Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/307/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115218286
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115218286.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36 864 421, Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súde dňa 27.09.2012 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie
sumy 3825,37,- Eur titulom majetkovej škody a sumy 765,07,- Eur titulom nemajetkovej ujmy (značka
navrhovateľa 2433 Istina RS).
Uviedol, že v pozícii oprávneného navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným súdnym exekútorom pre
svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 8312361 s
dlžníkom A. C., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou

exekučnej veci sp. zn. EX 6596/2011.
Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom OS
Humenné a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu,
že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii
po uplynutí zákonom stanovenej doby. Navrhovateľ pri tom vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný

posun v exekučnom konaní. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu tunajšieho súdu
uplatňuje teda nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla tým, že
tunajší súd nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote. Ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou ešte pred podaním tohto návrhu na začatie konania
odporcu požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odporca však na ňu do podania
žaloby nereagoval.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu považoval návrh za nedôvodný z dôvodu nepreukázania
splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť
podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, avšak v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosťna súd napriek tomu, že by navrhovateľ mal znášať dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o uvádzané
prieťahy v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Potom
ako navrhovateľ podal odporcovi žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bol

vyzvaný na doplnenie týchto žiadostí. Navrhovateľ odporcovi neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí, preto považoval odporca nárok za predbežne neprerokovaný.
Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekučného súdu nemožno
považovať za nesprávny úradný postup. Postup zahrňujúci právne posúdenie veci, záver o tom, že
je oprávnený preskúmavať exekučný titul, zistenie skutkového stavu, výber, aplikácia a interpretácia

zvolených právnych noriem na skutkový stav, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím. V tomto prípade, by bolo nevyhnutné, aby nezákonnosť
rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom. V danom prípade však táto podmienka splnená nie
je. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa,

preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ďalej, čo sa
týka splnenia podmienok pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle vyššie uvedeného zákona, je
potrebné vychádzať zo znenia Exekučného poriadku, v zmysle ktorého pre posudzovanie exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku, neplatí stanovená 15 dňová lehota na udelenie poverenia, prípadne
na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia. Taktiež odporca poukázal na nedostatok právomoci

všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a rýchlosť súdneho konania iného súdu, v tomto prípade
exekučného súdu v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. K vyčíslenej škode a k
nemajetkovej ujme zo strany navrhovateľa vyjadril odporca názor, že uplatnená suma titulom náhrady
škody je len hypotetickou sumou nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, pričom
zjavne nejde o skutočnú škodu a nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej právnej

úvahy. Záverom odporca poukázal na aspekt dobrých mravov, pričom tento aspekt hovorí v neprospech
navrhovateľa vzhľadom na charakter nárokov a na charakter jeho obchodnej činnosti.

Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom v neprítomnosti účastníkov a ich zástupcov a z listín
tvoriacich súdny spis s prihliadnutím na tvrdenia účastníkov konania zistil nasledujúce:

Z exekučného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 5Er/423/2011 súd zistil, že dňa 27.04.2011 sa
začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým exekučné konanie na návrh oprávneného -
navrhovateľa proti povinnému: A. C. pre vymoženie sumy 1104,87,- Eur s prísl.
Dňa 09.06.2011 bola OS Humenné doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie sp. zn. EX 6596/11. Okresný súd Humenné dňa 21.06.2011 rozhodol tak, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto rozhodnutie sa stalo
právoplatným dňa 15.07.2011.

Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.06.2010) - Súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo

návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa názoru súdu bola žaloba v predmetnej veci podaná omylom alebo iba za účelom šikanózneho
zaťažovania justičného aparátu.

Žiadosť o vydanie poverenia totiž došla súdu dňa 09.06.2011 a rozhodnuté bolo už 21.06.2011, teda
po 12 dňoch.
Lehota na rozhodnutie plynie od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia a nie od
začatia exekučného konania, ako si to omylom alebo účelovo (každopádne však nesprávne) vykladá
žalobca.

