pojmu predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dôjde

už samotným podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V danom prípade
bola žiadosť jednoznačne podaná, čo potvrdzuje aj žalovaný v obsahu svojho vyjadrenia. Žalobca
poprel, že by akokoľvek maril predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca reagoval
na každý podnet žalovanej obšírnym stanoviskom, v ktorom podrobne vysvetlil všetky rozhodujúce
skutočnosti. Uviedol, že pokiaľ súd nebude mať zo spoľahlivo preukázanú konkrétnu výšku škody,

navrhol, aby v konaní bol na zodpovedanie otázky výšky škody ustanovený znalec. Pokiaľ sa však
ukáže, že by náklady na vypracovanie znaleckého posudku boli vo vzťahu k výške uplatňovaného
nároku neprimerane vysoké, navrhol, aby súd pri určení výšky škody postupoval podľa ust. § 136 OSP.
Žalobca predložil ftk. znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý dňa 17.01.2014 vypracoval Znalecký ústav
Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s.r.o., pričom táto majetková škoda je predmetom tohto súdneho konania. Podľa tvrdení žalobcu je
nepochybné,žemajetkováškodavkaždomkonkrétnomindividuálnomprípadeneskoréhorozhodovania
o zmene súdneho exekútora dosahuje hodnotu minimálne 31,68 eura a žiadal súd, aby znalecký
posudok vnímal ako zásadný dôkaz o podstate a výške škody a aby z jeho obsahu vychádzal pri
meritórnom rozhodovaní.

Právny zástupca žalobcu ani žalovaný sa na pojednávanie nedostavili, mali doručené predvolanie,
neúčasť ospravedlnil len žalovaný. Žalobca ani žalovaný nepožiadali o odročenie termínu pojednávania
z dôležitého dôvodu, a preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami žalovaného, písomným
stanoviskom žalobcu, znaleckým posudkom č. 1/2014 a so spisom Okresného súdu Partizánske sp. zn.
3Er/1719/2008 a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:Zo spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3Er/1719/2008 súd zistil, že v danom prípade sa exekučné
konanie začalo dňa 05.04.2007. Oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 14.10.2009
na Okresný súd Topoľčany. Súd vyzval súdneho exekútora prípisom zo dňa 27.10.2009 na predloženie

exekučného spisu a vyúčtovania doterajších trov exekúcie. Dňa 11.12.2009 doručil súdny exekútor súdu
exekučný spis EX 995/07. Uznesením č.k. 3Er/1719/2008-14 zo dňa 03.02.2010, súd vyhovel návrhu
na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
ktorému túto exekučnú vec postúpil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.03.2010.

Žalobca špecifikoval majetkovú škodu náklady žalobcu v období medzi doručením návrhu na zmenu
súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, pričom malo ísť o pracovné výkony zamestnancov pomocou
informačného systému v sume 70 eur, náklady na udržiavanie a správu informačného systému
sumu 40 eur, náklady na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom sumu 50 eur a
administratívne náklady v sume 15 eur. Žalobca sa zároveň domáhal nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho

práv a stratu legitímnych očakávaní a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky.
Nemajetková ujma má predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona. Pri výške nemajetkovej
ujmy žalobca vychádzal z toho, že Ústavný súd SR za prieťahy v konaní priznáva priemerne 663,88 eura
ročne a žalobca sa domáhal sumy 55,32 eura za každý mesiac, pričom upozornil na to, že exekučný
súd bol v danej veci nečinný viac ako 118 dní.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhoval návrh zamietnuť. V prvom rade mal za to, že návrh je
zmätočný, keď žalobca síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy
však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Žalobca nepodnikol žiadne
kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný

predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaný nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný.
K samotnému postupu súdu žalovaný uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na zmenu exekútora
objektívne nedodržateľná vzhľadom na úkony súdu spojené s týmto návrhom ako je doručenie návrhu
pôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora či zaslanie originálu spisu. Počas

prejednávania takéhoto návrhu nemôže prísť ku škode, keď pôvodný exekútor je stále oprávnený
vykonávať všetky úkony vo veci výkonu exekúcie. Žalobca vo vzťahu k predpokladom posúdenia
existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Nevyužil
všetky prostriedky pre nápravu práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu (sťažnosť, podnet
na konanie vo veci a podobne). Žalovaný namietal vyčíslenie materiálnej škody, keď mal za to, že

požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými
dôkazmi, čo žalobca nepreukázal. K nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mal za to, že
prieťahy v konaní môže posudzovať len ústavný súd. Všeobecný súd nemôže hodnotiť, či iný všeobecný
súd i nadriadení nekonal, bez zbytočných prieťahov. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o

vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy u
poškodenej osoby. V tomto prípade žalovaný poukazoval na nie vždy legitímne postupy žalobcu vo
vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné
skúmanie, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu
je návrh žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá mala

vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Vychádzajúc zo základnej
charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa
žalovaného nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Žalovaný mal za to,
že žalobca nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by
muvzniklanemajetkováujma,čimajetkováškoda.Vprípadenávrhunazmenuexekútorapreddátumom

23.04.2009 namietal premlčanie návrhu.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa Čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa či. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov

vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na

vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. la)

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.12.2014, oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný

súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.12.2014, súd v rozhodnutí

o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne
oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním
exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú
zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu
exekúcie.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom (škodovou
udalosťou) a vznikom škody, d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna (podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť) čo
znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie
vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať , že škoda (ak vznikla) je výsledkom činnosti
príslušnéhoorgánuštátu(tzv.zodpovednosťzavýsledok).Ústavnýmzákladomuvedenejzodpovednosti

je čl. 46 ods. 3 ústavy („Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,
iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom“).

