Rozhodnutie · Judgement

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/167/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213220082
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7213220082.12

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci
starostlivosti súdu o maloletého T. D., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky I. J., Z..
XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej V. O. Č.. XX, za účasti otca I. E., Z.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúceho V. A.
Z. R. Č. T. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Ivanou Semanovou, advokátkou Advokátskej kancelárie spol. s

r.o. so sídlom na ulici Bačikovej 8 Košice, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého T. D., Z.. XX.XX.XXXX, za obdobie od 1.8.2013 do
budúcna výživným vo výške po 100 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15.tého dňa
toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletého.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletému T. za obdobie od 1.8.2013 do 30.11.2015 vo výške

2.093,95 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého T. doručila tunajšiemu súdu dňa 21.8.2013 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie
výživného zo strany otca na maloletého zo sumy 50 € mesačne na sumu 350 € mesačne, ktorý

návrh odôvodňovala tým, že otec na výživu syna neprispieval v čase podania návrhu žiadnou formou,
vyhadzoval ich zo svojho bytu, v ktorom matka s maloletým v tom čase spolu s otcom maloletého
bývali, tvrdila, že otec odmietal prispievať na výživu dieťaťa dôvodiac tým, že bude platiť len na základe
rozhodnutia súdu, pričom maloletý začal navštevovať 2. stupeň základnej školy a tvrdila, že maloletý
mal dlhodobé zdravotné problémy, ona si nemohla zabezpečovať zdroj svojich príjmov dôvodiac tým,
že sa nemohla pre starostlivosť o maloletého zamestnať na 8 hodinový pracovný čas, k návrhu pripojila

fotokópiu rodného listu maloletého a potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa
14.8.2013 o tom, že bola poberateľkou dávok hmotnej núdze.

Otec dňa 24.9.2013 doručil súdu cestou predchádzajúceho právneho zástupcu „vyjadrenie a vzájomný
návrh odporcu a návrh na vydanie predbežného opatrenia“, v ktorom s návrhom matky nesúhlasil
a navrhoval zveriť maloletého T. do jeho osobnej starostlivosti, zaviazať matku prispievať na výživu

maloletého výživným vo výške po 50 € mesačne, upraviť styk matky s maloletým, alebo alternatívne
zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že obaja rodičia by boli povinní
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a vyživovacia povinnosť rodičov by nebola určená,
uvedeným podaním zároveň navrhoval, aby súd nariadil vo veci predbežné opatrenie, ktorým by
predbežne zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 11.10.2001 sp. zn. Nc 961/01 a zveril
by maloletého do starostlivosti otca do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, alebo alternatívne by

uložil Liečebno-výchovnému sanatóriu Košice-Barca odovzdať maloletého T. do starostlivosti otca alebo
alternatívne by uložil Liečebno-výchovnému sanatóriu Košice-Barca, aby poskytoval otcovi maloletéhoinformácie o maloletom synovi a umožnil mu osobný styk s maloletým, tieto svoje návrhy otec
odôvodňoval tým, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. Nc 961/01 zo dňa 11.10.2001 bola súdom
schválená rodičovská dohoda, ktorou maloletý bol zverený do výchovy matky a otcovi bola určená

vyživovacia povinnosť v sume 1.000 Sk (33,19 €), následne rozhodnutím Okresného súdu Košice II sp.
zn. 27P 355/2004 zo dňa 11.3.2005 bola schválená rodičovská dohoda o zvýšení výživného zo strany
otca na maloletého na 1.500 Sk (50 €), uznesením tunajšieho súdu zo dňa 3.12.2010 sp. zn. 27P
124/2010 bolo zastavené konanie o zvýšenie výživného z dôvodu, že matka takýto svoj návrh vzala späť
z dôvodu, že s otcom dieťaťa obnovili v tom čase spolužitie, tvrdil, že všetku starostlivosť o maloletého

zabezpečoval on, maloletému a matke dieťaťa poskytol ubytovanie v byte, ktorý mal otec od svojej
matky, kupoval všetky potrebné veci do domácnosti, vrátane školských potrieb maloletého, oblečenia a
podľa možností chodil s nimi na výlety, tvrdil, že matka sa o domácnosť nestarala, zanedbávala výchovu
maloletého, nehľadala si žiadnu prácu a neprispievala do domácnosti, čo medzi rodičmi dieťaťa viedlo ku
konfliktom a dňa 2.8.2013 sa matka po konflikte s otcom dieťaťa odsťahovala zo spoločnej domácnosti
a so sebou vzala aj maloletého, následne tajila pobyt svoj a maloletého pred otcom dieťaťa, odmietala

poskytovať otcovi informácie o dieťati, bránila mu v stretávaní sa s maloletým, následne, keď maloletý
sám vyhľadal otca, tomuto uviedol, že matka ho od septembra plánovala umiestniť v špeciálnej škole,
čo mu následne potvrdila základná škola, ktorú maloletý navštevoval, na uvedený postup však otec
uvádzal, že nedal nikdy súhlas, poukázal na to, že mal vyriešenú otázku bývania v byte svojej matky,
ktorá mala ďalší vlastný byt, že mal príjem z výkonu práce na dohodu v spoločnosti N., Q..J..H.., cca

300 €, z ktorého hradil inkaso 150 €, výživné na maloletého 50 € a ostatné výdavky na stravu a vedenie
domácnosti, mal za to, že o maloletého sa dokázal dostatočne postarať ako z hľadiska finančného, tak
aj osobného, poukázal na to, že v rovnakom vchode ako on bývala i jeho matka, ktorá mu finančne
vypomáhala a ktorá by mu bola vedela pomôcť aj v starostlivosti o maloletého T.; tvrdil, že v čase podania
uvedenéhopodaniamaloletýbol„držanývnejakomšpeciálnomškolskomzariadení(Liečebno-výchovné

sanatórium Barca) pričom on na zmenu školského zariadenia nedal nikdy súhlas a na takejto podstatnej
otázke ohľadne výchovy ich syna s navrhovateľkou sa nikdy nedohodol“.
K podaniu vo fotokópii pripojil list - odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácie o maloletom T. zo dňa
4.9.2013 vypracovanú Základnou školou O. XX, A., adresovaný vtedajšiemu právnemu zástupcovi otca,
z ktorého vyplýva, že v školskom roku 2013/2014 maloletý bol evidovaný ako žiak 7.A triedy uvedenej

školy, dňom 3.9.2013 mal nastúpiť do LVS (liečebno-výchovného sanatória ) Barca, v predchádzajúcom
školskom roku bol vzdelávaný podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu na základe
odporúčania špeciálneho pedagóga z Centra špeciálneho pedagogického poradenstva, ale aj napriek
individuálnemu prístupu a individuálnemu vzdelávaciemu programu po vedomostnej úrovni stagnoval,
na vyučovanie chodil nepripravený, úlohy si plnil sporadicky, pri polročnom hodnotení mal známku

nedostatočný z predmetov slovenský jazyk a anglický jazyk, s maloletým i jeho matkou škola priebežne
komunikovala vždy, keď sa vyskytol nejaký problém, matka sa zúčastňovala každého triedneho aktívu i
dohodnutých stretnutí, komunikovali vždy o možnostiach ako maloletému pomôcť tak, aby napredoval,
v druhom polroku sa prospech maloletého zlepšil len na pár dní, začiatkom apríla vyučujúci badali u
maloletého známky nepokoja, mrzutosti, agresivity a duchaneprítomnosti, jeho študijné výsledky opäť

klesali, nepripravoval sa na vyučovanie, nedával pozor, nenosil si pomôcky, pri rozhovore s vyučujúcim
sa zveril, že doma sa rodičia hádali a on sa kvôli tomu cítil zle, nepríjemne a kládol si to za vinu,
uvedené škola riešila s matkou maloletého, keďže matku na základe dotazníka považovali za zákonného
zástupcu dieťaťa, lebo na otca v dotazníku nebol žiaden kontakt, ani žiadne údaje, po vzájomnej dohode
s výchovnou poradkyňou školy škola navrhla matke, či by nebolo vhodné T. na nejaký čas prihlásiť do

LVS v Barci za účelom, aby získal nemenný, sústavný a pravidelne kontrolovaný harmonogram dňa:
vedieť sa ako učiť, kedy sa učiť, čas na hru, čas na oddych, čas na vzdelávanie sa ...; ďalej pripojil kópie
SMS komunikácie rodičov z obdobia od 19.8.2013 do 20.9.2013 a kópiu úradného záznamu spísaného
na podnet otca Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dňa 28.8.2013, kedy sa otec dostavil
na uvedený úrad bez predvolania a okrem iného uviedol, že nesúhlasil s návrhom matky na zvýšenie

výživného, plánoval podať návrh na striedavú osobnú starostlivosť, poukázal na umiestnenie maloletého
v LVS bez informovania otca o takejto skutočnosti, poukazujúc na to, že prvé tri týždne v tomto sanatóriu
neboli povolené návštevy a otec sa mohol rozprávať len s vychovávateľkou, poukázal na nerealizovanie
sa jeho styku s maloletým, keďže ho v zariadení nemohol navštevovať.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 167/2013 zo dňa 26.9.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 31.10.2013, bol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý.Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov doručil tunajšiemu súdu dňa 7.11.2013 vyjadrenie, v ktorom
po prešetrení pomerov poukázal na to, že rodičom poskytol sociálne poradenstvo, usmernil ich vo veci
konzultácie prejavov správania v zariadení LVS, vzhľadom k ich protichodným tvrdeniam doporučil im

nadviazanie spolupráce s Referátom poradensko-psychologických služieb s cieľom vyjasnenia predstáv
o realizácií striedavej osobnej starostlivosti, prípadne uzavretie rodičovskej dohody a pre prípad, že
naďalej rodičia budú mať rozdielne názory, kolízny opatrovník zvažoval navrhovanie znaleckého
dokazovania vo veci.

Dňa 5.2.2014 otec prostredníctvom právnej zástupkyne žiadal o zmenu rozsudku tunajšieho súdu sp.
zn. 27P 335/2004 zo dňa 11.3.2005 a žiadal o zníženie výživného na maloletého na sumu 30 % zo sumy
životného minima od 1.2.2014 do budúcna, ktoré konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn.
27P 31/2014.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 167/2013 zo dňa 12.2.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 7.3.2014, súd spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 23P 167/2013
(konanie o návrhu matky o „zvýšenie výživného“) a konanie sp. zn. 27P 31/2014 (o návrhu otca na
zníženie výživného).

Matka s návrhom na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Výkon rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému T. bol upravený rozsudkom tunajšieho

súdu sp. zn. Nc 961/2001 zo dňa 11.10.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2001, a
ktorým rozsudkom bol v zmysle súdom schválenej rodičovskej dohody maloletý zverený do osobnej
starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 1.000 Sk, pričom
pri stanovení tejto výšky výživného súd vychádzal zo zistení, že matka dieťaťa bola poberateľkou
rodičovského príspevku vo výške 2.740 Sk a bola jej vyplácaná dávka hmotnej núdze vo výške 1.650

Sk, matka ďalšie vyživovacie povinnosti nemala, otec maloletého dosahoval príjem u zamestnávateľa
spoločnosti L. okolo 8.400 Sk, ani on nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Následne bolo súdom určené výživné zvýšené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27P 355/2004 zo
dňa 11.3.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.4.2005, ktorým rozsudkom súd opätovne schválil

rodičovskú dohodu a to dohodu o zvýšení výživného zo strany otca na maloletého na sumu 1.500
Sk mesačne, pričom pri schvaľovaní tejto rodičovskej dohody súd vychádzal zo zistení, že maloletý
mal 4 roky veku, materskú škôlku nenavštevoval, bol v celodennej starostlivosti matky, ktorá bola
nezamestnanou, poberala dávky hmotnej núdze spolu s rodinnými prídavkami vo výške 2.090 Sk
mesačne, bývala u svojej matky v 1-izbovom byte, ktorej na náklady na bývanie prispievala sumou

1.600 Sk mesačne, otec maloletého bol taktiež nezamestnaným a poberal podporu vo výške 213 Sk
za každý kalendárny deň, pričom pracovný pomer v spoločnosti L., t.j. u posledného zamestnávateľa,
rozviazal dohodou, predpokladajúc, že si nájde lepšie platenú prácu a poberal v čase rozhodnutia súdu
podporu vo výške 6.300 Sk mesačne, býval u svojej matky v 2-izbovom byte, na náklady na bývanie
prispieval sumou 2.000 Sk mesačne.

Lustráciou súdu v registri sociálnej poisťovne bol zistený posledný zamestnávateľ matky D. Š. - F., v
období od 8.6.2012 do 31.12.2012, u otca nebol zistený žiaden zamestnávateľ.

Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že otec maloletého má živnostenské oprávnenie od

21.5.2008, pričom pozastavil túto svoju činnosť na obdobie od 2.9.2013 do 2.9.2016 a predmetom
jeho podnikania je 8 činností: vodoinštalatérstvo, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, kúpa
tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, čistiace a upratovacie služby, prípravné práce k
realizácií stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácií exteriérov a interiérov, opracovanie kovov
jednoduchým spôsobom, montáž a demontáž kompletných stolárskych výrobkov, osadzovanie a montáž

vstavaných políc, skríň.

Zo správy Daňového úradu Košice súd zistil, že otec daňové priznanie za roky 2011 a 2012 nepodal.Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že v októbri 2013 otec maloletého z
úradu práce nepoberal žiadne dávky, bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce od
6.2.2012; rozhodnutím úradu práce zo dňa 23.5.2014 bola otcovi znížená pomoc v hmotnej núdzi na

sumu 5,80 € mesačne, od 1.5.2014 a z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že k uvedenému
došlo z dôvodu, že otec maloletého mal v mesiaci máj 2014 čistý príjem zo závislej činnosti v sume
74,48 €, pričom jeho domácnosť tvoril on sám, bol slobodný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie,
nemal nárok na dávku v nezamestnanosti na základe uvedeného, pomoc v hmotnej núdzi pozostávala
z dávky v hmotnej núdzi pre jednotlivca vo výške 61,60 €.

Dňa 29.4.2013 otec uzavrel dohodu o vykonaní práce so spoločnosťou N.-F. Q..J..H.. A. na dobu od
30.4.2013 do 31.12.2013 s dohodnutou odmenou 1,98 € a predpokladaným rozsahom prác 350 hodín
spolu.
Otec dňa 12.12.2013 uzavrel pracovnú zmluvu so spoločnosťou L. Q.. Q. J..H.. A., s dňom vzniku
pracovného pomeru dňa 13.12.2013, na dobu neurčitú, s dohodnutou mzdou vo výške 337,70 € v
hrubom a dňa 22.1.2014 otec uzavrel so spoločnosťou L. Q.. Q. J..H.. dohodu o skončení pracovného

pomeru, v ktorej dohode je uvedené, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo v skúšobnej dobe z
organizačných dôvodov ku dňu 22.1.2014 zo strany zamestnávateľa.
Následne na výzvu súdu spoločnosť L. Q.. Q. J..H.. A. v máji 2014 súdu oznámila, že otec ukončil
pracovný pomer v spoločnosti dňa 22.1.2014 a počas jeho trvania dosiahol „čistý mesačný príjem -
priemerný 229,045 €“.

Otec bol opätovne zaevidovaný v evidencii uchádzačov od 23.1.2014.
Dňa 25.3.2014 otec uzavrel dohodu o pracovnej činnosti so spoločnosťou Q. G. - B. Q..J..H.. A.Š.,
z ktorej vyplýva, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, s ustanoveným pracovným časom 40
hodín týždenne, s dohodnutou maximálnou dĺžkou pracovného času 10 hodín týždenne a s dohodnutou
odmenou 86 €; z potvrdení uvedeného zamestnávateľa vyplýva, že za mesiac máj 2014 mu bola

vyplatená čistá mzda 74,48 €.

