Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 17, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/375/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113222691
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113222691.6

Uznesenie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnej veci navrhovateľky: P. P., nar.
X.X.XXXX, bytom Košice, O. XX proti odporcovi: Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik,
Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, Odštepný závod Košice, Ďumbierska 14 v
konaní o obnovu konania takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh navrhovateľky na povolenie obnovy konania vedeného na

Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 25C/158/2005 v spojení s konaním na Krajskom súde v Košiciach
pod sp. zn. 1Co/157/2011.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka vo svojom návrhu, ktorý písomne doplnila dňa 16.10.2013, 13.2.2014, 27.6.2014 a na

pojednávaní dňa 17.12.2014 žiadala, aby súd povolil obnovu konania, ktoré bolo vedené na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn. 25C/158/2005 v spojení s konaním na Krajskom súde v Košiciach
pod sp. zn. 1Co/157/2011. Pre prípad ak by súd povolil obnovu konania, žiadala priznať od odporcu
finančnú náhradu vo výške 98.860,- EUR a od 1.1.2010 ročne sumu 6.865,- EUR s úrokmi
z omeškania. Svoj návrh odôvodnila tým, že vo vyššie uvedenom súdnom konaní na Okresnom súde
Košice I jej bolo zamietnuté odškodnenie za pozemky v bývalej obci N., kde je vlastníčkou pozemkov

vo výmere 4 ha 13 ár 65 m2, ktoré vybudovaním vodnej nádrži X. sa stali pre ňu úplne
nedostupné na poľnohospodárske využitie z dôvodu ochranného pásma
od roku 1985. O majetkovú ujmu žiadala na základe zákona č. 364/2004 Z.z., pretože v jej prípade sa
jedná o úplné obmedzenie možnosti užívania pôdy v kat. území N.. Odvolací súd okrem iného odôvodnil
zamietnutie jej majetkovej ujmy aj tým, že neprejavila záujem o obhospodarovanie pozemkov a že jej
pozemky boli odovzdané družstvu. O pozemky však ona neustále prejavovala záujem, o čom svedčí aj

to, že už v roku 2004 požiadala Pozemkový úrad v M. o pridelenie náhradných pozemkov. Z dôvodu,
že nemohla predložiť ďalšie dôkazy v konaní, ktoré by mohli priviesť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie
vo veci majetkovej ujmy, podala tento návrh na obnovu konania. Priložila k svojmu návrhu na obnovu
konania dôkazy, ktoré nemohla použiť v pôvodnom konaní: odpoveď Obvodného pozemkového úradu
v M. zo dňa 29.11.2004, potvrdenie Lesopoľnohospodársko-urbárskej spoločnosti N. zo dňa 10.8.2011,
ďalšie potvrdenie Lesopoľnohospodársko-urbárskej spoločnosti N. zo dňa 27.7.2013, list Ministerstva

životného prostredia SR zo dňa 3.7.2013, stanovisko Ministerstva životného prostredia SR zo dňa
16.5.2005, list vlastníctva z registra obnovenej evidencie zo dňa 15.9.2004. Dňa 24.2.2014 pripojila
ďalšie dôkazy, ktoré nemohla použiť v pôvodnom konaní a na základe ktorých žiadala povolenie obnovy
konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 25C/158/2005 a to žiadosť o poskytnutie
údajov z katastra z Katastrálneho úradu v O. pre kat. územie N. a uznesenie Okresného súdu v
Humennom sp. zn. 14D/2765/93, Dnot 1738/93 zo dňa 10.5.1995.Navrhovateľkapodalanávrh,abypopovoleníobnovykonaniajejOkresnýsúdKošiceIpriznalmajetkovú
ujmu voči odporcovi a to od roku 1985 do roku 2009 v sume 98.861,- EUR a od roku 2010 po 6.639,-
EUR ročne.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 4.9.2014 žiadal žalobu zamietnuť pre neprípustnosť a to
bez nariadenia pojednávania. Poukázal na to, že navrhovateľka neuviedla žiadne nové skutočnosti a ani
nepredložila hodnoverné a kvalifikované právne listiny, ktoré by jednoznačne preukazovali oprávnenosť
jej nároku. Uvádzané „nové skutočnosti“ sú právne irelevantné, nemajú žiadnu reálnu hodnotu a sú

