Decision was made at the court Okresný súd Poprad
Judgement was issued by JUDr. Dagmar Soliarová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15P/44/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715201411
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8715201411.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti súdu o mal. Z. Y.,
D.. XX.XX.XXXX, bytom ako starí rodičia N. Š., D.. XX.XX.XXXX V. M. Š., D.. X.XX.XXXX, P. N. C., D.
XXX, obaja zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, AK Košice, Štúrova 20, maloletá zast. kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov R. G., D.. XX.X.XXXX, N. G. P., Y. B. XX,
S., R.. O.. O. M., V. A., O. XX V. H. Y., D.. XX.XX.XXXX, N. A., XX.V. XX, v konaní o uloženie výchovného
opatrenia takto
r o z h o d o l :
Súd n e n a r i a ď u j e uloženie výchovného opatrenia maloletej Z., rodičom R. G. V. H. Y.,
starým rodičom M. V. N. Š. vo forme povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému
poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Rozhodnutím Krajského súdu Prešov sp.zn. 17CoP/2/2014-767 zo dňa 15.1.2015 bol daný podnet
Okresnému súdu Poprad, súd z úradnej povinnosti začal konanie o uloženie výchovného opatrenia mal.
Z., rodičom R. G. V. H. Y., starým rodičom M. V. N. Š. vo forme povinnosti podrobiť sa sociálnemu
poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
Na základe podnetu, ktorý bol uložený okresnému súdu, vo veci bolo nariadené pojednávanie.
Na pojednávaní právna zástupkyňa starých rodičov ospravedlnila neprítomnosť starej matky z toho
dôvodu, že menovaná je na kúpeľnej liečbe a táto zároveň súhlasila s tým, aby súd pojednával v jej
neprítomnosti. Na pojednávanie sa zároveň ospravedlnil aj právny zástupca matky z dôvodu kolízie
pojednávaní s inou právnou vecou a ktorý ospravedlnil aj neúčasť matky, súhlasil s tým, aby sa
pojednávalo v ich neprítomnosti. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 OSP pojednával v ich neprítomnosti.
Na pojednávanie sa dostavila aj mal. Z., ktorá v predmetnej veci chcela vypovedať.
Právna zástupkyňa starých rodičov vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ sa týka predmetného
výchovného opatrenia, v tomto prípade výchovné opatrenie by nesplnilo žiaden účel, pre ktorý by
bolo nariadené a to z viacerých dôvodov. V prvom rade by znovu bolo zaťažené maloleté dieťa a to
najviac zo všetkých účastníkov konania a toto rozhodne nie je v záujme maloletého dieťaťa. Ďalej
je potrebné poukázať aj na to, akým spôsobom by vôbec dochádzalo k realizácii tohto výchovného
opatrenia zo strany rodičov, keď matka toho času žije na G. P. a nie je reálne, aby sa mohla pravidelne
zúčastňovať výchovného opatrenia v zmysle rozhodnutia súdu. Maloletá by bola nadmerne zaťažovaná
týmto výchovným opatrením, pričom už v minulosti prešla toľkými súdnymi konaniami, že nie je vhodné
dieťa zaťažovať ďalšími povinnosťami. Navyše dieťa sa nebráni komunikácii s rodičmi. Je to v prvomrade vec rodičov, aby aj v tejto veci zaujali určitý postoj a skúmali možnosti akejkoľvek komunikácie
s dieťaťom. Právna zástupkyňa predložila súdu list, ktorý dieťa napísalo svojim rodičom a ktorý bol
doručený prostredníctvom kolízneho opatrovníka a v ktorom maloletá zo svojho pohľadu jasne ozrejmila
svoj postoj k rodičom, k danej veci a z ktorého aj vyplýva, že má právo byť v kontakte aj s ďalšími
súrodencami, ktorí pochádzajú z ďalších vzťahov rodičov. Maloletá poukázala aj na traumu v súvislosti s
výkonompôvodnéhorozhodnutia,nazákladektoréhomatkachcelaprevziaťdieťadosvojejstarostlivosti
a s ktorou doposiaľ nie je vysporiadaná, o čom svedčí aj lekárska správa z 9.10.2015 od ošetrujúcej
lekárky MUDr. Rosenbergerovej, ktorú dieťa pravidelne navštevuje, pričom naďalej u maloletej je
diagnostikovaná depresívna porucha správania a s ňou spojené ďalšie stresové poruchy. Aj z týchto
dôvodov nie je vhodné, aby dieťa ďalším nariadeným výchovným opatrením bolo zaťažované či už zo
strany súdu alebo zo strany iných orgánov, pretože takéto rozhodnutie nie je v prospech maloletého
dieťaťa a ani v jej záujme. Právna zástupkyňa uviedla, že maloletá navštevuje 9.ročník ZŠ, dieťa chce
ďalej pokračovať v štúdiu na konzervatóriu a s touto prípravou je spojené ďalšie vzdelávanie, ktoré
prebieha v popoludňajších hodinách počas týždňa a preto by akékoľvek výchovné opatrenie bolo v tomto
smere kontraproduktívne, zasahovalo by jednak do prípravy na budúce štúdiu, ale hlavne dieťa by bolo
vystavené ďalším stresom, čo nie je preň vhodné a aj z týchto dôvodov právna zástupkyňa starých
rodičov pokladá tento podnet za nerealizovateľný v budúcnosti a žiada, aby súd nenariadil výchovné
opatrenie.
