Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 10C/231/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312210233
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Žideková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5312210233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v právnej veci navrhovateľa: Pohotovosť,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava,
IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v návrhu zo dňa 27.9.2012 žiadal, aby mu odporca nahradil škodu vo výške 175 € a

nemajetkovú ujmu vo výške 553,20 €. Škoda vznikla nesprávnym úradným postupom súdu. Nesprávny
úradný postup súdu spočíval v nevydaní rozhodnutia bez zbytočných prieťahov, súd nerozhodol v
zákonnej lehote o zmene exekútora.

V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu vznikla navrhovateľovi škoda v žalovanej
výške.

Skutočná škoda vo výške 175 € bola spôsobená nákladmi spojenými s činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky, na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému, na udržiavanie a správu informačného systému, na
administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom.

V príčinnej súvislosti s tým žiadal aj nemajetkovú ujmu vo výške pomernej k času tvrdeného omeškania
súdu pri svojom rozhodovaní vypočítaná zo základu 663,88 € na rok, ako spravodlivá satisfakcia

za vnútorné zásady do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za
porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom stanovenom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu v dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, v sume 553,20 €.

Na základe týchto skutočností žiada, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že odporca je
zodpovedný za škodu, ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom okresného súdu, pretože tento

nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora, ďalej má
súd zaviazať odporcu zaplatiť príslušnú majetkovú škodu a náhradu nemajetkovej ujmy do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku s trovami súdneho konania.Odporca uviedol, že návrh je zmätočný, má nedostatky, nie je jasný titul nároku na náhrady škody.

Uviedol,ženiesúsplnenépodmienkypodľa§8OSP,§15zákonač.514/2003Z.z.Niejedanáprávomoc

súdu vo veci konať. Medzi podaním žiadosti o predbežné prejednanie nároku u nadriadeného orgánu
a podaním žaloby o náhradu škody za nesprávny úradný postup nie je dodržaná zákonná lehota 6
mesiacov. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku bez ostatných zákonných náležitostí bola odporcovi
doručená dňa 23.4.2012. Žaloba na súd bola podaná dňa 27.9.2012. Žaloba bola podaná predčasne.
Žiadosť o predbežné prejednanie nároku mala vady, ktoré navrhovateľ na výzvu odporcu v stanovenej

lehote neodstránil, preto odporca nepovažuje nárok za predbežne prejednaný. Z uvedených dôvodov
odporca nenahradil navrhovateľovi škodu za nesprávny úradný postup súdu v rámci predbežného
prejednania nároku.

Vo veci samej odporca navrhol návrh zamietnuť ako nedôvodný, nepreukázaný. Navrhovateľ má
dôkazné bremeno za výsledok sporu, za svoje tvrdenia v návrhu, ktoré v celom rozsahu presúva na súd.

Základným predpokladom pre zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho
exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je
zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora
predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších

trov a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej
exekučnémusúduzustanovenia§44ods.9)Ex.poriadku.Súdvrozhodnutíozmeneexekútorazároveň
vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným
spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Je možné, že exekučný
súd mohol rozhodnúť o návrhu oprávneného aj po uplynutí 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu, avšak

v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť. V takýchto
prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o zmene
súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote mohol rozhodnúť aj o trovách exekúcie pôvodného exekútora a
súčasne mu postúpil aj exekučný spis. V prípade, že exekučný súd nekonal o návrhu na zmenu súdneho
exekútora,navrhovateľoviničnebránilovyužiťúčinnýprostriedoknápravy,ktorýmbolopodaniesťažnosti

predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ak navrhovateľ tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť
podľa § 415 OZ.

Navrhovateľ nevyužil účinné právne prostriedky nápravy, nepodal opravné prostriedky. Odporca má

zato, že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo
konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti
na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). V opačnom
prípade by mohlo dôjsť aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Odporca poukázal aj na to, že

nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných
lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí
ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup
(I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00).

Odporca zároveň vzniesol námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. vo veciach kde
došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu exekútora pred dňom 23.4.2009.

