Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 3, 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/100/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711203964
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1711203964.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľa:

G.. X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X/X, W., zastúpený: JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát, Vajnorská
20, Bratislava, proti odporkyni: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X. XX, X.,
zastúpená: Advokátska kancelária HPP, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 30, Bratislava,
IČO: 36 867 489, o zaplatenie 9.540,- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy konania v sume 2.071,88 € do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť 9.540,- € spolu s 9
% ročným úrokom z omeškania od 09.02.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Návrh odôvodnil tým, že Notárskou zápisnicou z 09.06.2010 č. N 217/2010, právoplatnou dňa
09.06.2010 a vykonateľnou dňa 15.06.2010, sa povinnému H. L. ukladá povinnosť zaplatiť pohľadávku
vo výške 3.120,23 € s 15,5 % ročným úrokom z omeškania od 01.05.2002. Povinný pohľadávku
neuhradil. Dňa 15.06.2010 podal navrhovateľ návrh na vykonanie exekúcie exekútorke JUDr. Anne

Dírerovej na základe vykonateľnej notárskej zápisnice N 217/2010. Povinný informoval navrhovateľa -
oprávneného, že svojej sestre - odporkyni postupne po častiach zložil zálohu na kúpu rodinného domu
na Š. XX v Senci vo výške 9.540,- €. Odporkyňa rodinný dom predala tretej osobe (vklad vlastníckeho
práva povolený Správou katastra Senec pod
Q.-XXXX/XX) a preto zaplatenie zálohy na kúpu rodinného domu odpadol, pričom odporkyňa do
dnešného dňa zaplatenú zálohu povinnému nevrátila. Dňa 26.01.2011 podal navrhovateľ súdnej
exekútorke JUDr. Anne Dírerovej v exekučnej veci pod sp. zn. EX 51/10 návrh na vykonanie exekúcie

prikázaním pohľadávky, ktorú má povinný voči odporkyni vo výške 9.540,- €. Dňa 28.01.2011 bolo
v exekučnom konaní vedenom JUDr. Annou Dírerovou pod sp. zn. EX 51/10 vydané upovedomenie
o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky, ktorým sa povinnému zakázalo po doručení tohto
upovedomenia akokoľvek nakladať so svojou pohľadávkou voči odporkyni vo výške 9.540,- € a prikázalo
sa odporkyni, aby po doručení tohto upovedomenia nevyplatila dlh vo výške 9.540,- € povinnému.
Dňa 07.02.2011 v exekučnej veci pod sp. zn. EX 51/10 vydala súdna exekútorka exekučný príkaz
na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok, v ktorom prikazuje odporkyni, aby

po doručení tohto príkazu vyplatila pohľadávku povinného na účet súdnej exekútorky. Tento exekučný
príkaz bol odporkyni doručený dňa 09.02.2011. Odporkyňa odmietla zaplatiť pohľadávku povinného.
Vzhľadom k tomu, že odporkyňa do dnešného dňa nevyplatila pohľadávku povinného a súdny exekútor
nevymoholpohľadávkuoprávnenéhonavrhovateľavočipovinnémuvyužilnavrhovateľsvojeprávopodľa§ 315 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a podľa § 109 ods. 1 Exekučného poriadku
(ďalej len „EP“) a domáha sa vo vlastnom mene od odporkyne vyplatenia pohľadávky povinného.

Návrh podaním z 18.04.2012 rozšíril navrhovateľ o skutočnosť, že na základe notárskej zápisnice
spísanej dňa 09.07.2002 notárkou JUDr. Danielou Šikutovou pod sp. zn. N 550/02 sa H. L., nar.
XX.XX.XXXX ako povinný a dlžník zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 5.596,- €. Dňa 10.07.2002 podal
navrhovateľ na základe uvedenej notárskej zápisnice podal navrhovateľ dňa 27.11.2002 návrh na
vykonanie exekúcie exekútorovi

JUDr. Dušan Noskovičovi. Ďalej doplnil, že Okresný súd Pezinok platobným rozkazom č. k.
5Ro/274/2010-16 z 09.09.2011 zaviazal H. L. na zaplatenie 18 % ročného úroku z omeškania zo sumy
1.659,70 € od 06.12.2001 do zaplatenia, zo sumy 331,94 € od 11.12.2001 do zaplatenia, zo sumy 265,55
€ od 01.02.2002 do zaplatenia a zo sumy 863,04 € od 19.02.2002 do zaplatenia a trovy konania za
zaplatený súdny poplatok v sume 99,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 424,07 €. Platobný
rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 09.12.2011 a vykonateľnosť dňa 09.12.2011.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že bola v minulosti spoluvlastníčkou rodinného
dumu spolu s jej bratmi H. L. a B. L., ktorý rodinný dom po smrti ich matky užíval výlučne H. L. so
svojou rodinou, ktorá so zvyšnými spoluvlastníkmi nikdy neuzavrela žiadnu dohodu o podmienkach
užívania predmetného domu. V čase, keď odporkyňa prejavila záujem predať rodinný dom, resp. svoj

spoluvlastnícky podiel, čo bolo pre exekučné konania jej bratov komplikované, jej H. L. navrhol, že jej
postupne splatí určitú sumu, ktorá sa v prípade, ak by spoluvlastnícky podiel odporkyne odkúpil H. L.
mala započítať ako záloha na kúpnu cenu a v prípade, ak by H. L. nebol schopný tento spoluvlastnícky
podiel odkúpiť sa mala použiť ako peňažná náhrada za prisvojovanie si úžitkovej hodnoty domu
titulom bezdôvodného obohatenia. Keďže H. L. nemal dostatočné peňažné prostriedky na odkúpenie

