Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/66/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111209395
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2111209395.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľky: D.dresa

pre doručovanW., zast. Mgr. Evou Bačikovou, advokátkou, Trnava, A. Žarnova 1, proti odporcovi: I., o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do
výlučného vlastníctva odporcu sa prikazujú nehnuteľnosti v k. ú. X., zapísané na LV č. XXX, dom č.s.
XXX, na parc. XX/X, parc. XX/X zast. plochy a nádvoria vo výmere 495 m2, parc.44/2 zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 66 m2.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na jej podiel sumu 25.061,40 eur, do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Účastníci sú p o v i n n í zaplatiť Okresnému súdu Trnava trovy štátu každý vo výške 12,00
eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Účastníci sú p o v i n n í zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok, a to

navrhovateľka vo výške 185,00 eur a odporca vo výške 251,00 eur, obaja do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporcovi bude vrátený preplatok preddavku znalečného 43,00 eur zo zloženého preddavku
2183409612 cestou učtárne Okresného súdu Trnava po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov /BSM/ z dôvodu, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené Rozsudkom OS Trnava zo dňa
13. 3. 2008 č. k. 10C 90/05 a k dohode o BSM nedošlo.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa
s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka v konaní uviedla, že počas trvania manželstva nadobudli nehnuteľnosti v k. ú. X., LV

č. XXX, dom č.s. XXX, na parc. XX/X, parc. XX/X zast.plochy a nádvoria, parc.XX/X zastavané
plochy, s tým, že tieto nehnuteľnosti budú prikázané do vlastníctva odporcu s povinnosťou výplaty
v jej prospech. Úspory nadobudnuté za trvania manželstva pravdepodobne neexistujú. Počas trvania
manželstva nadobudli aj osobné motorové vozidlo Lancia Dedra, bolo to v roku 1995 alebo 1996,hodnotu nevie. Toto auto užíva odporca. K peniazom, ktoré získala predajom dedičstva bytu v D., sa
nedostala. Tieto uložili spolu s odporcom v pobočke VÚB v Starej Ľubovni. Mali tiež jednu spoločnú
VK v Slovenskej sporiteľni a tri pre deti. Vo VUB mali ďalšiu devízovú VK. V roku 1992 jej boli zo

Slov.sporiteľne Skalica vyplatené úspory -poistka jej matky v sume asi 18.000 Sk. Tieto uložila na účet
v Slovenskej sporiteľni Trnava. Za trvania manželstva nadobudli hnuteľné veci, teda zariadenie bytu,
ale je to spotrebný materiál a predpokladá, že mnohé veci už neexistujú, takže toto nežiada vyporiadať.
V nehnuteľnosti zrejme býva odporca s deťmi, s týmito jej od rozvodu neumožňuje styk. Odporca jej
nevyplatil žiadne čiastky titulom BSM. V roku 2005 odišla zo spoločnej domácnosti a ku dňu jej odchodu,

na účte v Slovenskej sporiteľni boli finančné prostriedky vo výške 33.000 eur. S týmito nakladal odporca,
navrhovateľka o nich nemá vedomosť a keďže boli na meno odporcu, nemohla v tomto smere získať
informácie. Nehnuteľnosť v k. ú. X.r žiadala prikázať do vlastníctva odporcu s povinnosťou výplaty jej
podielu v sume 46.655,50 eur - suma pozostávajúca z podielu na nehnuteľnosti 19.767 eur a suma 3.319
eur, ktorú vložila na spoločný majetok zo svojho dedičstva, ako aj polovica úspor v sume 23.569,50 eur.
Zmluva týkajúca sa nehnuteľnosti bola uzavretá formou notárskej zápisnice, teda účastníci boli poučení.