Namietal, že navrhovateľ nepreukázal vznik a výšku škody, nevymožiteľnosť pohľadávky. Pokiaľ

uplatňuje nemajetkovú ujmu, nemožno stotožňovať kritéria nemajetkovej ujmy pre fyzické osoby
s kritériami nemajetkovej ujmy pre právnické osoby. Škodu navrhovateľ presvedčivo nevyčíslil,
nezdôvodnil. Požadovať paušálne sumy za veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové.
Podmienkou je preukázať, že konštatovanie porušenia je nedostatočné. Skutočnú škodu je potrebné
dokázať listinami a skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo

dochádzať k ľubovoľnému subjektívnemu vyčísľovaniu škody a preskúmanie návrhu je tým značne
znemožnené. Pri priznávaní nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade práve navrhovateľ koná v rozpore s dobrými mravmi,
keď opakovane požaduje od spotrebiteľov v rozpore so zákonom neprimerane vysoké úroky, poplatky ainé sankcie. Opakovane porušuje práva spotrebiteľov. Tvrdená škoda mala vzniknúť práve pri negatívne
vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa.

Odporca uviedol, že nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností súdu a
vzniknutouškodou(§9ods.4zákonač.514/2003Z.z.).Nemožnotvrdiť,ženavrhovateľovivzniklaškoda
postupom okresného súdu. Žiadal návrh zamietnuť a priznať trovy konania z dôvodu nepreukázania
základných zákonných podmienok potrebných pre priznanie náhrady škody podľa Zák. č. 514/03 Z.z.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.11.2014. Navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa ani
odporca sa na pojednávanie nedostavili. Odporca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil
a žiadal, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Právny zástupca navrhovateľa dňa 18.11.2014
elektronicky doručil súdu návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia
zásady nestrannosti súdu a sudcu. Namietal, že navrhovateľovi nebolo doručené rozhodnutie Krajského
súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Čadca. Navrhovateľ pri tom trvá, aby mu

bolo toto rozhodnutie doručené a v prípade, že Krajský súd rozhodne, že sudcovia Okresného súdu
Čadca z prejednania veci vylúčení nie sú, má záujem sa proti tomuto rozhodnutiu brániť všetkými
možnými zákonnými prostriedkami. Nedoručenie spomínaného uznesenia tvorí prekážku v konaní. Zo
spisu (doručenka je na č.l. 50 p.v. spisu) nepochybne vyplýva, že právnemu zástupcovi navrhovateľa
bolo spoločne s predvolaním na termín pojednávania na deň 18.11.2014 dňa 21.10.2014 doručené

aj uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6NcC/48/2014 zo dňa 24.7.2014, ktorým sudkyňa
Okresného súdu Čadca JUDr. Laura Žideková nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto
veci. Nakoľko uznesenie Krajského súdu v Žiline bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručované
spoločne s predvolaním na termín pojednávania na deň 18.11.2014 a o termíne pojednávania mal
právny zástupca navrhovateľa vedomosť, keďže zaslal súdu návrh na zrušenie termínu pojednávania,

je nepochybné, že uznesenie Krajského súdu v Žiline o nevylúčení sudcov Okresného súdu Čadca z
prejednávania rozhodovania danej veci bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené a tvrdenie
právneho zástupcu navrhovateľa je v tomto smere nepravdivé. Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť,
že navrhovateľ ako aj jeho právny zástupca mali vedomosť o nariadení pojednávania vo veci už dňa
21.10.2014 a už v tomto momente mohli vzniesť procesný návrh na zrušenie pojednávania z uvedeného

dôvodu a nie až v deň pojednávnia, bezprostredne (niekoľko hodín) pred termínom pojednávania.
Rovnako dôvodom na odročenie nebolo ani navrhnutie znaleckého dokazovania navrhovateľom, ktorý
návrhbolvšeobecnýaneobsahovalkonkrétneskutočnostivovzťahukdanejveci.Zuvedenýchdôvodov
súd preto konal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho
zástupcu a odporcu.

Na daný právny vzťah súd primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, prieťahom v konaní,
došlo po účinnosti uvedeného zákona. Zákon upravuje osobitným spôsobom zodpovednosť za škodu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Preto súd okrem osobitného zákona č. 514/2003 Z.z. aplikoval podporne aj všeobecné ustanovenia

občianskeho zákonníka - § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoločné ustanovenia občianskeho
zákonníka o náhrade škody tretí oddiel - § 441 Občianskeho zákonníka o spoluúčasti navrhovateľa a
jeho právneho zástupcu na vzniku škody, článok 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, článok
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, exekučný poriadok.