Matka maloletého, ako vyplýva zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, bola naposledy
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 24.11.2008 do 30.6.2011 a 1.7.2011 bola z evidencie
vyradená z dôvodu nástupu do pracovného pomeru do spoločnosti C. Q..J..H.. A., zo správy ktorého

zamestnávateľa súd následne zistil, že matka v tejto spoločnosti pracovala na základe „1,8 pracovnej
zmluvy od 1.7.2011 do 30.2.2012“, pracovný pomer bol ukončený dohodou na základe podnetu matky
a jej priemerný mesačný čistý príjem v čase trvania pracovného pomeru bol 33,41 €.
Matka bola a je poberateľkou rodinných prídavkov na maloletého v sume 23,10 € a od 1.7.2009 jej boli
vyplácané dávky v hmotnej núdzi vo výške 65,72 € mesačne.

Matka sa dňa 10.3.2014 zamestnala u terajšieho zamestnávateľa spoločnosti R.-Q. Q. Q..J..H.. A. na
základe dohody o vykonaní práce na dobu určitú do 30.6.2014 a jej priemerný mesačný čistý príjem u
tohto zamestnávateľa v mesiacoch marec, apríl 2014 bol 359,47 €.

Otec cestou svojej novej splnomocnenej zástupkyne, ktorej udelil plnomocenstvo dňa 28.10.2013,

požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov podaním doručeným súdu dňa 5.2.2014.

Následne uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 167/2013 zo dňa 8.4.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.4.2014, súd otcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Maloletý pochádza z družského pomeru rodičov. Rodičia maloletého potom, čo bol súdom upravený
výkon ich rodičovských práv a povinností voči maloletému, ako vyplynulo z ich zhodných výpovedí,
obnovili spolužitie a toto ich spolužitie trvalo do 2.8.2013, kedy sa matka spolu s maloletým po konflikte
s otcom dieťaťa odsťahovali, odvtedy rodičia dieťaťa spolužitie neobnovili.

Z výpovedí matky súd zistil, že pracovný pomer v spoločnosti Š. - F. bol s ňou ukončený z organizačných
dôvodov, z dôvodu znižovania počtu zamestnancov, v spornom období matka pracovala v spoločnosti
E. I. X., A.D. na dobu určitú, výkon prác bol závislý na potrebe tohto zamestnávateľa a jej príjem u tohto
zamestnávateľa sa pohyboval od 30 do 150 € mesačne, k uvedenému nevedela predložiť žiaden listinný
dôkaz poukazujúc na to, že spoločnosť jej žiaden takýto doklad nevystavila. Matka dôvodila, že rozdiel

medzi jej príjmami a výdavkami hradila z finančnej výpomoci od svojich bratov, ktorí v prípade potreby
na jej požiadanie jej požičiavali peniaze niekedy 20, niekedy 50 €, vrátenie ktorých jej niekedy odpustili,
inokedy nie.Z výpovedí otca súd zistil, že svoju živnostenskú činnosť pozastavil, tvrdil, že „pred 5 rokmi“, čo otec
upresnil, že má živnosť pozastavenú už druhýkrát, prvýkrát ju mal pozastavenú v roku 2010, čo
zdôvodňoval nedostatkom prác a zákazok, ktoré by mohol fakturovať, od pozastavenia živnosti bol

evidovaný na úrade práce, následne pracoval len na dohodu s príjmom 30 € mesačne, popri ktorej
činnosti chodieval na brigády, kde dostával „výplatu na ruku“, čím si vedel zarobiť okolo 300 € mesačne
a to ešte aj v čase spolužitia rodičov dieťaťa, tvrdil, že tieto brigády vykonával zhruba do augusta 2013,
následne už ich nevykonával dôvodiac tým, že neboli takéto práce.
Ďalej z výpovedí otca súd zistil, že tento nemal nikdy uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú a tvrdil,

že naposledy bol riadne zamestnaný v spoločnosti L., predtým pracovný pomer uzavretý nemal.

Zo správy kolízneho opatrovníka vypracovanej na základe šetrení pomerov v októbri 2013 vyplýva, že
matka bývala s maloletým v spoločnej domácnosti so svojimi 2 staršími súrodencami, jej výdajmi boli
náklady na bývanie 150 €, nákup potravín, oblečenia, na začiatku školského roka výdaje na zakúpenie

školských pomôcok pre maloletého, otec obýval zrekonštruovaný 2-izbový byt so samostatnou detskou
izbou so študijným priestorom, matka pracovala v spoločnosti E., kde pripravovala bagety, otec pracoval
na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti „N., brigádoval a jeho mesačný príjem bol cca 300 €, za
bývanie platil 160 €, na potraviny a výživné 50 €, udával zvýšené výdavky na vakcíny, keďže bol
alergikom, cca 30 €, nosil dioptrické okuliare, tvrdil, že v septembri 2013 prispel na nákup školských

potrieb pre maloletého 40 - 50 €; kolízny opatrovník šetrením pomerov, ako uviedol na pojednávaní
konanom vo veci dňa 18.12.2013, zistil, že obaja rodičia mali vytvorené vhodné podmienky pre výchovu i
pobyt maloletého v ich domácom prostredí, matka medzičasom zmenila bydlisko a aj v novej domácnosti
mala vytvorené vhodné podmienky pre pobyt maloletého a to v už spomínanom podnájme v 1-izbovom
byte.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 17.4.2014 vyplýva, že v čase podávania tejto správy matka, od
10.3.2014, bola zamestnaná ako operátorka výrobnej linky s hrubým príjmom 450 €.

Zo správy Liečebno-výchovného sanatória Košice-Barca zo dňa 4.11.2013 vyplýva, že maloletý T. bol
umiestnený v tomto zariadení v útvare diagnostické centrum od 3.9.2013 na základe žiadosti matky,

následne po zistení tejto skutočností sa otec osobne informoval o dôvodoch umiestnenia maloletého
v zariadení, voči umiestneniu dieťaťa v zariadení ale nemal námietky. Na základe psychologického
vyšetrenia psychológom a špeciálnym pedagógom u dieťaťa boli potvrdené špecifické vývinové poruchy
učenia - dyslexia, dysgrafia, dysortografia a dyskalkúlia, maloletý sa v zariadení javil ako dieťa s
poruchou aktivity a pozornosti typu ADHD, pričom v minulosti mu bola diagnostikovaná parciálna

epilepsia so sekundárnou generalizáciou, vzhľadom na uvedené pobyt maloletého v zariadení podľa
názoru zariadenia bol opodstatnený, podľa pedagogického hodnotenia maloletý si postupne zvykol na
režimové pravidlá zariadenia, výraznejšie problémy v správaní sa nevyskytli, subjektívne vnímal pre
seba ako dôležité zlepšiť správanie voči rovesníkom a „zlepšiť pamäť“ na menej zaujímavé vyučovacie
predmety, o syna sa pravidelne osobne aj telefonicky v tom čase zaujímali obaja rodičia, dovtedy

vykonali návštevy - matka 3.10.2013, 10.10.2013 a otec 3.10.2013, 10.10.2013, jesenné prázdniny
maloletý strávil u matky 6 dní a u otca 3 dni, pričom čas návštev si rodičia dohodli telefonicky so
sociálnou pracovníčkou, ktorá bola vždy osobne prítomná pri návštevách, obaja rodičia boli oboznámení
s pokynmi a podmienkami k umiestneniu dieťaťa, otec osobne na stretnutí so špeciálnym pedagógom
a psychológom konzultoval priebeh pobytu maloletého v zariadení.

Zosprávkolíznehoopatrovníkavyplýva,žemaloletýodseptembra2013bolžiakom7.ročníkaLiečebno-
výchovného sanatória v Barci s internátnym pobytom, výdaje za jeho pobyt pozostávali z platby 8 €, bol
sledovaný ako epileptik u neurologičky, užíval lieky s mesačným doplatkom 12 €.
S pobytom maloletého v uvedenom LVS, ako vyplynulo z výpovede matky a zo šetrení kolízneho

opatrovníka súviseli na strane matky len výdavky na lieky okolo 20 - 30 € mesačne, na pitie, sladkosti a
podobne, (keďže matka bola sociálne odkázanou ostatné poplatky v zariadení nemusela platiť), zároveň
matka maloletému hradila bežné výdavky na štandardné potreby dieťaťa, ako boli potreby súvisiace s
ošatením, výdavky počas pobytov v domácom prostredí a podobne. Maloletý v tom čase mal potreby
primerané veku dieťaťa.

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 11.6.2014 otec už netrval na ním podanom návrhu, ktorým sa
domáhal zníženia výživného z jeho strany na maloletého na minimálne zákonom stanovené výživné,
súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky a navrhoval určiť výživné z jeho stranyna maloletého vo výške 30 € mesačne dôvodiac tým, že dosahoval príjem, ako je uvedené vyššie, 80
€ mesačne, z ktorej sumy dovtedy 50 € mesačne zasielal ako výživné na maloletého syna, zároveň
otec žiadal v prípade spätnej úpravy výživného zohľadniť ním zakúpené veci v prospech maloletého v

spornom období, ako to uviedol vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 17.3.2014, v ktorom
uviedol nákupy pre maloletého: v auguste 2013 - čiapka, spací vak, karimatka, tričká za 47,47 €, v
septembri 2013 nohavice, tričká, slipy, ovocie, pitie, kresliace potreby, obal na zošity za 27,08 €, v októbri
2013 tepláky, ponožky, fixy, ovocie, nohavice, posteľná plachta, výdavky na výlet v Maďarsku, hračka,
sveter, spolu za 58,51 €, v novembri 2013 lyžiarske oblečenie, lopty, papier na kreslenie, sladkosti,

vitamíny, lieky, tričká, ovocie, strava a ponožky, spolu za 136,06 €, v decembri 2013 sveter, rukavice,
rolák, oblečenie do ústavu, ovocie, spolu za 19,51 €, k čomu uviedol, že tieto veci zakúpil maloletému
z dôvodu, že pri návštevách v LVS v Barci a počas hospitalizácie maloletého v roku 2013 tento nebol
dostatočne vybavený potrebnými vecami, k uvedeným nákupom doložil kópie pokladničných dokladov z
ktorých vyplýva, že 23.8.2013 bola vykonaná kúpa pletenej čiapky v hodnote 3 €, 3.8.2013, kúpa trička
s polovičným rukávom za 2,49 €, 26.8.2013 kúpa dvoch topov spolu v hodnote 4,98 €, 23.8.2013 bol

urobený nákup v celkovej hodnote 37 € a to samonafukovacia karimatka za 22,99 €, 2-krát spací vak
po 10 €, 2-krát sáčok veľký JYSK 33 % recyklovateľný 0,15, ku ktorému nákupu otec uviedol, že išlo
o výdavky na stanovanie s maloletým, 7.9.2013 bol vykonaný nákup slip, 3 tričiek a nohavíc, spolu v
hodnote7,99€,8.9.2013nákupnápojovvhodnote5€,kčomuotecuviedol,žeišloopitiepremaloletého
doústavu,27.9.2013nákupovociavcelkovejhodnote3,71€,kčomuotecuviedol,žeišloonákupovocia

maloletému do ústavu, 1.9.2013 nákup žiackej knižky pre základné školy v hodnote 2,17 €, 16.9.2013
nákup detských nohavíc za 4,99 €, 1.9.2013 školských pomôcok v hodnote 2,52 €, 17.9.2013 džús za
0,62 €, k čomu otec uviedol, že išlo o pitie pre maloletého do ústavu, 8.10.2013 chlapčenské tepláky
a teplé ponožky spolu v hodnote 6,80 €, 3.10.2013 ovocie do ústavu pre maloletého v hodnote 2,64
€, 28.10.2013 nohavice v hodnote 12,50 €, 7.10.2013 fixky v hodnote 2,40 €, k čomu otec uviedol, že

išlo o fixky pre maloletého odnesené mu do ústavu, 11.8.2013 posteľná plachta, 15.10.2013 fixky spolu
v hodnote 4,20 €, ku ktorým otec uviedol, že mu ich odniesol ako darček do ústavu, otec predložil 2
bločky v maďarskom jazyku s poznámkou, že išlo o nákup potravín na pobyt na stanovenie s maloletým
v Maďarsku v októbri 2013, ďalej pokladničný doklad o kúpe svetra v hodnote 5,98 € zo dňa 8.10.2013,
dokladu zo 14.10.2013 o kúpe hračky maloletému v hodnote 6 €, dokladu o kúpe jedla v Mc Donalde

niekedy v roku 2013 pre maloletého v hodnote 1,50 €, dokladu o kúpe 4.11.2013 zubnej pasty Signál
za 0,69 €, dokladu zo dňa 4.11.2013 o kúpe dámskej rekreačnej obuvi v hodnote 24,90 €, k čomu otec
uviedol, že išlo v skutočnosti o nákup detskej obuvi, dokladu zo 4.11.2013 o kúpe chlapčenských nohavíc
v hodnote 3,99 €, dokladu zo dňa 12.11.2013 o kúpe 3 slipov po 0,49 €, dokladu z novembra 2013 o
kúpe 2 rukavíc po 1 € a trička za 3,39 €, dokladu zo dňa 4.11.2013 o kúpe lyžiarskeho oblečenia, nohavíc

a ponožiek, spolu v hodnote 21,67 €, dokladu zo dňa 3.11.2013 o kúpe lopty za 3,50 €, dokladu zo dňa
3.11.2013 o kúpe kancelárskeho papiera, bez čitateľnej ceny tohto nákupu, s vysvetlením otca, že išlo
o dar pre maloletého do ústavu, dokladu zo dňa 5.11.2013 o kúpe trička za 12,50 €, dokladu zo dňa
21.11.2013 o kúpe Pyridoxínu za 5,44 €, dokladu zo dňa 14.11.2013 o kúpe sladkostí v hodnote 2,43
€ s poznámkou otca, že išlo o veci pre maloletého do nemocnice, dokladu zo dňa 18.11.2013 o kúpe

nápojov a ovocia pre maloletého, ktoré otec kúpil maloletému do ústavu v hodnote 2,42 €, dokladu z
3.11.2013 o kúpe ponožiek v hodnote 7 €, dokladu zo dňa 14.11. bez čitateľného roku nákupu, o kúpe
pochutín v hodnote 2,05 €, dokladu zo dňa 26.11.2013 o kúpe boxeriek, 2 ponožiek, trampiek a ozdoby
spolu v hodnote 14,16 €, dokladu zo dňa 14.11.2013 o kúpe cheeseburgera v hodnote 2 € s poznámkou
otca, že išlo o jedlo T., dokladu zo dňa 18.11.2013 o kúpe ponožiek v hodnote 6,30 €, dokladu zo dňa

5.12.2013 o kúpe dvoch svetrov, jedných rukavíc a jedného roláka spolu v hodnote 16,92 €, dokladu
zo dňa 4.12.2013 o kúpe ovocia pre maloletého do ústavu v hodnote 2,59 €, ďalších dvoch dokladov v
maďarskom jazyku s poznámkou otca, že išlo o stanovačku s maloletým v Maďarsku a dvoch vysačiek
z tovarov z ktorých nevyplýva druh tovaru a ktoré nie sú pokladničnými dokladmi, na tovary v hodnote
po 1,99 €.

Otec k uvedeným dokladom upresnil, že fixky i loptu kúpil maloletému ako darčeky.

K týmto dokladom sa vyjadrila matka, ktorá odsúhlasila len nákup trička v hodnote 2,49 € z 3.8.2013,
26.8.2013 nákup dvoch topov spolu za 4,98 €, 7.9.2013 nákup trička v hodnote 1 €, 8.10.2013 nákup
teplákovvhodnote4€adoplnila,ževspornomobdobíoteckúpilmaloletémuniejedny,aledvojetepláky,

k hodnote druhých sa vyjadriť nevedela.
Matka k popieraniu otcom tvrdených nákupov, o ktorých otec pôvodne tvrdil, že ich odovzdával priamo k
rukám matky, uviedla, že od rozchodu sa oni dvaja osobne nikdy vzájomne nekontaktovali a k jej rukám
otec nikdy neodovzdával žiadne veci pre maloletého.Vzhľadom na popretie matkou nákupov vecí pre maloletého otcom v ostatnej časti otcom predložených
pokladničných dokladov, otec udával, že všetky dokladované nákupy v prospech maloletého počas
uvedeného sporného obdobia, ako to dokladov uvedenými pokladničnými dokladmi od augusta 2013 do

decembra 2013, zbalil maloletému v čase pobytu maloletého u otca do dvoch tašiek, ktoré si maloletý
bral so sebou do liečebného sanatória a to v auguste 2013.