len formálno-účelové. Odporca sa stotožnil s právnou kvalifikáciou a postupom prvostupňového a
odvolacieho súdu, ktoré preukázali zmätočnosť návrhu navrhovateľky už v predchádzajúcom konaní
25C/158/2005, pretože navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno už ani vo vzniku nároku, nakoľko
vôbec nepreukázala, teda nevedela identifikovať nehnuteľností, ktorých je spoluvlastníčkou a ktoré z
nich a v akej výmere užíva odporca titulom vybudovania vodnej nádrže Starina.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 25C/158/2005-138 zo dňa 8.10.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 26.7.2011, súd zamietol návrh navrhovateľky v časti istiny 19.916,35 EUR, ohľadne
istiny 70.706,03 EUR konanie zastavil a vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľka pri preukázaní svojich tvrdení neuniesla
dôkazné bremeno, pretože okrem toho, že uviedla, že nehnuteľností, ktorých je spoluvlastníčkou a
za ktoré požaduje finančné odškodnenie, sa nachádzajú v ochrannom pásme 2. stupňa - vonkajšej
vodárenskej nádrže Starina, nevedela identifikovať svoje pozemky, kde sa nachádzajú a ktoré z nich
v akej výmere prípadne užíva odporca titulom zriadenia vodnej nádrže Starina. Nesplnila ani ďalšie

nevyhnutné podmienky stanovené nariadením vlády SR č. 438/2005 Z.z. ustanovených v § 1
ods. 2 cit. nariadenia. Totižto nepreukázala ani základný predpoklad ustanovený v ust. § 32 ods.
6 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a to, že je preukázateľne obmedzená v užívaní pozemkov, ani to, že
práve jej pozemky užíva odporca. Doplňujúcim rozsudkom č.k. 25C/158/2005-164, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 26.7.2011, Okresný súd Košice I v prevyšujúcej časti žalobu

zamietol (týkalo sa to nároku navrhovateľky na pravidelné ročné odškodnenie od roku
2006 v sume 4.119,20 EUR). Uviedol, že navrhovateľka ani v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno,
pretože jednak nevedela identifikovať pozemky, nepreukázala ani to, ktoré z nich a v akej výmere
odporca užíva titulom zriadenia vodnej nádrže X.. Krajský súd v Košiciach na odvolanie navrhovateľky
rozsudkom zo dňa 16.6.2011 č.k. 1Co/157/2011-185, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.7.2011,

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v znení dopĺňacieho rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd
stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že podmienky pre priznanie náhrady majetkovej ujmy podľa
§ 32 ods. 6 Vodného zákona splnené neboli. Navrhovateľka len tvrdí, že jej pozemky sa nachádzajú
v 2 vonkajšom ochrannom pásme vodnej nádrže a sama ich nevie celkom presne identifikovať. Za

najpodstatnejšie však odvolací súd považoval, že náhrada majetkovej ujmy podľa § 32 ods. 6 Vodného
zákona prichádza do úvahy len za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach
vodárenských zdrojov. K obmedzeniu užívania mohlo dôjsť v súvislosti vodárenskej nádrže v roku
1983. Vtedy ale pozemky neboli užívané vlastníkmi - právnymi predchodcami navrhovateľky, ale boli
odovzdané do družstva. Navrhovateľka ani len netvrdila, žeby sa ujala ich užívania titulom vlastníckych

práv, resp. žeby sa ich užívania mienila ujať, tak neuniesla dôkazné bremeno ohľadne obmedzenia
užívania pozemkov v súvislosti s ich zaradením do druhého ochranného pásma, pretože nepreukázala,
že by svoje pozemky bola nejakým spôsobom obhospodarovala pred obmedzením užívania a že by bola
pripravená obhospodarovať ich v súčasnosti. Výška náhrady majetkovej ujmy sa odvíja už od stupňa
obmedzenia pri užívaní pozemkov. Navrhovateľka teda neuniesla dôkazné bremeno už ani vo vzniku

nároku. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie. Namietala, že odvolací súd
potvrdil rozsudok prvostupňového súdu bez nariadenia pojednávania, takže nemala možnosť použiť
dôkaznédoklady.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyrozhodolodovolanínavrhovateľkytak,žedovolanie
odmietol uznesením č.k. 2Cdo 142/2012-235 zo dňa 27.9.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
12.11.2012.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 25C/158/2005 súd zistil, že z dôkazov, ktoré
navrhovateľka uvádzala, že nemohla použiť v pôvodnom konaní, boli v tomto konaní použité:- odpoveď Obvodného pozemkového úradu v M. z 29.11.2004 - navrhovateľka toto predložila súdu dňa
30.8.2011
- potvrdenie Lesopoľnohospodárskej urbárskej spoločnosti N. z 10.8.2011 - mohla predložiť v pôvodnom

konaní a aj predložila dňa 30.8.2011
- stanovisko Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 16.5.2005 - mohla v pôvodnom konaní použiť
- list vlastníctva z 15.9.2004 - mohla v pôvodnom konaní použiť a aj predložila prvostupňovému súdu
dňa 16.11.2005
- žiadosť o poskytnutie údajov z katastra nehnuteľnosti z 28.5.1993 - mohla tento dôkaz v pôvodnom

konaní použiť
uznesenie Okresného súdu Humenné sp. zn. 14D/2765/93 z 10.5.1995 - takisto mohla použiť v
pôvodnom konaní.