PrávomocOkresnéhosúduvČadcinakonaniearozhodnutiepodľa§ 8OSPa§15,16zákonač.514/03
Z.z. je daná. Súd konanie nezastavil podľa § 103, § 104 ods. 1 prvá veta OSP. Ku dňu rozhodovania
súdu podľa § 154 ods. 1 OSP uplynula lehota 6 mesiacov od podania žiadosti nadriadenému súdu. Bolo
preto právne irelevantné, že lehota nebola dodržaná ku dňu podania žaloby. Pre posúdenie právomoci
súdu je právne irelevantné, že navrhovateľ neodstránil vady žiadosti o predbežné prejednanie nároku

v stanovenej lehote (§ 16 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z.z.: „Tým nie je dotknuté právo
poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho
časti na súde.“). Na Okresný súd v Čadci navrhovateľ doručil kópie žiadostí o predbežnom prejednaní
nárokov s dátumovou pečiatkou nadriadeného orgánu. Doručenie žiadostí potvrdil vo svojom vyjadreníaj odporca. Súčasťou žiadostí bol aj nárok týkajúci sa tohto súdneho sporu (záznam kancelárie na č.l.
50). Tým mal súd splnenú podmienku zo strany navrhovateľa podľa § 15, 16 zákona č. 514/2003 Z.z.
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody s nadriadeným orgánom ako podmienku právomoci súdu

vo veci konať a rozhodnúť.

Podľa § 9 ods. 1 prvá veta OSP štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Pasívne legitimovaným subjektom je teda Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR.
Navrhovateľ správne označil pasívne legitimovaný subjekt v tomto konaní.

Navrhovateľ je v spore aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na náhradu škody, pretože
bol účastníkom exekučného konania, v ktorom došlo k tvrdenému porušeniu jeho práv a k tvrdenému
vzniku škody (§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z).

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi: návrh, podanie navrhovateľa, úradný záznam,

uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 7NcC/239/2013-14 zo dňa 5.3.2013, vyjadrenie odporcu,
uznesenie Krajského súdu v Žiline 6NcC/48/2014 zo dňa 24.7.2014, záznam kancelárie, návrh na
zrušenie pojednávania zo dňa 18. 11. 2014, znalecký posudok č. 1/2013 vypracovaný znalcom Doc.
JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD. zaevidovaný na OS Čadca pod Spr 1957/13, znalecký
posudok č. 1/2014 vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave, zaevidovaný na OS Čadca pod

Spr 410/2014, vyjadrenie odporcu k znaleckému posudku zaevidované na Okresnom súde Čadca pod
Spr 901/2014. Ďalej súd oboznámil podstatný obsah pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn.
13Er 1073/2006, najmä žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, notárska zápisnica,
zmluva o úvere, poverenie, návrh na zmenu súdneho exekútora, výzva, vyjadrenia k výzve, uznesenie
OS Čadca sp. zn. 13Er/1073/2006 zo dňa 1.8.2011, odvolanie, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.

zn. 10CoE/6/2012 zo dňa 24.5.2012, dovolanie, vrátenie poverenia, uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7Ecdo/191/2012 zo dňa 5.2.2014.

Z pripojeného exekučného spisu 13Er/1073/2006 mal súd preukázané, že návrh na zmenu súdneho
exekútora bol podaný dňa 20.9.2010. Prípisom zo dňa 22.11.2010 súd vyzval pôvodného i nového

exekútora, aby sa vyjadrili k podanému návrhu oprávneného na zmenu exekútora, aby si pôvodný
exekútor zároveň vyčíslil trovy exekúcie a zároveň, aby súdu zapožičal exekučný spis. Dňa 15.12.2010
sa k návrhu vyjadril nový súdny exekútor, ktorý voči návrhu oprávneného nemal výhrady a dňa
29.12.2010 pôvodný súdny exekútor, ktorý navrhol návrh zamietnuť. Súd uznesením sp. zn. 13Er
1073/2006 zo dňa 1.8.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a rozhodol o trovách

exekúcie. Oprávnený podal voči uzneseniu odvolanie. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn.
10CoE/6/2012 zo dňa 24.5.2012 uznesenie okresného súdu vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a o jej zastavení potvrdil a vo výroku o trovách exekúcie zmenil.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím

podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené
kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení
všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
alebo nezákonným rozhodnutím sú:

1) Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy,

§ 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§
3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia občianskeho
zákonníka).
3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.