spoluvlastníckeho podielu, predala odporkyňa podiel tretej osobe a zaplatená suma v zmysle dohody
sa stala peňažnou náhradou za užívanie spoluvlastníckeho podielu, o čom svedčí aj skutočnosť, že sa
H. L. nikdy nedomáhal vrátenia zaplatenej sumy, čo by v prípade neexistencie vyššie uvedenej dohody
nepochybne urobil. Navrhovateľ ako oprávnený zjavne koná v súčinnosti s dlžníkom H. L., pričom sa
od odporkyne domáha uspokojenia údajných dlhov H. L., ktoré mali vzniknúť v roku 2001. Navrhovateľ

v čase keď odporkyňa mala záujem predať svoj podiel vystupoval v pozícii záujemcu. Na naliehanie
navrhovateľa vystavila odporkyňa potvrdenie o prevzatí peňažných súm, ktorého fotokópiu predložil
navrhovateľ k návrhu, pričom v tom čase odporkyňa nepovažovala za potrebné podrobne opísať celú
dohodu s H. L.. Žalobu žiadala zamietnuť, nakoľko H. L. nie je žiadnym veriteľom žiadnej pohľadávky
voči odporkyni.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka H. L., oboznámením s návrhom, notárskou
zápisnicou sp. zn. N 217/2010, návrhom na vykonanie exekúcie z 16.06.2010, čestným vyhlásením
z 15.06.2010, čestným vyhlásením z 05.11.2010, návrhom na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 51/10
z 26.01.2011, kúpnej zmluvy, upovedomením o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z 28.01.2011,

exekučného príkazu sp. zn. EX 51/10 z 07.02.2011, listu súdnej exekútorky z 24.03.2011, notárskej
zápisnice
N 550/02, návrhu na vykonanie exekúcie z 09.07.2002, návrhu na vykonanie exekúcie z 27.11.2002,
platobného rozkazu Okresného súdu Pezinok č. k. 5Ro/274/2010-16, čestného vyhlásenia z 28.05.2010
a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že odporkyňa nepreukázala, že pohľadávka H.
L. zanikla voči nej, pretože po doručení upovedomenia o začatí exekúcie odporkyňa nepodala návrh na
vylúčenie veci z exekúcie a tento dlh nemohol zaniknúť len tým, že si ponechala finančné prostriedky
preto, že jej H. L. mal dlžiť za užívanie rodinného domu a to preto, že takéto ponechanie si finančných

prostriedkov bez písomného jednostranného zápočtu voči kryjúcim sa nárokom je bezpredmetné,
musela by preukázať ako dospela k výške údajného neoprávneného obohatenia v sume 9.540,- € a
musela by o tom predložiť nejaké uznanie dlhu, nesporne by musela preukázať súdu, že vykonala
jednostranný zápočet, ktorý musí byť písomný a musí byť doručený veriteľovi. Jej tvrdenia hodnotí
navrhovateľ ako marenie výkonu úradného rozhodnutia a keďže v týchto veciach ohľadne toho, že dlh

voči nej zo strany L. neexistuje, svedčí pre ňu dôkazné bremeno, ktoré samotným vyjadrením neuniesla.
Vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania uviedol, že je nedôvodná, nakoľko navrhovateľ podal návrh
na začatie konania počas plynutia premlčacej doby, zároveň bola pohľadávka H. L. voči odporkyni
bola splatnou najneskôr dňom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie prikázaním pohľadávkyzaloženým na č. l. 23 spisu a exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných
pohľadávok založených na č. l. 24 spisu. Z listu súdnej exekútorky založeného na č. l. 25 spisu vyplýva,
že odporkyňa si prevzala exekučný príkaz dňa 09.02.2011. Odporkyňa do dnešného dňa nepreukázala,

že by jej dlh voči H. L. zanikol, či už splnením alebo zápočtom. Sám svedok H. L. pred súdom vypovedal,
že odporkyňu ústne vyzval na zaplatenie dlhu.

Navrhovateľ na sa pojednávaní pridržal prednesu právneho zástupcu. Čestné vyhlásenie z 5.11.2010
na č. l. 16 spisu spísal vlastnoručne.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní žiadal návrh zamietnuť. Žiaden dlh odporkyni voči H.
L. nikdy neexistoval, tým pádom neexistoval ani v čase doručenia exekučného príkazu. Nebolo mu
známe z akých skutočností dospel navrhovateľ k záveru, že odporkyňa užívala dom na Š. J. v Senci,
keďže tento dom po smrti matky odporkyne užíval výlučne H. L.. Nakoľko bol H. L. iba menšinovým
spoluvlastníkomrodinnéhodomuvpodiele1/6aodporkyňamá2/3podiel,podedičskomkonanísaústne

dohodli, že odporkyňa strpí ďalšie užívanie celého domu H. L., čo jej on bude peňažne kompenzovať.
Následne došlo k jednotlivým platbám. H. L. opakovane prejavoval záujem odkúpiť spoluvlastnícky
podiel odporkyne a odporkyňa súhlasila s tým, že v prípade, ak dôjde k takémuto odkúpeniu, tak
zníži kúpnu cenu za spoluvlastnícky podiel za zaplatené peňažné kompenzácie za užívanie domu. V
priebehu prvej polovice roku 2010 sa objavil navrhovateľ, ktorý o tento spoluvlastnícky podiel prejavil

záujem, navrhovateľ sa vyjadril, že ten podiel kupuje v prospech H. L., ktorý je extrémne zadlženou
osobu, na ktorého majetok sa vedie niekoľko desiatok exekúcií a rôzne spôsoby nadobúdania majetku
prostredníctvom tretích osôb, ktorý on reálne užíva, je u neho bežný spôsob existencie. Za týchto
okolností odporkyňa na výslovné požiadanie navrhovateľa vystavila potvrdenie o zaplatených sumách,
ktoré mali byť odpočítané z kúpnej ceny, napriek tomu, že formálnym kupujúcim mal byť navrhovateľ.

