Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2015

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8C/175/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613209342
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2015:4613209342.3

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci navrhovateľa: Q. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S., L. XXXX/C, t.č. vo výkone trestu ÚVV a ÚVTOS v A. proti odporcovi: H. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S., F. XXXX/X, právne zastúpený advokátom JUDr. Martinom Endrödym, so
sídlom Nitra, Štúrova 13, o náhradu škody s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 23.9.2013 návrh na náhradu škody s príslušenstvom, ktorý odôvodnil tým, že
rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 1T/163/2010 zo dňa 20.6.2012 súd ho ako poškodeného
odkázal s jeho nárokom z titulu náhrady škody na konanie vo veciach občiansko-právnych. Z dôvodu,

že mu bolo trestnou činnosťou ublížené na zdraví, utrpel otras mozgu, pomliaždenie v oblasti ľavej lícnej
kosti s dvojitou zlomeninou oblúka kosti lícnej so zlomeninou lícnej kosti, praskliny spodiny ľavej očnice.
Z tohto dôvodu žiadal, aby mu odporca zaplatil náhradu škody vo výške 2.196,90 eur a zároveň trovy
konania. Sumu 2.196,90 eur špecifikoval tak, že táto pozostáva z bolestného na základe lekárskeho
posudku o bolestnom 110 bodov x 14,89 = 1637,90 eur, spôsobenú traumu 500 eur, finančné náklady
na lieky 55 eur, cestovné 4 eurá. Pri výsluchu dňa 15.7.2015 uviedol, že nie je pravdou, že by napadol

odporcu so zbraňou ako vypovedal na OS v Topoľčanoch. Oni zastavili na aute, vyliezli traja a H. P.
sa spýtal, či na neho navrhovateľ zabudol. To on nepochopil a odporca pravou rukou ho udrel, čím mu
spôsobil ťažké ublíženie na zdraví ako je uvedené v návrhu. On sa pridržiava návrhu v celom rozsahu,
nechce byť prítomný na pojednávaní a súhlasí s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.

Odporcavpísomnomvyjadrenínač.l.30-35uviedol,žesnávrhomnesúhlasíapovažujeuplatnenýnávrh

navrhovateľa za premlčaný a znáša námietku premlčania z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby na náhradu škody, nakoľko navrhovateľ si riadne a včas neuplatnil v adhéznom
(trestnom konaní) svoj nárok na náhradu škody do skončenia vyšetrovania, keďže k spáchaniu skutku
došlo dňa 3.11.2010 a náhradu škody si uplatnil žalobou až dňa 23.9.2013 a teda nedošlo k spočívaniu
premlčacej doby. Navrhovateľ vypovedal zápisnične prvýkrát dňa 3.11.2010 na č.l. 33-36, pričom bol
poučený ako poškodený o tom, že návrh na náhradu škody musí urobiť najneskôr do skončenia

vyšetrovania a z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody
uplatňuje. Navrhovateľ v ďalšej časti zápisnice uviedol, že bol poučený podľa § 46 o náhrade škody
a žiadal súd, aby obžalovanému v odcudzujúcom rozsudku uložil povinnosť nahradiť škodu. Osobitne
bol poučený podľa § 208 Tr. por. o práve záverečného preštudovania spisu a vyhlásil, že sa tohto
práva vzdáva (str. 3 zápisnice, č.l. 34 trestného spisu). Pri svojej prvej výpovedi určil osobu H. P., ktorý
ho udrel rukou do ľavej časti tváre. Druhýkrát zápisnične vypovedal navrhovateľ dňa 24.1.2011 na čl.

37 trestného spisu, opätovne bol poučený podľa § 46 ods.1 ods. 3 Tr. por., pričom v tejto výpovedi
opätovne uviedol napadnutie H. P.. Tretíkrát zápisnične vypovedal navrhovateľ dňa 27.6.2011 na čl.40-41 trestného spisu, bol poučený podľa § 46 Trestného poriadku, pričom ako poškodený žiadal
vzniknutú škodu poškodeného uhradiť v plnej výške. Poučený bol aj podľa § 208 ods. 1 Tr. por. V tejto
výpovedi opätovne navrhovateľ uviedol napadnutie odporcom a v súvislosti s náhradou škody okrem

iného uviedol, že bol PN od 3.11.2010, kde si nevedel spomenúť na ukončenie jeho PN a nemal pri
sebe ani v ústave doklady k PN, k tomu sa mal vyjadriť lekár. Čo sa týka jeho zranenia, to malo byť
presne opísané v lekárskej správe a v znaleckom posudku, s ktorými súhlasil a odvolal sa na tieto
písomnosti. Ako poškodený žiadal vzniknutú škodu od odporcu uhradiť v plnej výške, teda iba škody, čo
sa týka jeho zranenia. Záverečné preštudovanie spisu navrhovateľ ako poškodený nevykonal, nakoľko

