Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 3, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13C/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914211979
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6914211979.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci navrhovateľa:

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti odporkyni: A. F., X..Č..
XXXXXX/XXXX, J. I. A. Č.. XXX, D., t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou W. E., súdnou
tajomníčkou na Okresnom súde X. S. o zaplatenie 1 487,03 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 441,40 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 441,40 eur od 04.07.2015 až do zaplatenia do 3 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni sa náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 05.09.2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia
sumy 1 487,03 eur s príslušenstvom a trovami konania, na tom skutkovom základe, že dňa 12.10.2010
uzavrelsodporkyňouZmluvuorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXX(ďalejlenzmluva).Toutozmluvou
navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 750,- eur. Poskytnutý úver sa odporkyňa zaviazala

splácať v 42 pravidelných mesačných splátkach vo výške po 40,19 eur, v termínoch splatnosti podľa
splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou
splátok úveru, pričom do času zosplatnenia úveru zaplatila spolu sumu 200,95 eur. Keďže odporkyňa
bola v omeškaní s úhradou splátky o viac ako 3 mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka, t.j. vyhlásil okamžitú splatnosť úveru.

Odporkyňa mala ku dňu 23.10.2011 neuhradené splátky vo výške 1 487,03 eur. Nárok na úrok z

omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ).

Uznesením zo dňa 03.07.2015, č.k. 13C/72/2015-31 súd ustanovil odporkyni opatrovníčku - W. E.,
tajomníčkutunajšiehosúdu,keďžesanepodarilozistiť bydliskoodporkyneazistenéblízkeosoby súhlas
k ustanoveniu za opatrovníka nedali.

Súd doručil opatrovníčke návrh spolu s prílohami na vyjadrenie. Opatrovníčka návrh spolu s

doručovanými prílohami prevzala dňa 03.07.2015, k návrhu sa nevyjadrila.

Na pojednávanie dňa 03.11.2015 sa neustanovil zástupca navrhovateľa, ktorý sa podaním doručeným
súdu dňa 02.11.2015 ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti.Neustanovila sa opatrovníčka odporkyne, ktorá doručenie predvolania má vykázané riadne a včas dňa
05.10.2015, pričom sa neospravedlnila a ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
Preto potom súd postupom podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti

zástupcu navrhovateľa a opatrovníčky odporkyne s tým, že prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žiadosťou/zmluvou o poskytnutie revolvingového úveru
zo dňa 12.10.2010, so zmluvnými dojednaniami k zmluve o relovingovom úvere spoločnosti PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., s kartou klienta k číslu zmluvy XXXXXXXXXX, s oznámením o zosplatnení
úveru zo dňa 02.10.2011 spolu s doručenkou podpísanou odporkyňou dňa 05.10.2011, s oznámením
veriteľa o chválení úveru dlžníkovi zo dňa 12.10.2010, s pokusom o zmier zo dňa 31.08.2012.

Na základe predložených dôkazov súd skutkovo a právne posúdil vec takto :

Odporkyňa dňa 07.10.2010 vyplnila (v časti 1 až 5) Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru
predloženú zástupcom navrhovateľa. Navrhovateľ následne dňa 12.10.2010 doplnil údaje uvedené v
časti 6. a súčasne doplnil dátum, pečiatku a podpis na predloženej žiadosti.

Navrhovateľ má v predmete svojej činnosti okrem iných tiež poskytovanie úverov nebankovým

spôsobom. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že bol veriteľom v zmysle § 2 písm. b/ Zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a tiež § 52 ods.
3 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ), pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania.
Odporkyňa v zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba - občan, ide teda o spotrebiteľa v zmysle
§ 52 ods. 4 OZ a § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože nekonala v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva.

Listom zo dňa 02.10.2011 navrhovateľ oznámil odporkyni s poukazom na jej omeškanie s úhradou
splátok č. 9, 10, 11 v dĺžke 74 dní, sumu omeškaných splátok vo výške 120,57 eur s výzvou na jej
úhradu do 15 dní pod hrozbou uplatnenia zmluvných sankcií a straty výhody splátok úveru.