K realizácii zmluvy nikdy nedošlo a odporkyňa neskôr v novembri 2011 predala svoj spoluvlastnícky
podiel na uvedenom dome tretej osobe. Nikde neuviedli, ani netvrdili, že by sa robil akýkoľvek započítací
prejav. Aj v prípade absencie dohody medzi odporkyňou a H. L., by boli zaplatené sumy vydaním
predmetu bezdôvodného obohatenia, nakoľko H. L. si prisvojoval úžitkovú hodnotu spoločnej veci
vysoko nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Nevidel ani dôvod, prečo by mali podať akúkoľvek

vylučovaciu žalobu, odporkyňa skutočnosť, že nemá žiaden dlh voči H. L. oznámila súdnej exekútorke,
ktorá následne voči nej nevykonala už žiadny ďalší úkon. Rovnako H. L. nikdy nevykonal voči odporkyni
akýkoľvek úkon, ktorým by vymáhal svoju údajnú pohľadávku voči nej, čo podľa nášho názoru svedčí
o existencii predchádzajúcej dohody. Námietka premlčania bola vznesená aj napriek presvedčeniu o
tom, že pohľadávka H. L. voči odporkyni nikdy nevznikla a keby aj jej existencia bola v tomto konaní

preukázaná, tvrdil, že sa takáto pohľadávka nikdy nestala splatnou. Doručenie exekučného príkazu
dlžníkovi povinného nespôsobuje splatnosť prikázanej pohľadávky a keďže sa takýmto doručeným
exekučným príkazom pohľadávka nestala splatnou, nemohla byť podaná ani poddlžnícka žaloba.
Exekútor nemôže svojim úkonom vyvolať splatnosť pohľadávky, keďže nie je účastníkom záväzkového
vzťahu. Navrhovateľ sa v doterajšom konaní zameral výlučne na preukázanie existencie pohľadávky,

neskôrsasnažilvýpoveďousvedka-dlžníkapreukázaťajto,žebolaodporkyňavyzvanákplneniuústne,
pričom takúto výpoveď nemožno akceptovať, nakoľko svedok a odporkyňa spolu tri roky nekomunikujú,
svedka aj vzhľadom na jeho celkovú výpoveď považoval za nedôveryhodného, keď popieral aj svoje
vlastné úkony, ktoré v minulosti spravil, pričom k údajnej výzve na plnenie sa vyjadril len veľmi neurčito.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že v živote nebola nikdy nikomu nič dlžná. Napriek tomu, že jej
bratia boli dlžní polovici Senca. Keď zomrela ich matka, tak bratovi H. L. ponúkla, že ak nájde kupca na
jej 3 podiel na rodinnom dome, tak mu odpustí 300.000,-Sk, ktoré jej dlhoval z nájomného, na ktorom
sa dohodli za užívanie jej
3 podielu. To ako jej platil nájomné si značila do zošita, čo aj podpisoval. Od roku 1979 v rodičovskom

dome nikdy nebývala. Dňa 15.06.2010 šla na matriku overiť podpis na liste, ktorý je založený na č. l. 14,
tam zbadala prvýkrát navrhovateľa, ktorého jej predstavil brat H. L. a zdalo sa jej, že navrhovateľovi bolo
nepríjemné, že ich tam stretla. Počula ako bratovi vysvetľuje čo má napísať na tú listinu. Navrhovateľ
žiadal od jej brata, aby na listinu na č. l. 14 dopísal výslovne, že je dlžná bratovi a taktiež trval, aby boli
zmenené dátumy. Po mesiaci sa ozval navrhovateľ, že má záujem kúpiť 3 jej podielu na rodinnom dome

s tým, že si požičia jeden z originálov listiny na č. l. 14 a že vyhotoví kúpnu zmluvu. Potom sa jej ohlásil
navrhovateľ, povedal jej, že má pripravenú kúpnu zmluvu s tým, že ju má ihneď podpísať a hneď mu ju
poslať. Na to mu povedala, že zmluvu nepodpíše, kým ju nedá skontrolovať právnikovi. Po tomto ukončil
telefonický hovor. Neskôr volala bratovi, aby jej sprístupnil dom, nakoľko našla záujemcov o kúpu jejpodielu a keď s nimi prišla do rodinného domu, boli tam pristavené policajné hliadky, ktoré jej zabránili
vstúpiť do domu, pričom z neho vyšiel navrhovateľ a prezentoval sa ako právny zástupca jej bratov.
Predložila k nahliadnutiu diár, v ktorom boli uvedené sumy, ktoré slúžili ako podklad pre vyhotovenie

listiny na č. l. 14. Listinu na č. l. 14 napísala vlastnou rukou. Obsah tohto prehlásenia tvoril jej brat
Richard s navrhovateľom s tým, že inak navrhovateľ nekúpi jej podiel. Listiny, ktoré sú spoločne odfotené
na jednej listine na č. l. 14 bola sama xeroxovať. Druhá listina odfotená na č. l. 14 na spodnej časti
mohla byť vyhotovená jej osobou dňa 26.05.2010, na tej listine je jej podpis. Na dedičskom konaní s
bratmi uzavrela dohodu vzhľadom na to, že jej za celý život dlžili obidvaja, stala sa výlučnou vlastníčkou

