Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 15, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18C/92/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715212092
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5715212092.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v právnej veci navrhovateľa: E. P., nar.

XX.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX P., proti odporcovi: Q. P., nar. XX.X.XXXX, naposledy M. XX, XXX
XX P., v konaní o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania, navrhovateľky E. P., rod. L., nar. XX.X.XXXX a odporcu Q. P., rod.
P., nar. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu P.
zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, rozvádza.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, ktoré účastníci uzatvorili dňa

XX.X.XXXX a je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu P. vo zväzku XX, ročník 2012, strana
XXX, poradové číslo XX.

V návrhu uviedla, že manželstvo je bezdetné, dôvod pre rozvod manželstva je odcudzenie manželov
pre rozdielne názory a hodnoty v živote. Odlúčenie manželov je od apríla 2015.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že účastníci konania boli spolu tri roky, mali spoločné
aktivity (turistika, letné aktivity, kultúrne aktivity, návšteva rodiny, známych). Odporca má za to, že ostal

nepochopený zo strany navrhovateľky z dôvodu, že opravoval chatu, prečo sa dva týždne nerozprávali.
Uviedol, že manželku miluje a urobí všetko pre to, aby boli spolu, čo si praje jeho aj jej rodina. Zároveň
uviedol, že súhlasí, aby súd rozhodol bez jeho účasti na pojednávaní, nakoľko sa necíti psychicky dobre
a bude rešpektovať rozhodnutie súdu.

Súd dňa 15.10.2015 vykonal pojednávanie v neprítomnosti odporcu v súlade s ust. § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Predvolanie na pojednávanie bolo odporcovi riadne

doručené dňa 12.9.2015 (doručenka č.l. 7/rub). Odporca požiadal, aby súd vykonal pojednávanie v jeho
neprítomnosti, súd preto pokračoval v konaní v neprítomnosti odporcu v súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, listinnými dôkazmi doloženými do spisu a zistil:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX a je zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu Martin vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX (sobášny list na č.l. 2).
Z obsahu návrhu ako aj z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní dňa 15.10.2015 súd zistil, že

manželstvo je bezdetné. Navrhovateľka trvala na tom, aby súd manželstvo rozviedol, nakoľko chce na
manželstvo čo najskôr zabudnúť a nechce sa k odporcovi vrátiť, odporcovi už neverí. Uviedla, že ak by
zotrvala v tomto vzťahu, odišiel by od nej syn, čo nemôže dopustiť, musí prihliadať aj na svoj vzťah
k jej vlastnému synovi. Vypovedala, že odporca urazil jej syna a keď odišla zo spoločnej domácnostiod odporcu, nespravil nič, aby ju presvedčil, aby zostala. Zobrala to tak, že nezabojoval o ich spoločný
vzťah. Pol roka je preč zo spoločnej domácnosti a za tú dobu odporca nevyvíjal žiadnu iniciatívu okrem
nejakej SMS-ky, ktoré boli zlé a niektoré veľmi zlé. Až keď podala návrh na rozvod, poslal SMS-ku, že

nechce o navrhovateľku prísť. Vypovedala, že sa dozvedela od svojej rodiny, ako obťažoval jej rodinu
negatívnymi správami o navrhovateľke. Nepoprela, že počas spoločného života mali spoločné aktivity
ako ich opísal odporca v písomnom vyjadrení k návrhu. Vypovedala tiež o vzťahu odporcu k synovi
navrhovateľky, aj o vzťahu navrhovateľky k synovi odporcu. Obe deti žili v spoločnej domácnosti s
účastníkmi konania. Navrhovateľka na pojednávaní nedávala žiadnu šancu obnoveniu manželského

vzťahu s dôrazom na to, že prihliada na svoj vzťah k vlastnému synovi. Výslovne uviedla: „... keby som
zotrvala v tomto vzťahu, odišiel by môj syn a to ja nemôžem dopustiť, pretože musím prihliadať aj na
môj vzťah k môjmu synovi.“

Podľa § 22 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon
o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvodu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada
na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi - účastníkmi
konania sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, preto na návrh navrhovateľky manželstvo v
súladesust.§23ods.1Zákonaorodinerozviedol.Kuvedenémuzáverusúdprispelnazákladevýsluchu
navrhovateľky na pojednávaní dňa 15.10.2015, keď s presvedčením vypovedala o tom, že v manželstve

nechce ďalej zotrvať s dôrazom na svoj vzťah k jej synovi, ktorý v čase, keď účastníci uzatvorili
manželstvo (XX.X.XXXX) mal 10 rokov, tzn. že v čase rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľky je syn
navrhovateľky maloletý. Navrhovateľka opísala vzťah účastníkov konania, vzťahy účastníkov k synovi
navrhovateľky ako aj k synovi odporcu a tieto podľa názoru súdu, vzhľadom aj na presvedčivé
stanoviskonavrhovateľky,ževprípadezotrvaniavmanželstvesodporcom odnejodídejejmaloletýsyn,

súd vyhodnotil tak, že sú tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Vzťahy tak medzi manželmi ako
aj medzi ostatnými členmi domácnosti (účastníci konania a ich deti) sú natoľko narušené, že nevytvárajú
zdravé rodinné prostredie pre starostlivosť a výchovu o maloleté deti. Súd pri rozhodovaní o rozvode
účastníkov konania v súlade s ust. § 23 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine prihliadal aj na

záujmy maloletých detí.
Súd manželstvo v súlade s ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine rozviedol. Vychádzal pritom aj z rozhodného
postoja, s akým navrhovateľka predniesla návrh na rozvod manželstva a na tomto trvala. Odporca,
aj keď vo vyjadrení k návrhu uviedol, že si želá obnovenie manželského spolužitia, toto vyjadrenie
pôsobilo na súd nepresvedčivo, nakoľko okrem uvedeného vyjadrenia súdu nepreukázal inú aktivitu

za účelom obnovenia manželského spolužitia účastníkov. Rozhodný postoj navrhovateľky k návrhu na
rozvod a pasívne správanie sa odporcu preukazujú, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené
a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 ods. 1 prvá veta OSP, podľa ktorého účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie či tu manželstvo
je alebo nie je.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Žiline prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.