Na pojednávaní dňa 17.12.2014 k týmto jednotlivým dokladom navrhovateľka uviedla, že ich prevzala v
tých rokoch, ktoré sú uvedené na jednotlivých týchto dokladoch. Z dôkazov, ktoré údajne navrhovateľka

nemohla predložiť v pôvodnom konaní, tak zostali len 2 doklady a to potvrdenie Lesopoľnohospodárskej
urbárskej spoločnosti N. zo dňa 27.7.2013. Z tohto potvrdenia súd zistil, že uvedená urbárska spoločnosť
potvrdila, že poľnohospodárska pôda v kat. území Zvala, ktorej vlastníčkou je navrhovateľka, sa
nachádzavpásmachhygienickejochranyvodárenskejnádržeX.,t.j.vblízkostivodnýchzdrojovataktiež
v 3 ochrannom stupni ochrany v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z., v dôsledku čoho je znemožnené

vlastníkovi pozemkov uvedenú poľnohospodársku pôdu využívať na záhradkárske
účely a to z toho dôvodu, že súčasne platná legislatíva a režimové opatrenia v pásmach hygienickej
ochrany vodnej nádrže X. nedovoľujú narúšať pôvodný kryt v kat. území N..

Ďalší dôkaz, ktorý nemohla použiť v pôvodnom konaní a ktorý navrhovateľky použila pri návrhu na

povolenie obnovy konania je list Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 3.7.2013, z ktorého súd
zistil, že ministerstvo životného prostredia oznámilo navrhovateľke, že investorom výstavby vodnej
stavby X. bola Vodohospodárska výstavba š.p. W., ktorú by mala požiadať navrhovateľka o poskytnutie
relevantných informácií ohľadne uplatnenia odškodného za nemožnosť užívania jej pozemkov po
realizácii vodnej stavby X..

Po zhodnotení obsahu oboch týchto dôkazov, ktoré navrhovateľka nemohla použiť v pôvodnom konaní,
súd dospel k záveru, že tieto dôkazy nemôžu privodiť pre navrhovateľku priaznivejšie rozhodnutie vo
veci.

Podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a), b) O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na
obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho

priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 230 ods. 1 cit. zákona, návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od
toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho
mohol uplatniť.

Podľa ust. § 234 ods. 1 cit. zákona, návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo
obnovu konania povolí.

Podľa ust. § 232 ods. 1, 2 cit. zákona, návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci

rozhodoval v prvom stupni. Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o
konaní v prvom stupni.

Spôsobilým dôvodom obnovy konania je nový listinný dôkaz, ktorý nemohol účastník bez svoje viny
použiť v pôvodnom občianskomsúdnom konaní, a ak ním možno preukázať skutočnosť, ktorá môže

pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Obnova konania je mimoriadny opravný
prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho
súdu. Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania v zmysle citovaného ust.
§ 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. len vtedy, ak ich účastník, ktorý obnovu navrhuje, nemohol bez svojej vinypoužiť v pôvodnom konaní, sú pre účastníka v porovnaní s pôvodným konaním nové a súčasne môže
pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nový dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy vtedy,
ak je ním možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre navrhovateľa obnovy

priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Pri novom
dôkaze nie je rozhodujúce, že sa týka skutočnosti, ktorá je súdu už známa. Nemožnosť použiť dôkaz bez
svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len možnosť označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť
ho účastníkom konania súdu.

V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že z dôkazov, ktoré predložila navrhovateľka, ktoré
podľa nej nemohla použiť v pôvodnom konaní, použila v pôvodnom konaní odpoveď Obvodného
pozemkového úradu v M. z 29.11.2004, potvrdenie Lesopoľnohospodárskej urbárskej spoločnosti N. z
10.8.2011, stanovisko Ministerstva životného prostredia SR zo 16.5.2005, list vlastníctva z 15.9.2004,
žiadosť o poskytnutie údajov z katastra nehnuteľnosti z 28.5.1993 a uznesenie Okresného súdu v
Humennom sp. zn. 14D/2765/93 z 10.5.1995. Dôkazy, ktoré nemohla použiť v pôvodnom konaní

sú: potvrdenie Lesopoľnohospodárskej urbárskej spoločnosti Zvala z 27.7.2013 a list z Ministerstva
životného prostredia SR z 3.7.2013, po oboznámení s obsahom ktorých súd dospel k záveru, že tieto
nemôžu priviesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre navrhovateľku, keďže nepreukazujú jej nárok na
priznanie majetkovej ujmy v zmysle zákona č. 364/2004 Z.z. Z uvedeného dôvodu preto súd návrh na
obnovu konania navrhovateľky zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., navrhovateľka bola v konaní neúspešná,
odporca bol úspešný, mala by preto zaplatiť trovy konania odporcovi, ktorému však žiadne trovy konania
v tomto konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 2 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.