Rozhodnutie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/35/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010528
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114010528.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. júna
2015 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. Z., D.. X.X.XXXX S. A., H. N. A., S. Y. Č.. XXXX/X, H.. Č.. N. S.. S. Č.. XX, Č. N., Č. F.,

j e v i n n ý

- z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, ktorý spáchal tak

ž e

- v období od 1.11.2013 doposiaľ v Č. N., Č. F. a inde, ako prirodzený otec maloletej dcéry A. Z., D..
XX.X.XXXX úmyselne neprispieval na jej výživu a to aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu
A. sp. zn. XXP XX/XXXX z 15.7.2013, právoplatným dňa 17.9.2013 v spojení s rozsudkom Okresného
súdu A. zo dňa 11.2.2014, sp. zn. XXP XXX/XX bol zaviazaný prispievať na výživu mal. A. Z. sumou

150,- Eur mesačne začínajúcom dňom 1.11.2013 vždy do 20 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
pričom z dôvodu straty zamestnania v období od 1.8.2014 do 31.12.2014 mohol vzhľadom na výšku
poskytovanej podpory v nezamestnanom prispievať na výživu maloletej sumou 90,- Eur mesačne, a v
mesiaci január 2015 z dôvodu, že nemal žiaden príjem, nemohol zaplatiť na výživnom žiadnu sumu, čím
za uvedené obdobie mu vznikol dlh na výživnom vo výške najmenej 1.455,71 Eur

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona za rovnovážneho pomeru poľahčujúcej okolnosti
uvedenej v § 36 písm. l) Tr. zákona a priťažujúcej okolnosti uvedenej v 37 písm. m) Tr. zákona, trest
odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zákona obžalovanému p r i k a z u j e nahradiť v skúšobnej dobe
zameškané výživné. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka P. A. A. podala dňa 02.05.2015 na Okresný súd A. obžalobu na obžalovaného A. Z. pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona na tom

skutkovomzáklade,ževobdobíod1.11.2013doposiaľvČ.N.,Č.F.ainde,akoprirodzenýotecmaloletej
dcéry A. Z., D.. XX.X.XXXX úmyselne neprispieval na jej výživu a to aj napriek tomu, že rozsudkom
Okresného súdu A. sp. zn. XXP XX/XXXX z 15.7.2013, právoplatným dňa 17.9.2013 bol zaviazaný
prispievať na výživu mal. A. Z. sumou 170,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pričom rozsudkom Okresného súdu A.Š. sp. zn. XX A. XX/
XXXX z 19.7.2012 potvrdený rozsudkom Krajského súdu A. sp. zn. XXCoP X/XXXX z 18.10.2012 dlžné

výživné od 1.9.2012 do 31.7.2012 vo výške 690,- Eur mu súd povolil splácať v splátkach po 30,- Eur
mesačne spolu s bežným výživným, pričom za uvedené obdobie mu vznikol dlh na výživnom voči N..
N. Z. vo výške najmenej 1.666,07 Eur

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného A.

Z., výsluchom poškodenej N.. N. Z. a prečítaním listinných dôkazov, a to pracovnej zmluvy, mzdového
výmeru, rozhodnutia a potvrdenia Ú. A. Č. N., rozsudku Okresného súdu A. sp. zn. XXP/XXX/XXXX,
odpisu registra trestov, dohody o rozviazaní pracovného pomeru, pohybov na účte obžalovaného,
výpisov z účtu Č., mzdových výmerov, fotokópií výpisov z účtu poškodenej v Č. a fotokópií tabuliek
vypracovaných poškodenou.

Obžalovaný A. Z. prostredníctvom dožiadaného súdu uviedol, že si je vedomý svojej vyživovacej
povinnosti voči dcére A., ako aj povinnosti uhradiť dlžné výživné, ktorá mu bola uložená rozsudkom
Okresného súdu A. sp. zn. XXP/XX/XXXX. Dlžné výživné čiastočne splácal spolu s bežným výživným,
avšak nevie akú časť uhradil, pričom nie je schopný doplatiť zostávajúcu dlžnú sumu naraz, nakoľko

je momentálne nezamestnaný. Vo firme Z. T. mal nástupný plat 16.000,- Kč, ktorý mu bol zvýšený až
niekedy v apríli 2012. Výživné platil v plnej výške až do júna 2013, kedy mu bola zamestnávateľom
znížená mzda na 60%, pričom tento stav trval až do apríla 2014, kedy bol prepustený z organizačných
dôvodov. Od 1.5.2014 do 15.2.2015 bol evidovaný na Ú. A. Č. N., pričom poberal podporu v
nezamestnanosti. Je pravdou, že mu bolo vyplatené odstupné vo výške 3 mesačných platov, čo