Zo zmluvy je zrejmý prejav vôle predávajúcich aj účastníkov konania jako kupujúcich. Nehnuteľnosť teda
patrí do BSM. Ku dňu rozvodu bolo na účtoch 50.400 eur ako úspory účastníkov za trvania manželstva.
Pri uzatváraní kúpnej zmluvy bola prítomná iba počas jej podpisu, nevie, kto, kedy a akým spôsobom
kúpnu cenu vyplácal. Manžel mal príjem a cesty do zahraničia, teda predpokladá, že kúpnu cenu uhradil
z týchto prostriedkov. V období od uzavretia manželstva do kúpy domu nepracovala, bola na MD. Do

manželstva vniesla úspory 18.000 alebo 20.000 Sk, nevie, na čo sa použili. Je vlastníčkou troch bytov,
v jednom býva, v jednom má salón a jeden byt bude patriť sestre, ktorá žije v zahraničí a táto byt aj
spláca. Poprela, že by jej odporca vyplatil čiastku 500.000 Sk. Byty získala niekoľko rokov po rozvode,
byt, v ktorom býva, získala prostredníctvom úveru a je na ňom zriadené záložné právo.

Odporca uviedol, že za trvania manželstva nadobudli nehnuteľnosť uvedenú v návrhu, túto však zakúpil
jeho otec za 62.000 Sk. Nadobudli automobil, ktorý uvádzala navrhovateľka v cene okolo 80.000 Sk.
Bolotozospoločnýchprostriedkovzamanželstva.Totomá.NavrhovateľkamáFiatUno,totomáhodnotu
asi 50.000 Sk. Pred odchodom z domácnosti si odniesla 500.000 Sk. Účastníci do nehnuteľnosti nevložili
nič. Rodičia zaplatili nehnuteľnosť s tým, aby tam mala prístup celá rodina, preto ju zaplatili oni. Je to

dom po starej matke, o ktorý sa otec staral. Dom opravovali ešte pred uzavretím manželstva, z jeho
prostriedkov, platil to aj otec a matka. Počas trvania manželstva do nehnuteľnosti neinvestovali nič.
Po tom, ako navrhovateľka v roku 2005 odišla, prestavil izby, prerobil kúpeľňu, napojil na kanalizáciu,
upravil dvor. Bolo to asi 500.000 Sk, väčšinou to financoval otec. V prípade tejto nehnuteľnosti sa jedná
o disimilovaný právny úkon, malo sa jednať o darovanie. Úspory mali z diét odporcu a peniaze, ktoré

zdedila navrhovateľka, boli spotrebované počas trvania manželstva.
Peniaze, ktoré boli na účte v Slovenskej sporiteľni ku dňu odchodu navrhovateľky sa minuli tak, že
navrhovateľka do domu chodila a pýtala peniaze na vyrovnanie. Dal jej takto asi 500.000 Sk bez
potvrdenia. Myslel si, že sa vráti k deťom. Deti doteraz žijú všetky s ním . Peniaze, ktoré získala
navrhovateľka z predaja bytu, sa spotrebovali. Nehnuteľnosť s otcom prerábali asi v roku 1989. Dom

začali obývať okolo roku 2000, ale do domu chodili už predtým.

Svedok I., otec odporcu, uviedol, že od sestry odkúpil starší dom v X., a tento daroval výlučne synovi,
taký bol jeho úmysel. Bolo to asi necelých 100.000 Sk. Nehnuteľnosť bola platená v hotovosti jeho sestre
R.j. Na nehnuteľnosti sa robila strecha, omietky, elektrika, betónové chodníky okolo domu. Všetko

financoval on, ale nikdy to nepočítal. Do nehnuteľnosti mal mať doživotný prístup. V súčasnej dome
tam býva syn aj s deťmi. Nevie nič o tom, či účastníci po rozvode manželstva mali nejakú dohodou o
BSM alebo že by syn navrhovateľke niečo vyplatil. Vie, že syn mal počas manželstva nejaké auto, ktoré
menil. Teraz má nejaké talianske auto, staršie. Nevie, či ho kúpil za manželstva. Navrhovateľka mala
nejaké malé auto. Keď do nehnuteľnosti na opravy investoval, ešte spolu účastníci žili. Aj teraz na dome

pomáha, čo sa dá. Celý život robil, mal teda úspory, ktoré do domu dal.