dedičstva bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich bratov ako dedičov. Táto dohoda nebola uzavretá preto,
že sa proti bratom viedli exekučné konania. Neuzavrela dohodu s bratmi, že po tom čo zdedí dom ho
predá F. a po obdržaní kúpnej ceny túto rozdelí medzi ňu a bratov. Od rodinného domu kľúče mala,
keď doopatrovávala matku, potom ich ešte pred smrťou matky odovzdala bratovi. Nemala tam svoje
veci. V prednej časti domu užívala matka dve izby. Peniaze uvedené na č. l. 14 neprevzala z titulu
nájomného, povedala bratovi H., že za to, že dom užíva jej bude platiť aspoň 500,- € mesačne. Bola

nahnevaná, boli tam samí cigáni. Peniaze prevzala z titulu dohody, že za užívanie domu jej bude platiť.
Skutočnosť, že suma 9.540,- € bola zložená ako záloha za predaj rodinného domu, bola takto napísaná
iba z dôvodu, že tak žiadal navrhovateľ. Prvýkrát videla navrhovateľa dňa 15.06.2010. Predtým s ním
viackrát telefonovala. Nepriznala uvedené peniaze v daniach, pretože to nebrala ako nájom, bolo to za
to, že ničil jej veci. Peniaze, ktoré dostala ako kúpnu cenu za kúpnu zmluvu, ktorú uzavrela s Q. si s

bratmi nerozdelila.

Svedok H. L. na pojednávaní nevedel presne kedy uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o pôžičke, jeho dlh
voči navrhovateľovi stále trvá. Zmluva bola ešte v šilingoch. V dedičskom konaní po mame ho odporkyňa
obrala o rodinný dom, teda aj jeho brata, keďže ho za ich chrbtom predala tretej osobe. Predajom

rodinného domu uzavrel zmluvu s odporkyňou na zálohové platby za rodinný dom, v ktorom býval
aj býva. Zálohové platby poukazoval odporkyni v splátkach, celkovo v zálohových platbách poukázal
odporkyni 15.000,- €, avšak papiere mal len na 9.000,- €. Keď odporkyni poukazoval zálohové platby,
prijatie týchto platieb mu potvrdzovala písomne, od istého času mu však potvrdenie odmietla vydať, z
čoho usúdil, že už mala v tom čase kupcu na rodinný dom, pretože s krátkym odstupom času prišiel

do domu jeho spolužiak a oznámil mu, že je vlastníkom 2/3 rodinného domu, ktoré kúpil od odporkyne.
Spolužiak mu povedal, že odporkyňa mu povedala, že s ním a s bratom nebude problém, pretože s
bratom majú exekúcie, on tieto exekúcie kúpia takto ich z rodinného domu vyhodí. Zálohové platby, ktoré
poukázal odporkyni poukazoval s úmyslom, aby neskôr odporkyňa po vyplatení sumy, ktorú požadovala,
previedla 2/3 rodinného domu na jeho dcéry. Odporkyňa od neho pýtala za 2/3 rodinného domu 75.000,-

€, vtedy to bolo ešte v slovenských korunách, nakoniec to predala za 62.000,- €. Na listine založenej
na č. l. 14 sú tie zálohové platby v sume 9.540,- €. Túto listinu mu odporkyňa potvrdila na jeho žiadosť.
Tieto sumy nie sú nájomným za užívanie tohto rodinného domu, v tejto listine je uvedené za čo platby
poukazoval. Môže to potvrdiť aj brat, pri tej dohode bol, pozná túto dohodu. V dedičskom konaní po
matke sa dohodli tak, že všetko sa napísalo na sestru s tým, že keď sa to vyplatí, tak sa to prevedie

na jeho dievčatá, oni sa vzdali dedičstva v prospech sestry, bola to ich ústna dohoda. Odporkyňa mu
nevrátila sumu 9.540,- €. Pýtal si tieto peniaze naspäť ústnym spôsobom. Dohoda v dedičskom konaní
bola, že odporkyňa bola ochotná previesť na jeho deti za sumu 75.000,- € dve zvyšné tretiny. Odporkyňa
nebýva v Senci na Š. J. od kedy sa vydala. Od smrti matky v rodinnom dome býva on s dvomi deťmi a
manželkou. Nikto ďalší tam nebýva. Za užívanie domu, keď mu patrí iba 1/6 platí rekonštrukcie domu,

opravy, do rodinného domu investoval iba on peniaze. Prišlo mu preto smiešne, ak by mala byť suma
9.540,- € ako nájomné. To nebolo nájomné. Nikdy nepožadoval náhradu týchto nákladov od ostatných
spoluvlastníkov. Listina založená na
č. l. 14 bola to spísaná na jeho podnet, zdalo sa mu, že je to písmo odporkyne a bolo to určené pre
neho.V tejto listine je uvedené, že pani F. jeho sestra, asi aby to bolo zrozumiteľnejšie, treba sa jej opýtať.