však znamenalo, že počas prvých troch mesiacov nezamestnanosti mu nebola vyplácaná podpora v
nezamestnanosti a táto mu bola priznaná až od 1.8.2014 a vyplatená až v septembri 2014. Spočiatku
žalovaného obdobia dcére posielal navyše nejaké peniaze ako vreckové ako aj pri príležitosti sviatku,
avšak iné mimoriadne platby nie je schopný realizovať a taktiež nekupoval žiadne veci a podobne.
Výživné počas celého žalovaného obdobia platil tak, ako mu to dovoľovala jeho finančná situácia, pričom

žiadal súd o zníženie výživného, ktoré mu bolo znížené o 20,- €. Nie je si však vedomý toho, aby v
období od apríla 2011 do apríla 2013 riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, od júna 2013, keď
zamestnávateľ mu vyplácal mzdu len vo výške 60% až do súčasnosti hradí výživné podľa možností.
Vzhľadom na terajší jeho stabilný príjem, predpokladá, že bude opäť hradiť výživné v plnej výške tak
ako bolo určené súdom.

Svedkyňa poškodená N.. N. Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný zasiela výživné, toto
však rozdeľuje, pričom do správy pre prijímateľa uvedie napr. alimenty 1. polovica 11/2013, preto je
ťažké vyznať sa v tom koľko dlží. Vzhľadom na jej príjem, nespĺňa podmienky pre priznanie náhradného
výživného. Platí splátky pôžičiek, ktoré vzali ešte za trvania manželstva a prispieva synovi, ktorý študuje

na vysokej škole ekonomickej v P., z ktorého dôvodu na prežitie musí využívať pôžičky. Dcéra je alergik
a má problémy so štítnou žľazou, z ktorého dôvodu má mesačné náklady, ak nie je chorá cca 5 Eur,
v prípade, že ochorie, náklady sú vyššie. V súčasnosti A. pokračuje v štúdiu na strednej škole a má
záujem ísť študovať na právnickú fakultu do A..

Z pracovnej zmluvy zo dňa 16.2.2015 a mzdového výmeru k nej súd zistil, že obžalovaný A. Z. uzatvoril
dňa 16.2.2015 so spoločnosťou U. Z.. Z. F..P.. Č. N. pracovný pomer, kde jeho hrubý mesačný príjem
je 12.000,- Kč.

Z rozhodnutia Ú. A. Č. F. - krajská pobočka v Č. N. zo dňa 4.6.2014 vyplýva, že obžalovanému A. Z.

bola od 1.5.2014 priznaná podpora v nezamestnanosti vo výške 12.667,- Kč po dobu prvých dvochmesiacov,vovýške9.744,-Kčmesačnepodobuďalšíchdvochmesiacovavovýške8.770,-Kčmesačne
zostávajúcu dobu. Podpora v nezamestnanosti mu bola priznaná po dobu 5 mesiacov.

Z potvrdenia Ú. A. Č. F. - G. A. S. Č. N. zo dňa 18.2.2015 je zrejmé, že obžalovaný A. Z. bol v
evidencii nezamestnaných vedený od 1.5.2014 do 15.2.2015, pričom podpora v nezamestnanosti mu
bola poskytovaná v dobe od 1.8.2014 do 31.12.2014.

Rozsudkom Okresného súdu A. sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 11.2.2014 súd zmenil výživné určené

rozsudkom Okresného súdu A. č k XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 15.7.2013, a to tak, že výživné na mal. A.
znížil na sumu 150,- Eur mesačne začínajú dňom 1.11.2013, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy
do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný A. Z. bol doposiaľ jeden krát súdne trestaný, a to
trestným rozkazom Okresného súdu A. zo dňa 16.9.2009, sp. zn. XT/XX/XXXX pre prečin zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov, výkon ktorého súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, pričom na páchateľa
sa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Z dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 28.4.2014 je zrejmé, že dňom 30.4.2014

došlo k rozviazaniu pracovného pomeru z organizačných dôvodov medzi zamestnancom A. Z. a
zamestnávateľom Z. T., V..Z..