Svedkyňa R. matka odporcu, uviedla, že dom, ktorý je predmetom sporu, darovali synovi tak, že ho kúpili
asi za 63 alebo 65tisíc Sk a chceli tam chodiť ako jedna rodina. Neuzavreli darovaciu zmluvu, lebo sa
chceli vyhnúť poplatkom, a aj keď bola robená kúpna zmluva, povedali obom účastníkom, že je to dar

pre syna. Aj pred uzavretím zmluvy aj potom do nehnuteľnosti investovali. Na dome robili strechu,
fasádu, podlahy, steny. Nevie, koľko takto do domu investovali. Peniaze mali ušetrené s manželom.
Nábytok kupoval syn, peniaze si ušetril pred manželstvom a predtým mal aj auto. Potom ho predal a
kúpil ďalšie. Navrhovateľka mala tiež nejaké menšie auto.Svedkyňa EC.á, ktorej je odporca synovcom, uviedla, že s bratom a sestrou boli dedičmi po rodičoch

a brat so sestrou sa vzdali dedičstva v jej prospech. Bývala v Trnave, dom nechali ako chalupu pre
ich rodinu. Niekedy v roku 1991 alebo 1992 sa rozhodla, že nehnuteľnosť predá. Synovec dom chcel,
ale nemal peniaze. Chcela, aby sa dom ako rodičovský zachoval. Otec odporcu s manželkou prišli k nej
a povedali, že odporca dom chce a kúpia mu ho. Otec odporcu jej doma vyplatil v hotovosti 62 alebo
65 tisíc. Nevie, či už bol odporca ženatý. Odporca si tam potom na dome robil opravy, zhodil strechu,

ale dal tam iba plech, nie novú škridľu. Účastníci tam nebývali, teda dom používali ako chalupu. Po
rozvode si tam odporca pristavil. Za trvania manželstva však do domu neinvestovali, lebo bývali na B..
Nehnuteľnosť bola v jej výlučnom vlastníctve. Nevie, kto spisoval zmluvu, u notára boli, ale nevie, či
iba overiť podpisy. Bol tam odporcov otec, jeho manželka a odporca, nepamätá si presne. Vie, že to
bola kúpna zmluva a kupujúcim bol odporca.

Manželstvo účastníkov bolo rozvedené Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 13. 3. 2008 č. k. 10C 90/05,
právoplatného dňom 25. 4. 2008. Maloleté deti pochádzajúce z manželstva boli zverené do osobnej
starostlivosti otca. Z obsahu spisu a rozhodnutia v tejto veci vyplýva, že navrhovateľka v máji 2005
opustila spoločnú domácnosť a odvtedy s odporcom žili oddelene a takisto spolu nehospodárili. S deťmi
sa nestretávala od r. 2006. Zo spisu tiež vyplýva, že pre rodinné problémy odporca ukončil pracovný

pomer, v r. 2006, 2007 čerpal neplatené voľno a žil z úspor, ktoré boli vo výške 400.000 Sk, v čase
rozvodu manželstva asi 160.000 Sk.

Dňa 3. 11. 2010 podpísali JH. Čestné prehlásenie, v zmysle ktorého za nehnuteľnosť na Y., hradili oni v
sume aj s poplatkami 2088,70 eur na vyplatenie nehnuteľnosti, ktorá bola rodičovským domom I. a to z

vlastných prostriedkov. Odporca s manželkou /účastníci/ do prevodu neinvestovali žiadne prostriedky.

V zmysle Osvedčenia o dedičstve D 394/00, Dnot 203/00 po zomrelom I. navrhovateľka nadobudla
do vlastníctva byt V. s povinnosťou výplaty dedičského podielu dedičke S.i po predaji. Čistá hodnota
dedičstva bola 134.217 Sk. Nebolo v konaní sporné, že došlo k predaju bytu za sumu 100.000 Sk.

Z Notárskej zápisnice č. NZ 556/92, N 569/92 zo dňa 24. 8. 1992 vyplýva, že nehnuteľnosti v k. ú. X. LV
č. 1XX - parc. č. XX zastav. plocha dom č. s. XXX, dvor vo výmere 561 m2, vrátane oplotenia, vonkajších
úprav, kopanej studne, trvalých porastov vlastnia S. v 4/6-inách, títo spoluvlastníci kupujú manželia I.
do BSM. N.i mala byť vyplatená suma 10.150 Kčs, N. 40.600 Kčs v hotovosti pri podpise zmluvy /text

notárskej zápisnice „bude vyplatená v hotovosti, ihneď pri podpísaní tejto zmluvy/ a S. suma 10.150 Kčs
v hotovosti do 3. 9. 1992.

