Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 3, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/84/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411210937
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4411210937.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľa: Nákladná

doprava - LIKA, s.r.o., Nitra, Hanulova 31, IČO: 36558397, zast. Q.. Z. S., P., N., H. XX, proti odporcovi:
C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, zast. P. B. B..T..Y.., W. XX, N. D., J.: XXXXXXXX, o zaplatenie
3062,02 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1482,95 € s 9% úrokom z omeškania ročne od 3.3.2012
do zaplatenia do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcej časti istiny i príslušenstva súd návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ a odporca sú p o v i n n í zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky každý z nich po
275,87 € z titulu náhrady trov konania štátu do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom voči odporcovi domáhal náhrady škody, ktorú mu mal odporca ako
zamestnanec navrhovateľa spôsobiť tým, že dňa 18.1.2011 došlo k poruche na motorovom vozidle V. Z.:
N. XXX Z., ktoré bolo odporcovi zverené a ku ktorému mal uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti, pri

ktorej poruche sa zadrel 4. valec motora, pričom bolo zistené, že k poruche došlo z dôvodu, že v motore
sa nachádzali iba 3 l oleja, teda odporca porušil svoju povinnosť o vozidlo sa riadne starať a navrhovateľ
preto od neho požaduje náklady na opravu predmetného vozidla, ktorú škodu svojím konaním spôsobil
a taktiež sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania z dôvodu, že odporca je s platením peňažného
dlhu v omeškaní.

Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že navrhovateľ nepreukázal akú konkrétnu povinnosť mal

odporca porušiť, nepreukázal, že by bol mal odporca pokyn po zistení poruchy zostať stáť na mieste,
naopak dostal pokyn pokračovať do navrhovateľom určeného servisu a popieral, že by k poruche motora
bolo došlo jeho zavinením, resp. udával, že nakoľko je nepochybné, že k poruche motora nedošlo jeho
úmyselným konaním, má navrhovateľ nárok na náhradu škody do výšky 4-násobku jeho priemerného
príjmu.

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 13 C 84/12-210 z 12.6.2013 čiastočne návrhu vyhovel a zaviazal

odporcu k zaplateniu sumy 1287,24 € s príslušenstvom, keď konštatoval, že základ nároku navrhovateľa
je daný a odporca zodpovedá za vzniknutú škodu, avšak mal za to, že nakoľko išlo o škodu spôsobenú
z nedbanlivosti ( nie úmyselne ako to tvrdil navrhovateľ ) odporca za ňu zodpovedá len do výšky 4-
násobku priemernej čistej mesačnej mzdy odporcu za dané obdobie.Krajský súd Nitra uznesením 9 Co 299/13-254 zo 17.4.2014 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
uviedol, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že základ nároku navrhovateľa je daný a odporca

zodpovedá za vzniknutú škodu, avšak iba do výšky 4-násobku priemernej mesačnej mzdy odporcu za
dané obdobie, pretože je preukázané, že škoda bola spôsobená z nedbanlivosti ( nie úmyselne ), súd
však pochybil v tom, že náhradu mal priznať vo výške 4-násobku hrubej mesačnej mzdy odporcu za
dané obdobie ( za obdobie október - december 2010 ).

Obe strany sporu i po rozhodnutí súdu druhého stupňa ( ktorý vyslovil vo veci záväzný právny názor )
zotrvali v plnom rozsahu na svojich stanoviskách.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, znaleckým dokazovaním a
oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporcom ako
zamestnancomdňa27.5.2010súdzistil,žeodporcanastúpilakoM.sdňomnástupudopráce27.5.2010.

Z dohody o hmotnej zodpovednosti uzavretej medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporcom
ako zamestnancom dňa 27.5.2010 a z inventarizácie zverených hodnôt súd zistil, že odporca prevzal

hmotnú zodpovednosť za motorové vozidlo V. Z.: N. XXX Z. a tandem Z.: XXX O. a ďalšie predmety
k nim patriace.