Otec následne predložil súdu poštové ústrižky o tom, že k rukám matky zaslal ako výživné sumu 50 €
dňa 14.3.2014, dňa 14.2.2014, dňa 13.1.2014 a sumu 100 € dňa 14.5.2014, a sumu 50 € 13.6.2014.

Matka namietala údaj uvedený na doklade o dôvode skončenia pracovného pomeru otca v spoločnosti
L., ku ktorému udávala, že majiteľ tejto spoločnosti je otcovým kamarátom a preto mala za to, že ide
o fiktívny doklad o skončení pracovného pomeru, resp. o dôvode jeho skončenia, o uvedenom však
nevedela predložiť ani navrhnúť žiadny dôkaz.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že má ukončené SOU s maturitou, je vyučený chladiar, základný
predmet jeho živnostenského podnikania boli činnosti vodár, plynár.

Otec, ako vyplynulo z jeho výpovede, pôvodne nepožiadal Centrum bezplatnej právnej pomoci o
ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

Pokiaľ otec udával v minulosti výkon brigádnických prác, upresnil, že išlo o práce pre kamarátov ako
bolo šoférovanie, upratovanie pivníc a podobne, pričom činnosť vodára a plynára, tvrdil, že nevykonával
odkedy má pozastavený výkon živnosti, tvrdil, že si hľadal prácu dopytovaním sa u rôznych firiem, alebo
odpovedaním na rôzne inzeráty, čo súdu ale nezdokladoval.

Otec zdravotné problémy nemá žiadne.

Z údajov Štatistického úradu SR vyplýva, že priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca
hospodárstva SR v roku 2013 bola 824 €, v oblasti stavebníctva bola 614 €.

Napokon otec v jednej zo svojich výpovedí uviedol, že od decembra 2013 s maloletým nebol vôbec
v kontakte, čo zdôvodňoval okrem iného nedostatkom finančných prostriedkov na cestovanie za
maloletým, ako i tým, že v čase jeho ostatných návštev u maloletého v ústave bola vždy prítomná
sociálna pracovníčka, s maloletým nebol teda sám, bez prítomnosti ďalšej osoby a že táto pracovníčka
neustále zasahovala do procesu ich stretnutia, menila tému ich rozhovoru a údajne pracovníkom ústavu

vadilo, ak dieťaťu doniesol džúsy, ovocie a podobne.

Na pojednávaní dňa 11.6.2014 otec žiadal, aby výšku výživného určil súd.

Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 11.7.2014, ktorým

rozhodnutím zveril maloletého T. do osobnej starostlivosti matky s právom a povinnosťou matky o
maloletého sa osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok a zaviazal otca prispievať na
výživu maloletého výživným vo výške po 100 € mesačne od 1.8.2013 do budúcna, zároveň súd vyčíslil
dlžné výživné zo strany otca voči maloletému T. za obdobie 1.8.2013 do 30.6.2013 vo výške 787,53 €,
ktoré zaviazalo otca zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, zamietol návrh matky

v prevyšujúcej časti ako i návrh otca na zníženie výživného, zastavil konanie o zverenie maloletého do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov a o určenie výživného zo strany otca na maloletého vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Voči tomuto rozsudku otec cestou svojej právnej zástupkyne podal odvolanie voči všetkým výrokom
týkajúcim sa určenia výšky výživného a dlžného výživného, v ktorom odvolaní okrem iného namietal, že
bol poberateľom v tom čase dávky a príspevkov v dávke hmotnej núdzi a spĺňal podmienky materiálnej
núdze, namietal, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal a nevyrovnal so všetkými skutkovými a
právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, mal za to, že

súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, tvrdil, že poukázal na
skutočnosti na základe ktorých bol v 9/2013 nútený pozastaviť živnosť, dôvodom čoho bol nedostatok
klientov, zákaziek, nedostatok fakturácií, pričom so živnostenským oprávnením mu vznikla aj povinnosť
odvádzať mesačné odvody, ktoré nezvládal platiť, živnosť pozastavil, aby sa nedostal do pozície dlžníkavoči štátu, na čo poukázal v rámci konania vo veci, preto mal za to, že rozhodnutie súdu odôvodnené
potencionalitou príjmov a vychádzaním z možností na strane otca dosahovať príjem vyplývajúci aj z
údajov štatistického úradu minimálne vo výške 614 €, mu nebolo zrejme k akým jednoznačným záverom

konajúcisúddospelanazákladeakýchrozhodujúcichskutočností.Opätovnepoukazovalnanímtvrdený
reálny stav, že od 3/2014 bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi (5,80€) a vykonával činnosť na základe
dohody o pracovnej činnosti (mesačný príjem 70 € až 90 €) vo firme B. Q..J..H.., bol zaradený do
evidencie uchádzačov o zamestnanie od 23.1.2014, avšak ani do dňa podávania odvolania mu nebola
ponúknutá práca, ktorú by mohol vykonávať a tak zlepšiť svoje majetkové pomery. Vyjadril názor, že

vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov,
pričom za schopnosti každého rodiča je potrebné považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase
vyhlasovania rozhodnutia pri posudzovaní subjektívnych vlastností vzdelanie, vek a podobne, preto súd
nemohol vyvodiť, že potencionalita príjmov otca je taká, že mohol a môže prispievať na úhradu potrieb
maloletého súdom stanoveným výživným, dôvodil, že okrem subjektívnych vlastností by pri určovaní
potencionality bolo potrebné a nevyhnutné zohľadniť aj objektívne okolnosti akým je dopyt na trhu práce.

Vyjadril názor, že v prípade ak by mal možnosť zamestnať sa vo svojom odbore za podstatne lepších
platobných podmienok, nevykonával by brigádnickú činnosť na stavbe ako pomocná sila za mesačný
príjem 70 až 90 €, avšak objektívne okolnosti mu neumožňovali sa takto zamestnať a akýkoľvek príjem
bol preňho nevyhnutný na pokrytie aspoň základných životných potrieb, preto mal za to, že určené
výživné bolo neprimerane vysoké k jeho mesačným príjmom a žiadal odvolací súd aby rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil, návrh matky doručený súdu dňa 21.8.2013 v celom rozsahu zamietol, prípadne
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 8CoP/346/2014 zo dňa 27.2.2015 zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutom výroku o výživnom pre maloletého T. D., Z.. XX.XX.XXXX, a vo výroku o

dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie, pričom vyjadril názor, že súd prvého
stupňa sa dôsledne neriadil ustanovením § 120 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd je povinný vykonať
všetky dôkazy ak je vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci, hoci účastníci ich nenavrhli (zásada
vyšetrovacia) a zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená v ustanovení § 132 O.s.p. neznamená,
že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie,

alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie, uviedol, že súdy
sú podľa ustanovenia § 132 O.s.p. povinné vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania
najavo a čo má vzťah v prejednávanej veci, v opačnom prípade ak sa súdy so zistenými skutočnosťami
nezaoberajú vôbec, alebo sa s nimi vysporiadajú nedostatočným spôsobom, má to za následok vadu
konania premietajúcu sa ako zásah do ústavou zaručeného práva na spravodlivý proces, na súdnu

ochranu, zdôraznil, že súd je podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. povinný v odôvodnení uviesť,
ktoréskutočnostibolidokazovaním,zhodnýmitvrdeniamiúčastníkov,aleboinýmzákonomustanoveným
spôsobom, podľa jeho názoru preukázané a ktoré nie, svoj výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel súd svoje
skutkové zistenia, akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení, musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam
každej veci najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci a v odôvodnení

ho uviesť tak, aby jeho závery o podstatných skutočnostiach neboli pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov nepreskúmateľné, jasným a výstižným vysvetlením, ktoré skutočnosti konajúci súd považoval
za preukázané a ktoré nie sa rozumie postup, v ktorom súd musí potrebné údaje, výklady a závery
formulovať v odôvodnení rozhodnutia vlastnými slovami, iba tak môže byť odôvodnenie stručné, jasné a
v odvolacom konaní preskúmateľné a nie postup, ktorý iba deklaruje dôkazy a doslova opíše výpovede

účastníkov konania bez ich dôsledného vyhodnotenia. Mal za to, že konajúci súd sa dopustil pochybenia
keďvtomtokonaní,ktorésúdmoholzačaťajbeznávrhu,súdmalpovinnosťzisťovaťskutkovýstavajbez
návrhu účastníkov konania a konštatoval, že napriek tomu, že vykonal rozsiahle dokazovanie, dôsledne
nezistil všetky rozhodujúce skutočnosti majúce vplyv na rozhodnutie o výživnom a o rozsahu vyživovacej
povinnosti otca, rozhodol na hypotetickom podklade, v dôsledku čoho je záver súdu o príjmových a

majetkových pomeroch otca predčasný. Krajský súd mal za to, že súd prvého stupňa nerešpektoval
právo účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, jasne a výstižne nevysvetlil, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, neuviedol akými úvahami sa riadil ak určil výživné
100 € mesačne, z akého reálneho príjmu otca vychádzal pri hodnotení jeho možností a schopností
prispievať na výživu maloletého 100 € mesačne, ktoré výdavky otca a z akého dôvodu uznal a ktoré

nie, účastnícke výpovede nekonfrontoval s listinnými dôkazmi, s ktorými sa v odôvodnení nevysporiadal
napriek tomu, že sú pre rozhodnutie relevantné, mal za to, že vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa
vydal nepreskúmateľné a neurčité rozhodnutie, ktoré na základe chýbajúceho skutkového základu bolo
nezrozumiteľné, čím mal odňať účastníkom konania možnosť konať pre súdom a čo odvolaciemu súdubránilo v naplnení preskúmavacej právomoci, mal za to, že súd prvého stupňa dôsledne nevykonal
dokazovanienazistenierozhodujúcichskutočnostípotrebnýchpreurčenievýživnéhopremaloletéhoT.a
pretoKrajskýsúdmalzato,žesúdprvéhostupňavzhľadomnauvedenénesprávneprávnevecposúdila

pretomalzato,žemuselrozsudoksúduprvéhostupňazrušiťvnapadnutomvýrokuovýživnomadlžnom
výživnom a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie; uložil súdu prvého
stupňa povinnosť náležite zistiť skutkový stav veci, vyhodnotiť účastnícke výpovede, tieto konfrontovať
s listinnými dôkazmi a tiež doplniť dokazovanie všetkými dostupnými spôsobmi, zistiť reálne príjmové
pomery otca predovšetkým dotazom na spoločnosť L. za účelom zistenia predpokladaného príjmu otca,

akbypracovnýpomernebolrozviazaldohodou,výsluchommajiteľaspoločnostiL.zaúčelomvysvetlenia
skončenia pracovného pomeru otca uzavretého 13.12.2013 na dobu neurčitú a to z organizačných
dôvodov už ku dňu 22.1.2014, dotazom na firmu B. Q..J..H.. najmä na jeho pracovné zaradenie a
možnosť dosahovať vyšší príjem, vyžiadaním úplného odpisu mzdových listov od tohto zamestnávateľa,
vyžiadaním daňového priznania otca od príslušného daňového úradu minimálne za 2 roky za obdobie,
keď podal daňové priznanie, za účelom preukázania otcom tvrdených dôvodov pozastavenia živnosti

pre nedostatok klientov a zákaziek a zistené skutkové okolnosti dôsledne vyhodnotiť a následne
posúdiť aj z hľadiska potencionality príjmu otca, pretože konštatovanie o výške priemernej mesačnej
nominálnej mzde zamestnanca hospodárstva, resp. v oblasti stavebníctva, v SR samo osebe nemôže
byť podkladom pre posúdenie príjmu otca z hľadiska potencionality príjmu, ak sa v nej preukáže, že
sa otec vzdal výhodnejšieho zamestnania za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti, alebo bez

vážneho dôvodu sa vzdal výhodnejšieho zamestnania poskytujúcemu väčší príjem bez toho, aby si v
dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu
nebolo ohrozené, zistiť voľné pracovné miesta vo vzdialenejších regiónoch Slovenska, kde sú reálne
vykazované lepšie pracovné možnosti, keďže otec nemá v osobnej starostlivosti maloleté dieťa a môže
sa bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj mimo svojho miesta trvalého bydliska, konštruktívnym

výsluchom otca resp. iným dostupným spôsobom zistiť, z akých finančných prostriedkov pokrýva otec
prezentované výdavky, ktoré pôsobia nevyvážane vo vzťahu k jeho príjmu a v tejto súvislosti zistiť
príjem jeho matky, ktorá podľa tvrdení otca zabezpečuje jeho životné náklady, rovnako zistiť rozsah
odôvodnených potrieb dieťaťa a príjmové pomery matky, prípadne doplniť dokazovanie v širšom rozsahu
ak sa ukáže byť potrebným, všetky získané dôkazy vyhodnotiť, zistený skutkový stav právne posúdiť

podľa relevantných ustanovení zákona o rodine a opäť rozhodnúť o výživnom pre T. od podania návrhu
matky a rozsudok odôvodniť vo všetkých jeho výrokoch vrátane počiatku vyživovacej povinnosti tak,
aby rozhodnutia a úvahy ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli spätne preskúmateľné, logicky správne a
presvedčivé.

Krajský súd následne vrátil spis tunajšiemu súdu dňa 2.3.2015 na ďalšie konanie.

Lustráciou v evidencii sociálnej poisťovne v marci 2015 súd zistil, že otec na základe dohody o vykonaní
práce bol zamestnaný v spoločnosti N. - F. Q..J..H.. A. od 30.4.2013 do 30.11.2013, bol zamestnancom
spoločnosti L. Q.. Q. J..H.. A. od 13.12.2013 do 22.1.2014 a na základe dohody o pracovnej činnosti bol

zamestnaný v stavebnej firme - B. Q..J..H.. A. od 25.3.2014 bez ukončenia.
Uvedené spoločnosti súd listami z 8.4.2015 vyzval na doručenie úplných mzdových listov otca za celé
doby trvania pracovného pomeru v prípade, ak s ním pracovný pomer bol ukončený, uvedenia dôvodu
skončenia pracovného pomeru, podmienok za splnenia ktorých mohol v pracovnom pomere zotrvať,
výšky pravdepodobného priemerného mesačného príjmu, ktorý by bol mohol dosiahnuť po skončení

pracovného pomeru, ak by v tomto bol riadne zotrval, pričom spoločnosť L. Q.. Q. J..H.. bola zároveň
vyzvaná, aby uviedla a vysvetlila okolnosti skončenia pracovného pomeru otca ku dňu 22.1.2014 z
organizačných dôvodov vzhľadom na jeho prijatie dňa 13.12.2013.

Lustráciou v evidencii sociálnej poisťovne nebol zistený žiaden zamestnávateľ matky otca maloletého.

Listom zo dňa 8.4.2015 otec dieťaťa cestou jeho vtedajšej právnej zástupkyne bol vyzvaný oznámiť súdu
zamestnávateľa jeho matky, predložiť písomné potvrdenia o výške jej mesačného príjmu za obdobie od
1.8.2013 do dňa podania správy.
Bol žiadaný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o podanie správ o matke a otcovi.