1) Porušenie právnej povinnosti súdom, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí, nesprávnom úradnom
postupe.Vtomtoprípadenavrhovateľtvrdil,žesúdporušilsvojezákonnépovinnostitým,ženesprávnymúradným
postupom súdu nerozhodol o zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Nečinný bol viac
ako 319 dní.

Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci:

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31. 12. 2012,
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup

sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb.
(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto

postupom spôsobená škoda.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa odseku 2 ustanovenia § 34
ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods.3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145
ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.8.2005 - ak oprávnený požiada súd o zmenu
exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí
súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa§44ods.7 Exekučnéhoporiadkuúčinnéhood1.9.2005 -oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhzazmenuexekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa§44ods.8Exekučnéhoporiadkuúčinnéhood1.12.2006-oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Zhľadiskadikciecitovanéhoustanovenia§9ods.1,2zákonač.514/2003Z.z.účinnéhodo31.12.2012,

nemožno stotožňovať porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote a zbytočné prieťahy v konaní, pričom ide o osobitné dôvody nesprávneho
úradného postupu. Ak zákonodarca explicitne ustanovil, že za nesprávny úradný postup sa považuje
porušenie orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
akýkoľvek extenzívny výklad by bol v rozpore s účelom zákona.

Z ustáleného skutkového stavu mal súd zistené, že exekučné konanie začalo dňa 25.5.2006, žiadosť
o zmenu exekútora je zo dňa 20.9.2010. Súd rozhodol dňa 1.8.2011. Nakoľko nebola v súdenej vecidodržaná zákonná 30 - dňová lehota na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora, takýto
stav predstavuje nesprávny úrad postup súdu.

Čo sa týka tvrdenia navrhovateľa, že v exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom nakoľko k
rozhodnutiu súdu došlo až po veľmi dlhej dobe, postup exekučného súdu sa nevyznačoval takými
okolnosťami, ktoré by bolo možné hodnotiť ako zbytočné prieťahy v konaní. V zmysle judikatúry ÚS
sp.zn. IÚS16/02, IÚS63/00 nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní.
Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup (I ÚS 16/02, I ÚS 63/00). V danom prípade
považoval exekučný súd za potrebné pred rozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora zaslať
návrh pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie ako aj na vyčíslenie trov exekúcie, nakoľko
súčasťou rozhodovania o návrhu na zmenu súdneho exekútora je aj rozhodovanie o trovách exekúcie
pôvodného súdneho exekútora. Pokiaľ teda exekučný súd zhromažďoval dôkazy pre rozhodnutie, tieto
hodnotil, právne posudzoval, išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a pre takúto činnosť

nie je možné považovať za úradný postup, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako nesprávny a nemožno ho
hodnotiť ani ako nesústredený, neefektívny. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora súd
zistil, že sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie. Dĺžku konania
od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora do vydania rozhodnutia nepovažoval súd vzhľadom
na vyššie uvedené okolnosti za neprimeranú.

Nesprávny úradný postup však bez splnenia ostatných predpokladov - vzniku škody a danosti príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, nezakladá vznik zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci.

2) Vznik a existencia škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci:

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 17 ods. 1 uvedeného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 uvedeného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju
uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 uvedeného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
najmä s prihliadnutím na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 uvedeného zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2
nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 ods. 1 uvedeného zákona ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného
prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Z uvedeného je zrejmé, že aj na prípad osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorou je aj nárok

na náhradu škody za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, sa podporne aplikujú
všeobecné ustanovenia občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd podporne aplikoval ustanovenia
občianskeho zákonníka, najmä spoločné ustanovenia o náhrade škody uvedené v treťom oddielyObčianskeho zákonníka. Z úradnej moci je potrebné zaoberať sa aj spoluúčasťou poškodeného žalobcu
na vzniku škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Skutočnosť, že aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy nielen
v prípade zodpovednosti škodcu za zavinené konanie (§ 420 Občianskeho zákonníka), ale v

prípade zodpovednosti za škodu na základe princípov objektívnej zodpovednosti vyplýva z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR (R 80/1970 a R 28/1973).