sa tohto práva pred tým opakovane vo svojich zápisniciach vzdal. Podaním Okresnej prokuratúry
zo dňa 2.8.2011 č. PV 881/2010-21 bol navrhovateľ ako poškodený upovedomený o zmene právnej
kvalifikácie č.l. 122 trestného spisu, po ktorej prokurátor dňa 8.8.2011 podal na odporcu ako obvineného
obžalobu (č.l. 124 trestného spisu). Rozsudkom OS Topoľčany zo dňa 20.6.2012 sp. zn. 1T/163/2010 bol
odporca prvýkrát uznaný vinným za napadnutie navrhovateľa, pričom súd poškodeného - navrhovateľa
s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie a v odôvodnení skonštatoval, že

poškodený - navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý však nešpecifikoval a nedokladoval a
preto pre rozhodnutie o náhrade škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje
potreby trestného stíhania a z tohto dôvodu súd poškodeného s jeho nárokom odkázal na občiansko-
súdne konanie (str. 8 rozsudku). Rozsudkom OS Topoľčany zo dňa 14.5.2014 č.k. 1T/163/2010-366
bol odporca druhýkrát uznaný vinným za napadnutie navrhovateľa, pričom súd zároveň rozhodol, že

poškodeného - navrhovateľa s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie, a
to z dôvodu, že poškodený - navrhovateľ si síce nárok na náhradu škody uplatnil, ale nešpecifikoval
ho a preto pre rozhodnutie o náhrade škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré
presahujepotrebytrestnéhostíhania.Jezrejmézhoreuvedeného,ženavrhovateľsiriadne-vkonkrétnej
výške a ani včas do skončenia vyšetrovania neuplatnil náhradu škody v adhéznom konaní a teda

nedošlo ani k spočívaniu premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka veta prvá. Z obsahu
výpovedi navrhovateľa v dňoch 3.11.2010, 24.1.2011, 27.6.2011 je zrejmé, že navrhovateľ mal už od
3.11.2010 vedomosť, kto mu spôsobil zranenia ako i o škode na zdraví, súvisiacej s týmto zranením.
Ku skončeniu PN došlo u navrhovateľa dňom 10.3.2011, ktorým dátumom musel byť definitívne
uzavretý i rozsah zranení spočívajúcom bolestnom. Podľa navrhovateľom predloženého potvrdenia po

dočasnej práceneschopnosti bol schopný práce od 10.3.2011 od uvedeného obdobia teda najneskôr
skončenia PN mohol navrhovateľ objektívne žiadať o vykonanie bodového ohodnotenia s následným
jeho predložením do trestného spisu do skončenia vyšetrovania resp. na podanie žaloby v civilnom
konaní v dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Odporca v tom čase obvinený, nakoľko sa nevzdal
práva na záverečné preštudovanie spisu ako navrhovateľ bol upovedomený o záverečnom preštudovaní

spisu na deň 22.7.2011, ktorého sa nezúčastnil. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby súd návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Odporca na pojednávaní dňa 26.3.2015 uviedol, že bol odsúdený za skutok, ktorý vykonal v sebaobrane
a to OS Topoľčany č.k. 1T/163/2010, pričom sa jednalo o prečin ublíženia na zdraví. Napriek svedeckým

výpovediam, ktoré boli v jeho prospech jasne dokazovali, že bol napadnutý so zbraňou, súd neuznal
jeho argumenty a odsúdil ho za tento skutok a rozsudok sa stal právoplatným. Čo sa týka náhrady škody
- v návrhu navrhovateľa s týmto nesúhlasí a pridržiava sa v celej miere písomného vyjadrenia zo dňa
11.8.2014.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch sp.zn. 1T/163/2010 zo dňa 14.5.2014 bol odporca uznaný

vinným pre prečin ublíženia na zdraví podľa §156 ods. 1, 3 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že dňa 3.11.2010 o 14.15 hod. v S. na chodníku pri obytnom dome č. 1888 na L. ulici
bezdôvodne fyzicky napadol poškodeného Q. M. tak, že pristúpil spredu k poškodenému, ktorého
sa spýtal, či na neho zabudol a následne ho päsťou pravej ruky udrel do oblasti ľavého líca a z
miesta činu odišiel, čím poškodenému spôsobil zranenia - otras mozgu, pomliaždenie v oblasti ľavej

lícnej kosti s krvnou podliatinou do viečok a spojiviek ľavého oka s ich opuchnutím, dvojitú zlomeninu
oblúka v ľavej kosti lícnej, prasklinu spodiny ľavej očnice vyžadujúce si liečenie poškodeného spojené
s práceneschopnosťou a obmedzením poškodeného v obvyklom spôsobe života od 3.11.2010 do
10.3.2011, teda 126 dní. Týmto rozsudkom bol zároveň poškodený Q. M. s nárokom na náhradu škodyodkázaný na občiansko-súdne konanie, pričom rozsudok, čo do viny a trestu nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 30.5.2014 a 19.7.2014 čo do náhrady škody. V odôvodnení rozsudku na č.l. 6
súd konštatuje, že poškodeného Q. M. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne

konanie, pretože tento si síce nárok na náhradu škody uplatnil, ale ho nešpecifikoval, a preto pre
rozhodnutie náhrady škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby
trestného stíhania.