Z oznámenia SLP a.s. vyplýva, že na meno odporcu bola ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva
evidovaná VK č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 17,16 eur /k 16. 8. 2000 bol stav 11.000 Sk - vklad/,

VK č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 18,14 eur /k 16. 1 2002 stav bol 22.000 Sk/. Účet odporcu
bol aktuálne 10,96 eur. Účet č. 1408101555 bol zrušený 3. 7. 2001.
Z účtu č. XXXXXXXXXX po dobu, kedy účastníci spolu nežili a nehospodárili, bol realizovaný výber
570.000Skdňa3.8.2008,zúčtuč.XXXXXXXXXX podobu,kedyúčastnícispolunežilianehospodárili,
dňa 4. 8. 2008 bol výber 940.000 Sk.

Zo znaleckého posudku Ing. S. č. 139/2012 zo dňa6. 11. 2012 vyplýva, že všeobecná hodnota
nehnuteľnosti v k. ú. ZS.8 je ku dňu 25. 4. 2008 - stavba 18.710,44 eur, pozemky 15.062,85 eur, spolu
33.773,29 eur. Ku dnu 25. 10. 2012 /teda aktuálne ku dňu vypracovania posudku/ cena stavby domu
s príslušenstvom je 24.683,80 eur, pozemkov 15.062,85 eur, spolu 39.746,65 eur. Zhodnotenie je na

stavbe domu vo výške 6.000 eur.

Odporca súdu predložil doklady o zaplatení poplatkov v súvislosti s dedičským konaním D 394/00 -
poplatok 500 Sk, LV - kolky 250 Sk, notársky poplatok 2365 Sk, vyplatenie sumy bytu mestu 5.916 Sk,
návrh na vklad do KN zrušenie ťarchy 500 Sk, daň z predaja 8000 Sk, nový LV 250 Sk, ďalšie poplatky

a doklad o nákladoch na pomník 38000 Sk.Z LV č. XXXX . SK Trnava vyplýva, že navrhovateľka sa na základe kúpnej zmluvy právoplatnej 6. 7.
2012 stala vlastníčkou bytu na X. vyplýva jej vlastníctvo bytu na T. - vklad povolený 26. 11: 2013, z LV
č. XXXXX Sk Trnava vyplýva jej vlastníctvo bytu na X. - vklad povolený 6. 7. 2012.

Podľa § 143 Obč. zák. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov.

Podľa § 144 OZ veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne, spoločne
hradia tiež náklady na veci vynaložené alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
Podľa § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V
ostatných záležitostiach je treba súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný - tu sa jedná o
relatívnu neplatnosť podľa § 40a OZ.
Ak jeden z manželov nakladal s vecami alebo úsporami, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov, spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. § 145 ods. 1 OZ, potom na tento neplatný právny
úkon nemožno prihliadať a vec alebo úspory treba zaradiť do masy BSM a vyporiadať /R NS ČR
22Cdo 2433/99/. Jedná sa o prípady, kedy jeden z manželov bez súhlasu druhého manžela za
trvania manželstva vybral a spotreboval peňažné prostriedky pre seba. Ak jeden z manželov za trvania
manželstva vybral z vkladnej knižky peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom BSM, nesie dôkazné

bremeno o tom, že ich použil v súlade s ust. § 144 a nasl. OZ, teda najmä na bežnú spotrebu alebo
na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v BSM. Dôkazným bremenom v takom prípade
nemožno zaťažiť toho, kto výber neurobil, keďže tento manžel nie je o použití vybratých súm nijako
informovaný, a teda pokiaľ ide o ich použitie spravidla nemôže nič tvrdiť a dokazovať. Naopak, ten,
kto peniaze vybral, vie, ako ich použil, a preto je správne zaťažiť ho dôkazným bremenom pokiaľ ide

o ich použitie. Do spoločného majetku nebudú zahrnuté v prípade, ak bude preukázané ich použitie
v súlade s ust. § 144 a nasl. OZ. Vyplýva to aj z pravidla, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité
skutočnosti, leží na tom účastníkov konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky. Preto na jednom z manželov leží dôkazné bremeno pokiaľ ide o to, že došlo
k výberu z vkladných knižiek, druhý z manželov potom musí preukázať, že tieto sumy už nemá a že ich

použil spôsobom, ktorý nezakladá povinnosť ich nahradiť.