Právna zástupkyňa taktiež poukázala na to, že medzi otcom dieťaťa a starým otcom dieťaťa došlo k
dohode ohľadom styku a teda ak začína prebiehať vzájomná komunikácia medzi rodičom a dieťaťom,
nie je potrebné ďalšie výchovné opatrenie, ktoré by zaťažovalo všetkých účastníkov konania. Poukázala
aj na výpoveď samotnej maloletej, ktorá uviedla, že nemá žiaden problém stretnúť sa so svojimi rodičmi.
V tom smere teda nedochádza k ničomu, čo by obmedzovalo rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu
a preto nariadenie výchovného opatrenia by bolo len nadmieru zaťažujúce vo vzťahu k účastníkom
konania a navyše pokiaľ matka býva na Kanárskych ostrovoch, je nereálne, aby táto raz za mesiac alebo
raz za dva mesiace sa zúčastňovala sedení za účasti psychológa.
Starý otec maloletého dieťaťa uviedol, že ako starí rodičia nikdy nebránili akémukoľvek kontaktu zo
strany rodičov s maloletým dieťaťom. Poukázal na to, že došlo k dohode ohľadom styku otca s maloletou
a preto nie je potrebné nariaďovať ďalšie výchovné opatrenie. Taktiež starý otec uviedol, že ani v
budúcnosti nebude žiaden problém s tým, pokiaľ by sa matka chcela s dieťaťom stretnúť, takéto
stretnutie jej bude kedykoľvek umožnené.
Otec maloletého dieťaťa uviedol, že pokiaľ došlo k uzavretiu dohody ohľadom styku, nie je potrebné
nariaďovať výchovné opatrenie. Súhlasil s tým, aby toto výchovné opatrenie nariadené nebolo.
Kolízny opatrovník uviedol, že v prípade uloženia výchovného opatrenia toto by malo byť uložené
rodičom a starým rodičom, lebo tam je zlyhávanie komunikácie a v tomto smere sú narušené vzťahy a
tieto veci by bolo potrebné dať do súladu v prvom rade. Dieťa by teda nebolo nadmerne zaťažované
výchovným opatrením, nemuselo by sa zúčastňovať týchto sedení. Vzhľadom však k uzavretej dohode
ohľadom styku v súčasnosti nie je potrebné nariaďovať výchovné opatrenie, pretože realizácia tohto
styku je dôležitejšia ako forma výchovného opatrenia. Taktiež poukázal aj na vzdialenosť bydliska matky,
ktorá žije na Kanárskych ostrovoch a nie je možné reálne zabezpečiť pravidelnú formu týchto stretnutí.
Maloletá Z. vo svojej výpovedi uviedla, že nemá problém stretnúť sa so svojimi rodičmi. Poukázala na
svoje školské a mimoškolské aktivity, prípravu na prijímacie pohovory na konzervatórium, čo jej zaberá
čas 3-4-krát do týždňa a prichádza domov okolo 16.hodiny, pričom sa ďalej učí na ďalší deň a teda
aj ohľadom stretávania sa by jej najviac vyhovoval víkend, keďže počas týždňa je nadmieru zaťažená.
Poukázala aj na možnosti stretnutia sa na neutrálnej pôde napríklad v nákupnom centre, pričom si vie
predstaviť toto stretnutie aj bez prítomnosti starých rodičov.
Rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. 15P/353/2010-343 zo dňa 24.9.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove 17CoP/2/2014-767 zo dňa 15.1.2015 bola maloletá Z. zverená do náhradnej
osobnej starostlivosti starých rodičov, zo strany rodičov bolo určené výživné.
V zmysle článku III ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už je uskutočňovaný verejnými alebo súkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa § 100 ods. 3 OSP ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek
a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého
dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb
zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa § 37 ods. 2, písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia a to tak, že uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom
povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných
zariadeniach.
Podľa § 37 ods. 5 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a príslušným zariadením ak je v ňom maloleté dieťa
umiestnené.
Podľa § 37 ods. 6 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia,
ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže
rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa.
Vychádzajúc z výpovedí účastníkov konania ako aj s poukazom na tú skutočnosť, že vo vzťahu k úprave
styku došlo k dohode o styku medzi otcom maloletého dieťaťa a starým otcom maloletého dieťaťa,
súd upustil od možnosti nariadenia výchovného opatrenia, ktoré v tomto prípade by skutočne nebolo v
záujme a v prospech maloletej. Ak je možnosť realizácie riadneho styku rodiča s maloletým dieťaťom, nie
je potrebné nariaďovať ďalšie výchovné opatrenia týkajúce sa sociálneho poradenstva alebo odborného
poradenstva v špecializovaných zariadeniach. Do budúcnosti bude potrebné zhodnotiť formu realizácie
tohto styku a len v prípade, žeby došlo k vážnym konfliktom vo vzťahu k úprave styku a nerealizoval by
sa tento styk, je tu kedykoľvek možnosť zo strany súdu nariadiť toto výchovné opatrenie. Do úvahy treba
zobrať aj vek maloletého dieťaťa, jeho názor a postoj na danú vec a plne toto rešpektovať. Navyše zo
strany matky skutočne by nebola možnosť pravidelne sa zúčastňovať pohovorov za účasti psychológa
a to aj s poukazom na vzdialenosť jej bydliska. Samotná maloletá vyjadrila svoj postoj k veci ohľadom
stretnutia sa s matkou s tým, že toto stretnutie neodmieta, je ochotná sa s ňou kedykoľvek stretnúť podľa
ich vzájomnej dohody. Toto rešpektoval aj starý otec maloletého dieťaťa a preto súd aj z týchto dôvodov
uloženie výchovného opatrenia nenariadil.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože ide o konanie starostlivosti súdu
o maloletých, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí
byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a
datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho
sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí,
ak senát rozhodol namiesto samosudcu,
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.