Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 17, 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/24/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232499
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4112232499.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu :

POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s. r.
o. so sídlom Gr?sslingova 4 Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika zast. Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Levice, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v žalobe podanej 28.09.2012 na Okresný súd Nitra žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy spolu 1570, 39 eur. Z tejto sumy čiastka 1308, 66 eur predstavuje majetkovú škodu
zodpovedajúcej istine s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní a vo výške 261, 73 eur nemajetkovú ujmu za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho
práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu
dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky v exekučnom konaní.
Nesprávny úradný postup podľa žalobu spočíva v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote

resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, a vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok, čoho príčinou bol konkrétny následok prejavujúci sa vznikom materiálnej škody
a nemajetkovej ujmy žalobcu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby. Tým, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním
procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok exekučného titulu, keď súd bez ďalších
legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces
zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených

právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu
vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda
prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov, porušil
tým zásadu legality, v dôsledku čoho sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Na jednej strane
existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť
pre uplynutie zákonnej lehoty a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je

z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane, nie je možné zo strany
žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny
s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci
právoplatne rozhodnutej.Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 14.02.2014. V písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd Nitra uznesením z 19.10.2012 č. k. 8NcC/164/2012 - 14 prikázal vec na prejednanie
Okresnému súdu Levice.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali predvolanie riadne doručené. Svoju neúčasť

ospravedlnil žalovaný, ktorý sa k veci písomne vyjadril. Právny zástupca žalobcu taktiež neúčasť
ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť pre kolíziu pojednávania s pojednávaním na Okresnom
súde Lučenec a z dôvodu, že žalobca trvá na účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní tohto
súdu. Žalobca sa opakovane na pojednávanie nedostavil, hoci mal predvolanie riadne vykázané.
Ospravedlnenie neúčasti súdu zaslal prostredníctvom svojho právneho zástupcu v deň pojednávania.
Neúčasť žalobcu a jeho právneho zástupcu súd neospravedlnil a neakceptoval ani jeho žiadosť o

odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním a nesúhlasu žalobcu so substitúciou,
ale konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Urobil tak preto, že žalobca svoje ospravedlnenie predložil
súdu v deň pojednávania, nevyplýva z neho, kedy sa dozvedel o kolízii, nepredložil dôkaz o tom,
že skutočne existuje prekážka jeho účasti, čo rozhodne nie je ospravedlnením riadnym a včasným v
zmysle § 119 ods. 1, 2 O. s. p. Predvolanie na pojednávanie prevzal žalobca a aj jeho právny zástupca

dňa 19.06.2014, neúplné ospravedlnenie súdu predložil 17.09.2014 v deň pojednávania. Neobstojí
ani prekážka spočívajúca v nesúhlase žalobcu so substitúciou, nakoľko v udelenom plnomocenstve z
20.09.2012 ( čl. 5 spisu ) žalobca vyslovil súhlas s tým, aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za
seba zástupcu, a ak ich ustanoví viac, súhlasí, aby každý z nich konal samostatne ( viď uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 115/2011 ). Žalobca a ani jeho právny zástupca

nepredložili nové splnomocnenie, v ktorom by modifikovali rozsah splnomocnenia.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou z 28.09.2012, s písomným vyjadrením
žalovaného zo dňa 14.02.2014, obsahom exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn.
10Er/1047/2012 a zistil tento skutkový stav :

Z exekučného spisu vyplýva, že žalobca ako oprávnený podal dňa 27.07.2012 súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62 Bratislava návrh na vykonanie
exekúcienavymoženiesvojejpohľadávkyvovýške420 eursprísl.vočipovinnémuQ.I..Súdnyexekútor
vedie exekučnú vec pod sp. zn. EX 15075/12. Dňa 24.08.2012 podal súdny exekútor na príslušný

Okresný súd Nitra žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 28.08.2012 č. k.
10Er/1047/2012 - 11 zamietol návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Krajský súd Nitra
uznesením z 31.01.2013 č. k. 9 CoE/31/2013 - 36 zrušil uznesenie a vrátil vec prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci po a)
nezákonným rozhodnutím, po b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej
slobody, po c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, alebo po d)

nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak 1.) škoda vznikla
v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník

konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 9 ods. 1, 2 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, 2 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade

písm. c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťousúhlasila,písm.d)vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených,

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 82 ods. 1 O. s. p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď
bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Žalobca sa v tomto konaní domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z toho dôvodu, že exekučný

súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15 dňovej
lehote, keď konanie podľa neho začalo 27.07.2012 a súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie rozhodol až 10.09.2012.