Podľa § 148 ods. 1 Obč. zák. zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1 Obč. zák. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vysporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150. Podľa § 149 ods. 3 Obč. zák. ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná

ho na návrh niektorého z manželov súd. Podľa § 150 Obč. zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že
podiely oboch manželov sú rovnaké. Prihliadne sa tiež na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý
z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Navrhovateľka ako rozsah BSM žiadala vyporiadať k. ú. X., s tým, že tieto nehnuteľnosti budú prikázané

do vlastníctva odporcu, do masy BSM žiadala zahrnúť úspory a zohľadniť jej investície do masy BSM
titulom dedenia. Odporca namietal do masy BSM zahrnúť akúkoľvek položku. Hnuteľné veci, vrátane
osobných motorových vozidiel, ani jeden z účastníkov vyporiadať nežiadal.

Pokiaľ ide o nehnuteľnosť v k. ú. X., súd dospel k záveru, že táto nehnuteľnosť do BSM patrí ako

nehnuteľnosť, ktorú nadobudli účastníci do BSM počas trvania manželstva a o tejto skutočnosti svedčí
i výpis z LV katastra P. XXX. Jej hodnota však do masy BSM nepatrí.
Účastníci nadobudli nehnuteľnosť do BSM na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24. 8. 1992. V zmysle
notárskej zápisnice č. NZ 556/92, N 569/92 N. /predávajúcim/ bude vyplatená kúpna cena pri podpísaní
zmluvy a predávajúcej S.j do 3. 9. 1992. Z textu notárskej zápisnice nevyplýva, že v skutočnosti bola

kúpna cena pri podpise zmluvy vyplatená a pokiaľ v zápisnici je uvedené, že pri podpise kúpnej zmluvy
vyplatená bude, zo žiadnych skutočností nevyplýva, že sa tak stalo. Ohľadne vyplatenia kúpnej ceny S.j
nebol predložený žiadny dôkaz, že účastníci túto čiastku vyplatili. Svedkyňa EC.á potvrdila vyplatenie
jej podielu rodičmi, resp. otcom odporcu.

Navrhovateľka nemá podľa jej vyjadrenia vedomosť o tom, kto, kedy a akým spôsobom výplatu kúpnej
ceny realizoval. Z výpovede svedka I.o vyplýva, že jeho úmyslom bolo dom darovať odporcovi, svedok
investoval do opravy nehnuteľnosti a kúpnu cenu /v podstate výplatu podielu jeho sestry/ vyplatil svedok.
Investície do nehnuteľnosti boli realizované nie z prostriedkov účastníkov, ale z prostriedkov svedka abolo to v období, kedy účastníci spolu nežili. I svedkyňa EmT. potvrdila, že k uzavretiu kúpnej zmluvy
došlolenzdôvodu,abyzdarovacejzmluvyneuhradilivyššiepoplatky,pričomvskutočnostimalivúmysle
dom darovať synovi. Svedkyňa zároveň potvrdila, že cenu domu vyplatili spolu s manželom, nie účastníci

konania. Takisto potvrdila, že opravy na nehnuteľnosti realizovali zo svojich prostriedkov svedkyňa s
manželom. Svedkyňa R. potvrdila, že nehnuteľnosť kupovali rodičia odporcu pre odporcu a jeho otec jej
vyplatil kúpnu cenu. Opravy sa realizovali v období, kedy tam účastníci nebývali, za trvania manželstva
však do domu neinvestovali. Z týchto výpovedí je zrejmé a nepochybné, že účastníci nenadobudli
nehnuteľnosť zo svojich prostriedkov, navrhovateľka tieto skutočnosti a výpovede žiadnym spôsobom

nevyvrátila a sama sa nevedela vyjadriť k tomu, z akých prostriedkov a kto kúpnu cenu uhradil. Naviac
sama uviedla, že od uzavretia manželstva do doby nadobudnutia nehnuteľnosti nepracovala, bola na
MD. Navrhovateľka v tomto smere nepreukázala ani vynaloženie vlastných finančných prostriedkov na
získanie nehnuteľnosti.

