Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, June 8, 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 22Cb/94/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714211138
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7714211138.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Igorom Raganom, v právnej veci žalobcu: Roman Bugata,
nar. 31.8.1969, bytom ul. Nám. Sv. Cyrila a Metoda 1724/19, Sečovce, zastúpený: JUDr. Stanislavom
Bovanom, advokátom, AK so sídlom M.R. Štefánika 1161/184, Trebišov, proti žalovanému: Obec
Malčice, IČO: 00325465, 072 06 Malčice, o zaplatenie úroku z omeškania a trov konania, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20 789,80
EUR od 30.4.2011 do 15.4.2015 a nahradiť mu trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 532,97 EUR, tie na účet právneho zástupcu žalobcu, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Súd konanie, čo do úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20 789,80 EUR od 22.7.2010 do
29.4.2011 z a s t a v u j e .

Súd žalobu čo do úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20 789,80 EUR za deň 16.4.2015
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou dňa 4.7.2014 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20 789,80 EUR od 22.7.2010 do zaplatenia a trovy konania,
titulom omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku vo výške 20 789,80 EUR, ktorý bol
žalobcovi priznaný v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce a to rozsudkom zo dňa 6.11.2013
č.k. 18Cb/60/2012.

Súd vyhovel návrhu žalobcu a vydal dňa 26.2.2015 platobný rozkaz č.k. 18Rob/161/2014 - 54, voči
ktorému podal žalovaný včas odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalovaný si splnil povinnosť uloženú
rozsudkom OS Michalovce sp.zn. 18Cb/60/2012 zo dňa 6.11.2013 a žalobcovi uhradil dlžnú sumu v
dvoch splátkach a to sumu 4 000 EUR dňa 22.1.2015, sumu 16 789,80 EUR dňa 24.2.2015, čo spolu
predstavuje sumu 20 789,80 EUR. Teda žalobca nie je oprávnený požadovať od žalovaného úrok z
omeškania zo sumy 20 789,80 EUR do zaplatenia, keďže žalobca mu dlžnú sumu uhradil.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaní
účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať bez neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.

Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 8.6.2015. Žalovaný sa na uvedené pojednávanie
bez ospravedlnenia neustanovil, pričom termín pojednávania zobral na vedomie právny zástupca
žalovaného na pojednávaní dňa 1.6.2015. Preto súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. Na
tom nič nemení ani skutočnosť, že právny zástupca žalovaného vypovedal žalovanému plnú moc, čo
oznámil súdu v podaní doručenom dňa 5.6.2015. K uvedenému treba poznamenať, že s poukazom na
zásady hodnotenia dôkazov mal súd skutkový stav pre meritórne rozhodnutie z výsledkov doterajšieho
dokazovania zistený dostatočne a riadne.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s písomnými dokladmi
založenými v spise a to rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 6.11.2012 č.k. 18Cb/60/2012-184, faktúrou
č. 0/100001 zo dňa 21.7.2010 /č.l. 9/, výpismi z účtu žalovaného v peňažnom ústave - Prima Banka
Slovensko a.s. /č.l. 61 - 62, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23.3.2015 č.k. 15Er/40/2015 - 46, spisom
tunajšieho súdu sp.zn. 15Er/40/2015 a sp.zn. 18Cb/60/2012, výpisom z OR spoločnosti AMIGOSTAV
s.r.o. /č.l. 78/, faktúrou č. 2009/0199 /č.l. 83/, potvrdením súdneho exekútora JUDr. Márie Hlavňovej zo
dňa 5.6.2015 /č.l. 84/ a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Rozsudkom zo dňa 6.11.2013 č.k. 18Cb/60/2012 - 184 (kde vystupujú totožní účastníci konania) v znení
opravného uznesenia zo dňa 8.1.2014 č.k. 18Cb/60/2012 - 202 uložil tunajší súd žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu 20 789,80 EUR a trovy konania, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Z jeho
odôvodnenia pritom vyplýva, že žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 20 789,90
EUR, titulom doplatenia ceny za vykonané práce na diele kultúrneho strediska v Malčiciach, ktoré práce
fakturoval faktúrou č. 0/100001 zo dňa 21.7.2010. Súd vyhovel žalobcovi, keď mal preukázané, že
práce vykonané žalobcom pre žalovanú na kultúrnom stredisku boli síce vykonané na základe neplatnej
zmluvy o dielo, pričom aj dohoda o započítaní zo dňa 29.4.2011 a dohoda o urovnaní zo dňa 29.12.2011,
sú právnymi úkonmi, ktoré sú neplatné. Jediným platným právnym úkonom medzi účastníkmi konania
je kúpna zmluva zo dňa 3.5.2011, keďže táto bola obecným zastupiteľstvom schválená uznesením č.
33/11 prijatým dňa 14.4.2011, kde je uvedené, že žalovaný sa zaväzuje uhradiť žalobcovi sumu 30
000 EUR a táto suma činí cenový rozdiel medzi odpredajom pozemku so zdravotníckym strediskom
a záväzkom žalovaného vo výške 314 198,16 EUR. Pokiaľ sa týka ceny vykonaných prác, ktoré sú
fakturované faktúrou č. 0/100001, ktorých celková čiastka činí 242 360,06 EUR, žalobca uplatňoval iba
čiastku 20 789,80 EUR, teda podstatne nižšiu, než je cena fakturovaných prác, pričom opodstatnenosť
žalovanej sumy vyplýva aj z jednotlivých úkonov žalovaného a to návrhu na započítanie záväzkov zo
dňa 29.11.2011, započítania zo dňa 29.4.2011. Preto súd priznal žalobcovi uplatnenú sumu 20 789,80
EUR a to titulom bezdôvodného obohatenia ako peňažnej náhrady za práce realizované žalobcom pre
žalovaného.