Lehota na rozhodnutie pre zamietnutie žiadosti stanovená nie je a žalobca si znovu mylne alebo účelovo
vykladá § 44 ods.2 ExP, tak, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia by malo byť v 15-
dňovej lehote od doručenia žiadosti súdneho exekútora aj právoplatné. Totiž to, aj keby súd rozhodol
zamietavo už v deň doručenia žiadosti o vydanie poverenia, vzhľadom na jeho povinnosť rozhodnutiedoručiť a na možnosť podať odvolanie v lehote 15 dní, je výklad prezentovaný žalobcom absurdný a
teda nesprávny, keďže by pre súd zakladal nesplniteľnú povinnosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené, bolo žalobu bez ďalšieho potrebné zamietnuť.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešný žalobca nárok
na náhradu trov konania nemá a úspešnému odporcovi žiadne trovy konania zo spisu nevyplývajú, preto
mu ich náhradu súd nepriznal.

Elektronickým podaním bez ZEP zo dňa 09.10.2015 požiadal žaloba o prerušenie konania.
Senát 9C Okresného súdu Prešov podanie návrhu na prerušenie konania vyššie uvedeným spôsobom
vybavil v odôvodnení svojich rozhodnutí nasledujúco:
„Pokiaľ ide o samotnú formu žiadosti o odročenie pojednávania, súd na túto žiadosť ani prihliadať
nemohol z nasledujúcich dôvodov, poukazujúc na argumentáciu NS SR vo veci sp. zn. 1 Nc/33/2012

- „Z tejto úpravy a z úpravy v § 42 ods. 1 O.s.p. vychodí, že zákonodarca pri podaniach urobených elektronickými
prostriedkami so zreteľom na stanovené podmienky a to, či sú alebo nie sú podpísané zaručeným
elektronickým podpisom, resp. či obsahujú alebo neobsahujú spisovú značku súdneho konania,
postupuje (u každej z úprav) len dvomi spôsobmi (podaniu podpísanému zaručeným elektronickým

podpisom alebo doplnenému písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní, prizná procesné
účinky, podaniu nepodpísanému zaručeným elektronickým podpisom alebo nedoplnenému písomne
alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní, neprizná procesné účinky - neprihliada sa naň; podanie
obsahujúce spisovú značku súdneho konania si súd ponechá, podanie neobsahujúce spisovú značku
súdneho konania súd vráti).

Podľa doteraz urobeného výkladu teda aj na takéto podania - iné návrhy účastníka je treba uplatňovať
režim výslovne uvedený len vo vzťahu k podaniu urobenému elektronickými prostriedkami bez
podpísania zaručeným elektronickým podpisom obsahujúcemu návrh vo veci samej alebo návrh na
nariadenie predbežného opatrenia. Treba zároveň dodať, že v teórii sa možno stretnúť aj s odlišným
názorom a to, že na podania neobsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného

opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým
podpisom,sanevzťahujepotrebadoplneniapísomnealeboústnedozápisnicenajneskôrdotrochdní;t.j.
že takéto podania s iným návrhom „majú svoje procesné dôsledky a súd ich v ďalšom konaní bude brať
do úvahy“ (porovnaj Jaroslav Krajčo a kolektív Občiansky súdny poriadok, I. diel, Komentár, Bratislava
2010, str. 199). Názor, že takéto podania by nebolo treba vôbec doplniť a mali by napriek tomu procesné