V zmysle § 35 ods. 3 OZ právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob

ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni dobrú
vieru toho, komu bol právny úkon určený.Podľa § 41a ods. 2 OZ ak má byť právním úkonom zastretý iný
právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.
Neplatnosti takého právneho úkonu nie je možné sa dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za
nezastretý.

V danom prípade s prihliadnutím na výpovede svedkov má súd za to, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy,
ktorá mala zastrieť darovaciu zmluvu, a to v prospech odporcu. Pre posúdenie rozsahu masy BSM
však ani nie je rozhodujúce a najpodstatnejšie, či k nadobudnutiu nehnuteľnosti došlo titulom darovania
alebo kúpy. Úmyslom svedkov nepochybne bolo, aby dom nadobudol odporca a formou uzavretia kúpnej
zmluvy malo dôjsť k obídeniu zákona /vyššie poplatky z darovania/. Z hľadiska rozsahu masy BSM je

nepochybné, že nehnuteľnosť za trvania manželstva nadobudnutá bola, spadá teda do masy BSM, nie
však jej hodnota. Na nehnuteľnosť preukázateľne účastníci nevynaložili žiadne spoločné ani výlučne
vlastné prostriedky, nehnuteľnosť bola hradená podľa výpovedí svedkov z ich prostriedkov a ani jeden z
účastníkovtietoskutočnostinevyvrátilanepreukázal,žebytomuboloinak.Dôkaznébremenozaťažujev
tomto prípade navrhovateľku. Táto však nepreukázala, že by na nehnuteľnosť boli vynaložené spoločné

alebo jej výlučné prostriedky, a teda že by nehnuteľnosť bola nadobudnutá z takýchto prostriedkov,
ktoré by tvorili masu BSM. Nehnuteľnosť bola iba nadobudnutá /titulom kúpnej zmluvy, ktorá zastierala
darovaciu zmluvu/ vlastnícky za trvania manželstva do BSM v podiele 1/1, avšak z prostriedkov rodičov
odporcu a ako dar pre odporcu. Za daných okolností je potom potrebné konštatovať, že navrhovateľka
v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno a nehnuteľnosť je síce potrebné zahrnúť do masy BSM, nie

však vo finančnom vyjadrení.

Pokiaľ ide o dedičstvo navrhovateľky, ktorého hodnotu žiada zohľadniť v mase BSM, v konaní nebolo
sporné a bolo preukázané, že v rámci dedičského konania D 394/00, Dnot 203/00 po zomrelom I.
navrhovateľka nadobudla do vlastníctva byt V. s povinnosťou výplaty dedičského podielu dedičke S.i

po predaji. Nebolo tiež sporné, že došlo k predaju tohto bytu za sumu 100.000 Sk /hodnota podielu
navrhovateľky/. Ohľadne nákladov v súvislosti s dedičským konaním, pohrebom a ostatnými nákladmi
odporca predložil doklady o zaplatení poplatkov v súvislosti s dedičským konaním - znalec 2022 Sk,
poplatok 500 Sk, LV - kolky 250 Sk, notársky poplatok 2365 Sk, overenie podpisov 30 Sk, kolky 250
Sk, vyplatenie sumy bytu mestu 5.916 Sk, návrh na vklad do KN zrušenie ťarchy 500 Sk, daň z predaja

8000 Sk, nový LV 250 Sk, náklady na pomník 38000 Sk. Tieto náklady predstavujú sumu 57.583
Sk, ostatné náklady a predložené doklady zo strany odporcu súd nepovažoval za preukázateľné a
nevyhnutné /cestovné, fotenie dokladov, „pozornosť“/. Nemožno potom konštatovať, že navrhovateľka
potom zo svojho vložila na spoločný majetok čiastku 3.319 eur, ale mohlo to byť najviac 1579 eur.
Podľa vyjadrení účastníkov bez ohľadu na „čistý“ výnos tejto čiastky táto suma mala byť vložená na

