Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213395
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114213395.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci navrhovateľa: M. Č.,

G.. X.X.XXXX, K. XXX XX L. XXX, zastúpeného JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom so sídlom
Hrnčiarska 1619/42, 091 01 Stropkov proti žalovanému: LENOIR SLOVAKIA, spol. s r. o., so sídlom
Ľubochnianska 5, 080 06 Prešov, IČO: 36 512 516, zastúpenému JUDr. Miroslavom Zeleňákom, bytom
Kuková 42, 086 44 Kuková, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Náhradu trov konania odporcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.5.2014 domáhal určenia, že okamžité
skončenie pracovného pomeru navrhovateľa na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru
odporcom zo dňa 7.4.2014 je neplatné a pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom trvá a
odporca je povinný zaplatiť náhradu mzdy za obdobie od 7.5.2014 až do nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že
„dňa 7.4.2014 mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru, datované dňom 7.4.2014,
ktorým s ním odporca v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce okamžite končí

pracovný pomer. Skutkovo odporca okamžité skončenie pracovného pomeru vymedzil tým, že dňa
5.4.2014 mal navrhovateľ počas výkonu zamestnania požiť alkoholické nápoje, čo bolo zjavne známe,
a čo môžu potvrdiť viacerí zamestnanci odporcu. Tvrdenia odporcu obsiahnuté v jeho okamžitom
skončení pracovného pomeru, ktoré predstavujú dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, sa
však nezakladajú na pravde, nakoľko navrhovateľ dňa 5.4.2014 a ani nikdy predtým v pracovnej dobe
alkoholické nápoje nepožíval a ani nenastupoval do práce pod vplyvom alkoholických nápojov a teda
nechápe, z čoho odporca usúdil, že dňa 5.4.2014 bolo zjavne známe, že alkoholické nápoje požil. Za tým

účelom navrhol navrhovateľ vypočuť svedkov zamestnancov odporcu. Naviac navrhovateľ dňa 4.4.2014
v mieste Torino - Interporto, kde bol svojim zamestnávateľom vyslaný na pracovnú cestu, ukončil plnenie
uložených pracovných úloh a čakal iba na vystriedanie. Pri pracovnej ceste, rovnako ako aj pri plnení
pracovných úloh v mieste výkonu práce platí, že zamestnanec môže porušiť pracovnú disciplínu iba
vtedy, ak sa tak stane za situácie, že plní pracovné úlohy alebo vykonáva činností, ktoré sú v priamej
súvislosti s plnením pracovných úloh. Iné konanie zamestnanca nemožno posudzovať ako konanie, na
ktoré by dopadali povinností, vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu. Poukázal na rozsudok NS ČR sp.

zn. 21Cdo 644/2006 zo dňa 15.3.2007, podľa ktorého zamestnanec môže porušiť povinnosti vyplývajúce
z pracovného pomeru a tým prípadne porušiť pracovnú disciplínu na pracovnej ceste iba vtedy, ak sa
tak stane pri činnosti, ktorá má časový, miestny a najmä vecný pomer k výkonu závislej činnosti.Odporca s návrhom od počiatku nesúhlasil a poukázal na to, že z príkazu na zahraničnú cestu
podpísaného ním a zároveň aj navrhovateľom jednoznačne vyplýva, že po dobu výkonu práce a
celého turnusu sa zakazuje požívať alkoholické nápoje a porušenie tohto zákazu je dôvodom na

okamžité ukončenie pracovného pomeru. Zamestnancom Stanislavom Vargom bol spísaný záznam,
akým spôsobom bol navrhovateľom napadnutý a že pri plnení pracovných úloh bol pod zjavným vplyvom
alkoholu. Na uvedenej liste sú podpísaní aj ďalší tam prítomní zamestnanci ako svedkovia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkov B. L., M. V., M. W., Y. C., O. M., A. Z., B.

O. a B. Q., oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ je fyzická osoba.

Odporca je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddieli Sro, vo vložke 16955/P s
dňom zápisu 18.1.2006 v predmete činnosti o.i. medzinárodná cestná nákladná doprava.

Títo účastníci uzavreli dňa 15.5.2006 pracovnú zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ nastúpil do práce
15.5.2006 ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Miesto výkonu práce bolo dohodnuté Prešov,
Ľubochnianska 5., pracovný pomer na dobu neurčitú a mzda vo výške 10.000,- Sk vo výplatnom termíne
10. deň v mesiaci.

Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 2.1.2014 účastníci zmenili dohodnutý obsah uzavretej
pracovnej zmluvy tak, že mzda z dovtedajšieho základu 600 eur bola zvýšená na 620 eur.
Podľa Príkazu na zahraničnú pracovnú cestu zo dňa 7.3.2014 navrhovateľ mal ako vodič medzinárodnej
kamiónovej dopravy vykonať zahraničnú pracovnú cestu s nástupom Prešov 7.3.2014 o 10.00 hod.,
miesto výkonu práce Európska únia - Švajčiarsko, ukončenie služobnej cesty Prešov - neurčito.

Ako poznámka pri účele cesty je uvedené - preprava mikrobusom - práca vodiča MKD - preprava
mikrobusom. V časti plánované výdavky na pracovnú cestu bolo uvedené, že cestovné náhrady diéty v
eur budú stanovené podľa opatrenia Ministerstva financií SR.
V časti príkazu nazvanej nariadenie zamestnávateľa je uvedené:
Počas výkonu práce a teda počas celého turnusu, na ktorý bol vyslaný zamestnávateľom:

1. Je striktne zakázané požívať alkoholické nápoje, porušenie tohto príkazu je dôvodom na okamžité
ukončenie pracovného pomeru.
2. Okamžite, najneskôr do 3 pracovných dní od skončenia SC, vyúčtovať zálohy poskytnuté
zamestnávateľom, nevyúčtovaná záloha Vám bude stiahnuté z najbližšej výplaty.
3. Povinný zodpovedne sa starať o zverené vozidlo, okamžite hlásiť všetky havárie a poškodenia, pri

preberaní vozidla zabezpečiť stiahnutie dát z digitálneho tachografu vozidla na firemný USB kľúč.
4. Zodpovedá za úplnosť vybavenie jazdnej súpravy (gurtne, rohy, atď.)
5. Je povinný mať so sebou platobnú kartu od vlastného účtu.
Z výpisu z www.orangeportal.sk súd zistil, že svedok Pavel Mihaľák zaslal
dňa 2.4.2014 vodičom na ich mobilné telefóny správu tohto znenia: „ striedanie osádok sa uskutoční

5.4.2014. Odchod z Prešova 4.4.2014 o 10.00. Auto zaparkovať na Ľubochnianskej a odovzdať 6.4. do
10.00.Vedúci tam p. KMEC späť p. ČMILŇAK. Mihaľak.“

Podľa písomného záznamu zo dňa 5.4.2014 spísaného v Torine - Interporto 7.45 - 8.00 hod. spísaného
svedkom A. Z. a následne podpísaného aj O. B., Q. W., Y. C., M. V. a Ľ. C., súd zistil, že „pri vystriedaní

sa s pánom Č. došlo zo strany pána Č. k najprv slovnému a potom aj fyzickému napadnutiu mňa A. Z..
Keďže som vycítil, že pán Č. je pod vplyvom alkoholu, tak som ho zvalil na zem a nijako inak som ho
nenapadol. Mám k tomu aj viacerých svedkov incidentu, ktorí to videli. Zo strany pána Č. sa stavalo už
v minulosti, že nerešpektuje ostatných vodičov pri striedaní osadok a to tak, že kabína nie je vyprataná
a schválne naťahuje čas“.

Listom zo dňa 7.4.2014 odporca okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom podľa § 68 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce, v ktorom uviedol, že „dňa 5.4.2014 v meste Torino pri striedaní sa dopustil
fyzického napadnutia svojho kolegu p. Vargu Stanislava. Bolo zjavne známe, že požil alkoholický nápoj.
Ako svedkovia tohto incidentu boli zamestnanci odporcu: O. B., W. Q., V. M., C. Ľ., C. Y.“.