Zmluva, z ktorej si navrhovateľ uplatňuje nárok, je formulárové tlačivo s predtlačeným označením
veriteľa - navrhovateľa, s názvom "Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom
úvere", do ktorého záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom
revolvingovom úvere. V danom prípade žiadala odporkyňa podľa bodu 5 zmluvného formulára úver vo

výške 750,- eur s tým, že úver bude splácať v 42 mesačných splátkach splatných vždy k 20. dňu mesiaca
po 40,19 eur, pričom poskytnutá čiastka peňažných prostriedkov - revolvingu mala predstavovať sumu
395,47 eur. Predpokladaná RPMN za úver mala byť vo výške 70,03 %, ročná úroková sadzba úveru
mala byť vo výške 70,03 %, priemerná RPMN za úver mala byť vo výške 47,39 %, predpokladaná
RPMN po poskytnutí revolvingu mala byť vo výške 63,33 % a ročná úroková sadzba revolvingu mala

byť vo výške 76,21 %. Formulár odporkyňa podpísala dňa 07.10.2010. Na formulári sa v bode 6 zapisujú
údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením "nevypĺňať". Tento bod vypĺňa veriteľ.
Obsahom tohto bodu je schválená výška úverového limitu vo výške 750,- eur s podmienkami splácania
po dobu 42 mesiacov, v splátkach vo výške 40,19 eur, splatných v 20. deň mesiaca s tým že poskytnutá
čiastka peňažných prostriedkov z revolvingu predstavuje sumu 395,47 eur. RPMN za úver bola určená

vo výške 68,45 %, ročná úroková sadzba úveru bola určená vo výške 70,03 %, priemerná RPMN za úver
bola určená vo výške 47,39 %, predpokladaná RPMN za úver po poskytnutí revolvingu bola určená vo
výške 70,03 % a ročná úroková sadzba revolvingu bola určená vo výške 76,21 %.Navrhovateľ formulár
podpísal dňa 12.10.2010 a preukázateľne do formulára v bode 6 doplnil zmenené údaje oproti bodu 5
týkajúce sa predpokladanej RPMN za úver, predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu a to

až po podpísaní formulára odporkyňou. Podľa predloženej "Karty klienta" s dátumom tlače 29.07.2014
k zmluve č. XXXXXXXXXX bola odporkyni na úvere dňa 12.10.2010 vyplatená čiastka 642,35 eur. Súd
podotýka, že zo strany navrhovateľa bola poskytnutá čiastka (zmluvný stranami dohodnutá výška úveru,
t.j. suma, ktorá mala byť dlžníkovi aj reálne vyplatená a z ktorej sa odvíjal dohodnutý úrok) znížená
o odplatu za poskytnuté služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a/ dohody o poskytnutí služby o sumu

107,65 eur a v prípade revolvingu o sumu 55,92 eur, pričom v tom čase nebolo isté či vôbec k využitiu
spoplatnenej služby zo strany odporkyne, dôjde. Podľa karty klienta splatila odporkyňa na úvere celkom
sumu 200,95 eur.V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na určitú nelogickosť pri uvedení výšky RPMN
za úver v časti 6. Zmluvy. Ročná percentuálna miera nákladov je hodnota, ktorá vyjadruje skutočnú
cenu úveru. Do výpočtu sú okrem odplaty za poskytnutý úver - úrok, zahrnuté aj jednorazové náklady

(spracovateľský poplatok za poskytnutie úveru) ako aj opakované náklady (napríklad poplatok za
vedenie úverového účtu, či povinné poistenie). Vzhľadom na uvedené je preto logicky nevysvetliteľné,
aby bola výška RPMN (68,45 %) nižšia ako samotný úrok (70,03 %), čo v danom prípade nastalo.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa

navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43c ods. 2 veta prvá OZ, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie
súhlasu s obsahom návrhu dôjde k navrhovateľovi.

Podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však
odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena
obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy,
pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Predmetný zmluvný vzťah je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ide teda o vzťah
spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ a to bez ohľadu na jeho právnu formu.

Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

K tomuto záveru súd dospel vyhodnotením obsahu zmluvy a obsahu zmluvných (všeobecných)
dojednaní, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ mal požičať odporkyni finančné prostriedky
a táto sa mala zaviazať tieto vrátiť v splátkach. Malo ísť teda o dočasné poskytnutie finančných

prostriedkov. Z tohto spolu s okolnosťou, že ide o vzťah veriteľa - dodávateľa a občana - spotrebiteľa je
potom nutné vyvodiť záver, že ide o vzťah podliehajúci režimu nielen zákonnej úprave podľa OZ, ale tiež
zákonnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (ZSÚ).

Spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. (§ 1 ods. 2 ZSÚ). V danom prípade touto formou má byť podľa
tvrdenia navrhovateľa, zmluva o revolvingovom úvere. Z tohto potom nutne vyplýva, že takáto zmluva
musí spĺňať zákonom dané podmienky uvedené nielen v zákonných ustanoveniach OZ, ale aj ZSÚ.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 9 ods. 1 ZSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je
dostupné spotrebiteľovi.

Z predloženej listiny (zmluvného formulára) však možno bez pochýb ustáliť iba to, že odporkyňa

podľa bodu 5 zmluvy požiadala dňa 07.10.2010 o úver vo výške 750,- eur a navrhovateľ v bode 6
zmluvy uviedol zmenené údaje oproti bodu 5 zmluvy a to ohľadne predpokladanej RPMN za úver
a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Je nepochybné, že v prípade doplňovania
- zmenených údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (§ 44 ods. 2 OZ), ktorú mala
odporkyňa následne prijať a keďže zákon vyžaduje v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú
formu zmluvy, odporkyňa mala formulár opäť opatriť svojím podpisom a následne rovnopis doručiť do

dispozičnej sféry navrhovateľa. V danom prípade však tento postup pri uzavretí zmluvy nebol súdu
preukázaný, zmluva tak nemá zákonom vyžadovanú písomnú formu a navyše tým, že nebol dodržaný
zákonom predpísaný postup (návrh zmluvy - akceptácia návrhu zmluvy bez výhrad, zmien či doplnkov)
je takýto právny úkon podľa ust. § 39 OZ neplatný. Keďže na základe tejto zmluvy bolo odporkyni
poskytnuté plnenie, môže si navrhovateľ prípadný nárok voči nej uplatňovať iba z titulu vydania

prípadného bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

V zmluvných dojednaniach je popísaný postup uzatvárania zmluvy. V praxi podľa tohto je postup
taký, že 1.) dlžník vyplní žiadosť/zmluvu, bod 5. žiadosti/zmluvy a podpíše ju iba on, ale listina nie
je vyplnená v bode 6, pri ktorom je uvedená poznámka "nevypĺňajte", 2.) takto podpísaná a v bode
6. nevyplnená zmluva ide navrhovateľovi, aby posúdil, či žiadosti dlžníka vyhovie alebo nie a v akej

výške, 3.) navrhovateľ ako dodávateľ a veriteľ v jednej osobe posudzuje žiadosť/zmluvu dlžníka, 4.) po
vyhodnotení, keď navrhovateľ do žiadosti/zmluvy zapracoval možnosť zníženia a vykonania aj iných
zmien, bez toho, aby to bolo považované z jeho strany za porušenie zmluvy, vyhotoví oznámenie pre
dlžníka, podpíše žiadosť/zmluvu a následne 5.) tieto listiny zasiela dlžníkovi. Z tohto postupu vyplýva, že
spotrebiteľ a teda v danom prípade odporkyňa vlastne najprv podpíše žiadosť/zmluvu, kedy však nie je

vôbec zrejmé a jednoznačné, jasné a určité, či sumu, akú uviedol v žiadosti, aj fakticky dostane. Navyše,
samotný navrhovateľ do zmluvných dojednaní zapracoval text o tom, že takto vyplnená a odporkyňou
podpísaná žiadosť/zmluva sa považuje za návrh (bod 2.1. zmluvných dojednaní) na uzatvorenie zmluvy
o revolvingovom úvere. Navrhovateľ ako veriteľ si vyhradil právo - žiadosť dlžníka posúdiť a prípadne
ním požadovanú výšku znížiť alebo zmeniť iné parametre. V tomto smere by takéto dojednanie samo

o sebe nebolo v rozpore so zákonom, ani s dobrými mravmi, navrhovateľ však zapracoval do zmluvy
dojednanie, že takéto zmeny môže urobiť jednostranne, nezávisle od vôle spotrebiteľa, bez
jeho súhlasu, bez toho, aby mal možnosť spotrebiteľ, teda aj odporkyňa sa k tomu vyjadriť a následne
sa rozhodnúť, či podpíše alebo nie takýto návrh zmluvy, ktorý jej predložil veriteľ ako dodávateľ. Do
zmluvy (do jej zmluvných dojednaní) dokonca navrhovateľ zapracoval súhlas dlžníka, že s oznámením

