Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 15, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/154/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615204898
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615204898.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu:

RYCHLOMAT s.r.o., Námestie sv. Egídia 64, Poprad, IČO: 47083972 proti žalovanému: H. Y., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom Y. Q. T., t.č. na neznámom mieste, zastúpenom opatrovníčkou pre toto konanie
Mgr. Zuzanou Tatarkovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Spišská Nová Ves, o zaplatenie
314,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 204,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 204,- eur od 19.9.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 5,55 eur,
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.3.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu istinu 314,- eur spolu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Návrh odôvodnil tým,
že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 3.9.2014 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanému
poskytnutá pôžička v sume 240,- eur. Podľa predmetnej zmluvy o pôžičke sa žalovaný zaviazal požičanú
sumu 240,- eur vrátane poplatku za spracovanie a poskytnutie pôžičky vo výške 36,- eur a dohodnutého
úroku vo výške 24,- eur vrátiť v lehote do 30 dní, a to do 18.9.2014. Okrem poplatku za spracovanie

úveru vo výške 36,- eur nebola žalovaným uhradená žalobcovi žiadna čiastka. Vzhľadom k tomu, že
žalovaný do dňa vypracovania žaloby neuhradil zvyšok svojho dlhu vo výške 264,- eur (istina 240,- eur
a dohodnutý úrok z pôžičky vo výške 24,- eur) podľa zmluvy o pôžičke, a to napriek výzve žalobcu,
je žalobca nútený sa domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou. Podľa čl. V. Zmluvy o pôžičke
sa žalovaný zároveň zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 15,- eur za každý mesiac
omeškania s vrátením pôžičky. Z takto dohodnutej zmluvnej pokuty si žalobca uplatňuje od žalovaného
zaplatenie sumy 50,- eur. Zároveň si z poskytnutej istiny uplatňuje žalobca aj zákonný úrok z omeškania

vo výške 5 % p.a..

Zástupca žalobcu na sa pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal súd riadne preukázané.
Svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním aj v jeho neprítomnosti. Súd
preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával neprítomnosti žalobcu.

Žalovaný zásielky súdu na adrese uvedenej navrhovateľom - Y. Q. T., M.. Q.É. XXXX/X nepreberal.

Z trvalého pobytu na tejto adrese bol odhlásený a jeho trvalým pobytom je mesto Y. Q. T.. Zásielku
žalovanému sa súdu však nepodarilo doručiť ani prostredníctvom mesta Y. Q. T.. Žalovaný nie
je poberateľom štátnych dávok a jeho príbuzní neboli súdom zistení. Z uvedených dôvodov bola
žalovanému podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovená opatrovníčka pre toto konanie, ktorá sa nedostavilana pojednávanie bez ospravedlnenia. Doručenie predvolania mal súd taktiež riadne preukázané, lehota
na prípravu na pojednávanie bola zachovaná. Súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával aj v
neprítomnosti opatrovníčky žalovaného.

SúdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmiatoZmluvouopôžičkezodňa3.9.2014,
Formulárom o zmluvných podmienkach zmluvy o pôžičke, potvrdením o výške príjmov, Všeobecnými
obchodnými podmienkami, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy a zistil tento skutkový stav:

Dňa 3.9.2014 žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o pôžičke, podľa ktorej žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanému ako dlžníkovi sumu 240,- eur ako návratnú úročnú pôžičku a to tým spôsobom,
že pri poskytovaní pôžičky mal žalobca (veriteľ) odpočítať žalovanému (dlžníkovi) od poskytnutej sumy
poplatok vo výške 36,- eur (článok I ods. 2 Zmluvy o pôžičke).

Podľa článku I ods. 5 Zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dojednali, že žalovaný ako dlžník vráti

požičanú sumu 204,- eur spolu s odplatou 60,- eur, teda spolu sumu 264,- eur do 18.9.2014.

Súčasťou obsahu uvedenej zmluvy je aj tabuľka poplatkov spojených s nesplácaným pôžičky, podľa
ktorej sa zmluvné strany dohodli na pokute za nesplatenie pôžičky v dohodnutej lehote za každý mesiac
v sume 15,- eur.

Dňa 3.9.2014 zmluvné strany podpísali aj Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o pôžičke, podľa
ktorého celková výška spotrebiteľského úveru predstavuje 240,- eur a úver bude splatený v jednej
mesačnej splátke vo výške 264,- eur. Ročná percentuálna miera nákladov je uvedená vo výške 916,77
% a ročná úroková sadzba fixná vo výške 30 %.

Predžalobnou upomienkou zo dňa 2.10.2014 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie celkovej sumy
329,41 eur a to v lehote 7 dní.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 3.9.2014,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 3.9.2014,
spotrebiteľským úverom nie sú :
f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel

uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 3.9.2014,
ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných
predpisov.Podľa § 2 písm. a/ až g/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k
3.9.2014, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.

c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a
finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou
Slovenska,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 3.9.2014,

na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú
poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, §
6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k
3.9.2014,zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostípodľaObčianskehozákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 3.9.2014,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je odôvodnený len čiastočne.
Dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 3.9.2014 uzavretá Zmluva o
pôžičke, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a

to § 53 ods. 1 a násl. Občianskeho zákonníka.

