Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 23, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010331
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814010331.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 23. 09. 2015 v konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému R. E.

r o z h o d o l :

Obžalovaný R. E., nar. XX. XX. XXXX v Q. M., bytom
U. č. XXX, okres Q. M.

j e v i n n ý, ž e:

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna J. E., nar. XX. XX.
1999, rozsudkom Okresného súdu Prievidza číslo 12C 86/00 - 17 zo dňa 22. 06. 2000, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 17. 07. 2000, bol zaviazaný platiť matke syna G. E. výživné 1000 ,- Sk (33,19 eura)
mesačne, a to do 15. dňa v mesiaci a rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 8P 95/2012 - 216 zo dňa
12. 07. 2013, právoplatným dňa 31. 08. 2013, bol zaviazaný platiť Bc. G. E. výživné 130 euro mesačne,
a to do 10. dňa v mesiaci, plneniu tejto povinnosti sa v Branove, okres Nové Zámky a v mieste bydliska

poškodenej v Prievidzi vyhýbal od 01. 08. 2012 do 23. 09. 2015 tým, že jeden zamestnávateľ s ním
rozviazal pracovný pomer na jeho žiadosť a z evidencie uchádzačov o zamestnanie úradu práce bol
vyradený pre nespoluprácu a na výživnom zostal dlhovať G. E. 3 516,82,- eura

t e d a:

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas

t ý m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zák. č. 300 /2005 Z. z. v znení
zákona č. 1/2014 Z. z. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.

a z a t o s a

o d s u d z u j e:

Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zákona k trestu odňatia slobody 13 (trinásť) mesiacov,
výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odkladá na skúšobnú

dobu 18 (osemnásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkyňa Bc. E., podľa § 269 Trestného poriadku
oboznámil rozsudky číslo listu 26 - 30, listinné dôkazy číslo listu 31 - 62, register trestov číslo listu 65,

výpis z evidencie priestupkov číslo listu 63 - 64, trestný rozkaz číslo listu 74, odpor číslo listu 75, správy
číslo listu 104 - 107.

Obžalovaný, okrem iného uviedol, že trvá na výpovedi z prípravného konania. Je pravda, že od 01. 08.
2012 výživné na syna neplatil, nejaké výživné zaplatil ešte kým robil vo firme P., bolo to formou exekúcie,
presnú sumu nevie uviesť. Výživné neplatil z toho dôvodu, že nemal prácu. Z firmy, v ktorej pracoval

odišiel z toho dôvodu, že s priateľkou s ktorou tam žil, mal nezhody. Chcel ísť pracovať do Bratislavy,
má však psychické problémy v súvislosti s cestovaním. Nevedel vydržať dlhšiu cestu autobusom do
práce a z práce. Na otázku prokurátorky, uviedol že po 01. 08. 2012 pracoval vo firme P., predtým
pracoval vo firme J., D. nad M.. V tejto firme pracoval asi 3/4 roka, mal príjem okolo 400 euro mesačne.
V tom období výživné neplatil, od tohto zamestnávateľa mu odchádzali peniaze na exekúcie. Na otázku

prokurátorky, či v čase, keď dal výpoveď v zamestnaní, v súvislosti s priateľkou, mal zabezpečené iné
zamestnanie uviedol, že nie. Následne bol doma, bol evidovaný na úrade práce. Evidencia na úrade
práce bola ukončená, potom čo sa nedostavil na povinný kontakt. Po vyradení z evidencie úradu práce
nikde nepracoval. Je možné, že vo firme P. pracoval od 03. 04. 2014, podľa jeho názoru tam pracoval asi
dva mesiace. Pracovný pomer bol ukončený z toho dôvodu, že mal problém s cestovaním autobusom.