Z mzdových výmerov predložených obžalovaným vyplýva, že základná mesačná mzda obž. Z. v
spoločnosti Z. T., V..Z.. bola od 1.4.2011 vo výške 16.000,- Kč + 1.600,- Kč nadtarifná zložka vyplácaná

ako prémia v prípade splnenia plánu výroby a ďalších podmienok. Od 1.4.2012 bol jeho hrubý mesačný
príjem vo výške 20.000,- Kč a od 1.1.2013 vo výške 23.000,- Kč.

Z pohybov na účte obžalovaného, výpisov z Č. banky predložených obžalovaným, ako aj výpisov z účtu
poškodenej vedený v Č. banke vyplýva, že obžalovaný čiastočne platil výživné na mal. dcéru A..

Z fotokópií tabuliek predložených poškodenou súd zistil, že obžalovaný za žalované obdobie, t. j. od
1.11.2013 zaplatil na mal. A. výživné vo výške 1,094,29 €, pričom podľa jej výpočtov dlhuje na bežnom
výživnom doposiaľ sumu 1947,71 €. Z dlžného výživného zaplatil sumu 180,04 €.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo
výroku rozsudku, teda, že obžalovaný A. Z. si neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, aj keď
povinnosť prispievať na výživu mal. A. mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu A. sp. zn. XXP/
XX/XXXX zo dňa 15.7.2013 v spojení s rozsudkom Okresného súdu A. zo dňa 11.2.2014, sp. zn. XXP/
XXX/XXXX, sa stal a tento je trestným činom. Súd však vzhľadom na vykonané dokazovanie upravil

skutkovú vetu, a to s poukazom na rozsudok sp. zn. XXP/XXX/XXXX, ktorým bola od 1.11.2013 znížená
vyživovacia povinnosť na mal. A. Z. na 150 € mesačne. Taktiež bral súd do úvahy tú skutočnosť, že
obžalovaný nie vlastnou vinou prišiel o zamestnanie, nakoľko došlo k rozviazaniu pracovného pomeru z
organizačných dôvodov, preto od 1.8.2014 do 31.12.2014, vzhľadom na výšku poskytovanej podpory v
nezamestnanosti, súd určil, že obžalovaný mohol bez ohrozenia svojej výživy prispievať na výživu mal.

A. aspoň sumou 90 € mesačne. V mesiaci január nemal obžalovaný žiadny príjem, z ktorého dôvodu
nemal v tomto mesiaci možnosť zaplatiť výživné. Na základe uvedeného súd potom ustálil dlžné výživné
za obdobie od 1.11.2013 doposiaľ vo výške 1455,71 €, pričom zohľadnil, že za rok 2015 mal zaplatil
výživné vo výške 750,- €, pričom nezaplatil žiadnu časť, v roku 2014 mal zaplatiť výživné 1500 €, zaplatil
však len 752,29 €, za rok 2013 mal zaplatiť na výžinom 300 €, avšak zaplatil 342 €, ktorá prevyšujúca

suma bola započítaná do bežného výživného.

Uvedeným konaním obžalovaný A. Z. po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý trestný čin umožňuje zákon uložiť
jeho páchateľovi trest odňatia slobody až na dva roky.

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr.
zákona, pretože vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad,
že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov; pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia

slobody súd aplikoval u obžalovaného A. Z. ustanovenia § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr.
zákona. U obžalovaného vzal súd do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu trestného činu
priznal a jeho spáchanie oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zákona). Ako priťažujúcu okolnosť vzal súd do úvahy
skutočnosť, že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona).

Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného A. Z. dospel k záveru, že na výchovné

pôsobenie na obžalovaného nie je potrebné uložiť trest, ktorý je spojený s obmedzením osobnej slobody.
Súd je toho názoru, že vzhľadom na doterajší život páchateľa, snahu uhrádzať aspoň čiastočne výživné,
priznanie a oľutovanie spáchaného trestného činu, postačí na potrestanie a prevýchovu obžalovaného
uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, t. z. v prvej polovici zákonom stanovenej

trestnej sadzby. Zároveň súd prikázal obžalovanému v skúšobnej dobe uhradiť zameškané výživné.

Počas skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život, nahradiť zameškané výživné,
čím preukáže súdu, že aj hrozba trestu postačí nato, aby sa do budúcna vyvaroval akéhokoľvek
protiprávneho konania. V opačnom prípade súd, a to i počas plynutia skúšobnej doby, nariadi výkon

takto odloženého trestu.

Takto uloženým trestom odňatia slobody, sa podľa názoru súdu dosiahne účel trestného zákona a to
jeho individuálna ako aj generálna prevencia.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.