Lustráciou v evidencii sociálnej poisťovne boli zistení zamestnávatelia matky a to na základe dohody o
vykonaní práce spoločnosť E. Q. Q..J..H.. A. od 21.6.2013 do 17.2.2014, R.- Q. Q. Q..J..H.. A. - B. od
10.3.2014 do 30.9.2014, následne títo zamestnávatelia matky boli vyzvaní na podanie správ o matkeobdobne v rozsahu, ako boli vyššie uvedené požadované správy od zamestnávateľov otca a matka
zároveň bola vyzvaná na dokladovanie výšky jej príjmov od 1.10.2014 do dňa podania správy a na
predloženie písomných rozpisov mesačných výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o maloletého, ako

i na predloženie dôkazov o uvedenom.

Výpisom zo živnostenského registra bolo zistené, že otec maloletého mal živnostenské oprávnenie
od 21.5.2008 s tým, že činnosť mal pozastavenú od 2.9.2013 do 2.9.2016, s uvedenými predmetmi
podnikania vodoinštalatérstvo, sprostredkovateľské činnosti v oblasti obchodu, kúpa tovaru na účel jeho

predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živností, čistiace, upratovacie služby,
prípravné práce k realizácií stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov,
opracovanie kovov jednoduchým spôsobom, montáž a demontáž kompletných stolárskych výrobkov,
osadzovanie a montáž vstavaných políc a skríň.

Súd zároveň vyzval Daňový úrad Košice na doručenie daňových priznaní otca za roky 2011, 2012, 2013,

prípadne i za predchádzajúce obdobie, v ktorom daňové priznanie uvedený otec maloletého podal a
zároveň súd vyzval i Sociálnu poisťovňu ústredie v Bratislave na oznámenie voľných pracovných miest
v oblasti stavebníctva a strojárstva aj vo vzdialenejších regiónoch Slovenska ako je trvalý pobyt otca
dieťaťa, ktorý vo výzve bol uvedený.

Spoločnosť R. dňa 20.4.2015 oznámila, že matka v ich spoločnosti nepracuje a údajne nikdy
nepracovala, preto nemohli poskytnúť súdom požadované informácie.

Stavebná firma - B. Q..J..H.. A. listom doručeným súdu dňa 22.4.2015 oznámila, že otec u nich v tom
čase pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti uzavretej dňa 25.3.2014, ich podnikateľskou

činnosťou bolo rezanie do železobetónu rezacou technikou, diamantovou pílou Hilty, pracovnou náplňou
otca dieťaťa boli pomocné práce pri demontáži strojov a ich čistenie v trvaní 2 hodín denne, voľné
pracovné miesta firma nemala. Zároveň doručili opis mzdových listov otca za obdobie od marca do
decembra 2014, z ktorých vyplýva, že otec v tejto firme v uvedenom období odpracoval spolu 414
pracovných hodín - čo je v priemere 41,4 hodín mesačne a dosiahol za uvedené obdobie priemerný

mesačný čistý príjem pri celkovej čistej mzde 692,41 €, 69,24 €, a opis mzdových listov otca za január
až marec 2015 s priemerným rovnakým počtom odpracovaných hodín v mesiaci spolu, s čistým príjmom
otca 244,59 €, čo je v priemere mesačne 81,05 €.

Sociálna poisťovňa ústredie Bratislava listom doručeným súdu dňa 22.4.2015 oznámila na výzvu súdu,

že ako verejnoprávna inštitúcia poverená výkonom sociálneho poistenia nie je príslušná sa vyjadrovať
k žiadnej súčinnosti.

Daňový úrad Košice na vyššie uvedenú výzvu súdu dňa 27.4.2015 doručil fotokópie daňových priznaní
otca ako fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rokov 2013 a 2014.

Z daňového priznania otca za rok 2013 vyplýva, že v tomto daňovom, priznaní otec neuviedol žiadne
príjmyanivýdavkyzosvojejživnostenskejčinnosti,uviedolvdaňovompriznaníúhrnpríjmovodvšetkých
zamestnávateľov vo výške 484,03 €, z čoho úhrn príjmov plynúcich na základe dohôd o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru uviedol 277,20 € uviedol úhrn povinného poistného 64,72 €,
z toho úhrn poistného na sociálne poistenie 45,32 €, úhrn poistného na zdravotné poistenie 19,40 €,

základ dane vyčíslil na 419,31 €, úhrn preddavkov na daň 79,67 € a vyčíslil na koniec daňový preplatok
79,67 €, ktorý preplatok žiadal vrátiť poštovou poukážkou.
Z daňového priznania otca za rok 2014 súd zistil, že v daňovom priznaní otec znovu vykázal iba úhrn
príjmov od všetkých zamestnávateľov - 1.160,88 €, z toho úhrn príjmov plynúcich na základe dohôd o
prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru 799,50 €, úhrn povinného poistného 155,49 € z toho

úhrn poistného na sociálne poistenie 109,06 €, úhrn poistného na zdravotného poistenie 46,43 €, základ
dane 1.005,39 €, úhrn preddavkov na daň 191,03 €, daňový preplatok 191,03 € a žiadal o vrátenie takto
vyčísleného daňového preplatku poštovou poukážkou.

Firma L. Q.. Q. J..H.. A. na výzvu súdu písomne dňa 27.4.2015 oznámila, že s otcom dieťaťa bol uzavretý

pracovný pomer dňa 13.12.2013, tento bol ukončený dňa 22.1.2014, pracovný pomer nebol ukončený
z organizačných dôvodov, s menovaným bol ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe dohodou,
pričom pracovná zmluva s ním bola uzavretá na druh práce: pomocné práce vo výrobe, išlo o pomocné
práce v mäsovýrobe, ktoré si nevyžadovali odborné vzdelanie, v priebehu mesiaca januára 2014 otecpožiadalspoločnosťozmenudruhupráce;spoločnosťpoukázalanaskutočnosť,žeotecnemalpríslušné
odborné vzdelanie na vykonávanie odbornej práce v ich spoločnosti, nemohli preto jeho požiadavke
vyhovieť a na základe tejto skutočnosti otec navrhol ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Spoločnosť pripojila opis mzdového listu otca za január 2014, z ktorého vyplýva, že odpracoval 14 dní,
t.j. 112 hodín, a dosiahol čistý príjem 312,98 €; a opis mzdového listu za december 2013 z ktorého
vyplýva, že odpracoval 10 dní, t.j. 80 hodín, a dosiahol čistý príjem 145,11 €.

Úradpráce,sociálnychvecíarodinyKošice(ďalejlenÚPSVaR KE)vosvojejsprávedoručenejsúdudňa

28.4.2015 oznámil, že otec maloletého v dopytovanom období od 1.1.2013 do podania správy nepoberal
pomoc v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok ani iné sociálne dávky, poberal pomoc v hmotnej núdzi
v období od 1.3.2014 do 28.2.2015, v evidencii uchádzačov o zamestnanie bol vedený v období od
6.2.2012 do 12.12.2013, k čomu priložili potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2014, z
ktorého vyplýva, že táto dávka bola otcovi vyplatená v mesiacoch marec 61,60 €, apríl 47,70 €, máj a
jún po 5,80 €, júl a august po 4,50 €, september až december po 5,80 € a z potvrdenia za rok 2015

vyplýva, že táto dávka mu bola vyplatená v januári vo výške 5,80 € a vo februári vo výške 5,50 €.

Matka maloletého na základe výzvy súdu zo dňa 30.4.2015 oznámila, že v tom čase bola
nezamestnanou, vedenou v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberajúcou dávku v hmotnej núdzi
vo výške 173,09 €, prídavky na dieťa vo výške 23,50 €, jej výdavky boli 105 € na nájom sociálneho bytu,

35 € elektrina, zvyšok jej zostával na celý mesiac - to je necelých 60 €, ošatenie pre syna nakupovala
v čínskych obchodoch, poukázala na to, že otec dieťaťa jej zasielal výživné vo výške 28 € mesačne,
zároveň predložila doklad o úhrade liekov maloletému na epilepsiu, ktoré musí maloletý nutne užívať s
výškou poplatku za lieky 28,87 € zhruba každý mesiac s priloženým pokladničným dokladom z lekárne o
úhrade poplatku za liečivo Keppra 500 m, 28,70 € pri poplatku za recept 0,17 € dňa 16.4.2015 a pripojila

taktiež potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2014 z ktorého vyplýva, že v mesiacoch
január jej bolo vyplatených 65,72 €, vo februári 63,90 € a v marci a apríli po 62,80 € a v decembri 173,90
€ obdobné potvrdenie za rok 2015 o výplate jej dávky v hmotnej núdzi za mesiace január až apríl vo
výške po 173,90 € mesačne, taktiež doložila potvrdenia o poberaní rodinných prídavkov po 23,52 € za
rok 2014 a za prvé 4 mesiace roka 2015, doložila potvrdenie ÚPSVaR zo dňa 22.4.2015 o tom, že bola

vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.10.2014 a evidencia trvala.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v písomnej správe doručenej súdu dňa 13.5.2015 oznámil, že
matka maloletého má vyplácané rodinné prídavky na maloletého T. od 1.2.2001 do trvania podmienok, a
že matke boli vyplácané od 1.11.2014 do trvania podmienok dávky v hmotnej núdzi, k čomu úrad práce

pripojil potvrdenie o poberaní dávok hmotnej núdzi matkou za rok 2014 z ktorého vyplýva výplata dávky
matke v januári 63,90 € vo februári a marci po 62,80 € v novembri a decembri po 173,90 € a z potvrdenia
za rok 2015 vyplýva, že v mesiacoch január, február jej táto dávka bola vyplatená vo výške po 173,90
€ mesačne a v mesiacoch marec až máj po 187,40 € mesačne.

Pri predvolávaní účastníkov na pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na 24.7.2015, obaja rodičia dieťaťa
boli vyzvaní na predloženie dôkazov o výške ich príjmov a o rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa,
ako i o plneniach v prospech maloletého od 1.8.2013 do dňa pojednávania zo strany otca; bolo
žiadané doplnenia správ o rodičoch z úradu práce, podanie správy o rodičoch od sociálnej poisťovne,
opätovne súd vyzval Daňový úrad Košice o doručenie kópií daňových priznaní otca prípadne aj za

predchádzajúce obdobie v ktorom daňové priznanie otec podal; od Úradu práce Košice - okolie, Úradu
práce Prešov, Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Úradu práce Košice, Úradu práce
Trebišov boli žiadané v zmysle pokynu Krajského súdu v Košiciach v zrušujúcom uznesení o oznámenie
voľných pracovných miest v oblasti stavebníctva a strojárstva v ich obvodoch; bol volaný svedok v
zmysle pokynu Krajského súdu, otec bol opätovne vyzvaný na oznámenie adresy zamestnávateľa

jeho matky a predloženie písomných potvrdení o výške príjmov jeho matky, zároveň bola vykonaná
opätovná lustrácia v evidencii sociálnej poisťovne a na strane matky ani otca okrem vyššie uvedených
predchádzajúcich zamestnávateľov ďalšie nové údaje zistené neboli, opätovne boli žiadané správy od
z registra vyplývajúcich minulých zamestnávateľov matky: D. Š. - F. A., D. K. Q..J..H.. A., E. Q. Q..J..H..
A., R.-Q. Q. Q..J..H.. a to dopytom na zamestnávateľov o zárobkoch na účely výpočtu vyživovacej

povinnosti s doplnením štandardnej výzvy o výzvu, na oznámenie uvedeného aj v prípade, ak už
matka u nich v čase podávania správy nebola zamestnanou, v takom prípade súd žiadal oznámenie
dôvodu skončenia pracovného pomeru, podmienok za splnenia ktorých mohla v pracovnom pomere
zotrvať, výšky pravdepodobného priemerného mesačného čistého príjmu, ktorý by bola mohla dostávaťpo ukončení pracovného pomeru ak by v tomto bola riadne zotrvala, prípadne výšky vyplateného
odstupného; obdobne boli zisťované údaje o otcovi lustráciou v registri sociálnej poisťovne ani u tohto
neboli zistené nové údaje než tie, ktoré sú uvedené vyššie, následne opätovne boli žiadané správy o

otcovi od spoločnosti N. - F. Q..J..H.. A., L. Q.. Q. J..H.. A., Q. G. B. Q..J..H.., L. Q.. Q. J..H.., s rovnakým
dopytom ako u matky s rovnakým doplnením požadovaných údajov, ako to je uvedené vyššie.

Dňa 3.6.2015 stavebná firma B. Q..J..H.. A. súdu oznámila, že otec je v ich firme naďalej zamestnaný
v rovnakom pracovnom zaradení s tým, že firma voľné pracovné miesta nemá. Doplnili mzdové listy

otca za mesiace január až apríl 2015 a z opisu týchto mzdových listov vyplýva, že otec odpracoval v
uvedených mesiacoch po 41 hodín mesačne a dosiahol čistú mzdu spolu vo výške 329,46 €, čo je v
priemere mesačne 82,36 €.

ÚPSVaR Prešov dňa 4.6.2015 súdu písomne oznámil voľné evidované pracovné miesta ku dňu 1.6.2015
v profesii strojár u zamestnávateľa X. Q. Q..J..H.. X. s určením miesta pre uchádzačov do 29 rokov veku

a v profesii murár voľné pracovné miesto u zamestnávateľa E. Q..J..H.. X..

Sociálna poisťovňa pobočka Košice dňa 5.6.2015 súdu oznámila, že matka ani otec maloletého od
1.8.2013 neboli poberateľmi žiadnych dávok zo sociálnej poisťovne.

Spoločnosť L. Q.. Q. J..H.. dňa 5.6.2015 oznámila, že pracovný pomer otca v ich spoločnosti trval na
základepracovnejzmluvyod14.5.2001do19.7.2004,pracovnýpomerbolukončenýdohodounapodnet
zamestnanca (t. j. otcom maloletého).

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava dňa 9.6.2015 súdu oznámilo, že na účely hľadania

vhodného zamestnania je vhodné navštíviť stránku www.istp.sk, kde sú zverejnené všetky aktuálne
voľné pracovné miesta z celej SR, ak záujemca nemá prístup na internet, môže navštíviť úrad práce
v mieste trvalého pobytu resp. ktorýkoľvek úrad, kde na informačno-poradenskom stredisku mu bude
poskytnutý bezplatný prístup na internet, priamo na mieste si môže vytlačiť žiadosť, životopis, motivačný
list, vybrať vhodnú pracovnú ponuku a hneď na mieste elektronicky osloviť zamestnávateľa, dohodnúť

termínpracovnéhopohovoru,môžesatiežregistrovaťsanauvedenejwwwstránkezaúčelompárovania
vhodnej pracovnej ponuky na svoj vytvorený účet a obratom reagovať na voľné pracovné miesto o ktoré
prejaví záujem. K uvedenej správe pripojilo ústredie zoznam evidovaných voľných pracovných miest v
Košickom kraji (pre okresy Košice - okolie, Košice I, Košice II, III, IV, okres Michalovce, okres Sobrance,
okres Rožňava, Spišská Nová Ves, Trebišov, v rozsahu 100 strán).

ÚPSVaR Košice dňa 10.6.2015 zaslal evidované voľné pracovné miesta na území Košíc v rozsahu 3
strán.

ÚPSVaR Košice dňa 10.6.2015 oznámil, že matka naďalej bola vedená v evidencii uchádzačov o

zamestnanie od 1.10.2014, dávky v hmotnej núdzi jej boli aktuálne vyplácané vo výške po 187,40 €,
naďalej poberala rodinné prídavky na maloletého vo výške 23,52 €; otec dieťaťa bol naďalej vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberal žiadne dávky hmotnej núdze ani iné príspevky, ktorú
správu úrad práce doplnil v ten istý deň uvedením, že dávka v hmotnej núdzi bola otcovi odňatá od
1.3.2015 z dôvodu zmeny príjmových pomerov, keďže mal príjem z dohody o pracovnej činnosti, ktorý

bol vyšší ako nárok na pomoc v hmotnej núdzi.

SpoločnosťE.Q.Q..J..H..dňa11.6.2015doručilasúduopismzdovýchlistovmatkyzarok2013zktorého
vyplýva, že matka dosiahla príjem od mesiaca júna do mesiaca decembra v priemernej mesačnej čistej
výške 27,72 € a opis mzdových listov za rok 2014 z ktorého vyplýva, že matka dosiahla mesačný čistý

príjem v mesiacoch január, február po 29,12 €.