Z vnútorných predpisov navrhovateľa ( s ktorými bol odporca dňa 27.5.2010 oboznámený - o čom svedčí
jeho podpis ) súd zistil, že povinnosťou odporcu ( okrem iných ) bolo denne kontrolovať olej v motore.

Z podania navrhovateľa zo dňa 15.2.2011 adresovaného odporcovi súd zistil, že ním navrhovateľ
okamžite zrušil s odporcom pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Zo zákazkového listu vystaveného D.-J. B..T..Y.. W. dňa 18.1.2011 súd zistil, že účtovali navrhovateľovi

k úhrade sumu 8160.-Kč za opravu vozidla zvereného odporcovi, pričom na servise bolo zistené, že je
zadretý 4. valec motora a vypustené boli len 3 l motorového oleja.

Zo správy P. - B. W. P..B.. zo dňa 11.4.2011 súd zistil, že poisťovňa odmietla poistné plnenie z dôvodu,
že bolo zistené, že ku škode došlo nedodržaním predpísanej obsluhy a údržby vozidla.

Z faktúry vystavenej odporcovi spoločnosťou V. - Ú. M. B..T..Y.. A. dňa 15.3.2011 súd zistil, že ňou
odporcovi faktúrovali sumu 2657,98 € za opravu predmetného vozidla.

Zo záznamu jazdy predmetného vozidla z GPS súd zistil, že vozidlo sa po nahlásení závady pohybovalo

rýchlosťou od 0 do 83 km/hod. pokým nedorazilo do servisu M. W..

Z manuálu k obsluhe predmetného vozidla súd zistil, že je stanovená povinnosť denne kontrolovať stav
oleja v motore a pri jeho nízkej hladine sa rozsvieti žltá varovná kontrolka.

Zo správy D.-J. B..T..Y.. W. zo dňa 11.6.2012 súd zistil, že predmetné vozidlo bolo prevzaté do opravy
dňa 18.1.2011 so stavom km 326 272 s požiadavkou kontroly nepravidelného chodu motora, pričom bolo
zistené, že 4. valec motora je bez kompresie, motor bol rozložený čiastočne a zistilo sa, že je zadretý
4. piest motora a v olejovej vani sa nachádzali len 3 litre motorového oleja, hoci výrobca predpisuje
minimálne 14,5 litra a následne takto rozobraté vozidlo bolo navrhovateľom odvezené.

Zo znaleckého posudku J.. Ľ. S. č. XX/XXXX zo 14.12.2012 súd zistil, že k poškodeniu motora
predmetného vozidla došlo počas jazdy s ním a to z dôvodu nedostatočného mazania klzných častí
motora a k poškodeniu pohyblivých častí motora na 4. valci, v olejovej vani chýbalo cca 15 litrov
motorového oleja, pričom rozsah následnej opravy motora tohto zodpovedá poškodeniu motora, keď

priamou príčinou poškodenia motora bol nedostatok motorového oleja v ňom. Taktiež súd zistil, že
predmetné vozidlo bolo pravidelne a správne servisované a až do popisovaného momentu nedošlo k
úniku oleja a aj to, že rýchlosť, ktorú mal po zistení závady odporca s týmto vozidlom ( aj nad 70 km/
h ) nezodpovedá jazde v núdzovom režime.Z dokladov o pracovnom príjme odporcu u navrhovateľa súd zistil, že priemerný hrubý mesačný zárobok
odporcu za kalendárny štvrťrok predchádzajúci vzniku škody ( štvrtý štvrťrok 2010 ) bol 370,74 €.

Navrhovateľ prostredníctvom svojej konateľky uviedol, že vodič má povinnosť si svoje vozidlo
kontrolovať sám a to každý deň bez ohľadu na to kde sa práve nachádza, v tomto prípade išiel odporca
z N. a telefonicky informoval vedúceho dopravy o tom, že má poruchu, zisťovali kde je a dali mu pokyn,
aby zostal na mieste, že sa vybavuje odťahovka, ktorá ho do servisu zoberie, ale podľa GPS zistili, že

odporca sám pokračuje v ceste, volali mu a povedal, že ide do daného servisu sám. Dodala, že M. W.
sa urobila diagnostika a auto opravili M. A..