Tvrdenie žalobcu, že súd nerozhodol o žiadosti na udelenie poverenia v zákonnej 15 dňovej lehote je

nedôvodné a nesprávne. Z exekučného spisu jednoznačne vyplýva, že súdny exekútor podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie k súdu dňa 24.08.2012 a súd o tomto návrhu rozhodol
uznesením 28.08.2012 t. j. v lehote do štyroch dní. Exekučné konanie začína na návrh, a teda aj v
tejto predmetnej exekučnej veci súd mohol začať konať až vtedy, keď návrh došiel na súd. Stalo sa tak
24.08.2012 a súd rozhodol 28.08.2012. O tom, kedy došiel návrh exekútora na udelenie poverenia na

súd osvedčujú údaje na prezenčnom razítku Okresného súdu Nitra, z ktorého možno zistiť, že návrh
bol prijatý na súde dňa 24.08.2012. Bez pochybností je, kedy súd o tejto žiadosti rozhodol, pretože to
vyplýva z uznesenia súdu. V konečnom dôsledku v danom prípade ani neplatí lehota 15 dní na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, keďže exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom Karloveské rameno 8 Bratislava z

20.07.2011 sp. zn. SR 06559/11. Z toho vyplýva, že súd v danej exekučnej veci ani nemá zákonnú
povinnosť rozhodnúť v 15 dňovej lehote. Argumentácia žalobcu je v tejto súvislosti preto nefundovaná
a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa správne aplikoval v predmetnej exekučnej
veci na rozhodcovský rozsudok.

Je pravdou, že exekučný súd pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmava
zákonnosť exekučného titulu, no táto činnosť mu priamo vyplýva z ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a aj exekučný titul, a v prípade, že zistí rozpor so zákonom žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietne, a ak žiadny rozpor nezistí, udelí exekútorovi poverenie na

vykonanie exekúcie.
Vzhľadom na ust. § 25 zákona č. 514/2003 Z. z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/existencia nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.
Nebolo preukázané, že by exekučný súd v procese rozhodovania v exekučnej veci postupoval

nesprávne. Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov, čo sa
má považovať za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym
predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej
moci. Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu
stanoveného právnymi normami. V danej exekučnej veci však nebolo preukázané, že by k nesprávnemu

úradnému postupu v niektorom štádiu rozhodovania súdu skutočne aj došlo, že by bol porušený postup
stanovený právnymi predpismi.

Žalobca nepreukázal, že v danej právnej veci súd nesprávne úradne postupoval, čím mal zapríčiniť
žalobcovi škodu v žalovanej výške, a že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym rozhodnutím
a vznikom škody. Doposiaľ nie je ani preukázané, že by žalobcovi skutočne vznikla nejaká škoda i

keby súd o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia rozhodol po uplynutí 15 dňovej lehoty, čím však,
ako už bolo uvedené vyššie, ani neporušil žiadne zákonné ustanovenie. Nebolo preukázané, akým
nesprávnym úradným postupom vznikla žalobcovi škoda, že nesprávnym úradným postupom súdu
vznikla žalobcovi majetková škoda a nemajetková ujma v žalovanej výške, preto súd žalobu v celom
rozsahu zamietol. I keď je súd toho právneho názoru, že v danom prípade neporušil pri rozhodovaní o

žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie príslušné zákonné ustanovenia, je treba poukázať
aj na tú skutočnosť, že nedodržanie zákonnej lehoty nezakladá automaticky nárok na náhradu škody,
pretože je treba preukázať, že škoda vznikla, o akú škodu a v akej výške ide, a že je daná príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,

bezprostredný, neprerušený, a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama ) príčina
škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup
môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto

postupom, čiže postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, t. j. ak by
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Žalobca nepreukázal, že by
mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla škoda a že vznik škody je v
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

Súd konal a rozhodol o podanej žalobe, z ktorej zrejme vyplýva, čoho sa žalobca domáha a z akého
právneho titulu a právnych dôvodov, nebolo potrebné odstraňovať vady
podania v zmysle § 43 O. s. p. V danej veci neprichádza do úvahy ani skúmanie námietky
premlčania nároku, keďže žiadosť o udelenie poverenia prišla k súdu 24.08.2012 a návrh na predbežné
prerokovanie nároku, podľa tvrdenia samotného žalovaného, bola podaná 23.04.2012. Taktiež pokiaľ

ide o absenciu procesu predbežného prerokovania nároku ( § 15
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ), súd má za to, že síce do podania žaloby na súd šesťmesačná
lehota neuplynula, avšak súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej
žiadosti žalovaným, žalobu tak súd nepovažoval za predčasnú.

S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní plný úspech,
nakoľko si však náhradu trov neuplatnil, súd mu ju nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v NitrePodľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.