Otec na základe výzvy súdu cestou svojej právnej zástupkyne dňa 11.6.2015 súdu oznámil, že jeho
matka je od 2.4.2014 zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce, k čomu doložil
vo fotokópii oznámenie o zaradení menovanej do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa

2.4.2014 vypracované ÚPSVaR, zároveň pripojil vo fotokópii potvrdenie o vyplatených dávkach v
nezamestnanosti zo dňa 11.7.2014 Sociálnou poisťovňou pobočkou Košice, ktorá potvrdzovala, že
matka otca „nepoberá dávky v nezamestnanosti od zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie7.7.2014“ a potvrdenie ÚPSVaR zo dňa 14.7.2014 o tom, že matka otca nepoberá dávku v hmotnej
núdzi a príspevky k dávke.

Dňa 12.6.2015 ÚPSVaR Trebišov doručil súdu aktuálny prehľad voľných pracovných miest v oblasti
strojárstva v uvedenom okrese - celkom 7 pracovných miest.

Z uvedených prehľadov o voľných pracovných miestach súd vytypoval šiestich zamestnávateľov, ktorí
boli požiadaní o podanie správy o podmienkach prijatia do pracovného pomeru.

Následne súd urgoval rodičov i dopytované organizácie z dôvodu nepodania správ na predloženie
ktorých už boli v minulosti vyzvaní.

Od Geodetického a kartografického ústavu Bratislava súd zisťoval vlastníctvo k nehnuteľnostiam rodičov
na území SR a zistil, že matka maloletého je spoluvlastníčkou v podiele 1/11640 lesných pozemkov

v okrese B., k. ú. J., kde je taktiež spoluvlastníčkou v podiele 1/60 ornej pôdy a trvalých trávnatých
porastov v tam uvedených výmerách.
Otec nie je vedený ako vlastník nehnuteľností na území SR.

Úrad práce Košice dňa 9.7.2015 na výzvu súdu doručil vo fotokópii rozhodnutie zo dňa 13.4.2015 o

odňatí otcovi dávky v hmotnej núdzi v sume 5,50 € od 1.3.2015, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že jeho
príjem bol vyšší ako nárok na dávku v hmotnej núdzi, bolo preto potrebné rozhodnúť o odňatí pomoci v
hmotnej núdzi s účinnosťou od 1.3.2015 a v dôsledku zmeny jeho príjmových pomerov táto dávka mu
bola odňatá z dôvodu, že v mesiaci marec 2015 jeho príjem z dohody o pracovnej činnosti bol vo výške
84,87 €, k uvedenému úrad práce doložil dodatok k dohode o pracovnej činnosti uzavretý medzi otcom

a stavebnou firmou B. Q..J..H.. A. dňa 1.2.2015, ktorým dodatkom sa dohodli na zvýšení odmeny za
odpracovaný 40 hodín mesačne na sume 98 € mesačne s účinnosťou od 1.2.2015, potvrdenie o mzde
za 2/2015, kde je uvedená čistá mzda otca 84,87 € potvrdenie vystavené spoločnosťou stavebná firmy
B. Q..J..H.. dňa 5.3.2015 a potvrdenia o mzde vystaveného tou istou firmou 20.4.2015 z ktorého vyplýva,
že za mesiac 3/2015 otcovi bola vyplatená čistá mzda 84,87 €.

Spoločnosť L. Q.. Q. J..H.. A. na urgenciu súdu dňa 10.7.2015 oznámila, že pracovný pomer otca
trval na základe pracovnej zmluvy od 14.5.2001 do 19.7.2004, otec vykonával funkciu skladníka v
supermarkete, pracovný pomer bol ukončený na základe písomnej žiadosti zamestnanca, t.j. otca, o
zrušenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 19.7.2004, pracovný pomer bol týmto ukončený dohodou

v súlade s § 60 Zákonníka práce z podnetu otca ku dňu 19.7.2015, firme nebol známy dôvod prečo otec
požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou, v prípade, že by bol zotrval v pracovnom pomere
v pracovnej pozícii skladníka, bol by mohol toho času dosahovať pravdepodobný priemerný mesačný
čistý príjem 480 €. K uvedenému firma doložila vo fotokópii opis mzdového listu otca za rok 2001 za
mesiace máj až december z ktorého vyplýva, priemerný mesačný čistý príjem otca v uvedenom období

334,96 €, za rok 2012 z ktorého vyplýva priemerný mesačný čistý príjem otca v uvedenom roku 335,06
€, za rok 2003 z ktorého vyplýva priemerný mesačný čistý príjem otca 367,15 €.

Dopytovaná firma E. Q..J..H.. X. dňa 10.7.2015 oznámila, že pracovná pozícia strojníka pracovných
strojov bola medzičasom obsadená dňa 24.3.2015, nemajú záujem obsadzovať ďalšie pracovné miesta

na uvedenú pozíciu, miesto výkonu práce je v Prešove s mesačným príjmom 530 €.

Bývalý zamestnávateľ matky E. Q. na urgenciu súdu dňa 10.7.2015 oznámil, že matka u nich pracovala
od 21.6.2013 do 17.2.2014 na dohodu o vykonaní práce, spoločnosť ukončila výrobu v Košiciach a
matka sa stala nadbytočnou. Z opisov jej mzdových listov u spoločnosti vyplýva, že v období od júna

2013 do januára 2014 dosiahla priemerný mesačný čistý príjem 27,45 €.

Spoločnosť X. Q. Q..J..H.. X. dňa 13.7.2015 na výzvu súdu oznámila, že úradu práce spoločnosť
oznámila požiadavku na obsadenie voľného pracovného miesta na pozíciu programátor, operátor CNC
obrábacích strojov, ďalšie údaje neuviedli.

Spoločnosť Q. - T. Q..J..H.. F. dňa 14.7.2015 oznámila, že v čase podávania správy už nemali žiadne
voľné pracovné miesto.Spoločnosť Q. Q..J..H.. A. dňa 14.7.2015 oznámila k voľnému pracovnému miestu na pozíciu pracovník
v sklade a vodič, požiadavky na prijatie do pracovného pomeru: stredné odborné vzdelanie, vyššie
odborné vzdelanie, vek do 29 rokov, bez požiadaviek na odbornú prax a evidencia na úrade práce

najmenej 6 mesiacov.

Dňa 14.7.2015 konateľ spoločnosti L. Q.. Q. J..H.. A. písomne ospravedlnil neúčasť na výsluchu z
dôvodu čerpania dovolenky mimo územia SR a zároveň uviedol, že vo veci už podala spoločnosť
vyjadrenie dňa 23.4.2015, opätovne uviedol, že pracovný pomer s otcom vznikol dňa 13.12.2013,

bol ukončený dňa 22.1.2014, vzhľadom na krátkosť trvania pracovného pomeru nevedel sa vyjadriť
k akýmkoľvek skutočnostiam o zamestnancovi (otcovi), pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej
dobe na návrh zamestnanca (otca), dohodou, zamestnanec nemal príslušné odborné vzdelanie na
vykonávanie odbornej práce, v spoločnosti preto nemohli vyhovieť jeho požiadavke o zmenu pozície,
ktorú predpokladal, že dosiahne, počas pracovného pomeru a výkonu práce neboli s ním žiadne
problémy, nevyskytli sa žiadne nezrovnalosti. Porovnateľný priemerný mesačný čistý príjem v prípade ak

by došlo k zmene pozície by bol 564,85 €. K správe pripojili vo fotokópii opis mzdových listov za január
až jún 2015 bez uvedenia konkrétnej osoby, z ktorého vyplýva priemerný mesačný čistý príjem 564,80 €.

Dňa 15.7.2015 otec cestou právnej zástupkyne žiadal o predĺženie lehoty na predloženie dokladov,
na predloženie ktorých bol vyzvaný súdom (oznámenie zamestnávateľa matky otca a predloženie

potvrdenia o výške jej mesačného príjmu za obdobie od 1.8.2013).

Zo správy Krajského riaditeľstva PZ Košice zo dňa 16.7.2015 súd zistil, že matka nie je ani nebola
držiteľom ani vlastníkom vozidla, otec dieťaťa bol držiteľom a vlastníkom vozidla evč: A. XXX U. od
24.10.2008 do 21.7.2014 - auto značky Ford escord, AC kombi.

Dňa 21.7.2015 otec cestou svojej právnej zástupkyne doručil súdu súpis jeho príspevkov na potreby
maloletého za obdobie od januára 2013 do dňa doručenia, vo fotokópii opätovne oznámenie ÚPSVaR
o zaradení otca do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 23.1.2014, fotokópii dohodu o pracovnej
činnosti uzavretej dňa 25.3.2014 so zamestnávateľom Stavebnou firmou B. Q..J..H.. A. na pomocné

stavebné práce na dobu neurčitú, so stanoveným pracovným časom 40 hodín týždenne, s dohodnutou
odmenou 86 €, fotokópiu opisov mzdových listov otca od marca do decembra 2014 a od januára do
apríla 2015, potvrdenia o mzde otca vystavené spoločnosťou Stavebná firma B. A. za mesiac 6/2015,
5/2015, fotokópiu oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti matky otca na dobu od 6.9.2010
do 5.9.2013 doručeného Obvodnému úradu Košice dňa 6.9.2010, fotokópie potvrdenia o ukončení

podnikania vystaveného Obvodným úradom Košice dňa 4.9.2013 o ukončení podnikania matky otca
ku dňu 5.9.2013, potvrdenia ÚPSVaR Košice zo dňa 3.4.2014 o zaradení matky otca do evidencie
uchádzačov o zamestnanie od 2.4.2014, fotokópiu potvrdenia vystaveného Sociálnou poisťovňou
pobočkou Košice o nemocenských dávkach vyplatených za obdobie od 1.8.2013 do 31.7.2015 matke
otca v nulovej výške, potvrdenia tej istej poisťovne zo dňa 20.7.2015 o tom, že matka otca od 1.8.2013

do 31.7.2015 nemala vyplatenú dávku v nezamestnanosti, fotokópiu výpisu zo živnostenského registra
z ktorého vyplýva, že matka otca ukončila svoju podnikateľskú činnosť k 5.9.2013, túto vykonávala od
1.7.1997 s predmetmi podnikania účtovníckej práce, maloobchod a veľkoobchod s tovarmi v rozsahu
voľných živností, sprostredkovateľská činnosť, kreslické a grafické práce v oblasti konštrukcie. V
sprievodnom liste otec cestou právnej zástupkyne uviedol, že jeho matka bola nezamestnanou , nemala

žiaden príjem.

Z výpovede otca na pojednávaní konanom 24.7.2015 súd zistil, že otec zdôvodňoval skončenie jeho
pracovného pomeru v spoločnosti L. Q.. Q. J..H.. tým, že v tomto zamestnaní bolo treba „dvíhať ťažké
prepravky a robiť v priestore kde na neho fúkalo, čo, keďže mal problémy s chrbticou, mu nevyhovovalo,

preto žiadal o zaradenie na pracovné miesto vo vyhovujúcich podmienkach“, „výkon práce bol vo veľkom
priestore, kde bolo zhruba 8 ventilátor, pracovné podmienky pri uzatváraní zmluvy poznal, ale chcel túto
prácu vyskúšať“ čo zdôvodňoval tým, že prácu si vždy hľadal a hľadá.
Otec uviedol, že možnosti využívania internetovej stránky - oznámenej ústredím práce sociálnych vecí
a rodiny pri hľadaní si pracovného miesta nevyužíva, keďže on si hľadá prácu sám v Košiciach, doplnil,

že mimo Košíc si prácu nehľadá, čo zdôvodňoval tým, že „musí zostať v Košiciach, nemôže ísť mimo
Košíc“ ako dôvod uviedol, že sa musí starať o mamu, keďže táto má zdravotné problémy s nohou,
rukami a chrbticou tvrdil, že mobilita jeho matky závisí od jej daného stavu, pričom on nepoberá žiaden
opatrovateľský príspevok z dôvodu opatrovania matky a upresnil, že starostlivosť o matku znamená, žekeď príde z práce okolo 13-tej hodiny musí ísť nakúpiť, upratať, navariť a zabezpečiť všetky práce v
domácnosti, pričom takto z práce prichádza do týždňa 4 krát a raz v piatok prichádza okolo 15 -tej hodiny,
čo zdôvodňoval tým, že v piatok zamestnanci prichádzajú neskôr, on umýva stroje a preto je v práci

dlhšie, pričom výkon práce začína okolo 11:00 hod. až 11:30 hod. a do nástupu do práce je doma pri
matke;uviedol,žeto,čijehomatkabolauznanánapríkladzaosobusozníženoupracovnouschopnosťou
alebo osobu, ktorá si vyžaduje osobnú asistenciu o uvedenom on vedomosti nemá, k tomuto sa nevedel
vyjadriť, lebo „o takýchto veciach sa s matkou nezhovárajú“ a tvrdil, že o jej zdravotných problémoch vie
preto, lebo vidí, že nevládze nič zdvíhať a pod.; k príjmom svojej matky uviedol, že predtým ako bola

zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie robila ako živnostníčka účtovníčku, zamestnanou
nikde nebola; otec tvrdil, že od zamestnávateľa spoločnosti B. iné príjmy než sú príjmy uvedené v
opise jeho mzdových listov od tohto zamestnávateľa nedostáva; ku skončeniu pracovného pomeru so
spoločnosťou L. uviedol, že tento pracovný pomer ukončil keďže mal ísť pracovať do Anglicka, kam aj
vycestoval spolu s ďalšími cca 29 ľuďmi, kde však následne zistili, že žiadnu prácu zabezpečenú nemali
preto sa musel vrátiť späť, ktorú prácu si mal zabezpečovať cez jemu neznámu osobu „pracujúcu na

úrade práce;“ k autu ktoré vlastnil od začiatku tohto sporného obdobia, ako je uvedené vyššie, a ktoré
ako vyplýva zo správy KR PZ Košice uvedenej vyššie otec predal, upresnil, že kúpna cena za auto bola
850 €, ktorú použil na splatenie dlhov, ktoré mal vo výške 1.900 € a to dlhou matke a svojmu krstnému
otcovi, pričom malo ísť o peniaze, ktoré jeho matka mala v domácnosti a ktoré zmizli v čase jej liečenia a
malo ísť o spoločné peniaze matky a jeho krstného otca; otec tvrdil, že inú prácu než prácu v spoločnosti

B. si nevie nájsť; otec zastával v jednotlivých zamestnaniach pozície vodára, skladníka, pomocníka na
bitúnku a toho času vykonáva pomocné práce pri umývaní strojov; ako živnostník vykonával prevažne
práce vodára pri výmene stúpačiek v bytoch; na otázku súdu či jeho matka nepoberá napr. invalidný
dôchodok uviedol, že nie alebo on o tom aspoň nevie; poprel tvrdenie matky, že by si v spornom období
bol kúpil motorku a maloletému kúpil mobil IPHONE, ako to uvádzal maloletý matke, otec namietal, že

motorku si nekupoval on ale jeho kamarát a s T. bol prítomní len pri kúpe tejto motorky, taktiež namietal
tvrdeniematky,žebymatkaotcaprenajímalabyt,vktoromotecpôvodnebýval,ktorýbyt jevovlastníctve
matky otca za 500 €, tvrdil, že v byte istý čas býval jeho bratranec, ktorý platil iba úhrady súvisiace s
bývaním v byte.

Lustráciou v registri sociálnej poisťovne v októbri 2015 súd zistil, že pracovný pomer otca v spoločnosti
B. Q..J..H.. trval naďalej a v čase od 2.10.2015 otec na základe dohody o vykonaní práce pracoval pre
F. A. A..