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že pravdou je, že olej mal kontrolovať denne a aj to urobil ráno pred
odchodom z N., kontrolka nesvietila a všetko bolo v poriadku, až po príchode do Č. niečo začalo klepať,
skontroloval olej a vodu, zistil, že oleja je dosť, smskou dostal od W.. K. adresu servisu a do telefónu

mu povedal, že keď to štartuje, aby išiel do servisu rýchlosťou 40-50 km/h a to aj urobil a prešiel asi
50-60 km. Uviedol, že v servise to rozobrali a povedali, že to nie je jeho vina, že je prepálený piest, nebol
zadretý motor, inak by do servisu ani nedošiel a to, že by tam skutočne mali byť len 3 litre oleja, nevidel.

Svedok K. K., V. K. N. P. M. F. N. vo svojej výpovedi uviedol, že v daný deň mu odporca oznámil, že

niečo nie je v poriadku, na čo on mu viackrát povedal, aby zostal na mieste, že mu nájdu v okolí servis,
ale neposlúchol a napriek tomu jazdil, potom mu oznámili kde je najbližší servis a že mu odtiaľ vybavili
odťah, on tam však išiel sám svojvoľne a nakoniec sa zistilo, že v motore boli len 3 litre oleja a že nie je
pravda, že dal odporcovi pokyn k jazde, naopak, jazdu mu zakázal.

Znalec J.. Ľ. S. W.. vo svojej výpovedi uviedol, že vo svojom posudku vychádzal z dokladov, ktoré mal k
dispozícii, dôvod na ohliadku vozidla nebol, pretože už bolo opravené a jednoznačne sa preukázalo, že
na vozidle boli opravované veci, ktoré boli poškodené vplyvom nedostatku oleja v motore, bol zistený
iba prasknutý piest, toto vozidlo bolo predtým v servise ( pred 15 000 km ) a nebola zistená žiadna
závada a nič nenasvedčuje inej poruche, servisný interval je pri tomto vozidle 60 000 km, teda vozidlo

bolo len v 1/4 servisného intervalu a za 15 000 km, ktoré vozidlo odvtedy najazdilo, nemohlo dôjsť k
takému úniku oleja, aby ho tam bolo tak málo a jeho záver je, že ho tam bolo tak málo preto, že sa
zmenila jeho teplota nad rámec pracovnej, olej zmenil svoje fyzikálne vlastnosti, prehrieval sa, nemazal
dostatočne a vyhorel a došlo k poškodeniu piestu. Uviedol, že pri predchádzajúcom servise nebolo
zistené opotrebenie materiálu, ktoré by takúto závadu mohlo spôsobiť, pri týchto vozidlách sa odpáli asi

0,1 litra oleja za 1000 km, teda za 15 000 km sa mohlo odpáliť 1,5 litra a to by znamenalo, že stále by
ho v motore bolo dosť. Dodal, že je nepochybné, že vodič musel vedieť, že nemá v jazde pokračovať,
musel si postupne na kontrolkách všimnúť nedostatok oleja, rovnako pri bežných kontrolách, musela
mu svietiť výstražná kontrolka oleja a aj kontrolky teploty motora, ktoré pri oprave menené neboli, preto
predpokladá, že boli funkčné.

Svedok Q. Č. vo svojej výpovedi uviedol, že odporca je jeho bývalý kolega, taktiež vodič a že v čase keď
tam ešte spolu robili, bola prax taká, že vozidlo si pred jazdou a po nej skontrolovali a to aj motorový olej,
nevie však, či to odporca urobil aj pri tejto jazde, pretože sa predtým 2 týždne nevideli a tiež uviedol, že
bolo dohodnuté, že v prípade poruchy treba ísť do najbližšieho servisu.