Krajský súd v Košiciach potvrdil vyššie uvedený rozsudok dňa 30.10.2014, keď sa stotožnil so súdom
prvého stupňa, že bolo preukázané, že žalobca vykonal práce na kultúrnom stredisku, teda žalovaný
musí vydať čo nadobudol bezdôvodným obohatením.

Rozsudok zo dňa 6.11.2013 č.k. 18Cb/60/2012 - 184 tak nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2014 a
stal sa vykonateľným dňa 11.2.2015.

Z výpisov z účtu žalovaného v peňažnom ústave Prima banka Slovensko , a.s. /č.l. 61 - 62/ vyplýva,
že žalovaný zaslal dňa 22.1.2015 sumu 4 000 EUR na účet č. 0483137713 a dňa 24.2.2015 sumu 16
789,80 EUR na účet č. 5041996855.

Z výpisov z účtov v peňažnom ústave Slovenská sporiteľňa a.s. /č.l. 31, 35 - 36 spisu sp.zn. 15Er/40/2015
- 46/ vyplýva, že majiteľom účtu č. 5041996855 je spoločnosť AMIGOSTAV s.r.o. a majiteľom účtu č.
0483137713 je žalobca.

Na pojednávaní dňa 1.6.2015 právny zástupca žalobca uviedol, že k uhradeniu sumy 20 789,80 EUR,
z ktorej si žalobca uplatňuje úrok z omeškania došlo až dňa 16.4.2015, kedy táto bola vymožená v
rámci exekúcie. Čo sa týka platieb vo výške 4 000 EUR a 16 789,80 EUR zo strany žalovaného, o

tom už bolo rozhodnuté v rámci exekučného konania uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23.3.2015
č.k. 15Er/40/2015 - 46. Zároveň zobral žalobu v časti úroku z omeškania zo sumy 20 789,80 EUR od
22.7.2010 do 29.4.2011 späť a navrhol rozšírenie žalobného návrhu o úrok z omeškania vo výške 0,25
% ročne zo sumy 20 789,80 EUR od 30.4.2011 do 16.4.2015, ktoré rozšírenie súd na pojednávaní
nepripustil.