účinky a súd by sa s nimi musel vecne vysporiadať, t.j. o nich rozhodnúť (opierajúci sa zrejme aj o obsah
dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z. , ktorá ich doplnenie nespomína), však zjavne odporuje - nerešpektuje či prehliada
§ 42 ods. 3 prvú vetu
O.s.p., podľa ktorej medzi všeobecné obsahové náležitosti každého podania patrí podpis. Podpisom sa

rozumie vlastnoručný podpis účastníka, prípadne podpis jeho zástupcu; podpisom pisateľ potvrdzuje,
že sa s obsahom podania stotožňuje (že podanie je prejavom jeho vôle). Od 1. mája 2002, kedy
nadobudol účinnosť zákon č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov, treba v
občianskom súdnom konaní za rovnocenný ekvivalent tomuto podpisu považovať podpísanie sa

zaručeným elektronickým podpisom na podaniach urobených elektronickými prostriedkami (porovnaj čl.
III a čl. VIII tohto zákona). Zmyslom a poslaním takéhoto podpísania je zaručenie autenticity podania (t.j.
že podanie je od osoby, ktorá je na ňom označená ako podávateľ) stanovenou identifikáciou takéhoto
podávateľa.
So zreteľom na podaný systematický a teleologický výklad a použitie argumentu a maiori ad

minus (keď netreba vyzývať podávateľa emailového podania obsahujúceho návrh vo veci samej na
doplnenie pre chýbajúci podpis, netreba vyzývať ani podávateľa emailového podania obsahujúceho
iný návrh, ktorý nie je návrhom vo veci samej) podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky niet
žiadneho dostatočne racionálneho dôvodu, ktorý by opodstatňoval celkom iné riešenie - postup (pri
aplikácii § 43 O.s.p.

dokonca pomerne zdĺhavý) pri inom a to zásadne menej dôležitom (berúc do úvahy hľadiská
významu a dôsledkov návrhu vo veci samej) procesnom úkone (návrhu) uskutočnenom emailom.
V danom prípade sa preto na predmetné emailové podanie v zmysle cit. ustanovenia § 42 ods.
1 štvrtej vety O.s.p.neprihliada, t. j. nie je ani dôvod podľa § 43 ods. 1 O.s.p. odstraňovať uznesením s výzvou neúplnosť tohto podania
(spočívajúcu v chýbajúcom podpise).“

Keďže však senáty KS v PO majú na uvedené rôzny názor, okresný súd rozhodol o návrhu na prerušenie
konania meritórne.

Žalobca navrhol prerušenie konania z dôvodu, že na OS Prešov sa pod sp. zn. 7C/6/2010 vedie konanie

o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie. OS Prešov uznesením zo dňa 07.10.2013 (čo
muselo byť žalobcovi už dávno známe a preto jeho žiadosť o prerušenie konania podanú pár dní
pred pojednávaním súd vníma ako procesnú obštrukciu) rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ o nasledujúcich prejudiciálnych otázkach:
1. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského

štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia ?
2. V prípade, ak áno, je dostatočným jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie
orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu

nečinnosťžalobkyneavzhľadomnanevyčerpanievšetkýchprávnychprostriedkovnápravyumožnených
právom členského štátu?
3. Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?

4. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody?

Podľa § 109 ods.2 písm.c) O.s.p. - pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd

dal na takéto konanie podnet.
Vo veci, v ktorej boli položené prejudiciálne otázky sa javí, že ide o žalobu, kde voči žalobcovi
bola vymožená pohľadávka judikovaná rozhodcovským súdom a súd vydanie poverenia pre súdneho
exekútora nezamietol, resp. exekúciu nezastavil. Ide teda o presne opačnú situáciu, aká je v
prejednávanej veci.

Pre prejednávanú vec je dôležité, že k zamietnutiu poverenia na vykonanie exekúcie došlo aplikáciou
vnútroštátneho práva a nie práva komunitárneho (jeho priameho použitia). Je teda zrejmé, že odpoveď
na vyššie uvedené prejudiciálne otázky (aj keď o ich prípustnosti možno pochybovať) nemôže mať vplyv
na prejednávanú vec.
Na záver súd ešte uvádza, že na prerušenie konania podľa § 109 ods.2 písm.c) O.s.p. nie je právny

nárok ale postup podľa uvedeného ustanovenia je čiste na úvahe súdu.
Na základe vyššie uvedeného teda súd návrhu žalobcu na prerušenie konania nevyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Prešov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sapostupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.