Svedok W. V. vo svojej výpovedi uviedol, že nevie o ktorú jazdu odporcu išlo, preto ani nevie, či odporca
olej predtým kontroloval alebo nie a že prax v prípade poruchy bola taká, že sa volalo zamestnávateľovi
a konalo podľa jeho pokynov.

Podľa § 179 ods. 1 ZP zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil
zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

Podľa § 186 ods. 1 ZP zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi
skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a
ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti,
ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumurovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým
spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182
až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo

psychotropných látok.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa je čo do jeho základu dôvodný.
Zo zhodných vyjadrení účastníkov konania, ktoré si súd osvojil a ktoré boli podporené i výpoveďami
svedkov K., V. J. Č., je zrejmé, že bolo povinnosťou odporcu denne kontrolovať úroveň hladiny oleja

v motore predmetného vozidla, ktoré mu bolo zverené do jeho výlučnej starostlivosti. Zo znaleckého
posudku J.. S. a z jeho výpovede pred súdom bolo zase preukázané, že jediným dôvodom, pre ktorý
došlo k poškodeniu motora na predmetnom vozidle, mohol byť iba nedostatok oleja v olejovej vani tohto
vozidla,pričomakojevyššieuvedené,bolopovinnosťouodporcuzabezpečiť,abyolejabolvmotorevždy
dostatok. Nie je zrejmé, či odporca hladinu oleja nekontroloval vôbec alebo ju kontroloval nedostatočne,
resp. či po zistení problémov s chodom vozidla ( príp. predtým ) vedel o nedostatku oleja ( a preto mu

ani nemožno pripisovať za vinu úmyselné spôsobenie škody ) a nie je úplne zrejmé ani to, či v jazde
pokračoval do W. svojvoľne proti príkazu navrhovateľa alebo naopak na jeho pokyn ( pretože tu boli
stanoviská účastníkov rozporné a neexistuje žiaden dôkaz na potvrdenie alebo vyvrátenie hociktorého z
ich tvrdení ), je však preukázané výpisom z GPS, že v jazde pokračoval rýchlosťou až do 83 km/h, ktorá
podľa znalca z odboru doprava nezodpovedá jazde v núdzovom režime. Je preto nutné konštatovať, že

odporca svojím nedbanlivostným konaním spôsobil, že v motorovej časti vozidla nebol dostatok oleja,
resp. tento stav neodstránil a v dôsledku toho došlo k poškodeniu vodidla, za ktoré zodpovedá.

Vychádzajúc z uvedeného súd má za nesporné, že pracovnou zmluvou zo dňa 27. 05. 2010 bol medzi
účastníkmi konania založený pracovnoprávny vzťah, v ktorom odporca ako zamestnanec navrhovateľa

vykonával prácu M. D. W. C. M. B. P. M. K. Z., M.M. N. P. M. C., Ú. M. P. M. P. B. B. F. (bod 2
pracovnej zmluvy z 27. 05. 2010). Tiež je nesporné, že dňa 18. 01. 2011 na motorovom vozidle Z.: N.
XXX Z. došlo k poruche motora a k zadretiu jeho 4. valca. Z listiny označenej ako Vnútorné predpisy,
predloženej navrhovateľom súdu prvého stupňa (č. l. 8 spisu) vyplýva, že odporca dňa 27. 05. 2010
svojim podpisom potvrdil, že zobral na vedomie obsah tohto interného predpisu zamestnávateľa, v

zmysle ktorého pod bodom 2 predpisu bol odporca ako zamestnanec povinný denne kontrolovať olej
v motore. Zo znaleckého posudku vypracovaného J.. S. vyplýva, že k poškodeniu motora motorového
vozidla došlo počas jazdy predmetným vozidlom, z dôvodu nedostatočného množstva oleja, čím došlo
k nedostatočnému mazaniu klzných častí motora a následne k poškodeniu motora na 4. valci. Z
technického hľadiska bol príčinou poškodenia motora nedostatočný objem oleja v olejovom systéme

motora.