Na pojednávaní dňa 1.6.2015 právny zástupca žalovaného uviedol, že faktúra č. 0/100001 na sumu
242 360,06 EUR nebola predmetom konania sp.zn. 18Cb/60/2012, ale bola predmetom započítania
medzi účastníkmi konania. Dňa 1.11.2012 stratil žalobca aktívnu legitimáciu v konaní, pretože už nie je
podnikateľ a zároveň zotrval na tvrdení, že istina 20 789,80 EUR, ktorá bola predmetom konania sp.zn.
18Cb/60/2012 bola žalobcovi uhradená tak ako to uviedol v podanom odpore. Vo faktúre č. 0/100001
nebol určený dátum splatnosti a preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s jej úhradou. V
zmysle rozsudku sp.zn. 18Cb/60/2012 bola žalovanému uložená povinnosť uhradiť istinu do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku, čo sa aj stalo, teda žalovaný sa vôbec nedostal do omeškania. S čiastočným
späťvzatím žaloby vyslovil súhlas.

Žalobca na uvedenom pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol, že v čase vystavenia faktúry č. 0/100001
na sumu 242 360,06 EUR boli práce realizované v rozsahu 50 % - 70 %, teda bolo prestavaných 120
000 EUR. Čo sa týka platby 16 789,80 EUR, tú žalovaný uhradil spoločnosti AMIGOSTAV s.r.o., ktorá
má voči žalovanému viacero pohľadávok a žalobca je tam spoločníkom a konateľom. Čo sa týka platby
4 000 EUR, potvrdil, že tá prišla na jeho účet, nebol však identifikovaný účel platby a preto si ju žalobca
započítal s najstaršou neuhradenou pohľadávkou, ktorú má voči žalovanému. Výška bezdôvodného
obohatenia žalovanému bola známa minimálne ku dňu dohody o zápočte.

Z uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 23.3.2015 č.k. 15Er/40/2015 - 46 (Ex 64/2015) vyplýva, že sa viedla
pod uvedenou sp.zn. exekúcia oprávneného (žalobcu) proti povinnému (žalovanému) na vymoženie
sumy 20 789,80 EUR s prísl. na základe vykonateľného rozsudku č.k. 18Cb/60/2012 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/21/2014 - 2015. V exekučnom konaní povinný
(žalovaný) vzniesol námietky voči exekúcii v ktorých uviedol, že uhradil záväzok vo výške 20 789,80 EUR
v dvoch splátkach a to prvou splátkou vo výške 4 000 EUR dňa 22.1.2015 a druhou splátkou vo výške
16 789,80 EUR dňa 24.2.2015 a týmto si splnil dlh voči oprávnenému (žalobcovi). O týchto námietkach
rozhodol exekučný súd citovaným rozhodnutím tak, že námietky povinného (žalovaného) zamietol z
dôvodu, že povinný síce realizoval úhrady vo výške 4 000 EUR a 16 789,80 EUR ale bez akejkoľvek
bližšej špecifikácie o úhradu akých pohľadávok sa jedná, pričom oprávnený sumu 4 000 EUR odrátal z
najstaršej pohľadávky z faktúry č. 2009/0199 na sumu 5 226,06 EUR a čo sa týka sumy 16 789,80 EUR,
súd mal za to, že táto suma bola uhradená na účet firmy AMIGOSTAV s.r.o. a nie oprávnenému ako
fyzickej osobe, pričom táto platba bola zohľadnená v inom konaní, keď uvedená spoločnosť ako žalobca
v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 22Rob/296/2014 proti žalovanému, zobral návrh v časti
sumy 16 789,80 EUR späť. Citované rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.3.2015.

Listom zo dňa 26.2.2015 si žalobca započítal sumu 4 000 EUR, ktorá bola pripísaná na jeho účet dňa
23.1.2015 na najstaršiu pohľadávku z faktúry č. 2009/0199 vo výške 5 226,06 EUR /č.l. 39 pripojeného
spisu 15Er/40/2015/.

Z výpisu z OR OS Košice I. vyplýva, že spoločníkom a konateľom spoločnosti AMIGOSTAV s.r.o. je
žalobca /č.l. 78/.
Z aplikácie „register“ vyplýva, že spoločnosť AMIGOSTAV s.r.o. ako žalobca uplatňovala voči
žalovanému na tunajšom súde nárok na zaplatenie sumy 18 948,26 EUR v konaní sp.zn.
22Rob/296/2014 /č.l. 79/.