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri

zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003
Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane

spôsobené práve (iba) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu
rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

Návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím
inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou
judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä
podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS
41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona

č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na
podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré
by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných
prieťahov.

Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v
súdnictve.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
Podľa súdu bol návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995 Z.z. platného
v čase podania návrhu. Žalobca v petite návrhu uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu.
Nepredloženie dôkazov, nie je dôvod na zastavenie konania, ale na prípadné zamietnutie návrhu. Súdmal k dispozícii ako dôkaz predmetný exekučný spis. Uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti a
žalobca sa nároku domáhal na súde. Žalobca sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu,
že k zmene exekútora nedošlo v zákonnej 30 dňovej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal, či prišlo k

prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na
náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňoval podľa
§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných
prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila

sťažnosťnaprieťahyvkonaní,nerozhodolÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky,čiEurópskysúdpreľudské
práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady by
boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 01.01.2013. Návrh bol
podaný v roku 2012 súd však mal za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad
pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase
podania návrhu na vydanie poverenia a začatia tohto konania. Od podania návrhu na zmenu exekútora

do návrhu na predbežné prejednanie nároku žalobcu neubehli tri roky a tak návrh nie je premlčaný.

Dôvodom pre zmenu exekútora bola údajná strata dôvery k pôvodnému exekútorovi avšak ani nový
exekútor nevymohol dlžnú sumu. Žalobca v množstve vecí podal návrh na zmenu exekútora, pričom
išlo o rôznych exekútorov. Podľa súdu v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu

exekútora k žiadnej škode nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i
povinnosť vykonávať úkony exekučného konania. Účastníkom exekučného konania nerozhodnutím v
zákonnej lehote nevznikol stav právnej neistoty.

Doba, ktorá uplynula od doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora až do samotného rozhodnutia

exekučného súdu o tomto návrhu, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla v ňom vyvolať
neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo viesť k strate
legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a nemohla
vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Súd sa nestotožňuje ani s názorom
žalobcu, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie

rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní.

Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať
súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho
ktorého prípadu. Pre spravodlivé rozhodnutie je akákoľvek lehota irelevantná. Správne a zákonné je, aby

bolo vydané spravodlivé rozhodnutie prípadne i po lehote, ako nespravodlivé v zákonnej lehote, k čomu
sa žalobca prikláňal. Ideálne je spravodlivé rozhodnutie v zákonnej lehote. K rozhodnutiu sú potrebné
podklady. Bez potrebných podkladov nie je možné včas rozhodnúť. K rozhodnutiu i v tomto prípade boli
potrebné podklady od pôvodného exekútora, ktoré nebolo možné reálne zabezpečiť v lehote 30 dní.
Exekučný súd má povinnosť vykonať dôkazy aj bez návrhu účastníkov. Po ich doručení bolo vo veci

rozhodnuté.Objektívnetakniejevždymožnérozhodnúťvzákonnejlehote.Jepravdou,žeexekučnýsúd
pre veľkú zaťaženosť nerozhodol v zákonnej lehote. Treba skúmať aj dôležitosť rozhodnutia pre ďalšie
vzťahy účastníkov konania a priebeh konania. Rozhodovanie o zmene exekútora nijako vzťah medzi
účastníkmi nemení a vplyv na priebeh konania nebol preukázaný. Nový exekútor dlh stále nevymohol,
exekúcia je na rovnakej úrovni ako u pôvodného exekútora. Z pohľadu súdnictva vzhľadom na dôležitosť

rozhodnutia sa o dobe rozhodovania súdu dá hovoriť ako o prijateľnom časovom intervale. Žalobca
ako oprávnený v exekučnej veci skoršie rozhodnutie o zmene exekútora nepresadzoval zákonnými
možnosťami. Vo vyjadrení uvádzal urgencie, či žiadosti o informáciu o stave konania, v predmetnom
exekučnom spise sa žiadne takéto podania žalobcu nenachádzali.

Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.
Súd nie je presvedčený, že by bol počas doby rozhodovania exekučného súdu žalobca v neistote
a hrozila by mu akákoľvek škoda. Aj prípadné nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá
nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto
konaní oprávnený konštatovať. Ako už bolo uvedené žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať

prieťahy v konaní, sa neviedlo. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí,
ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti, treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorouzákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik
zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu,
ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom. Teda postupom, ktorý

bybolzhľadiskazmenšeniamajetkužalobcurozhodujúcim,t.j.akbynedošloknesprávnemuúradnému
postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. V konaní nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Nemožno skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na okolnosti veci ako sú oprávnenosť pôvodného

exekútora na konanie, neexistencia konštatovania prieťahov v konaní, vykonávanie dokazovania ako
podstata súdnictva, neaktívny prístup oprávneného, rovnaký postup žalobcu ako ho vytýka súdu,
chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody viedli samostatne
i vo vzájomnom kontexte súd k zamietnutiu návrhu.

Z vyššie rozvedených dôvodov súd konštatuje, že nedošlo k žiadnemu postupu súdu, ktorý by bolo

možné charakterizovať ako nesprávny úradný postup a k žiadnej škode, ktorá by bola žalobcovi
spôsobená postupom súdu a návrh žalobcu je v plnom rozsahu nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť;
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.