Povinnosť kontrolovať stav oleja patrila k povinnosti odporcu a pokiaľ pre zanedbanie tejto povinnosti
došlo ku škode, nesie zodpovednosť odporca, keď súd má za preukázané, že k poruche motora
motorového vozidla došlo v dôsledku nedostatočného množstva motorového oleja v olejovej vani

vozidla. Taktiež je nepochybné to, že povinnosťou odporcu ako zamestnanca bolo v zmysle interných
predpisov zamestnávateľa pravidelne - denne kontrolovať stav oleja v motore vozidla.

Pokiaľ sa zamestnávateľ domáha vo vzťahu k zamestnancovi náhrady škody spôsobenej pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, pred súdom má procesnú dôkaznú povinnosť nad

všetky pochybnosti preukázať, že konanie zamestnanca bola zavineným konaním. Navrhovateľ však
nepreukázal, že by konanie odporcu ako zamestnanca bolo možné kvalifikovať ako zavinené. V tomto
smere sú výpovede účastníkov konania odlišné, v rozpore s výpoveďou odporcu je i výpoveď svedka
K., V. Š. N., pričom bolo na navrhovateľovi, aby preukázal, že konanie odporcu bolo úmyselné,
spočívajúce v úmyselnej absencii kontroly hladiny oleja v motore, resp. nedostatočnej kontrole, ako

i neuposlúchnutí príkazu zamestnávateľa v súvislosti s riešením vzniknutej vady vozidla. Vzhľadom
na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že škoda spôsobená odporcom ako zamestnancom bola
spôsobená z nedbanlivosti, s poukazom na čo je povinný nahradiť navrhovateľovi náhradu škody
v obmedzenom rozsahu, rovnajúcom sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred
porušením povinností.

Rovnakýzáverprijaliodvolacísúdvosvojomrozhodnutízodňa17.4.2014(akojeuvedenévo4.odseku
tohto odôvodnenia ), ktorý právny názor je pre súd prvého stupňa záväzný.Z dokladov o príjme odporcu súd zistil, že priemerný hrubý mesačný zárobok odporcu za kalendárny
štvrťrok predchádzajúci vzniku škody ( posledný štvrťrok 2010 ) bol 370,74 €. Vychádzajú z toho súd
priznal navrhovateľovi náhradu škody len vo výške štvornásobku tejto sumy, t.j. v sume 1482,95 €.

V zostávajúcej časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný s poukazom na vyššie uvedené zamietol.

Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd navrhovateľovi tieto priznal, avšak až od 3.3.2012 ( nie podľa
návrhu navrhovateľa ), pretože navrhovateľ nepreukázal, že by bol odporcu pred podaním návrhu na súd

na zaplatenie náhrady škody vyzýval, resp. kedy tak urobil, z obsahu spisu vyplynulo, že odporca sa o
tomto nároku voči nemu zo strany navrhovateľa dozvedel až 2.3.2013 keď prevzal platobný rozkaz súdu
a preto ( pokiaľ ide o dôvodnú časť nároku navrhovateľa ) sa nasledujúcim dňom dostal do omeškania s
platením peňažného dlhu a v tejto časti a od tohto dňa súd považuje nárok navrhovateľa na zaplatenie
úroku z omeškania za dôvodný a v zostávajúcej časti ho zamietol.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania, pretože obe strany sporu mali v konaní úspech v 1/2 predmetu sporu.

Otrováchkonaniaštátusúdrozhodolpodľa§148ods.1O.s.p.apodľavýsledkukonania,keďobestrany
sporu mali v konaní úspech približne v 1/2, zaviazal oboch účastníkov k zaplateniu trov znaleckého

dokazovania, ktoré hradí štát z rozpočtových prostriedkov ( celkovo išlo o sumu 551,74 € za
znalecký posudok ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na KS Nitra.