Faktúrou č. 2009/0199 /č.l. 83/ fakturoval žalobca žalovanému za vykonané maliarske práce v triedach
na ZŠ Malčice sumu 5 226,06 EUR, so splatnosťou dňa 27.9.2009.

Z potvrdenia o úhrade /č.l. 84/ vystaveného dňa 5.6.2015 JUDr. Máriou Hlavňovou, súdnym exekútorom
vyplýva, že v exekučnom konaní sp.zn. Ex 64/2015 bol na účet súdneho exekútora pripísaná vymáhaná
pohľadávka dňa 15.4.2015 a v uvedený deň bola aj poukázaná na účet žalobcu.

Žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. 0/100001 vyhotovenou dňa 21.7.2010 sumu 242 360 EUR za
rekonštrukciu kultúrneho strediska. Na vyhotovení uvedenej faktúry na č.l. 61 spisu sp.zn. 18Cb/60/2012
nie je uvedený dátum splatnosti. Na vyhotovení uvedenej faktúry na č.l. 9 spisu je uvedený dátum
splatnosti deň 21.7.2010.

Z listiny označenej ako dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 29.4.2011 /prílohová obálka
č.l. 76 spisu sp. zn. 18Cb/60/2012/, ktorá je podpísaná žalobcom a žalovaným je uvedené, že medzi
žalovaným a žalobcom boli uzatvorené zmluvy o dielo, z ktorých bolo žalovanému fakturovaná od
21.7.2010 do 5.4.2011 suma 314 198,16 EUR. Na splnenie svojho záväzku sa žalovaný zaviazala
žalobcovi odpredať nehnuteľnosti na LV. č. 873, k.ú. Malčice za cenu 284 198,16 EUR a žalovaný
zároveň započítal kúpnu cenu 284 198,16 EUR proti pohľadávke žalobcu vo výške 314 198,16 EUR.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení ďalšie
dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové
vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním (ods. 1). Právne vzťahy uvedené v odseku
1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení,
riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia
sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon (ods. 2).

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a
dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené
alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie dobré možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený
požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného
odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 odsek l Obchodného zákonníka (účinného do 31.1.2013), ak k je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa § 96 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný sa na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatil, na základe čoho súd v konaní sp. zn. 18Cb/60/2012 uložil žalovanému toto
bezdôvodné obohatenie vo výške 20 789,80 EUR vydať, keďže v uvedenom konaní bolo nesporne
preukázané, že cena prevedených prác na kultúrnom stredisku bola minimálne do výšky 20.789,80
EUR. Dôkazom opodstatnenosti tejto ceny prevedených prác je jednak samotný návrh na započítanie
záväzkov zo dňa 29.12.2011, ako aj započítanie zo dňa 29.4.2011, keď žalovanému na základe
vystavenej faktúry č. 0/100001 a listiny označenej ako zápočet zo dňa 29.4.2011 bola výška
bezdôvodného obohatenia (ktoré bol povinný už samotným obohatením vydať) známa.

Zároveň mal súd preukázané, že dlh vo výške 20 789,80 EUR nezanikol platbami žalovaného vo
výške 4 000 EUR dňa 22.1.2015 a vo výške 16 789,80 EUR dňa 24.2.2015, keďže platba vo výške
16 789,80 EUR bola poukázaná na účet iného subjektu ako žalobcu a platba 4 000 EUR bola
započítaná na inú, skôr splatnú pohľadávku žalobcu podľa § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka. S
týmito platbami žalovaného sa napokon vyporiadal aj exekučný súd vo svojom rozhodnutí dňa 23.3.2015
č.k. 15Er/40/2015 - 46 (Ex 64/2015), keď námietky žalovaného voči exekúcii založené na totožných
tvrdeniach zamietol a uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.3.2015.