Za skutočnú škodu podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa považuje ujma, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného v podobe trvalého zmenšenia jeho majetku, je objektívne vyjadriteľná
v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Ušlý

zisk podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predstavuje ušlý majetkový prospech, prípadne
nerozmnoženie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať pri pravidelnom behu
vecí, nebyť škodovej udalosti. Navrhovateľ vyčíslil škodu na ním tvrdené paušálne určené vecné náklady
spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré
zbytočneuplynulomedzidoručenímžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie arozhodnutím

o nej. Ide o náklady, ktoré mal navrhovateľ vynaložiť výlučne v tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému v sume 70,- €,
na udržiavanie a správu informačného systému v sume 40,- €, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a

kontrolou stavu konania na exekučnom súde v sume 15 €. Navrhovateľ nekonkretizoval, či uvedené
náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk a neuniesol tak bremeno tvrdenia. Súd má z vlastnej
rozhodovacej činnosti vedomosť, že uvádzané náklady v celkovej výške 175 € /po pripočítaní 50 €
za komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom/ uplatnil navrhovateľ aj v iných návrhoch o náhradu
škody proti odporcovi v skutkovo obdobných veciach podaných na tunajší súd, a teda ich určil ako

paušálne náklady. Uvedené činnosti sú označené veľmi široko a všeobecne, chýba akákoľvek súvislosť
s exekučným konaním vedeným voči povinnému Františkovi Jarabicovi ohľadom tvrdených zbytočných
prieťahov súdu.

Navrhovateľ dodatočne doručil na súd (v jednom vyhotovení) Znalecký posudok č. 1/2014, ktorý

vyhotovila Ekonomická univerzita v Bratislave, Znalecký ústav, vo veci stanovenia majetkovej škody.
Navrhovateľ tento znalecký posudok nepredložil v tomto súdnom konaní, nakoľko však bol zaevidovaný
na súde pod Spr 410/2014, súd sa s ním oboznámil a vykonal ho ako listinný dôkaz. Vyjadrenie odporcu
k znaleckému posudku bolo na súde zaevidované pod Spr 901/14, rovnako toto vyjadrenie vykonal súd
ako listinný dôkaz. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že na základe vykonanej analýzy mzdových

nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému znalecký
kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vniknutej navrhovateľovi, pričom táto je diferencovaná podľa
jednotlivých typov žalôb nasledovne: Žaloby NZP a NP - 30,76 Eur (suma v Eur na jednu žalobu)
a Žaloby ZE - 31,68 Eur (suma v Eur na jednu žalobu). Predložený znalecký posudok paušálne
a rovnako vyčísľuje majetkovú škodu, ktorá mala vzniknúť nesprávnymi úradnými postupmi alebo

nezákonnými rozhodnutiami súdov vo všetkých exekučných konaniach. Znalecký posudok je prepočtom
navrhovateľom ako zadávateľom predložených vstupných údajov na počet všetkých žalôb, ktorými sa
navrhovateľ domáha nároku na náhradu škody voči štátu. Navrhovateľ však v konaní nekonkretizoval,
ktoré z uvedených nákladov v súvislosti s prejednávaním konkrétnym prípadom vynaložil.

V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na to, že navrhovateľ je obchodnou
spoločnosťou, ktorá sa dlhodobo a vo veľkom rozsahu zaoberá spotrebiteľskými úvermi, ktoré spravuje a
vymáha, a na túto činnosť nepochybne potrebuje informačný systém, takýto systém musel navrhovateľ
nielen počas obdobia od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora do rozhodnutia súdu, ale aj
pred týmto obdobím a po ňom a to nielen na správu a vymáhanie pohľadávok, ktoré boli predmetom

exekúcii, ale aj takých pohľadávok, ktoré neboli exekučne vymáhané. Z uvedeného dôvodu náklady
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca a náklady na udržiavanie a
správu informačného systému musel navrhovateľ vynaložiť aj vtedy, ak by exekučný súd o návrhu na
zmenu súdneho exekútora rozhodol v zákonnej lehote. V tomto smere navrhovateľ nekonkretizoval oaké pracovné výkony, v súvislosti s ktorými malo dôjsť k vzniku škody, ide, aké náklady na udržiavanie
a správu informačného systému mu mali vzniknúť v období tvrdeného omeškania súdu, keď malo dôjsť
k nesprávnemu úradnému postupu súdu, aké urgencie (či už elektronické, listové alebo telefonické) boli

zo strany navrhovateľa resp. jeho zamestnancov exekučnému súdu zaslané. V exekučnom spise sa
žiadna urgencia nenachádza.