Z obsahu pripojené spisu OS Topoľčany sp. zn. 1T/163/2010 okrem iného vyplýva, že v priebehu

prípravného konania bol poškodený - navrhovateľ trikrát vypočutý a to prvýkrát dňa 03.11.2010,
druhýkrát dňa 24.01.2011 a dňa 27.06.2011 a to na č.l. 33-36, 37, 40-41, kde bol riadne ako poškodený
poučený a to podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, ako aj 46 Trestného poriadku, pričom záverečné
preštudovanie spisu navrhovateľ ako poškodený nevykonal, nakoľko sa predtým opakovane tohto práva
vo svojich zápisniciach vzdal. Podaním Okresnej prokuratúry zo dňa 02.08.2011 č. Pv 881/2010 bol
navrhovateľ ako poškodený upovedomený o zmene právnej kvalifikácie (č.l. 122 trestného spisu), po

ktorej prokurátor dňa 08.08.2011 podal na odporcu ako obvineného obžalobu (č.l. 124 trestného spisu).
Rozsudkom OS Topoľčany zo dňa 20.06.2012 sp. zn. 1T/163/2010 bol odporca prvýkrát uznaný vinným
za napadnutie navrhovateľa, pričom trestný súd zároveň rozhodol, že poškodeného Q. M. s nárokom
na náhradu škody odkazuje na konanie vo veciach občiansko-právnych, pretože si uplatnil nárok na
náhradu škody, ktorý nešpecifikoval a nedokladoval. Rozsudkom OS Topoľčany zo dňa 14.05.2014 sp.

zn 1T/163/2010 bol odporca druhýkrát uznaný vinným za napadnutie navrhovateľa, pričom súd zároveň
rozhodol o nároku poškodeného Q. M. tak, že ho s jeho nárokom odkázal podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadku na konanie vo veciach občiansko-právnych z dôvodu, že poškodený si síce nárok na náhradu
škody uplatnil, ale nešpecifikoval ho.

Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa keď došlo k
udalosti z ktorej škoda vznikla; to neplatí ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

V zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie
plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode
(teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej
ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery aby
poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp.

vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či
s protiprávnym konaním; vedomosti o tom kto za vzniknutú škodu zodpovedá teda o zodpovednom
subjekte. Za škodu bude obvyklé zodpovedať priamo škodca, ktorý ju spôsobil. Pri posudzovaní
otázky kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej
skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich a

len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba). Pokiaľ ide o právo na náhradu
škody spôsobenej na zdraví (čo je aktuálny prípad), platí len subjektívna premlčacia doba. Námietku
premlčania možno uplatniť v prípade keď poškodený v premlčacej dobe nárok neuplatnil na príslušnom
orgáne, t.j. predovšetkým na súde. Na súde sa nárok uplatňuje žalobou v občiansko-právnom konaní.
Ak bola škoda spôsobená protiprávnym úkonom, ktorý zároveň naplnil skutkovú podstatu určitého

trestného činu, právo zo zodpovednosti za škodu možno uplatniť aj v trestnom (adhéznom) konaní.
Riadne uplatnenie nároku v trestnom - adhéznom konaní § 46 Tr. poriadku predpokladá, že z návrhu je
zrejmé z akých dôvodov sa nárok uplatňuje (stačí spravidla tvrdenie, že skutkom za ktorý je páchateľ
stíhaný, bola poškodenému spôsobená škoda), ale musí byť uvedená aspoň minimálna suma (výška
škody), ktorú poškodený žiada nahradiť. Návrh musí byť urobený v čase od začatia trestného konania

do začatia dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Z horeuvedeného je teda zrejmé, že v danom prípade bola odporcom podaná námietka premlčania,
pričom vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že došlo k premlčaniu z dôvodu uplynutia dvojročnejsubjektívnej premlčacej doby na náhradu škody, nakoľko navrhovateľ ako vyplynulo z listinných dôkazov,
najmä obsahu pripojeného spisu OS Topoľčany sp. zn. 1T/163/2010 si riadne a včas neuplatnil v
adhéznom - trestnom konaní svoj nárok na náhradu škody do skončenia vyšetrovania, keďže k

spáchaniu skutku došlo dňa 03.11.2010 a náhradu škody si uplatnil žalobou až dňa 23.09.2013, pričom
podľa názoru súdu nedošlo k spočívaniu premlčacej doby. Navrhovateľ si ani po podaní obžaloby
neuplatnil svoj nárok riadne, nakoľko iba všeobecne uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škodu,
avšak ho nemal špecifikovaný a to dokonca ani tým spôsobom aby uviedol aspoň minimálnu sumu -
výšku škody, ktorú ako poškodený žiada nahradiť.

S poukazom na horeuvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech súd nepriznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko tento si náhradu trov konania výslovne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom
Okresného súdu Topoľčany, na Krajský súd v Nitre.

V zmysle § 205 ods. 1 OSP, sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.