o schválení úveru bude oboznámený po jeho odoslaní navrhovateľom až potom, čo už žiadosť/zmluvu
dlžník podpísal. Takže s obsahom oznámenia by sa mal dlžník oboznámiť podľa dojednaní v zmluve
až potom, čo by ho už zmluva mala zaväzovať. Ide o dojednanie jednoznačne koncipované v prospech
výlučne jednej zmluvnej strany - dodávateľa na úkor a v neprospech dlžníka - spotrebiteľa, ktorého
takýmto dojednaním dodávateľ zbavuje jeho práva slobodného rozhodnutia, či podmienky, ktoré mu

dodávateľoznámidodatočneprijmealebonieazaväzujehokprijatiutýchtopodmienoknezávisleodjeho
rozhodnutia.Celýtakýtopostupjenetransparentný,zavádzajúciavrozporenielensdobrýmimravmi,ale
aj v rozpore so zákonom, čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Na dôvod absolútnej
neplatnosti musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolá alebo nie.Dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere je tiež aj skutočnosť, že navrhovateľom
vypracované zmluvné dojednania, ktoré obsahujú aj postup veriteľa ohľadne uzavretia zmluvy a tiež

prehlásenia dlžníka a jeho súhlasy, sú písané drobným a ťažko čitateľným písmom a je prakticky
nemožné a vylúčené, že spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi riadne oboznámiť a posúdiť ich obsah a
význam.

Súd navyše poukazuje, že na ustanovenie § 43 až 44 OZ, v zmysle ktorého je zmluva uzavretá ak návrh,

ktorý bol predložený druhej strane, bol bez výhrad prijatý. Ak prijatie obsahuje nejaké výhrady, zmeny
a doplnky, teda obsahuje niečo, čo v návrhu nebolo uvedené, nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy.
Ide o odmietnutie návrhu a zmenený návrh sa považuje za nový návrh od druhej zmluvnej strany. V
danej veci navrhovateľ zmenil údaje v zmluvnom formulári uvedené v bode 6 oproti údajom uvedeným
v bode 5, z toho potom vyplýva, že návrh odporkyne odmietol. Mala preto nasledovať ďalšia fáza a to
prijatie takto zmeneného, teda nového návrhu urobeného zo strany navrhovateľa, odporkyni. Následne

by tak došlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to v prípade akceptácie takéhoto
návrhu, odporkyňou. V danom prípade k uvedenému postupu nedošlo. Navrhovateľ tak neuniesol
dôkazné bremeno o existencii platnej (písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere, z
ktorej by si potom mohol dôvodne odvodzovať právo na vrátenie poskytnutého úveru a revolvingu s jeho
príslušenstvom.

Je však nesporné, že navrhovateľ určité plnenie odporkyni poskytol. Nebola to však na úvere čiastka
750,- eur ako to navrhovateľ uvádza v návrhu, ale ako vyplýva z Karty klienta, poskytol - vyplatil
odporkyni na úvere iba sumu 642,35 eur (dňa 12.10.2010). Z hľadiska bezdôvodného obohatenia je
táto suma, ktorú navrhovateľ reálne v podobe úveru vyplatil odporkyni, dôležitá. Túto sumu by tak

bola odporkyňa povinná vrátiť navrhovateľovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. O túto sumu
sa zmenšil majetok navrhovateľa v prospech odporkyne. Odporkyňa však navrhovateľovi už vrátila na
poskytnutých peňažných prostriedkoch spolu sumu 200,95 eur. Odporkyňa tak dlhuje na bezdôvodnom
obohatení navrhovateľovi ešte časť poskytnutého úveru vo výške 441,40 eur. Pokiaľ ide o nárok v časti
zmluvnej pokuty, súd tento nárok nemohol priznať, nakoľko pochádza zo záväzkového vzťahu, ktorý

súd vyhodnotil za absolútne neplatný. Návrh teda bol podaný dôvodne len pokiaľ ide o nesplatenú časť
úveru vo výške 441,40 eur.