Okrem toho, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka, poukazujúc na ustanovenie § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
platnom a účinnom v čase dojednania predmetnej zmluvy platí, že žalobca spĺňa definíciu pojmu tzv.

iného veriteľa. Podľa citovaného ustanovenia za takéhoto veriteľa sa okrem iného považovala aj tá
fyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktorávrámcisvojhopodnikaniaponúkaaleboposkytujeúveralebo
pôžičku, ktorý resp. ktorá sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, avšak len za predpokladu,
že táto pôžička, resp. úver nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e),g) až k) a m) až r) citovaného zákona. Pôžička poskytnutá žalobcom žalovanému na základe Zmluvy
o pôžičke zo dňa 3.9.2014 nespĺňala žiadnu z uvedených podmienok, a bola poskytnutá na obdobie 30
dní, teda na dobu kratšiu ako tri mesiace. Súd tiež poukazuje na to, že žalobca má poskytovanie úverov

a pôžičiek aj v predmete podnikania podľa výpisu z Obchodného registra.

Následne podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona sa na uvedenú Zmluvu o pôžičke vzťahujú okrem iného
aj ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré predpisovali obligatórne náležitosti, ktoré
zmluvy riadiace sa úpravou uvedeného zákona povinne musia mať. Medzi tieto okrem iného patril aj

údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Tento údaj v predmetnej zmluve o pôžičke uzavretej medzi
účastníkmi konania preukázateľne chýbal. Ročná percentuálna miera nákladov je uvedená vo Formulári
o zmluvných podmienkach zmluvy o pôžičke, tento Formulár však nie je súčasťou Zmluvy o pôžičke, v
ktorej tento údaj uvedený nie je. Zároveň v úverovej zmluve absentuje údaj požadovaný § 9 ods. 2 písm.
k/ citovaného zákona. Zároveň v zmysle citovaného § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa obligatórne
na uvedenú zmluvu o pôžičke vzťahujú aj ustanovenia § 11 ods. 1 citovaného zákona, v zmysle ktorých

sa pri absencii údajov uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) citovaného zákona, úver poskytnutý
na základe takej zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom na uvedené bola preto pôžička poskytnutá žalobcom žalovanému považovaná zo zákona
za bezúročnú a bez akýchkoľvek poplatkov. Z uvedených dôvodov nie je možné žalovaného v tomto

konaní zaviazať na akékoľvek poplatky a zmluvné úroky, ktorých sa žalobca dožadoval a to aj vrátane
prípadných sankčných poplatkov v podobe uplatnenej zmluvnej pokuty.

Z obsahu zmluvy o pôžičke vyplynulo, že žalovanému zo strany žalobcu bola reálne poskytnutá len
suma 204,- eur , keďže podľa čl. I ods. 2 uvedenej Zmluvy o pôžičke sa zo sumy 240,- eur poskytovanej

ako sumy pôžičky hneď odpočítavala čiastka 36,- eur a to titulom poplatku za spracovanie a poskytnutie
pôžičky. Jedná sa však o neprijateľnú zmluvnú podmienku, kedy veriteľ odpočítava od poskytnutej
pôžičky plnenie, ktoré spotrebiteľovi nebolo dodané a slúži v skutočnosti len záujmom veriteľa. V tomto
duchu je teda poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím veriteľ zinkasuje
jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru, pretože logickým výkladom významu inštitútu

splátky spotrebiteľského úveru možno dospieť k záveru, že splátka prichádza do úvahy až po poskytnutí
úveru. Podľa názoru súdu tak žalobca voči žalovanému uplatnil nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v
zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zakázaná, spočívajúcu
v klamlivom konaní žalobcu, ktorá ho mohla uviesť do omylu vo vzťahu k cene, výpočtu ceny služby v
zmysle § 8 ods. 1 písm. d/ zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa. Preto žalovaný má zaplatiť

žalobcovi len čiastku 204,- eur a v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca si v konaní uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne za obdobie od 19.9.2014, teda
odo dňa nasledujúceho po dní dokedy mal žalovaný vrátiť žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky.
Keďže uvedený úrok nepresahuje zákonom stanovený maximálny úrok z omeškania, ktorého sa
žalobca mohol voči žalovanému domáhať, súd priznal žalobcovi uvedený úrok zo súdom priznanej

istiny a v prevyšujúcej časti, teda aj v časti úroku uplatneného z tej časti istiny, ktorá žalobcovi nebola
súdom priznaná, žalobu taktiež zamietol. Uvedený úrok z omeškania súd žalobcovi priznal počnúc od
19.9.2014, keďže týmto dňom sa žalovaný dostal do omeškania so svojim plnením.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní len čiastočný úspech. Žalobcovi bola priznaná suma 204,- eur, ktorá predstavuje
65 % zo žalovanej istiny t.j. sumy 314,-eur. Neúspech mal žalobca čo do zaplatenia sumy 110,- eur, ktorápredstavuje 35 % zo žalovanej istiny. Žalobca bol tak úspešný v 30 % (65 % mínus 35 % ). Žalobca má
tak nárok na náhradu trov konania vo výške 5,55 eur, ktorá predstavuje 30 % zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 18,50 eur. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnila a preto súd poukazujúc na

§ 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého o trovách konania rozhoduje len na návrh, o náhrade jej trov
nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v dvoch vyhotoveniach .

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.