Podľa § 159 ods. 1 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány;
ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa
o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Podľa § 135 ods. 1 O.s.p. súd je viazaný
rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo
s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Súd
je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú
základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že
bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov,
a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise
základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa § 135 ods. 2 O.s.p. inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám.
Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Právoplatným rozsudkom súdu, sa adresátom účinkov záväznosti tohto rozhodnutia označeným v
ustanovení § 159 ods. 2 O.s.p. zakladá prekážka právoplatne rozhodnutej veci (§ 159 ods. 3 O.s.p.).
Účinky tohto právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na účastníkov konania, v ktorom bolo vydané; jeho
výrok je tiež záväzný pre súdy a iné štátne orgány, a to aj vtedy, ak ako predbežnú otázku posudzujú
právny vzťah medzi týmito účastníkmi, ktorý sa vyriešil uvedeným právoplatným súdnym rozhodnutím
(porovnaj napr. Števček, Ficová a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár, Praha 2009, str. 425).

Účastníkom konania, v ktorom súd vydal právoplatné rozhodnutie, je týmto rozhodnutím (jeho výrokom)
viazaný. Pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v skončenom konaní
účastníkov došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa
aj tento (nový) nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje, je súd v tomto ďalšom
(novom) občianskom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným súdnym
výrokom sa už vyriešila ako vec sama) týmto vyriešením viazaný (ustanovenie § 159 ods. 2 O.s.p.
predstavuje totiž vo vzťahu k ustanoveniu § 135 ods. 2 druhá veta O.s.p. osobitnú procesnú úpravu).

Súd preto nesmie vychádzať z iného záveru o (ne)existencii povinnosti medzi tými istými účastníkmi,
než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté.

Otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa zaoberala nielen judikatúra Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (porovnaj najmä uznesenie z 29. apríla 2010 sp. zn. 1 Cdo 133/2009),
ale aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze II.
ÚS 349/09-36 z 20. januára 2010 rozhodol o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „dohovor“),
zdôrazniac, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods. 2 O.s.p., ako
aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods.
2 O.s.p. všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie
vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd nemohol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako
aj prípadný zánik záväzku žalovaného a to platbami vo výške 4 000 EUR a vo výške 16 789,80 EUR
posúdiť inak, ako to bolo posúdené v konaní sp.zn. 18Cb/60/2012 a sp.zn. 15Er/40/2015 - 46.

Záväzok žalovaného na úhradu istiny vo výške 20 789,80 EUR tak zanikol až jej vymožením v
exekučnom konaní dňa 15.4.2015. Otázka okamihu, v ktorom je splnený dlh povinného v exekúcii je
totiž riešená v § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého plnenie exekútorovi má rovnané účinky,
ako keby povinný plnil oprávnenému.

Záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie
(pohľadávku) a dlžníkovi povinnosť na plnenie (dlh) vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov
(zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok, teda okrem iného aj z
bezdôvodného obohatenia, ako výslovne stanovuje zákon.

Bezdôvodné obohatenie teda predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu,
na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné,
že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho
zákonníka (resp. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka), nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na
strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania.

V konaní bolo preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu prác vykonávaných na kultúrnom
stredisku faktúrou č. 0/100001 na sumu 242 360,06 EUR /č.l. 61 spisu sp.zn. 18Cb/60/2012/, ktorú
možno považovať za výzvu na úhradu bezdôvodného obohatenia a v prípade pochybností, o výške
bezdôvodného obohatenia mal žalovaný vedomosť najneskôr pri uzatváraní dohody o zápočte zo dňa
zo dňa 29.4.2011. Teda v uvedený deň vznikol žalobcovi nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia
minimálne v rozsahu 20 789,80 EUR, tak ako to je uvedené aj rozsudku tunajšieho súdu sp.zn.
18Cb/60/2012. Keďže žalovaný toto bezdôvodné obohatenie vydal až na základe núteného výkonu
rozhodnutia (exekúcie), bol v omeškaní s jeho vydaním od 29.4.2011 do 15.4.2015, za ktoré obdobie je
povinný uhradiť žalobcovi úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 161 ods. 1 O.s.p., rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie.