Tým mal súd preukázané, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie druhej
podmienky pre zodpovednosť za škodu za nesprávny úradný postup, a to vznik a existenciu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu.

3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnych povinností (nesprávnym úradným postupom) a škodou,
ktorá porušením povinnosti vznikla.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností a

tvrdenou škodou.

V znaleckom posudku vyčíslená majetková škoda je vyčíslená paušálne vo výške 31,68 Eur, teda že
takáto majetková škoda vznikla navrhovateľovi v každom exekučnom konaní. Podľa názoru súdu ani
predložený znalecký posudok nepreukazuje, že v dôsledku postupu exekučného súdu v exekučnom

konaní 13Er 1073/2006 vznikla navrhovateľovi vyčíslená škoda. Pokiaľ navrhovateľ dal vyhotoviť
znalecký posudok na preukázanie vzniku majetkovej škody, mal tak urobiť priamo vo vzťahu k
exekučnému konaniu vedenému na tomto súde pod sp. zn. 13Er 1073/2006 (ako aj všetkým ďalším
exekučným konaniam, v ktorých sa mali súdy dopustiť tvrdeného nesprávneho úradného postupu, resp.
tvrdených nezákonných rozhodnutí) a nie paušálne. Tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamu

príčinnúsúvislosťsrozhodnutímexekučnéhosúdu,tvrdenýmiprieťahmi.Vtejtosúvislostisúdpoukazuje
na záver znaleckého posudku, kde je vyčíslená majetková ujma na sumu 31,68 Eur, ktorá zahŕňa napr.
náklady na poštovné vo výške 3,01 Eur, náklady na tlač vo výške 5,31 Eur, pričom z exekučného spisu
13Er 1073/2006 vyplýva, že navrhovateľ nepodal žiadnu žiadosť o informáciu o stave konania, resp.
urgenciu, preto takéto náklady v celkovej sume 8,32 € nemohli navrhovateľovi vzniknúť. Predmetný

znalecký posudok taktiež nepreukazuje, že by k zvýšenému počtu zamestnancov došlo výlučne z
dôvodu namietaného postupu exekučného súdu. Navrhovateľ nepreukázal súdu, že by zamestnal
akéhokoľvek zamestnanca, resp., že by prevádzkoval akýkoľvek informačný systém práve z dôvodu
dotknutého exekučného konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 13Er 1073/2006.
Je možné naopak vychádzať z toho, že ak navrhovateľ v dotknutom období zamestnával akéhokoľvek

zamestnanca, ako aj prevádzkoval akýkoľvek informačný systém z dôvodu správy pohľadávok, takéhoto
zamestnanca by zamestnával, resp. by prevádzkoval takýto informačný systém, aj v prípade, že by
exekučný súd v dotknutej veci rozhodol o zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote.
Navrhovateľtaktiežnepreukázal,žebeztvrdenýchprieťahovexekučnéhosúdu,bynebolodošlokvzniku
tvrdenej škody. Bol povinný preukázať, že pred tvrdenými prieťahmi bola majetková situácia povinného

taká, že by umožnila uspokojenie pohľadávky navrhovateľa v celom rozsahu. Bol povinný preukázať,
že len v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu došlo k takému zmenšeniu majetkovej situácie
povinného, ktorá znemožnila navrhovateľovi uspokojiť pohľadávku v celom rozsahu a spôsobila mu
škodu. Toto dôkazné bremeno neuniesol, navyše kým súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora, vykonával exekúciu pôvodný súdny exekútor, preto súd konštatoval, že nebola preukázaná

príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností exekučného súdu a tvrdenou škodou.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju

uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 uvedeného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
najmä s prihliadnutím na:
e) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

f) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
g) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
h) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.Podľa § 17 ods. 4 uvedeného zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2
nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

Navrhovateľ uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zákon č. 514/2003 Z.z. obsahuje ust.
§ 17 ods. 2, podľa ktorého v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Súd bol

toho názoru, že oneskorené rozhodnutie v prejednávanej veci nezasahuje do práv navrhovateľa v
takej miere, žeby bolo na mieste priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Bolo na navrhovateľovi,
aby preukázal, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. V
nadväznosti na dôvody navrhovateľa pre priznanie nemajetkovej ujmy súd uvádza, že navrhovateľ
nepreukázal, že by v dôsledku doby rozhodovania o návrhu na zmenu súdneho exekútora povinný
subjekt zanikol. Aj ak by povinný zomrel, Občiansky zákonník upravuje postup, ako si môže navrhovateľ