Podľa § 5b Zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho

voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd vzhľadom na vyššie uvedený záver poukazuje na skutočnosť, že nárok navrhovateľa voči odporkyni

priznanývpredmetnomrozhodnutí niejenárokomzospotrebiteľskejzmluvy, alezneplatnéhoprávneho
úkonu a preto nebol súd v mysle ust. § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, oprávnený
prihliadnuť na premlčanie ex offo. Odporkyňa námietku premlčania nevzniesla.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie
(pohľadávku) a dlžníkovi povinnosť na plnenie (dlh) vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov
(zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok, teda okrem iného aj z
bezdôvodného obohatenia, ako výslovne stanovuje zákon. Bezdôvodné obohatenie teda predstavuje

záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil,
a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v
povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnyma včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane
dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania.

Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinností zaplatiť peňažný dlh je vznik omeškania
spojený s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce je teda kedy nastala splatnosť dlhu.
Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzkovo- právneho vzťahu sa dostáva do omeškania
zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni, kedy bola veriteľom o plnenie požiadaná a
od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania. Pokiaľ nebol dlžník vyzvaný k splneniu už skôr, za

kvalifikovanú výzvu k plneniu sa považuje žaloba. Omeškanie začína prvý deň potom, čo bola žaloba
žalovanémudoručená.Dobasplatnostizáväzkuzbezdôvodnéhoobohatenianiejeustanovenáprávnym
predpisom, ak nebola ani dohodnutá, platí podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, že dlžník
je povinný splniť dlh v prvý deň po tom, kedy bol o plnenie veriteľom požiadaný.

Z hľadiska zachovania spravodlivého stavu veci súd rozhodol tak, že za deň rozhodný pre počiatok

plynutia omeškania a tým priznania úroku z omeškania považoval deň (ktorý nasleduje po vzniku
zodpovednostného záväzkovo- právneho vzťahu bez určenia doby plnenia), kedy bolo možné právo
objektívne vykonať. Pokiaľ navrhovateľovi bránili objektívne okolnosti výkonu práva (dlžník má neznámy
pobyt a nie je možné mu doručiť výzvu na plnenie, príp. žalobu), za rozhodný deň pre počiatok
omeškania je preto možné považovať deň, keď tieto okolnosti odpadnú a veriteľ môže svoje právo

vykonať. V danom prípade tento stav nastal doručením návrhu súdom ustanovenej opatrovníčke.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nemohol písomne vyzvať odporkyňu a teda objektívne
vykonať svoje právo - zosplatniť svoju pohľadávku už odo dňa 18.04.2013 (ako to žiada v návrhu),
ale až odo dňa doručenia návrhu opatrovníčke odporkyne, t.j. 03.07.2015. Deň nasledujúci po jeho
doručení, t.j. 04.07.2015 je potom počiatok omeškania. Týmto dňom sa odporkyňa dostala do

omeškania s plnením dlhu. K tomuto dňu bola sadzba ECB vo výške 0,05 %, ktorá po zvýšení o 8
percentuálnych bodov (ide o záväzkový vzťah ktorý vznikol pred 01.02.2013), preto sa výška úrokov z
omeškania riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013) predstavuje úrok z omeškania vo výške 8,05
% p.a..

V prípade, ak by súd nepristúpil k vyššie uvedenému počiatku omeškania, musel by žalobu
navrhovateľa ako predčasnú zamietnuť, čo za daných okolností súd považuje za prísne formalistický
postup a zásah do práva navrhovateľa na uplatnenie svojej pohľadávky.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaustanovenia§142ods.2O.s.p.,pretožeodporkyňamalavkonaní

úspech len čiastočný. Pri výpočte percentuálnej miery úspechu a neúspechu v konaní súd vychádzal z
celkovej žalovanej sumy vo výške 1 487,03 eur, z ktorej sumy návrhu vyhovel len ohľadne sumy 441,40
eur. Úspech navrhovateľa je v takomto prípade vo výške 29,68 % a neúspech vo výške 70,32 % z čoho
plynie, že v konaní bola v prevažnej miere úspešnejším účastníkom odporkyňa, jej úspech predstavuje
70,32 % a neúspech 29,68 % má teda nárok na náhradu trov konania a to vo výške čistého úspechu,

ktorý predstavuje 40,64 % (70,32 % - 29,68 %). Odporkyňa si trovy konania neuplatnila a ani jej zo
spisového materiálu žiadne konkrétne trovy nevyplývajú, preto súd o náhrade trov rozhodol tak, že
odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznal.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., je odporkyňa povinná priznanú sumu zaplatiť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s.
p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenierozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak odporkyňa nesplní v stanovenej lehote uloženú povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie

podľa Exekučného poriadku.