Vykonateľnosť rozhodnutia má ten dôsledok, že oprávnený môže navrhnúť výkon rozhodnutia,
pokiaľ povinný sám neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (ak ide o rozsudok na
plnenie). Vykonateľnosť je teda procesný inštitút, vlastnosť súdneho rozhodnutia spočívajúce v jeho
vymáhateľnosti, pokiaľ nebude splnené dobrovoľne.

Z uvedeného dôvodu nemožno zamieňať pojem splatnosť pohľadávky s jej vykonateľnosťou na základe
exekučného titulu.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (účinného do 31.1.2013), ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu nasledujúcom po vystavení faktúry
bola vo výške 1 % ročne, ku dňu nasledujúcom po uzavretí dohody o zápočte zo dňa zo dňa 29.4.2011
bola vo výške 1,25 % ročne, teda vo výške požadovanej žalobcom.

Pokiaľ sa týka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, ten pred podaním návrhu ukončil svoju
podnikateľskú činnosť ku dňu 1.11.2012, keď bol vedený ako podnikateľ, fyzická osoba, s obchodným
menom Roman Bugata, IČO: 34565132, s miestom podnikania Sečovce, SNP 819/19. Žalobu podal ako
fyzická osoba, Roman Bugata, nar. 31.8.1969, bytom ul. Nám. Sv. Cyrila a Metoda 1724/19, Sečovce.

Podľa § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, pri použití Obchodného zákonníka je rozhodujúca povaha
účastníkov pri vzniku záväzkových vzťahov. Keďže žalobca bol podnikateľom pri uzatváraní zmluvy,
jedná sa o obchodno-právny vzťah a tým, že prestal byť podnikateľom, nemá to žiadny vplyv na jeho
spôsobilosť byť účastníkom konania.

Žalobca svoj nárok na úradu úrokov z omeškania uplatnil a riadne preukázal, žalovaný nepreukázal
svoje tvrdenia, že nebol v omeškaní s úhradou sumy 20 789,80 EUR, preto súd zaviazal žalovaného
na úhradu úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20 789,80 EUR od 30.4.2011 do 15.4.2015.
Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu konanie čiastočne čo do úroku z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 20 789,80 EUR od 22.7.2010 do 29.4.2001 zastavil a konanie čo do úroku z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 20 789,80 EUR za deň 16.4.2015 zamietol, keďže mal za to, že k úhrade
sumy 20 789,80 EUR došlo dňa 15.4.2015.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., veta prvá, podľa ktorého ak
niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy a podľa
ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z uvedeného mal súd za to, že v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20 789,80 EUR
od 30.4.2011 do 15.4.2015 (čo predstavuje sumu 7 417,68 EUR) bol žalobca úspešný a v časti úroku z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20 789,80 EUR od 22.7.2010 do 29.4.2001 a za deň 16.4.2015
(čo predstavuje sumu 1 455,84 EUR) bol úspešný žalovaný. Vychádzajúc z pomeru dôvodne podanej
časti návrhu (83,6 %) k časti podanej nedôvodne (16,4 %) žalobca má nárok na náhradu 67,2 % trov
konania (83,6 % - 16,4 %).

Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 3 úkony právnej pomoci v hodnote po 237,34 EUR
(prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 1.6.2015 a dňa 8.6.2015), 3 x režijný paušál
po 8,39 EUR v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, konkrétne s jej ustanoveniami v § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, písm. a), d),
§ 15 a), § 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky. Súčasne má v zmysle ust. § 17 citovanej vyhlášky právny
zástupca žalobcu nárok na náhrady stratu času pri ceste zo sídla právneho zástupcu do sídla súdu a
späť za pojednávanie dňa 1.6.2015 a dňa 8.6.2015, 4 x 0,5 hod. á 13,98 EUR, spolu 55,92 EUR.

Trovy právnej pomoci tak potom spolu predstavujú sumu 793,11 EUR, z toho 67,2 % predstavuje sumu
532,97 EUR.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal žalovaného zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Michalovce. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 O.s.p./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v
zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.