Listine na č. l. 16 je výmysel, lebo ho odporkyňa presvedčila, že musia napísať všetko, lebo P. ich dá k
súdu, pripraví ich o všetko. Na tejto listine je písmo jeho švagra S. F.. Tieto výmysly môže potvrdiť aj brat.
Nechápal ako takú blbosť mohol podpísať, že upustil od kúpy rodinného domu. Po prečítaní listiny č. l. 16
spisu uviedol, že teoreticky to súhlasí všetko, len nechápal, prečo podpísal, že upustil od kúpy rodinného
domu. To je hovadina. Mal eminentný záujem o ten rodinný dom, do ktorého celý život investoval. Na

iný dlh si okrem pôžičky v šilingoch nespomenul, dlžná suma bola vtedy približne 200.000,- korún.
K prílohe k notárskej zápisnici založenej na č. l. 9 uviedol, že staval v Senci garáže a navrhovateľa
oslovil, či sa do tejto stavby nezaangažuje, tým pádom vznikli tieto peniaze, ktoré si navrhovateľ poistil
notárskou zápisnicou. Nepovažoval to ako dlh, tieto garáže ešte nie sú vysporiadané. Položky na č. l.9 boli zálohové platby s tým, že keď sa tie garáže skolaudujú, tak by navrhovateľ dostal miesto jednej
garáže dve, tým pádom by bol jeho dlh 77.000 šilingov zmazaný. Úmysel nebol vrátiť peniaze, ale
prepísať garáž. Peniaze poukázané týmito dokladmi mali požadované určenie. Tieto peniaze prijímali

ako podnikateľ. Vedie ich v účtovníctve, vedie jednoduché účtovníctvo, nevedel, či nájde tie doklady.
Po pojednávaní dňa 23.05.2012 nekomunikoval s navrhovateľom ani právnym zástupcom, iba včera s
navrhovateľom, či dostal predvolanie. Peniaze, ktoré odporkyni zaplatil v sume 9.540,- € ako zálohu
kúpnej ceny za časť rodinného domu mu odporkyňa nevrátila. Žiadal vystavenie čestného prehlásenia
od odporkyne, ale potom si uvedomil, že tam nie sú uvedené veci komu to je a za čo to je, v tom období

jej ešte veril, preto si to nechal potvrdiť listinou, ktorá je na č. l. 14 spisu. Na zálohových platbách za
kúpu rodinného domu jej zaplatil viac, ale len na sumu 9.540,- € má papier. Vyhlásenie, že odporkyňa
do dnešného dňa podpísané 5.11.2010 nevrátila vyplatenú zálohu na kúpu rodinného domu na Š. XX
v SC vo výške 9.540,- € je pravdivé.

Podaním z 01.06.2012 navrhovateľ doplnil, že H. L. sa dohodol s odporkyňou, že svoj spoluvlastnícky

podiel predá odporkyňa jemu alebo tretej osobe, pričom jej začne kúpnu cenu vopred splácať.
Odporkyňa s H. L. ani s inými spoluvlastníkmi nikdy neuzavrela žiadnu dohodu o podmienkach užívania
rodinného domu, tvrdenie, že po dedičskom konaní sa odporkyňa a H. L. dohodli, že odporkyňa strpí
užívanie celého domu čo jej on bude peňažné kompenzovať je účelové. Tvrdenie je nelogické, keď k
uzavretiu takej dohody malo dôjsť predtým ako bezdôvodné obohatenia vzniklo a taká dohoda by bola

v rozpore so zákonom. H. L. sa ani nemal dôvod s odporkyňou na užívaní domu dohodnúť, nikdy jej
nebránil ani nemala inak znemožnené dom užívať. Navrhovateľ nekomunikoval s odporkyňou ohľadom
jej čestného vyhlásenia (č. l. 44), čo potvrdila aj odporkyňa tým, že uviedla, že sa s navrhovateľom stretla
prvýkrát dňa 15.06.2010. Odporkyňa si spísaním čestného vyhlásenia splnila svoju zákonnú povinnosť
voči H. L. v zmysle § 569 ods. Občianskeho zákonníka. Keby H. L. a odporkyňa chceli prejaviť vôľu plniť

a prijímať plnenie titulom peňažnej kompenzácie za užívanie domu, tak by to obaja zhodne uviedli vo
svojich čestných vyhláseniach z 15.06.2010 a 05.11.2010. Nátlak zo strany navrhovateľa a nedostatok
neslobody odporkyne pri spisovaní potvrdenia odporkyne dňa 26.05.2010 ako aj čestného vyhlásenia
dňa 15.06.2010, ako aj konanie v omyle možno vylúčiť. Právny úkon odporkyne z 15.06.2010 je preto
potrebné považovať za potvrdenie o tom, že H. L. zaplatil po častiach odporkyni sumu 9.540,- € titulom

zálohy za predaj rodinného domu. Splatnosť pohľadávky H. L. voči odporkyni nastala predložením
exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok z 07.02.2011,
ktorý bol odporkyni doručený dňa 09.02.2011.

Podaním z 18.03.2013 odporkyňa doplnila, že aj keby sa obsah dohody odporkyne s ostatnými

spoluvlastníkmi vykonaným dokazovaní nepotvrdil je potrebné uviesť, že nevyhnutým predpokladom na
úspešnom poddlžníckej žaloby je v zmysle § 109 ods. 1 EP a § 108 ods. 2 EP splatnosť pohľadávky.
Navrhovateľ musí v konaní o poddlžníckej žalobe preukázať existenciu pohľadávky povinného, ktorej
zaplatenia sa domáha a že je splatná, pričom rovnako musí preukázať, že dlžníkovi povinného bol
doručený exekučný príkaz, ktorým bola táto pohľadávka prikázaná navrhovateľovi ako oprávnenému.

Navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by údajná pohľadávka H. L. voči odporkyni mala byť
splatná. Ak sa mala odporkyňa dopostiť bezdôvodného obohatenia voči H. L. plnením z právneho úkonu,
ktorý odpadol, jediným následkom toho je vznik záväzkového vzťahu podľa § 489 OZ, predmetom
ktorého by bola povinnosť odporkyne vydať H. L. predmet bezdôvodného obohatenia. Splatnosť takej
pohľadávky nie je zákonom stanovená a obvykle nebýva ani dohodnutá. Za deň splatnosti sa potom

považuje deň po tom, ako bol dlžník veriteľom vyzvaný na plnenie. Ak dlžník obohateného nepožiadal
už skôr je potrebné za kvalifikované požiadanie považovať žalobu a zročnosť pohľadávky nastane deň
po doručení tejto žaloby odporcovi. Navrhovateľ v tomto konaní nepredložil jediný dôkaz o tom, že by
H. L. niekedy vyzval odporkyňu na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia vo výške 9.540,- €. H.
L. síce vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že si pýtal od odporkyne peňažnú sumu 9.540,- € späť

ústnym spôsobom, pričom nijako nekonkretizoval, kedy a ako sa tak malo stať. Odporkyňa toto jeho
tvrdeniepopiera,nakoľkoodnejH.L.nikdynepožadovalvrátenieuvedenejsumyaniústne,anipísomne.
Vzťahu medzi odporkyňou a H. L. sú od polovice roka 2010 natoľko rozvrátené, že spolu takmer vôbec
nekomunikujú. Keďže nemohla nastať splatnosť pohľadávky H. L. voči odporkyni nemôže byť úspešná
ani poddlžnícka žaloba. Ak by H. L. aj dodatočne vyzval odporkyňu na vydanie údajného predmetu

bezdôvodného obohatenia vznáša odporkyňa námietku premlčania. Z čestného vyhlásenia H. L. z
05.11.2010 je totiž zrejmé, že najneskôr v tento deň mal vedomosť o skutočnostiach, ktorými odôvodňuje
údajný vznik bezdôvodného obohatenia na strane odporkyne nakoľko vedel o tom komu a z akého
dôvodu zaplatil konkrétnu sumu peňazí a že dôvod, pre ktorý mala byť táto suma zaplatená odpadol, čopotvrdil aj vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní. Právo vydať bezdôvodné obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Ak sa teda H. L. najneskôr dňa 05.11.2010 dozvedel, o tom, že sa odporkyňa mala na jeho

úkor bezdôvodne obohatiť, jeho právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo najneskôr
dňa 05.11.2012 a to bez ohľadu na to, že nikdy ani nenastala splatnosť tejto údajnej pohľadávky H. L..

Kúpnou zmluvou z 10.11.2010 predala odporkyňa kupujúcim F. Q. a jeho manželke P. Q. nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XX vedenom Správou katastra Senec, okres Senec, katastrálne územie

Senec a to parcela registra „C“
č. XXXX o výmere 571 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ č. XXXX o výmere 1.168 m2
záhrada v podiele 1; na liste vlastníctva č. XXXX rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele
registra „C“ č. XXXX v podiele 2/3. Vklad bol povolený pod Q.-XXXX/XX.

V notárskej zápisnici č. N 217/2010 z 09.06.2010 Richard Guldan RIGUL, miesto podnikania Košická 20,

Senec, uznal celkový dlh vo výške 3.120,23 € a úrok z omeškania vo výške 15,5 % ročne od 01.05.2002
do zaplatenia, ktorý vznikol prevzatím súm v slovenských korunách: dňa 11.12.2001 na sumu 10.000,-
Sk, dňa 01.02.2002 na sumu 8.000,- Sk, dňa 19.02.2002 na sumu 26.000,- Sk na základe výdavkových
dokladov vystavených v uvedené dni G.. X. P., nar. XX.XX.XXXX. Dlžník H. L. podľa § 41 ods. 2 EP
súhlasil s s tým, aby bola notárska zápisnica exekučným titulom.

Dňa 28.01.2011 vydala exekútorka JUDr. Anna Dírerová vo veci pod sp. zn. EX 51/10 upovedomenie o
začatí exekúcie prikázaním pohľadávky a príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky na základe
exekučného titulu N 217/2010. Exekúcia sa vykoná prikázaním pohľadávky povinného voči M. F. právom
povinného na vrátenie zálohy na kúpnu cenu za rodinný dom na Š. XX v Senci, čo sama uznala vo

vyhlásení dňa 15.06.2010. Dlžníčke povinného prikázala, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie
nevyplatila exekvovanú pohľadávku povinnému vo výške 9.540,- €. V exekučnom príkaze, ktorý bude
vydaný, určí exekútorka povinného účet, na ktorý bude povinný exekvovaná pohľadávku poukazovať.

Dňa 07.02.2011 vydala exekútorka JUDr. Anna Dírerová vo veci pod sp. zn. EX 51/10 exekučný príkaz

na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok, ktorým M. F. ako dlžníčke povinného
prikázala, aby vyplatila pohľadávku povinného na účet súdnej exekútorky.

Listom z 24.03.2011 oznámila exekútorka JUDr. Anna Dírerová právnemu zástupcovi navrhovateľa, že
M. F. si prevzala exekučný príkaz.