ďalej uplatniť svoju pohľadávku v dedičskom konaní. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu
na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného resp. exekútora
s povinným a tak isto nie je dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože obvykle dôvodom
neplnenia dlhu povinným je jeho nesolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní ako
aj dôvodom na samotné uzavretie zmluvy o úvere. Pocity frustrácie, úzkosti, neistoty, a nedôvery v

právo a rovnosť v spoločnosti u riadiacich členov navrhovateľa sú pre posúdenie vzniku nemajetkovej
ujmy u právnickej osoby bezpredmetné, pretože ujma nevzniká priamo fyzickým osobám, ktoré sa na
činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú. Navrhovateľ nijako bližšie nekonkretizoval
zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, neupresnil, v čom a ako oneskorené rozhodnutie
o návrhu na zmenu súdneho exekútora ovplyvnilo ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa. S

prihliadnutím na vyššie uvedené skutkové okolnosti daného prípadu, ako aj prihliadajúc na osobu
navrhovateľa, ktorý poskytoval v rozhodnom čase úvery vo veľkom objeme v rádovo desiatkach tisíc
prípadov (čo vyplýva aj zo skutočnosti, že navrhovateľ podal viac ako 43000 obdobných návrhov ako v
prejednávanej veci), pričom z tejto činnosti pri ním poskytovaných úverových podmienkach, dosahoval
aj napriek vyššej miere podnikateľského rizika nepochybne značných ziskov, pričom v danom prípade u

navrhovateľa bez najmenších pochybností nešlo o súdne konanie, ktoré by malo pre neho existenčný
význam (ako je to napr. v konaniach vo veciach osobného stavu, či pracovnoprávnych), súd dospel
k záveru, že určité, nie však z pohľadu času podľa názoru súdu mimoriadne významné, zbytočné
prieťahy v jednotlivom dotknutom konaní exekučného súdu tak nemohli akýmkoľvek spôsobom vyvolať
u navrhovateľa ním tvrdené následky v podobe vnútorných zásahov do spoločnosti, ovplyvňovania

podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenia jeho práv, straty legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, pričom súd zdôrazňuje, že do času
kým súd rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora, vykonával exekúciu pôvodný súdny exekútor,
a preto v danom prípade je postačujúce samotné konštatovanie porušenia práva navrhovateľa bez

priznania nemajetkovej ujmy.

Pokiaľ navrhovateľ pri vyčíslení náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z nálezov Ústavného súdu SR o
zbytočných prieťahoch a poskytnutí finančného zadosťučinenia, súd poukazuje na to, že navrhovateľ
nepreukázal, žeby sa pokúšal oneskorenie pri rozhodovaní exekučného súdu riešiť sťažnosťou

predsedovi exekučného súdu, ktorý mohol zjednať nápravu a predísť tak prípadnej ujme na strane
navrhovateľa, pričom uvedená procesná aktivita navrhovateľa, ako jedna z možných účinných právnych
prostriedkov ochrany práv, je podmieňovaná práve Ústavným súdom SR pri rozhodovaní o zbytočných
prieťahoch a priznávaní náhrady nemajetkovej ujmy.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd nemal preukázané splnenie všetkých podmienok nevyhnutných
pre konštatovanie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd
nerozhodoval o základe veci medzitýmnym rozsudkom tak, ako to navrhoval navrhovateľ a rovnako
nepriznal navrhovateľovi majetkovú škodu ani nemajetkovú ujmu a jeho návrh ako nedôvodný zamietol.
Ak nie je daná zodpovednosť, súd nemôže rozhodovať o náhrade škody či nemajetkovej ujmy.

Vznesenánámietkapremlčaniasatohtokonanianetýka,pretosasúdnámietkoupremlčanianezaoberal,
nakoľko návrh na zmenu exekútora bol podaný na súd dňa 20.9.2010.Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Odporca mal v konaní plný úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov konania. Odporca si náhradu

trov konania uplatnil, trovy konania však nevyčíslil v zákonnej 3-dňovej lehote, preto súd rozhodol tak,
že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.