Pracovný pomer bol ukončený potom ako neprišiel do práce, nebol schopný prísť do práce autobusom.
Mal tam pracovný príjem okolo 400 euro. Na ďalšiu otázku, uviedol že myslí si, že exekútor zrazil
výživné len v jednom prípade, nevie však akú sumu. Na otázku, či zamestnávateľovi vysvetlil zdravotný
dôvod, pre ktorý do zamestnania neprišiel, uviedol, že nie. Nevie prečo to nepovedal, k lekárovi chodil,
aj teraz berie pravidelne lieky. Bolo tomu tak, aj keď pracoval vo firme P., nevie prečo toto neoznámil

zamestnávateľovi. V súčasnosti pracuje na dohodu vo firme F. v Q. M.. Mal by vybrať 10 injekcií a
potom by ho mali zobrať na trvalý pracovný pomer. V tejto firme pracuje od januára 2015. Na otázku
prokurátorky, uviedol že po ukončení pracovného pomeru vo firme P. nebol evidovaný na úrade práce,
nevie uviesť prečo. S výnimkou sumy, ktorú zrazil exekútor v tom jednom prípade, nezaplatil žiadne
výživné na syna. Na otázku samosudcu, uviedol že nevie prečo z vlastnej iniciatívy žiadne výživné

nezaslal poškodenej.
Svedkyňa Bc. E. na hlavnom pojednávaní dňa 28. 04. 2015, okrem iného uviedla, že trvá na výpovediach
z prípravného konania, sú pravdivé. V období od 01. 08. 2012 obžalovaný dobrovoľne nezaplatil žiadne
výživné. Jedinýkrát zaplatil výživné prostredníctvom exekútora. Prišla jej suma 261,46 eura zo dňa 05.
08.2014.Nevieuviesťdôvodprečoobžalovanývýživnéneplatil,nepodarilosajejsnímskontaktovať. Na

otázku samosudcu uviedla, že obžalovaný je aj v súčasnosti povinný platiť výživné 130 euro mesačne.
Na pojednávaní dňa 23. 09. 2015, okrem iného uviedla, že od posledného pojednávania v apríli 2015
obžalovaný neuhradil žiadne výživné. Obžalovaný sa nestretáva so synom. Náhradné výživné nepoberá
žiadne, stále je vec riešená cestou exekútora. Aj v súčasnosti syn navštevuje školu, chodí na gymnázium
v Prievidzi. Na otázku obhajcu, uviedla že pri poslednom pojednávaní v apríli 2015 dala obžalovanému

nové telefónne číslo, nové číslo účtu, obžalovaný sa napriek tomu neozval.
Na čísle listu 44 sa nachádza správa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 03.
06. 2014, podľa ktorej bol obžalovaný evidovaný ako nezamestnaný od 12. 07. 2012 do 11. 12. 2013 .
Bol vyradený pre nespoluprácu. Podľa rozhodnutia z 31. 12. 2013 (číslo listu 46 ) sa dňa 12. 12. 2013
nedostavil na úrad.

Na čísle listu 56 sa nachádza správa firmy J. M. zo dňa 04. 02. 2014, podľa ktorej obžalovaný bol u
nich zamestnaný od 01. 10. 2009 do 11. 07. 2012, pracovný pomer bol ukončený podľa § 60 Zákonníka
práce na žiadosť obžalovaného. Pri nástupe do zamestnania, ani počas trvania pracovného pomeru
nenahlásil žiadnu vyživovaciu povinnosť.
Na čísle listu 58 k sa nachádza správa firmy P. - SK E. zo dňa 04. 6. 2014 podľa ktorej obžalovaný bol

zamestnaný vo firme od 03. 04. 2014 na dobu určitú, na menovaného sú vykonávané zrážky zo mzdy
na základe exekúcie v prospech syna J. E..
Na čísle listu 104 sa nachádza správa firmy P. - SK E. zo dňa 07. 05. 2015, podľa ktorej obžalovaný
bol v ich spoločnosti zamestnaný od 03. 04. 2014 do 12. 06. 2014, na dobu určitú. Pracovný pomer bol
ukončený v skúšobnej dobe podľa § 72 M. práce z dôvodu, že obžalovaný nechodil do práce.Na čísle listu 107 sa nachádza správa firmy F. Q. M. zo dňa 15. 05. 2015, podľa ktorej obžalovaný bol
u nich zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti od 05. 01. 2015 do 13. 05. 2015. Pracovný pomer
bol ukončený z organizačných dôvodov.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, dospel súd k záveru,
že bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku, čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
2, 3 písm. b) Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení zákona číslo 1/2014 Z. z. s poukazom
na § 138 písm. b) Tr. zák., pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal

plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
po dlhší čas. Na rozdiel od podanej obžaloby, posúdil súd konanie obžalovaného aj podľa ods. 3
písm. b) § 207 Tr. zák. vzhľadom na to. že obžalovaný páchal trestnú činnosť po dlhší čas. za ktorý
sa považuje obdobie od 01. 08. 2012 do rozhodnutia súdu dňa 23. 09. 2015, pričom v uvedenom
období s výnimkou sumy 261,46 eura, ktoré ako výživné bolo obžalovanému zrazené prostredníctvom
exekútora, nezaplatil poškodenej žiadne výživné a za uvedené obdobie tak zostal dlhovať sumu 3

516,82 eura. Trestná činnosť obžalovaného je preukázaná jeho samotným doznaním na hlavnom
pojednávaní, čo v prípade obžalovaného predstavuje poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák.,
výpoveďami poškodenej Bc. E. na hlavných pojednávaniach a tiež aj obsahom listinných dôkazov, ktoré
boli zabezpečené v prípravnom konaní oboznámené na hlavnom pojednávaní. Z uvedeného vyplýva,
že obžalovaný v žalovanom období buď nebol zaevidovaný ako nezamestnaný na úrade práce, alebo

keď bol zaevidovaný z evidencie úradu práce bolo vlastným zavinením vyradený, alebo v prípade
keď bol zamestnaný, čo bol prípad firmy J. M. bol pracovný pomer ukončený na základe žiadosti
obžalovaného bez toho, že by tento mal zabezpečený iný zdroj príjmov, iný pracovný pomer. Ako vyplýva
z dokazovania, aj v prípade, ak sa zamestnal, zamestnanie bolo len krátkodobé, pracovný pomer s
obžalovaným bol ukončený z toho dôvodu, že prestal chodiť do práce. Jeho obrana v tomto smere

spočívajúca v tom, že má problémy zdravotného rázu v súvislosti s dochádzaním do práce autobusom,
v prípade, ak sú pravdivé, pre posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaného sú právne irelevantné,
nepodstatné. V súvislosti s neplatením výživného obžalovaným treba poukázať aj na tú skutočnosť,
že obžalovaný za obdobie vyše troch rokov z vlastného rozhodnutia žiadne výživné, ani čiastočne, v
dobe keď bol zamestnaný, nezaplatil, jediný prípad zaplatenia výživného je prípad, keď výživné bolo

zaplatené vo výške 261,46 eura prostredníctvom exekútora. Podľa názoru súdu, všetky tieto skutočnosti
nasvedčujú tomu, že obžalovaný úmyselne sa vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať
svojho syna, pričom túto trestnú činnosť spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ju páchal po
dlhší čas. Všetky vyššie uvedené skutočnosti viedli súd k tomu, že uznal obžalovaného za vinného z
prečinu uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov doteraz súdne trestaný na Slovensku nebol, po roku 2010 bol
celkom dvakrát postihnutý v priestupkovom konaní, v jednom prípade za priestupok proti majetku podľa
§ 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, v druhom prípade za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Správa z miesta bydliska uvádza, že býva spolu s
rodičmi, do verejných aktivít v obci sa nezapája.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovení m § 34 ods. 4 Tr. zák. a za použitia ustanovenia § 38 ods.
3, § 36 písm. l) Trestného zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej
sadzby v trvaní 13 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov.
Počas skúšobnej doby sa obžalovaný nesmie dopustiť úmyselnej trestnej činnosti, za akú sa považuje
aj úmyselné neplnenie vyživovacej povinnosti, lebo v opačnom prípade by mohlo byť rozhodnuté, že

podmienečne odložený trest v trvaní 13 mesiacov vykoná vo výkone trestu. Takto uložený trest považuje
súd za primeraný, dostatočne vystihujúci spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného a za trest
potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním a páchateľmi obdobnej trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trenčíne.