vkladnú knižku účastníkov /podľa vyjadrenia odporcu spotrebovaná/, a teda je obsiahnutá v úsporách
účastníkov, z ktorých výplatu navrhovateľka žiada. Vzhľadom na skutočnosť, že s prihliadnutím na
vyčíslené náklady súvisiace s týmto konaním nebola do spoločných prostriedkov vložená celá suma
3.319 eur, nemožno ju ako takú zohľadniť. S poukazom na ďalšie vyčíslené náklady zo strany odporcu /
cestovné, náklady na telefón práve v súvislosti s uvedeným konaním/, ktoré súd nezahrnul do nákladov

v sume 57.583 Sk, má súd za to, že sa jedná o čiastku spotrebovanú za trvania manželstva, nakoľko
nebolo preukázané, že by bola použitá za trvania manželstva na iný účel ako na bežnú spotrebu
domácnosti,atedažebysatýmzhodnotilamasaBSM.Navrhovateľkataktiežnepreukázalazhodnotenie
BSM titulom vloženia svojich prostriedkov prinesených do BSM v čase uzavretia manželstva, jednása o prostriedky spotrebované, ktoré však neboli použité na zhodnotenie BSM účastníkov. Takisto
odporca podľa jeho tvrdenia mal na VK vložené úspory, získané pred uzavretím manželstva a ani v
tomto prípade nemožno konštatovať a nebolo preukázané, že by takéto jeho výlučné prostriedky boli

použité na zhodnotenie masy BSM, a teda súd má za to, že sa jednalo o prostriedky spotrebované,
resp. zostatok takýchto prostriedkov či už zo strany navrhovateľky alebo odporcu je zahrnutý v úsporách
účastníkov, ktoré súd zahrnul do masy BSM. Iný postup za daných okolností, kedy ani jeden z účastníkov
použitie vlastných prostriedkov výslovne na zhodnotenie masy BSM nepreukázal, nebol možný, a teda
všetky tieto prostriedky /dedičstvo navrhovateľky, jej prínos do manželstva z poistky a úspory odporcu/

sú obsiahnuté v úsporách s tým, že zvyšok bol spotrebovaný.

V časti úspor na vkladných knižkách dospel súd k záveru, že túto čiastku je potrebné zahrnúť do masy
BSM. Jednalo sa o úspory manželov /resp. vyššie uvedené vložené vlastné prostriedky/, získané za
trvania manželstva a táto skutočnosť ani nebola v konaní sporná medzi účastníkmi. Už v konaní o rozvod
manželstva a ÚPP na čas do rozvodu odporca uviedol, že v r. 2006, 2007 nepracoval, mal neplatené

voľno a žil z úspor. Jednalo sa o obdobie po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti v r. 2005,
teda kedy už účastníci spolu nežili a nehospodárili. Sám v konaní o rozvod manželstva uviedol, že z
úspor v sume 400.000 Sk má zostatok 160.000 Sk, v konaní 26P 132/06 /ÚPP na čas do rozvodu/
uviedol, že mali dve VK, na jednej z nich mala manželka aj úspory z dedičstva, mali tam aj ich spoločné
peniaze a na druhej knižke boli spoločné peniaze a jeho peniaze z čias pred uzavretím manželstva. Na

VK boli aj prostriedky požičané za účelom kúpy bytu, ku ktorej nedošlo pre odchod manželky a časť
peňazí musel vrátiť - tieto skutočnosti však odporca nepreukázal. V tomto konaní 26P 132/06 priznal
v r. 2007 odporca úspory v sume 200-250.000 Sk, ktoré používa na uspokojovanie osobných potrieb
seba a detí. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že sa jednalo o spoločné prostriedky a v zmysle ust.
§ 144 a nasl. OZ odporca nesie dôkazné bremeno o tom, že ich použil najmä na bežnú spotrebu alebo

na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v BSM. Vzhľadom na odchod navrhovateľky
zo spoločnej domácnosti je nesporné, že úspory neboli použité na spoločnú bežnú spotrebu. Ak potom
odporca tvrdí, že boli použité na spotrebu jeho a maloletých detí, spočíva na ňom dôkazné bremeno
a v danom prípade ho odporca neuniesol. Ak aj súd prihliadne na skutočnosť, že čerpal dobrovoľne
neplatené voľno /a je potom daný predpoklad, že tieto prostriedky použil na ním uvádzaný účel/, treba