V notárskej zápisnici č. N 550/02 z 18.02.2010 Richard Guldan RIGUL, miesto podnikania Košická
20, Senec, uznal celkový dlh vo výške 5.596,- €, ktorý vznikol prevzatím 77.000,- ATS ako pôžička
G.. X. P., nar. XX.XX.XXXX. Dlžník H. L. podľa § 41 ods. 2 EP súhlasil s tým, aby bola notárska
zápisnica exekučným titulom. Navrhovateľ podal dňa 27.11.2002 návrh na vykonanie exekúcie na

základe uvedenej notárskej zápisnice.

Okresný súd Pezinok platobným rozkazom č. k. 5Ro/274/2010-16 z 09.09.2011 zaviazal H. L. na
zaplatenie 18 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.659,70 € od 06.12.2001 do zaplatenia, zo sumy
331,94 € od 11.12.2001 do zaplatenia, zo sumy 265,55 € od 01.02.2002 do zaplatenia a zo sumy 863,04

€ od 19.02.2002 do zaplatenia a trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 99,50 € a trovy
právneho zastúpenia v sume 424,07 €.

Podľa § 315 ods. 1 OSP ak nevyplatí dlžník povinného oprávnenému pohľadávku bez odkladu po tom,
keď sa mu doručilo upovedomenie, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť, alebo

keď sa stala pohľadávka zročnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného
na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného ohľadne tejto
pohľadávky uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto
prípade nemôže tiež započítať svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému.

Podľa § 108 ods. 2 EP ak nie je pohľadávka povinného splatná po doručení exekučného príkazu, vyplatí
ju dlžník povinného oprávnenému, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak, len čo sa
stane splatnou.Podľa § 109 ods. 1 EP ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému alebo exekútorovi, ak sa na
tom oprávnený s exekútorom písomne dohodol, pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil
exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom

mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom
povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie.
Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči
oprávnenému.

Pre úspešnosť poddlžníckej žaloby je podľa § 315 OSP je potrebné preukázať, že dlžník povinného
nevyplatil oprávnenému pohľadávku bez odkladu po tom, keď sa mu
1. doručilo upovedomenie, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť, alebo
2. keď sa stala pohľadávka zročnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka
povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného
ohľadne tejto pohľadávky uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného

si v takomto prípade nemôže tiež započítať svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému.

Podľa § 109 ods. 1 EP ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému alebo exekútorovi, ak sa na tom
oprávnený s exekútorom písomne dohodol, pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu
1. doručil exekučný príkaz alebo

2. keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka
povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak
ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného
si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému.

Z uvedeného vyplýva, že spoločným znakom pre úspešnosť oprávneného pri domáhaní sa priameho
plneniaoddlžníkapovinnéhovzmysle§315OSPa§109ods.1EPje,žedlžníkpovinnéhobezodkladne
nevyplatil oprávnenému (alebo exekútorovi podľa § 109 ods. 1 EP) pohľadávku povinného.

Ďalšou, kumulatívne splnenou podmienkou, popri neplnení pohľadávky dlžníkom musí byť preukázanie

doručenia a/ upovedomenia, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť (§ 315 OSP),
alebo b/ doručenie exekučného príkazu (§ 109 ods. 1 EP). Tieto zákonné podmienky môžu byť
alternatívne nahradené (vyjadrené vylučovacou spojkou „alebo“) preukázaním splatnosti pohľadávky
dlžníka.

Navrhovateľ vo vzťahu k pohľadávke povinného H. L. voči odporkyni tvrdil, že táto sa stala splatnou
najneskôr dňom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky vydaným dňa
28.01.2011 (založeným na č. l. 23) a exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním iných
peňažných pohľadávok vydaného dňa 07.02.2011 (založený na č. l. 24) a zároveň, že z listu súdnej
exekútorky založeného na

č. l. 25 spisu vyplýva, že odporkyňa si prevzala exekučný príkaz dňa 09.02.2011.

Navrhovateľ v konaní preukazoval splnenie podmienky doručenia exekučného príkazu odporkyni
výlučne písomným podaním súdnej exekútorky z 24.03.2011, ktorým táto potvrdzovala právnemu
zástupcovi navrhovateľa, že si odporkyňa - dlžníčka prevzala exekučný príkaz 09.02.2011. Podľa

názoru súdu taký dôkaz nedostatočne preukazuje tvrdenú skutočnosť a preto nemožno túto skutočnosť
považovať za preukázanú. Osvedčiť doručenie exekučného príkazu odporkyni alebo upovedomenia
o začatí exekúcie možno výlučne potvrdením o prevzatí písomnosti, ktorý dôkaz súdu navrhovateľ
nepredložil ani súdu vykonať nenavrhol. Skutočnosť, že uvedený údaj (dôkaz) poskytla v písomnej
korešpondencii súdna exekútorka vierohodnosť dôkazu samo o sebe nezabezpečuje.

Pri tomto hodnotení tvrdených skutočností vychádzal súd z toho, že sporové konanie je ovládané
prejednacou zásadou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenia skutočností a navrhovanie dôkazov tieto
skutočnosti preukazujúce je výlučne vecou účastníkov konania. Právna úprava civilného procesu
vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov je v rukách výlučne na účastníkoch konania

a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdení. Účastník, ktorý nepreukáže ním tvrdené skutočnosti
nesie nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie
je preukázané ani na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre účastníka nepriaznivérozhodnutie vo veci samej. Pre uvedené súd vyhodnotil, že navrhovateľ nepreukázal doručenia
upovedomenia, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť (§ 315 OSP) ani doručenie
exekučného príkazu (§ 109 ods. 1 EP).