Stavebná firma B. Q..J..H.. A. dňa 13.10.2015 súdu oznámila, že k zmene pracovného zaradenia otca

nedošlo, jeho pracovný pomer trval naďalej, vykonával pomocné práce pri demontáži strojov a ich čistení
v trvaní 2 hodín denne, firma naďalej nemala voľné pracovné miesta, pripojili potvrdenie o príjme otca
za mesiace marec až september 2015, z ktorého vyplýva, že v uvedených mesiacoch otec dosiahol
priemernú čistú mzdu po 84,87 € mesačne.

Spoločnosť R.-Q. Q. Q..J..H.. A. po urgenciách súdu oznámila v októbri 2015, že matka u nich pracovala
od 10.3.2014 do 30.9.2014 na pozícii operátor výrobnej linky, pracovný pomer bol skončení uplynutím
doby určitej, nepredlženie tejto doby iniciovala matka a z doručeného opisu mzdových listov matky z
doby trvania tohto pracovného pomeru vyplýva, že jej priemerný mesačný príjem bol 387,28 €.

Dňa 21.10.2015 otec cestou svojej právnej zástupkyne založil do spisu vo fotokópie šekových ústrižkov
z ktorých vyplýva, že otec k rukám matky zaslal 14.8.2015 28 €, 16.9.2015 28€, 15.10.2015 30 € a
14.7.2015 30 €, zároveň vo fotokópii doložil potvrdenie o ukončení podnikania vystavené Okresným
úradom Košice dňa 9.9.2015, z ktorého vyplýva, že otec ukončil podnikanie dňa 10.9.2015, fotokópiu
potvrdenia toho istého úradu zo dňa 2.9.2013 o tom, že otec mal pozastavené prevádzkovanie živnosti

od 2.9.2013 do 2.9.2016, fotokópiu rozhodnutia centra právnej pomoci zo dňa 17.7.2014 o priznaní
otcovi nároku na poskytovanie právnej pomoci a určenie mu advokáta - JUDr. Semanovej (ktorá ho už
zastupovala na základe písomnej plnej moci).

Priodročovanípojednávaniakonanéhovovecidňa24.7.2015otcoviokreminéhobolauloženáopätovne

povinnosť doručiť súdu doplnenie správ o príjmoch jeho matky, a to vrátane nájomnej zmluvy o prenájme
jej dvojizbového bytu, dokladu o výplatách jej dávok v hmotnej núdzi resp. o dôvode pre ktoré dávky
v hmotnej núdzi jej neboli priznané, dokladov o zdravom stave jeho matky vyžadujúcom si osobnú
asistenciu.Na pojednávaní konanom dňa 11.11.2015 bol vypočutý svedok - konateľ spoločnosti L. Q.. Q. J..H.. P..
L. U., ktorý uviedol, že je konateľom spoločnosti L. Q.. Q. J..H.., ako taký podpisoval pracovnú zmluvu

s otcom maloletého, ako aj doklad o skončení pracovného pomeru s ním, otec maloletého vo firme L.
vykonával pomocné práce v mäsovýrobe, následne sa dostavil na ekonomicko - personálne oddelenie
a žiadal o zvýšenie mzdy, podľa možnosti o preloženie na inú prácu s tým, že nemal patričné vzdelanie,
nebol odborne vzdelaný, nemohli mu takúto prácu ponúknuť, chcel viac peňazí avšak na základe
uvedeného mu vyhovieť nemohli a na základe toho sa rozhodol, že chcel skončiť pracovný pomer v

skúšobnej dobe. Svedok nemal vedomosť o prípadnej inej skutočnosti než požiadavky zvýšenia platu
pre ktorú otec mal záujem o preradenie na inú prácu. K pôvodnému pracovnému zaradeniu otca uviedol,
že išlo o špecifické pracovné podmienky, o mäsovýrobu, čiže vlhko, chlad, nešlo o také štandardné
pracovné prostredie, konštatoval, že zdravotný stav nebýva dôvodom výpovede z takéhoto pracovného
miesta, pričom otec o pracovných podmienkach pri prijímaní do pracovného pomere bol upovedomený,
bol si vedomý toho, že nastupuje do mäsovýroby.

Na uvedenom pojednávaní právna zástupkyňa otca, k otcovi uloženej povinnosti na predloženie
dokladov, ako je to uvedené vyššie, pri odročovaní predchádzajúceho pojednávania konštatovala, že
nájomná zmluva o prenájme bytu matky žiadna neexistovala, pričom tento byt „už nie je prenajímaný,“
išlo iba o výpomoc v rámci rodiny bratrancovi otca a k príjmovým pomerom matky otca už iné doklady
nie sú ,všetky ktorými otec disponoval už predložil.

Následne otec doplnil, že doklady o zdravotných problémoch matky nepredložil aj z dôvodu, že došlo k
zlepšeniu jej zdravotného stavu spätne pred 1 až 2 mesiacmi pred pojednávaním a doplnil, že u matky
dochádza často k zmenám tohto jej zdravotného stavu, problémy s krížami sa jej vracajú, stáva sa, že
niekedy pre tieto problémy nemôže ani vstáva, priebežne nemôže dvíhať ťažké bremená a pod.

Od začiatku sporného obdobia otec býval sám v dvojizbovom byte, ktorý bol vo vlastníctve jeho matky,
v súvislosti s ktorým bývaním hradil, ako pôvodne tvrdil, sám mesačné platby 150 €. V septembri 2014
sa otec z tohto bytu presťahoval k svojej matke do jej dvojizbového bytu, mesačná úhrada v súvislosti
s bývaním v ktorom je okolo 180 € mesačne, ktorú hradí matka otca stále, k čomu otec uviedol, že on
vedomosti o príjmoch matky nemá, má za to, že jeho matka od augusta 2013 doposiaľ nemala a nemá

žiadne príjmy, pripustil, že možno mala nejaké úspory; matke na bývanie prispieval tým čo mu zostávalo,
čo je cca 50 €, ktoré odovzdával svojej matke, k čomu následne uviedol, že jednotlivé plnenia dieťaťu,
ktoré uvádzal vo svojich výpovediach, hradil maloletému z týchto 50 €, ktoré odovzdával matka a táto
mu následne ich vracala alebo sa použili keď maloletý T. bol na pobyte v ich domácnosti.
Otec udával, že od augusta 2013 si nekúpil žiadne oblečenie a že jeho náklady na stravu a hygienu

mu hradí jeho matka.
Otec naďalej okrem maloletého T. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Matka spolu s maloletým od začiatku sporného obdobia bývala v prenajatom jednoizbovom sociálnom
byte, v súvislosti s ktorým bývaním hradila mesačne 250 €, v byte bývala prevažne sama s maloletým,

od septembra 2014 žila v spoločnej domácnosti aj so svojím priateľom, terajším manželom, s ktorým
uzavrela manželstvo dňa 22.8.2015, pričom zhruba v mesiaci máj 2015 sa presťahovali do obce O.,
kde bývajú v dvojgeneračnom rodinnom dome, kde sú náklady na bývanie okolo 400 € mesačne, ktoré
náklady hradia rodičia jej terajšieho manžela, ktorým oni prispievajú do domácnosti nákupmi podľa
potrieb. Na výzvu súdu dokladovala výšku príjmov jej priateľa, ktorý je riadne zamestnaný a dosahuje

priemerný mesačný čistý príjem 445 €.
Z tohto manželstva matke pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej D. T. J., nar. X.X.XXXX, s ktorým
dieťaťom je matka toho času na materskej dovolenke. Z dôvodu nástupu na materskú dovolenku bola
matka vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie úradu práce ku dňa X.X.XXXX. Okrem týchto
dvoch detí matka ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Predtým, ako matka začala žiť v spoločnej domácnosti s terajším manželom ako vyplynulo z jej
predchádzajúcich výpovedí, rozdiel medzi jej príjmami a výdavkami hradila z finančnej výpomoci od
svojich bratov, ktorí v prípade potreby na jej požiadanie požičiavali peniaze 20 až 50 €, vrátenie ktorých
niekedy jej odpustili, inokedy nie.
Od začatia spolužitia s terajším manželom tento jej finančne vypomáhal aj pri úhradách potrieb

maloletého T..

Otec pôvodne zdôvodnil pozastavenie jeho živnostenskej činnosti tým, že túto v čase tohto konania mal
pozastavenú už druhý krát, prvý krát ju mal pozastavenú v roku 2010, zdôvodňoval to nedostatkom práca zákazok, ktoré by mohol fakturovať, pôvodne tvrdil, že od pozastavenia živnosti a zaevidovania sa na
úrade práce na základe dohôd o pracovnej činnosti mal príjem len 30 € a popri tejto činnosti chodieval
na brigády, kde dostával „výplatu na ruku“ čím si vedel zarobiť okolo 300 € mesačne a to ešte aj v čase

spolužitia rodičov dieťaťa, tieto brigády, tvrdil, že vykonával zhruba do augusta 2013, následne už ich
nevykonával, čo zdôvodňoval tým, že takéto práce už neboli.
Na pojednávaní konanom dňa 11.6.2014 upresnil, že náklady na bývanie v dvojizbovom byte matky mu
v čase bývania v tomto byte hradila jeho matka, ktorá mu nedávala žiadne finančné prostriedky, ale ktorá
zároveň ho aj stravovala a vzápätí uviedol, že matke zo svojho príjmu 80 € (pri platení výživného 50 €)

dával 20 € na stravu a matka mu následne zakupovala hygienické potreby.

Matka vypovedala, že pracovný pomer v spoločnosti D. V. - F. bol s ňou skončený z organizačných
dôvodov z dôvodu znižovania počtu zamestnancov, v spornom období pracovala v spoločnosti E., I.
X., ako je uvedené, kde bola zamestnaná na dobu určitú, výkon prác bol závislý na potrebe tohto
zamestnávateľa a jej príjem sa pohyboval od 30 do 150 € mesačne. Od predchádzajúceho rozhodnutia

súdu vo veci na strane maloletého T. nastala zmena vtom, že od začiatku decembra 2014 už maloletý
nenavštevuje Liečebno - výchovné zariadenie v Barci a opätovne navštevuje základnú školu, v školskom
roku 2014/2015 navštevoval 8. ročník, z dôvodu, že matka bola poberateľkou dávok hmotnej núdze,
maloletému v uvedenom školskom roku hradila za obedy v školskej jedálni 1,50 € a iné poplatky v
škole vzhľadom na sociálnu odkázanosť nehradila, maloletý naďalej užíva liečivo Keppra z dôvodu jeho

pokračujúcich zdravotných problémov tak, ako je to uvedené vyššie. Mimoškolským plateným aktivitám
sa nevenuje, v tomto školskom roku maloletý navštevuje 9. ročník základnej školy, začal chodievať na
mliečne desiaty za ktoré mu matka hradí poplatok 8 až 8,50 € mesačne, má sa zúčastniť lyžiarskeho
zájazdu, na ktorý bude potrebné uhradiť poplatok 150 € a náklady na dopravu, ako aj zabezpečiť
maloletému lyžiarsku výstroj, ktoré platby však matka zatiaľ nehradila, inak má potreby primerané veku

dieťaťa.

Zo správy školy zabezpečenej kolíznym opatrovníkom vyplýva, že maloletý dosahuje hodnotenie
prospel, matka so školou riadne spolupracuje, záleží jej na maloletom, zúčastňuje sa rodičovských
združení, s otcom škola nemá žiaden kontakt.

Dňa 21.7.2015 otec cestou právnej zástupkyne doplnil ním pôvodne predložený súpis príspevkov na
maloletého ku ktorému súpisu sa vyjadrila matka maloletého a z uvedených skutočností vyplýva, že otec
udával nákupy 20.12.2013 zimná obuv za 24,99 € čo matka nepotvrdila, 2.9.2014 tramky za 4 € matka
nepotvrdila, 19.9.2014 kreatívne gumky na náramky za 5,92 € matka potvrdila, 20.9.2014 výkresy A3,

slúchadlá na mobil spolu za 8,99 € matka nepotvrdila, 21.9.2014 tričko za 10,99 €, vstupné na plaváreň
za 1,10 € matka nepotvrdila, 10.10.2014 nohavice za 3,19 € matka nepotvrdila, 20.10.2014 tepláky,
botasky, mikina matka nepotvrdila, 20.12.2014 2x tepláky, botasky, mikina za 39,40 €, ponožky, boxerky
6 € matka nepotvrdila, 24.1.2015 popisovač za 3,08 € matka potvrdila, 25.1.2015 atrament, korekčné
pero za 4,05 € matka nepotvrdila, 23.1.2015 rifle za 14,80 € matka nepotvrdila, 23.2.2015 pančuchy,

ponožky, opasok za 5,40 € matka nepotvrdila, 21.2.2015 strihanie maloletého za 3,70 € matka potvrdila,
13.3.2015 dobitie kreditu 6 € matka nepotvrdila, 19.4.2015 lieky za 4,44 € matka nepotvrdila, 27.4.2015
slipy za 1,70 € matka nepotvrdila, 30.4.2015 pánske tričko za 4,99 € matka nepotvrdila, 16.5.2015
strihanie maloletého za 3,70 € matka potvrdila, 17.5.2015 basketbalová lopta za 5,99 matka nepotvrdila,
19.5.2015 boxerky za 3,19 € matka nepotvrdila, 25.5.2015 ponožky, boxerky za 5 € matka nepotvrdila,

28.5.2015 slúchadlá za 2,30 € matka nepotvrdila, 30.5.2015 návšteva Spišského hradu matka potvrdila,
18.6.2015 obuv (sivé látkové topánky) za 3,95 matka potvrdila, 28.6.2015 textilná obuv (čierne tramky)
za 5,95 € matka nepotvrdila, 2.7.2015 tričko za 4,98 € matka nepotvrdila, 2.7.2015 kredit do mobilného
telefónu 10 € matka nepotvrdila, 4.7.2015 strihanie syna za 3,70 € matka potvrdila.
Na pojednávaní vo veci 11.11.2015 otec k plneniam v prospech maloletého doplnil nákup 29.9.2015

topánky v hodnote 3,98 € čo matka potvrdila a 22.10.2015 ďalšiu obuv v hodnote 8,95 € čo matka
nepotvrdila, k čomu otec uviedol, že tieto topánky má maloletý v jeho domácnosti.
Na tom istom pojednávaní rodičia ustálili a zhodne uviedli, že od 1.8.2013 do 30.6.2014 otec zasielal
k rukám matky výživné vo výške po 50 € mesačne a od 1.7.2014 do 31.10.2015 takto zasielal výživné
k rukám matky po 29 € mesačne, ďalšie finančné prostriedky otec k rukám matky, ako sám uviedol, za

celé sporné obdobie neodovzdalZ údajov štatistického úradu SR vyplýva, že priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca
hospodárstvaSRvroku2013bola824€avoblastistavebníctvabola614€avroku2014bolapriemerná
mesačná nominálna mzda u zamestnanca hospodárstva SR 858 € a v oblasti stavebníctva 600 €.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška

jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať
aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na
tvorbuúspor,auložípovinnémurodičovi,abytútosumupoukazovalnaosobitnýúčetmaloletéhodieťaťa,
ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na
nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o
výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo

požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava
na úroky z omeškania.Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a určil výšku výživného zo strany

otca na maloletého T. od 1.8.2013. Tento začiatok úpravy výšky výživného ustálil na prvý deň mesiaca
v ktorom matka podala predmetný návrh, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia od
2.8.2013 prestali žiť v spoločnej domácnosti a otec od 1.8.2013 na výživu maloletého T. neprispieval
riadne,súdpovažovalzapotrebnéodstrániťtvrdosťzákonavyplývajúcuzustanovenia§77 odsek1veta
druhá Zákona o rodine, vychádzal z uvedeného § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine a výživné určil

už pred dňom začatia súdneho konania, teda od 1.8.2013, keďže považoval za dôvod hodný osobného
zreteľa skutočnosť, že matka samozrejme nemohla podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností rodičov voči maloletému T. bezprostredne po ukončení spolužitia s otcom dieťaťa, ktoré,
ako už bolo uvedené, rodičia ukončili 2.8.2013.
Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal zo zistených odôvodnených potrieb maloletého, ktorými

potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym
i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom
súd zároveň zohľadnil rodinné prídavky, ktoré počas celého sporného obdobia boli a sú vyplácané k
rukám matky a ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletého a zároveň samozrejme
zohľadnil i pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky o maloletého formou osobnej

starostlivosti oň, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine; súd
prihliadol i k tomu, že v školskom roku 2013/2014 maloletý pre problémy s učením bol v liečebno -
výchovnomsanatóriu,sčímsúviselivýdavkynapobytdieťaťavtomtozariadení,akosúpopísanévyššie,
vrátane výdavkov na navštevovanie maloletého v zariadení a pod.; pre úplnosť súd poznamenáva, že
počas celého sporného obdobia maloletý bol a je žiakom 2. stupňa základnej školy, takže u maloletého

v tomto smere pokiaľ ide o stupeň absolvovaného štúdia v priebehu tohto konanie k zmene pomerov
nedošlo a samozrejme súd prihliadol aj k zdravotným problémom dieťaťa a s tým súvisiacimi výdavkami
uvedenými vyššie, ktorými sú predovšetkým doplatky na liečivá pre maloletého; zároveň pri stanovení
tejto výšky výživného súd vychádzal z príjmových, osobných a majetkových pomerov na stranách
obidvoch rodičov počas tohto sporného obdobia, avšak, obdobne ako pri predchádzajúcom rozhodnutí,

vo veci jednoznačne súd vychádzal i z ustanovení § 62 ods. 2 zákona o rodine a § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, to znamená, že na stranách každého z rodičov maloletého T. súd prihliadal nielen na reálne
rodičmi dosahované príjmy, ale aj na ich schopnosti a možnosti, keďže, ako vyplýva i z ustálenej
súdnej praxe, i z rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach vo veciach výživného, princíp potencionality
príjmov rodičov má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že pre určenie výšky vyživovacej

povinnosti nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje, ale, čo je
objektívne možné aby zarobil s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie,
vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, alebo či sa povinný rodič zo subjektívnych dôvodov nevzdal
výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo iného príjmu a v takomto prípade je potrebné vychádzať
z príjmu, ktorý povinný rodič mohol dosahovať, ak by k uvedenému subjektívnemu zavineniu rodičom

nedošlo.
Na strane otca súd vychádzal predovšetkým z jeho možností a schopností, ktoré vyplývajú z jeho
vzdelania, jeho pracovných skúseností, jeho pracovných zručností, po zohľadnení jeho dobrého
zdravotného stavu, keďže je nesporným, ako otec opakovane prezentoval, že nemá žiadne vážne
zdravotné problémy, ktoré by mu bránili zaradiť sa do riadneho pracovného pomeru, k potencionalite

príjmov na strane otca súd prihliadal predovšetkým z dôvodu, že ako vyplynulo z vykonaného
rozsiahleho dokazovania vo veci, otec v priebehu posledných rokov ukončil minimálne 2 riadne pracovné
pomery, v ktorých bol riadne zamestnaným a dosahoval príjmy zodpovedajúce jeho pracovnému
zaradeniu, vlastným zavinením, ako to bolo konštatované vyššie, ako vyplýva zo správ spoločnosti L.Q.. Q. J..H.. A., pracovný pomer, v ktorom bol zaradený od 14.5.2001, ukončil otec ku dňu 19.7.2004 na
základe ním podanej písomnej žiadosti o zrušenie pracovného pomeru doručenej zamestnávateľovi dňa
19.7.2004 a v dôsledku týmto ním podanej žiadosti došlo k skončeniu tohto jeho pracovného pomeru

dohodouktomuistémudňu,akovyplývazosprávytohtozamestnávateľa,vykonávaltufunkciuskladníka
v supermarkete a v prípade zotrvania v tomto pracovnom pomere mohol dosahovať pravdepodobný
priemerný mesačný čistý príjem 480 €; súd nemohol zohľadniť zdôvodnenie otca, pokiaľ uvádzal ako
dôvod skončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa spoločnosti L. Q.. Q. J..H.. to, že údajne
odchádzal za prácou do Anglicka, keďže navyše, ako vyplynulo z jeho výpovede, možnosti výkonu

tejto práce v Anglicku si riadne neoveril, nezistil, do práce v Anglicku vôbec nenastúpil, navyše súdu
nevedel nijako preukázať svoje tvrdenie o existencii možností takéhoto zamestnania sa v Anglicku
v uvedenom období, navyše, v roku 2005, vo výpovedi vo vyššie uvedenom konaní (sp. zn. 27P
355/2004, tvrdil, že tento pracovný pomer rozviazal dohodou ešte len predpokladajúc, že si nájde lepšie
platenú prácu; obdobne otec vlastným zavinením ukončil pracovný pomer s jeho zamestnávateľom
spoločnosťou L. Q.. Q. J..H.., kde bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy od 13.12.2013 a ako

vyplýva zo správ tejto spoločnosti i z výpovede jej konateľa, pracovný pomer nebol ukončený s otcom z
organizačných dôvodov, ale bol s ním ukončený v skúšobnej dobe dohodou na žiadosť samotného otca,
ktorý v čase uzatvárania predmetnej pracovnej zmluvy bol oboznámený s pracovnými podmienkami,
bol oboznámený s tým, že nastupoval do mäsovýroby a teda boli mu zrejmé pracovné podmienky
pri tomto pracovnom zaradení, pričom hneď v priebehu mesiaca januára 2014 požiadal spoločnosť o

zvýšenie mzdy i o zmenu druhu práce, ako vyplýva zo správ tohto zamestnávateľa, nemal príslušné
odborné vzdelanie na to, aby mohol vykonávať odborné práce v spoločnosti, preto jeho požiadavke
spoločnosť nemohla vyhovieť a otec následne, keďže nebolo vyhovené jeho požiadavke, navrhol
ukončenie pracovného pomeru ešte v skúšobnej dobe, počas trvania pracovného pomeru spoločnosť
nemala s otcom ako zamestnancom žiadne problémy, žiadne nezrovnalosti, v prípade, ak by v tomto

pracovnom pomere bol otec zotrval, mohol dosahovať priemerný mesačný čistý príjem 564,85 €; k
uvedenému svedok, konateľ spoločnosti L. Q.. Q. J..H.., vo svojej svedeckej výpovedi ešte upresnil,
že otec vykonával pomocné práce v mäsovýrobe, žiadal od zamestnávateľa zvýšenie mzdy a podľa
možnosti preloženie na inú prácu, pričom nemal potrebné vzdelanie, nebol odborne vzdelaný a preto
mu takúto lepšie platenú prácu nemohli ponúknuť, chcel viac peňazí, v čom ale mu spoločnosť nemohla

vyhovieť vzhľadom na jeho pracovné zaradenie a o iných dôvodoch, ktoré otca viedli k ukončeniu
pracovného pomeru v skúšobnej dobe zamestnávateľ vedomosť nemal, podmienky v mäsovýrobe sú
špecifické, ide o prostredie kde je vlhko, chlad a nie je to štandardné pracovné prostredie, ako svedok
uviedol zdravotné problémy nebývajú dôvodom ukončenia pracovného pomeru v takomto pracovnom
zaradení; otec sám vo svojej výpovedi uviedol, že pri uzatváraní tejto pracovnej zmluvy poznal pracovné

podmienky, v ktorých mal pracovať po nástupe do tohto zamestnania, ale uviedol, že následne mu
toto pracovné zaradenie nevyhovovalo, keďže bolo potrebné zdvíhať ťažké prepravky, robiť v prievane
a tvrdil, že mal problémy s chrbticou a keďže mu nebolo vyhovené s jeho požiadavkou o pracovné
zaradenie na iné pracovné miesto, rozhodol sa pracovný pomer ukončiť, ním tvrdené „problémy s
chrbticou“ napriek výzve súdu na predloženie dôkazov, napriek tomu, že počas celého konania bol

zastúpený právnou zástupkyňou, súdu nepredložil, preto súd jednoznačne ustálil, že i tento pracovný
pomer skončil otec bez vážneho dôvodu, rovnako, ako pracovný pomer so spoločnosťou L. Q..J..H..,
a také nezodpovedné konanie otca, ktorý bez zabezpečenia si nového pracovného pomeru ukončil
pracovný pomer umožňujúci mu dosahovať stabilný príjem, nemôže byť posudzované v neprospech
maloletého, ktorý svojou výživou je odkázaný na rodičov.

Ako už bolo konštatované súd jednoznačne pri zohľadňovaní otcovej schopnosti podieľať sa na výžive
jeho jediného maloletého dieťaťa musel zohľadňovať jeho schopnosti, ktoré vyplývajú z jeho pracovných
skúseností v týchto dvoch prípadoch, z možnosti zotrvať v týchto dvoch pracovných pomerov na
stabilných pracovných miestach. Taktiež musel zohľadniť otcom dosiahnuté vzdelanie, ako už bolo
uvedené, otec má ukončené SOU s maturitou je teda vyučeným, vyučeným je ako chladiar, otec navyše

dlhodobo vykonával práce vodára a plynára, ktoré činnosti vykonával aj v rámci jeho živnostenského
oprávnenia, z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že na strane otca sú možnosti a schopnosti byť
riadne zamestnaným nielen v súčasnosti, ale aj v čase celého sporného obdobia, preto súd nemohol
na jeho strane zohľadniť to, že ukončil uvedené pracovné pomery vlastným zavinením, nezabezpečil
si následne riadne náhradné zamestnanie a takéto nezodpovedné správanie sa otca, ako vyplýva aj

z ustálenej súdnej praxe, súd nemôže vyhodnocovať v neprospech maloletého dieťaťa, ktoré svojou
výživou je odkázané na svojich rodičov, ako to vyplýva aj z opakovane udávaného ustanovenia § 75
ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, keď súd musí prihliadať na schopnosti a možnosti povinného rodiča
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkovéhoprospechu, teda v danom prípade súd musel vychádzať jednoznačne zo zistení, že otec mohol byť
riadne zamestnaným a mohol naďalej dosahovať príjem tak, ako je uvedené vyššie v minimálnej
výške porovnateľných priemerných mesačných čistých príjmov vyplývajúcich zo správ týchto uvedených

dvoch zamestnávateľov. Vychádzajúc z tohto súd nemohol zohľadniť následne na strane otca to, že v
jednotlivých medziobdobiach bol evidovaný na úrade práce a bol poberateľom dávok hmotnej núdze
(ani to, že následne po úprave jeho platu u terajšieho zamestnávateľa mu dávky hmotnej núdze boli
znížené či odňaté z dôvodu výšky ním dosahovaného príjmu o terajšieho zamestnávateľa), keďže toto
z pohľadu Zákona o rodine je vzhľadom na vyššie uvedené bezpredmetným.

Na strane otca súd musel zohľadniť i jeho majetkové pomery, teda to, že otec bol od 24.10.2008 do
21.7.2014vlastníkommotorovéhovozidla(sčímsúviseliminimálnenevyhnutnévýdavky)ajednoznačne
súd musel zohľadniť to, že otec toto auto k uvedenému dátumu v roku 2014 predal, ako uviedol sám,
predal ho za 850 € a takto získaný majetkový prospech, ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení,
mal jednoznačne využiť v prospech svojho jediného maloletého syna na zabezpečenie jeho výživy a nie
ho použiť na ním tvrdenú splátku pôžičky svojej matke, keďže v súlade s citovaným ustanovením § 62

ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pokiaľ ide o osobné, zárobkové a majetkové pomery na strane matky, k týmto súd obdobne konštatuje,
žeanimatkapočasspornéhoobdobianáležitenevyužilavšetkysvojemožnostiaschopnostivyplývajúce
z jej vzdelania a pracovných skúseností z minulosti, avšak zároveň je preukázané, že matka napriek

oficiálne ňou dosahovanému príjmu hradila doposiaľ všetky výdavky na úhradu potrieb maloletého T.
nad rámec príspevkov zo strany otca, a je teda rodičom, ktorý si dobrovoľne, bez súdneho rozhodnutia
plnila a plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému.
Matkahradiladozačiatkuspolužitiasterajšímmanželomvseptembri2014 nákladysúvisiacesbývaním,
pôvodne od začiatku sporného obdobia krátkodobo spolu so svojimi bratmi, spolu s ktorými bývali,

následne už len ona, keďže s maloletým T. ďalej bývali sami, po začatí spolužitia s terajším manželom
tieto náklady na bývanie znášali v počiatku spolu s terajším manželom, v tom čase priateľom matky, čím
sa tieto jej náklady pomerne znížili a toho času, ako je uvedené vyššie náklady s bývaním má matka
minimálne, keďže tieto, ako uviedla vo svojej výpovedi, v zásade hradia jej terajší svokrovci. Na strane
matkysúdmuselzohľadniťipribudnutiejejďalšejvyživovacejpovinnostivočijejdcérekudňuX.X.XXXX.

Pokiaľ ide o bytové pomery na strane otca, súd vzal do úvahy, že od začiatku sporného obdobia do
septembra 2014, od kedy žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, býval sám v 2-izbovom byte
jeho matky. Na začiatku tohto konania otec tvrdil, že výdavky súvisiace s bývaním v čase, keď býval
v byte svojej matky sám, znášal on, následne vo svojich výpovediach toto svoje stanovisko menil a
udával, že tieto výdavky na bývanie mu hradila jeho matka, toho času od nasťahovania sa do spoločnej

domácnosti k svojej matke opakovane uviedol, že výdavky súvisiace s bývaním mu hradí jeho matka,
ktorá v minulosti mu prispievala i na jeho náklady na jeho základné potreby a od septembra 2014, ako
uvádzal vo svojej výpovedi, mu hradí všetky náklady nielen na bývanie ale i na stravovanie a hygienu,
tvrdil, že mu prispieva i na oblečenie, následne uviedol, že od začiatku sporného obdobia si žiadne
oblečenie nekúpil a užíva údajne len staré oblečenie, z čoho súd jednoznačne vyvodil, že výdavky

na strane otca týkajúce sa bývania, stravovania, ošatenia, hygieny sú v zásade minimálne až nulové,
keďže tieto sú otcovi hradené výlučne z prostriedkov jeho matky čo vyplýva i z jeho výpovede, že matke
odovzdáva mesačne cca 50 € z platu a ona mu následne tieto peniaze poskytuje na úhrady nákupov
pre maloletého počas pobytu dieťaťa v ich domácnosti s výnimkou prvých mesiacov sporného obdobia
kedy krátkodobo náklady na bývanie, ako už bolo uvedené, si hradil sám.

Otec okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti nemal a nemá.