uviesť, že odporca má takisto vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom a je povinný počínať si tak,
aby bol schopný si ju plniť. To však neznamená, že na tento účel výlučne použije spoločné úspory
patriace do BSM a dobrovoľne sa vzdá zamestnania, resp. príjmu z pracovnej činnosti a na krytie potrieb
domácnosti bude používať spoločné úspory bez vedomia a súhlasu navrhovateľky. Pokiaľ odporca tvrdí,
že z úspor vyplatil navrhovateľke čiastku 500.000 Sk, túto skutočnosť žiadnym relevantným spôsobom

nepreukázal, rovnako ani skutočnosť, že na účte boli prostriedky z pôžičiek, ktoré následne musel vrátiť.
V tomto smere odporca neoznačil a neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd
z vlastnej činnosti nemá možnosť neoznačené dôkazy v tomto smere vykonať bez súčinnosti odporcu.
Teda v tejto časti rovnako odporca neuniesol dôkazné bremeno. Bez preukázania tvrdení účastníkov
o použití vlastných prostriedkov potom súd nemá inú možnosť ako vychádzať len z preukázaných

skutočností, t. j. skutočných zostatkov na VK účastníkov, ktoré boli zahrnuté do masy BSM, ku dňu
ukončenia hospodárenia a spolužitia účastníkov.

S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že do masy BSM je potrebné zahrnúť nehnuteľnosti v
k. ú. X., nie však ich hodnotu. Nehnuteľnosť je potrebné len vlastnícky vysporiadať za účelom zápisu

do katastra nehnuteľností a túto súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu - ako to žiadala i
navrhovateľka a s prihliadnutím na skutočnosť, že nehnuteľnosť užíva odporca s deťmi, úmyslom pri
uzavretíkúpnejzmluvybolouzavretiedarovacejzmluvyvprospechodporcu.DoBSMďalejpatriaúspory
účastníkov na účtoch SLP a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom XX,XX eur ku dňu právoplatnosti
rozvodu a č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 18,14 eur ku dňu právoplatnosti rozvodu, pričom však

treba vychádzať z hodnoty úspor ku dňu ukončenia spolužitia a hospodárenia účastníkov, nakoľko
k výberu spoločných prostriedkov došlo zo strany odporcu bez preukázania ich použitia po odchode
navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. Ku dňu zániku manželstva boli na účtoch zanedbateľné čiastky,
súd vychádzal zo zostatku ku dňu odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. Samotný zostatok
ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva nie je rozhodujúci vzhľadom na ukončenie hospodárenia

účastníkov pred týmto obdobím /r. 2005/.
Z účtu č. XXXXXXXXXX bol realizovaný výber XXX.XXX Sk dňa X. X. XXXX , z účtu č. XXXXXXXXXX
dňa X. X. XXXX bol výber XXX.XXX Sk. Do masy BSM je potom potrebné zahrnúť úspory 1.510.000 Sk,t. j. 50.122,81 eur, z čoho polovica predstavuje čiastku 25.061,40 eur, ktorú je povinný odporca povinný
navrhovateľke na jej podiel vyplatiť.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 148 O. s. p. súd zaviazal pomerne účastníkov na zaplatenie trov štátu titulom úhrady poplatku
za poskytnutie informácií od peňažného ústavu spolu vo výške 24 eur.

Zároveň súd zaviazal účastníkov na zaplatenie súdneho poplatku podľa § 7 ods. 8, položky 6 písm. b/
zák. č. 71/92 Z. z., vychádzajúc z hodnoty BSM vo výške 50.122,81 eur, keď podiel každého z účastníkov
je 25.061,40 eur, z ktorej sumy je súdny poplatok vo výške 251 eur, u navrhovateľky je potrebné odrátať
uhradený súdny poplatok za návrh 66 eur.

Súd rozhodol o vrátení preplatku na preddavku znalečného v prospech odporcu /ktorý nebol na tieto

trovy použitý/.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého ak sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
V danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, keď vyporiadanie BSM bolo v záujme

oboch účastníkov, medzi ktorými k dohode nedošlo a nemožno konštatovať úplný úspech ani jedného
z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal
odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1
písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie

nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd
prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.