Jedinoumožnosťouakopreklenúťtentonedostatok,sodkazomnavyššieuvedenývýklad,bolozostrany
navrhovateľa preukázať splatnosť pohľadávky povinného.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z

bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku
porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom
definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia

vznikne však len za splnenia určitých
(zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby
(obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje
inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného
obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad,

kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje.
Splnenietýchtopredpokladovmusípreukázaťten,ktotvrdí,ženajehoúkorbolobezdôvodnéobohatenie
získané.
Podľa ustanovenia § 498 OZ platí, že na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí
sa ako na preddavok. Znamená to, že pokiaľ pred uzavretím zmluvy poskytne jedna strana niečo,

čo má byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy, je stanovená vyvrátiteľná právna domnienka,
že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzatvorením zmluvy, z ktorej má
záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za preddavok, t. j. za splátku na dohodnuté budúce
plnenie. Podstatné je, že plnenie bolo poskytnuté predtým, než malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
a že bolo poskytnuté a druhou stranou prijaté v súvislosti so zamýšľanou kúpu. Pokiaľ nedôjde k

uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má ten, kto preddavok poskytol, právo na jeho vrátenie, inak by sa druhá
stranabezdôvodneobohatila,leboprávnydôvod,nazákladektoréhobolazálohanabudúcukúpuprijatá,
odpadol. Pre posúdenie veci podľa ustanovenia § 498 OZ je nepodstatné, či účastníci uzatvorili dohodu
o budúcej kúpnej zmluve, prípadne, či taká dohoda je alebo nie je platná.
Ak by sa mala na základe vykonaného dokazovania preukázať skutočnosť, že odporkyňa a H. L. jednali

o predaji spoluvlastníckeho podielu predmetnej nehnuteľnosti a dôvod zloženia zálohy na kúpnu cenu
odpadol, ktorá skutočnosť založila právny základ pohľadávky H. L. voči odporkyni titulom bezdôvodného
obohatenia, splatnosť takej pohľadávky ako nastáva až právne účinným vyzvaním dlžníka - odporkyne
zo strany veriteľa - H. L. na plnenie. V tomto smere bolo potrebné prisvedčiť odporkyni, keď v konaní
tvrdila,žejuH.L.nikdynevyzvalnaplnenieatvrdeniesvedkaH.L.,žeodporkyňuústnevyzvalnaplnenie

opäť nemohlo postačovať ustálenie bezchybného záveru, že sa tak stalo. Aj v tomto smere súd uzavrel,
že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Nebolo možné prisvedčiť ani argumentácii
navrhovateľa, že splatnosť pohľadávky dlžníka povinného vyvolalo (ak by bolo preukázané) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie alebo exekučného príkazu, keď splatnosť pohľadávky nemôže vyvolať
iný subjekt ako účastník právneho vzťahu, konkrétne veriteľ.

Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia považuje súd
za potrebné uviesť, že platí špeciálna úprava v ustanovení § 107 OZ. V prvom odseku tohto ustanovenia
je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom potom premlčacia doba objektívna.Obidve doby začínajú a plynú nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie
jednej z nich, právo sa premlčí a ak je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať.
Počiatok subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže

k dátumu splatnosti, ako je to pri začiatku všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 OZ, ale k inej
skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa obohatil.
Pre stanovenie počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 OZ je
rozhodujúci okamžik, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. K splneniu predpokladov pre začiatok

plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ nemôže dôjsť skôr, než
bezdôvodné obohatenie vznikne. Subjektívna premlčacia doba preto môže začať plynúť najskôr
začiatkom objektívnej premlčacej doby. Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 OZ), vzniká okamžikom, kedy odpadol právny dôvod už poskytnutého
plnenia.
Z čestného vyhlásenia H. L. z 05.11.2010 vyplýva, že sám od kúpy rodinného domu upustil,

teda najneskôr tohto dňa začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie si
bezdôvodného obohatenia u odporkyne, ktorá uplynula dňa 05.11.2012.
Z vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané naplnenie podmienok podľa
§ 315 OSP ani § 109 ods. 1 EP, aby sa mohol oprávnený úspešne domáhať poddlžníckou žalobou
voči dlžníkovi povinného, pretože nepreukázal doručenie exekučného príkazu, upovedomenia o začatí

exekúcie ani splatnosť pohľadávky dlžníka povinného.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súdu návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Odporca si uplatnil náhradu trov právneho

zastúpenia v zmysle §§ 11, 14, 16, 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 z. z. a to:
1. príprava a prevzatie zastúpenia (á 253,94 €),
2. vyjadrenie k návrhu (á 253,94 €),
3. účasť na pojednávaní dňa 23.05.2012, 27.02.2013, 14.06.2013, 03.07.2013 (á 253,94),

Súdnepriznalnáhraduúkonuprávnejslužbypodaniavyjadreniaz14.03.2013,pretoževykonanietakého
úkonu nepovažoval za účelné, keď mohol byť úkon vykonaný prednesom na pojednávaní (253,94 € +
7,81 €).

Paušálna náhrada nákladov 3 x á 7,63 €, 3 x á 7,81 €, 2 x á 9,16 €, 2 x á 9,37 €.

Náhrada za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 23.05.2012 v sume 25.44 €, dňa 27.02.2013,
14.06.2013, 03.07.2013 v sume 78,12 €.

Celkovo predstavujú trovy konania odporkyne sumu 2.071,88 € vrátane DPH
(345,31 €), ktoré je povinný navrhovateľ zaplatiť advokátovi odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na výkon rozhodnutia.