Súd zároveň musel prihliadnuť k tomu, že otec mal živnostenské oprávnenie od 21.5.2008, túto živnosť
vykonával do 1.9.2013, živnostenské oprávnenie mal, ako bolo uvedené vyššie, na 8 predmetov
podnikania, k čomu otec upresnil, že sa venoval prevažne vodoinštalatérstvu a plynárstvu, výkon tejto

činnosti si pozastavil od 2.9.2013 (do 2.9.2016), čo zdôvodňoval tým, že nemal dostatok práce, nemal
„dostatok zákaziek, ktoré by mohol fakturovať,“ pričom, ako vyplýva zo správ daňového úradu, za roky
2011, 2012 daňové priznania otec vôbec nepodal a v daňových priznaniach za roky 2013 až 2014 už
uvádzal len príjmy z jeho zamestnaní, otec súdu nepreukázal a nepredložil žiadne dôkazy, podklady
podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a neumožnil súdu

sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných
na rozhodnutie, to znamená, že si nesplnil svoju takzvanú edičnú povinnosť napriek tomu, že uvedená
povinnosť vyplýva povinnému rodičovi, v zmysle citovaného ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine,
priamo zo zákona, súd teda nie je povinný takéhoto rodiča na predloženie uvedených podkladovvyzývať (navyše otec bol súdom opakovane vyzvaný na to, aby preukázal súdu svoje príjmy). Dôkazná
povinnosť, ako to uvádza vo svojich rozhodnutiach i Krajský súd v Košiciach, je v takýchto prípadoch,
keď povinný rodič má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je na povinnom

rodičovi, ktorý je povinný preukázať vyššie uvedené, táto edičná povinnosť rodiča nie je viazaná na
výzvu súdu, dôkazná povinnosť v tomto prípade je na povinnom rodičovi, ktorý má preukázať objektívne
výsledky jeho podnikateľskej činnosti, zároveň je dôležité, že Zákon o rodine je špeciálnym právnym
predpisom vo vzťahu k daňovým predpisom a preto východiskom a usmerňovateľom pre posudzovanie
potencionality príjmov povinného rodiča je výlučne Zákon o rodine, čo znamená, že daňové priznanie

nie je pre zhodnotenie výsledkov hospodárenia podnikateľského subjektu z hľadiska Zákona o rodine
smerodajné. V tomto prípade otec si túto svoju povinnosť si nesplnil, pričom bol aj je zastúpený právnym
zástupcom a rovnako súdu dôveryhodne nepreukázal dôvod ukončenia vykonávania živnostenského
oprávnenia ku dňu 10.9.2015.
Uvedené správanie sa otca pokiaľ ide o využívanie jeho schopností a možností na zabezpečenie
si stabilného príjmu riadnym výkonom prác, jeho opakované skončenia pracovných pomerov bez

vážnych dôvodov, nevyužitie reálne možností, ktoré mu vyplývali z jeho živnostenského oprávnenia v
profesii, ktorej sa v minulosti dlhodobo venoval, súd vyhodnotil a musel vyhodnotiť jednoznačne ako
nezodpovedný prístup zo strany otca ako povinného rodiča, ktoré okolnosti v žiadnom prípade nemôžu
byť posudzované na úkor maloletého dieťaťa, ktoré svojou výživou je odkázané na svojich rodičov
tak, ako to vyplýva z citovaných zákonných ustanovení i z ustálenej súdnej praxe a v neposlednom

rade i z rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach a preto súd musel jednoznačne vychádzať z už
vyššie spomínaného princípu potencionality príjmov a teda vychádzať minimálne z príjmu, ktorý otec
preukázateľnemoholdosahovať,akbyvpracovnompomere čipodnikaníbolriadnezotrvalaprihliadnuť
i k príjmu, ktorý by otec využitím svojich možností a schopností bol mohol dosiahnuť, ak by využil
všetky svoje skúsenosti a schopnosti a to z príjmu, ktorý vyplýva aj z údajov Štatistického úradu SR;

v danom prípade súd zhodnotil, že otec počas celého sporného obdobia mohol dosahovať príjem
v rozpätí od 500 až 600 € mesačne v čistom, pri minimálnych osobných výdavkoch, ktoré, ako už
opakovane bolo uvedené, mu v celom rozsahu doposiaľ hradila a hradí jeho matka. Nezodpovedný
prístup otca k plneniu si jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému T. súd vyhodnotil i zo zistení, že
otec nevyužíva dostatočné možnosti nájdenia si vhodného zamestnania, ako sám uviedol, nevyužíva ani

príslušnú internetovú stránku úradu práce, na ktorom je dlhodobo evidovaný na nájdenie si vhodného
zamestnania, navyše nikdy si nehľadal prácu mimo Košíc napriek tomu, že nemá v osobnej starostlivosti
maloleté dieťa, sám uvádzal, že práce si hľadá iba tým spôsobom, že osobne kontaktuje niektoré firmy
alebo odpovedá na niektoré inzeráty, čo súd považuje vzhľadom na existenciu vyživovacej povinnosti
otca za absolútne nedostatočné, keďže ako vyplýva z ustálenej súdnej praxe i z rozhodnutí tunajšieho

krajského súdu, otcovi nič nebráni si vhodné zamestnanie hľadať aj vo vzdialenejšom okolí, ako na to
poukázal i krajský súd v zrušujúcom rozhodnutí a ako je to uvedené vyššie.
Z rozsiahleho dokazovania vykonaného súdom prostredníctvom úradov práce, súd zistil, že len v
blízkom okolí Košíc, v už spomínaných okresoch Michalovce, Sobrance, Rožňava, Spišská Nová Ves,
Trebišov, je celý rad voľných pracovných miest, v ktorých by sa otec mohol uplatniť vzhľadom na jeho

predchádzajúce druhy výkonov prác.
Neobstojí zdôvodňovanie otca, že prácu mimo Košíc si nemohol nájsť z dôvodu údajného starania sa
o jeho matku, napriek opakovaným výzvam zo strany súdu otec tieto svoje tvrdenia nijako nepreukázal,
pričom len ústne vo výpovediach dôvodil ním tvrdenú starostlivosť o matku tým, že táto mala problémy
s krížami, nohami, pre ktoré nemohla dvíhať ťažké bremená a niekedy bola v stave keď mala problémy

s pohyblivosťou, následne ale dôkazy (ako už bolo uvedené, napriek výzvam), o týchto tvrdeniach súdu
nepredložil,tietojehotvrdeniasúdvyhodnotilakonedôveryhodnéajvzhľadomnajehoďalšietvrdenia,že
jeho matka podľa jeho vedomostí nie je poberateľkou invalidného dôchodku, nie je osobou so zníženou
pracovnou schopnosťou, on sám na ňu nepoberá žiaden opatrovateľský príspevok, navyše následne
tvrdil,žeoveciachtýkajúcichsanímtvrdenýchzdravotnýchproblémovjehomatkysastoutonerozpráva,

o takýchto veciach spoločne nekomunikujú, z čoho jednoznačne vyplýva, že tieto tvrdenia otca súd
musel vyhodnotiť ako nedôveryhodné; pre úplnosť súd len poukazuje na to, že ide o - z toho, čo otec
uviedol, bežné problémy s pohybovým aparátom primerané k veku jeho matky, pričom jeho matka je
dospelou, svojprávnou osobou a teda súd nevidel žiaden dôvod pre ktorý by otec musel zabezpečovať
svojej matke osobnú starostlivosť.

Na tomto mieste súd vzhľadom na odvolacie námietky otca, poukazuje aj na stanovisko Ústavného
súdu Slovenskej republiky, ktorý konštatoval, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujúskutkový stav a právny základ rozhodnutia, odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na

spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov, preto za porušenie tohto základného práva nemožno považovať
neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd
zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem
vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné a že neboli prijaté

v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, o
svojvôľnom výklade alebo aplikácií zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by
svoj názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.

Súd zároveň zdôrazňuje, že i keď v konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloletého platí tzv.
vyšetrovacia zásada ako to vyplýva z ustanovenia § 120 ods. 2 O.s.p. , zákonodarca túto zásadu stanovil

z dôvodu zabezpečenia a sledovania najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, súd v rámci tejto svojej
povinnosti má vykonať všetky dôkazy, aj keď ich nenavrhnú priamo účastníci konania tak, aby bola
zabezpečená maximálna ochrana odôvodnených záujmov maloletého dieťaťa, v žiadnom prípade ale
táto zákonom stanovená zásada nie je zásadou určenou na bezdôvodnú obhajobu tvrdení povinného
rodiča, navyše, ak jeho tvrdenia smerujú proti záujmom dieťaťa. Súd poukazuje na to, že v danom

prípade otec mal vytvorený maximálny priestor na preukázanie svojich tvrdení o nemožnosti plnenia si
vyživovacej povinnosti voči maloletému T. v primeranom rozsahu a napriek tomu, že podal odvolanie
voči prvotnému rozhodnutiu súdu prvého stupňa v tejto veci, napriek tomu, že opakovane bol súdom
vyzývaný na preukázanie svojich tvrdení, napriek tomu, že je zastúpený právnym zástupcom (na rozdiel
odmatkydieťaťa),nepredložilsúdudorozhodnutiasúduvovecižiadnedôkazy,ktorébypreukazovali,že

využil všetky svoje možnosti a schopnosti tak, aby si mohol vyživovaciu povinnosť voči T. plniť primerane
a že by tu boli objektívne dôvody, ktoré by mu v tomto plnení si vyživovacej povinnosti voči jeho jedinému
dieťaťu bránili.

Vzhľadom na uvedené súdu neostávalo iné, len opätovne, ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia

vo veci, vychádzať u otca z už spomínaného princípu potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred
princípom reality príjmov pokiaľ ide o príjmy povinného rodiča a súd opakovane dospel k záveru, že
výpovede otca sú v rozpore s listinnými dôkazmi vykonanými v tomto konaní pokiaľ ide o jeho skutočné
možnostiaschopnostivedúcekzabezpečovaniupríjmovanáslednémuplneniusivyživovacejpovinnosti
voči dieťaťu tak, ako to už opakovane bolo uvedené vyššie.

Súd náležite zistil reálne príjmy otca tak, ako mu to ukladá rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
vo veci, vykonal opakované dopyty na spoločnosť L. s.r.o., vypočul i konateľa spoločnosti L. v zmysle
pokynov Krajského súdu v Košiciach, opakovane dopytoval terajšieho zamestnávateľa otca spoločnosť
B. Q..J..H.., opakovane žiadal daňové priznanie otca od príslušného daňového úradu a opätovne

dospel k záveru, že otec svoje možnosti a schopnosti náležite nevyužíval a nevyužíva. Pre úplnosť súd
poznamenáva, že otec v roku 2011, 2012, t.j. v čase vykonávania živnostenského oprávnenia, daňové
priznania nepodal a teda jeho tvrdenia o nedostatku klientov a zákaziek nebolo možné z týchto priznaní
dôsledne vyhodnotiť, pričom súd opätovne poukazuje na to, že otec v tomto smere mal edičnú povinnosť
vyplývajúcu mu z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ktorú si nesplnil, preto ďalšie dokazovanie

len z iniciatívy súdu v tomto smere by bolo nad rámec povinnosti súdu.
Súd sa pokúsil doplniť pôvodne zistené skutočnosti ďalším konštruktívnym výsluchom otca, aj inými
dostupnými spôsobmi, avšak k samotnému výsluchu otca súd poznamenáva, že otec vo svojich
výpovediach bol neurčitý a v rozpätí určitých časových úsekov si vo svojich výpovediach odporoval,
napr. pokiaľ ide o spôsoby úhrady nákladov súvisiacich s bývaním v čase keď býval v byte svojej matky

sám, pokiaľ ide o jeho tvrdenia o zdravotnom stave jeho matky, ktorý, keď bol otec opakovane vyzvaný
na preukázanie jeho tvrdení o jej zlom zdravotnom stave, takéto dôkazy jednak nepredložil a jednak sa
vyhováral na to, že zdravotný stav matky sa práve po takejto výzve zo strany súdu zlepšil, následne
tvrdil, že jej zdravotný stav sa opakovanie zlepšuje a zhoršuje a pod., taktiež otec si protirečil vo svojich
výpovediach pokiaľ ide o ním tvrdené jeho výdavky a spôsoby úhrad týchto jeho výdavkov keď udával

raz, že svoje výdavky si hradí z minima čo mu zostáva, teda z 50 €, následne uviedol, že tento zostatok
z jeho terajšieho príjmu odovzdáva matke ako jeho podiel na nákladoch na domácnosti, následne ale
uviedol, že týchto 50 € mu matka vracia, aby si mohol plniť v ním zvolenom spôsobe vyživovaciu
povinnosť voči T. atď..Súd sa pokúšal aj o zistenie príjmov matky otca, k čomu o. i. uložil otcovi aj povinnosť tieto príjmy súdu
preukázať, otec ale napriek tomu, že tvrdil, že jeho matka mu hradí jeho náklady, zdokladoval len to, že
jeho matka mala v spornom období pozastavený výkon jej živnostenského oprávnenia, následne túto

činnosť ukončila, zaevidovala sa na úrade práce, avšak ani z úradu práce, ani zo sociálnej poisťovne
jej neboli a nie sú vyplácané žiadne plnenia, na výzvu súdu aby zdokladoval rozhodnutie, z ktorého by
vyplývalo prečo jeho matke napr. dávky v hmotnej núdzi neboli priznané, takýto doklad súdu nepredložil,
neskôr dôvodil, že matka má nejaké úspory, ku ktorým tvrdil, že sa on bližšie vyjadriť nevie. Ani súdu
sa žiaden zdroj príjmov matky otca nepodarilo zistiť. Z uvedeného teda súd opätovne vyvodil, že

skutočné pomery na strane otca z pohľadu jeho vyživovacej povinnosti voči T. sú iné, než sa snažil
súdu prezentovať vo svojich výpovediach a teda súd neuveril otcovi, že žije len z príjmu od terajšieho
zamestnávateľa vo výške cca 80 € mesačne.

Súd dospel k záveru, že vzhľadom na rozsiahlosť dokazovania a dostatočne zistený skutkový stav
nebolo potrebné vo veci vykonávať ďalšie dôkazy, preto upustil od vykonania dôkazu vypočutím

bratranca otca, ktorý istý čas mal bývať v byte vo vlastníctve matky otca, keďže otec nevedel uviesť
miesto pobytu tejto osoby, ktorá sa medzičasom z uvedenej adresy z podnájmu odsťahovala a súd
upustil od ďalšieho dokazovania pokiaľ ide dôkazy, ktoré mal predkladať súdu otec aj z dôvodu, že otec
vo svojich výpovediach opakovane súdu uvádzal , že ďalšie dôkazy už nechce vykonávať a opakovane
žiadal, aby súd vo veci rozhodol a určil výživné. Nesplnenie si povinnosti zo strany otca na predloženie

dôkazov, na predloženie ktorých bol aj vyzvaný súdom, súd vyhodnotil tak, že otec svoje tvrdenia súdu
nepreukázal, ktorý postup vyplýva v konečnom dôsledku i z ustálenej súdnej praxe, i z rozhodnutí
odvolacích súdov, čo znamená, že otec svoju dôkaznú povinnosť neuniesol.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.8.2013 do 30.11.2013

vzniku dlžného výživného vo výške 2.093,95 € (t.j. rozdiel medzi súdom určeným výživným 100 €
mesačneza28mesiacovspornéhoobdobia,čojespolu2.800€,mínustočímotecpreukázateľneprispel
na úhradu potrieb maloletého v tomto spornom období, t.j. na základe rodičmi ustálených finančných
príspevkov - výživného, plateného otcom k rukám matky v spornom období v mesiacoch august 2013 až
jún 2014 po 50 € t.j. spolu 550 € a od 1.7.2014 do 31.10.2015 po 29 € t.j. spolu 116 €, mínus príspevky

otca na úhradu potrieb maloletého vyplývajúce zo zhodných tvrdení rodičov: august 2013 tričko za 2,49
€, august 2013 dva topy spolu za 4,98 €, september 2013 tričko za 1 €, október 2013 tepláky za 4 €,
september 2014 kreatívne gumky za 5,92 €, január 2015 popisovač za 3,08 €, február 2015 strihanie
3,70 €, máj 2015 strihanie 3,70 €, jún 2015 sivé látkové topánky za 3,95 €, júl 2015 strihanie 3,70 €,
september 2015 topánky 3,98 €, čo je spolu 40,05 €), ktoré dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť k rukám

matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Pre úplnosť súd dodáva, že ostatné otcom tvrdené plnenia v prospech maloletého v tomto spornom
období z takto vzniknutého dlžného výživného súd nemohol odpočítať, keďže otec nepreukázal, že šlo o
plnenia, ktoré dieťa používalo resp. používa aj mimo jeho domácnosti, keďže matka tieto ďalšie plnenia
zo strany otca voči dieťaťu poprela a otec sám vo svojich výpovediach k mnohým takýmto rozporným

tvrdeniam rodičov pripustil, že malo ísť o veci, ktoré má T. v jeho domácnosti, rovnako súd nezohľadnil
veci, ktoré nespĺňali charakter výživného, ako boli výdavky súvisiace s voľnočasovými aktivitami dieťaťa
v čase jeho styku s otcom a dary poskytnuté otcom maloletému.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jun 16, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, December 2, 2015