Na listine sú ako svedkovia odmienutia prevzatia tejto listiny uvedení: O. M. a T. V..Z výsluchu navrhovateľa M. Č. súd zistil že „u žalovaného pracoval 8 rokov, s pánom N. L. mal vždy
veľmi dobré vzťahy, ale s pánom Q. už od začiatku mali konflikt. Súhlasí s tým, že mali absolútny zákaz
požívania alkoholických nápojov počas pracovnej cesty, aj to, že v podstate pracovný výkon, pracovná

cesta začínala, keď nastúpili v Prešove do dodávky a vrátili sa zase zo zahraničnej cesty na Ľ..
Pán J., ktorý u odporcu je dispečerom dopravy, vždy určil vedúceho, ktorý zodpovedá za transport
vodičov na miesto stretnutia cestou zo Slovenska na miesto striedania a následne potom z miesta
striedania na Slovensko. V tomto konkrétnom prípade bol vedúcim transportu, keď sa išlo do Talianska
pán C. a vedúcim transportu naspäť, to znamená, že z Torína na Slovensko mal byť on. Takto ho pán

J. určil a taký bol aj zaužívaný postup, čo sa týka tohto spôsobu. Čo sa týka prípadného konfliktu, na
stretávku do Turína prišiel 4.4. a ako tretí - pred ním tam prišli pán W., pán Č., potom prišiel ako štvrtý
pán Q.C. a až v sobotu ráno prišiel pán L., ktorý ho mal striedať. Večer predtým prišiel s kamiónom, robil
veci ako bežne robili, že si upratovali kamión. Ráno prišiel z ničoho nič pán A. Z., búchal mu päsťou na
dvere, vulgárne mu nadával. Nerozumie tomu, prečo pán Varga potom následne jeho označil za toho,
kto vyvolal nejaký konflikt alebo že by mal nejaký konflikt vyvolať. Ani si nevie vysvetliť, ako mohli tí

vodiči čo tam boli napokon podpísaní na tom zázname, byť svedkami toho čo sa stalo, pretože to tam
boli len oni dvaja a v podstate sa nič ani nestalo. Keby ozaj mal vypité, tak iste by žiadali a pán Z. a
pán L. by trvali na tom, aby nafúkal do detekčnej trubičky, pretože v každom kamióne sú dve trubičky,
avšak nikto ho o to nežiadal ani nebolo prečo. Na ceste naspäť ako vedúci transportu mohol - a taký bol
aj zaužívaný zvyk - určiť kto bude šoférovať naspäť a tak určil ostatných na šoférovanie, on transport

neriadil. Keď sa vrátil potom z tejto zahraničnej cesty, tak na ďalší pondelok prišiel do firmy, tak ako
bolo zvykom a hneď na neho vyšiel pán Adjinda, že si má dať výpoveď. Svedkom ich rozhovoru bol len
pán M.. Nerozumel tomu a v žiadnom prípade sa nevyjadril, že priznáva alkohol, nemal vôbec vypité
vtedy a ani inak nepožíval alkoholické nápoje a nič z toho čo sa píše v tom zázname pána A. Z. nie je
pravda. Pán Q. mu povedal, že aby si dal výpoveď a že ho o týždeň príjme. Čudoval sa tomu prečo a

vtedy mu povedal, že to je všetko preto, lebo mal požitý alkohol a že priniesol papier pán L., ale nikto
z tých vodičov, ktorí sa s ním vracali na tomto papieri nebol podpísaný, pretože nikto nevedel, že taký
papier sa podpisuje. Ešte sa aj čudoval, že prečo ho chce potom následne zobrať do firmy, že keď je
jeden deň zlý, tak ako môže byť na ďalší deň dobrý? Ale keď sa potom pýtal, že keď ho zoberie späť, či
mu dá taký rovnako vysoký základ ako mal pred tým, ale on ho vysmial, že v žiadnom prípade, že nie.

Napriek tomu, že vo výplatnej páske mali napísané, že majú 8 hodinový pracovný deň, tak nikdy takto
nemali a žiaden vodič ani 8 hodín len nejazdí. Väčšinou jazdili 12-13 hodín denne. Raz sa mu stalo, že
som mal aj 15 hodinový pracovný výkon. V soboty sa jazdilo, ale nemali ich zaplatené, dostávali len
diéty. V nedeľu sa nejazdilo a mali len diéty“.

Zástupca odporcu N. Q. vypovedal, že „sa o tom zázname dozvedel, až keď prišiel v pondelok ráno
do práce. Musel s tým papierom niečo robiť a bol tam aj navrhovateľ a keď prišiel pán B. L. a povedal
mu do očí, aby priznal, že mal vypité, že rozhodne mal vypité, tak navrhovateľ mu povedal „no a čo?“.
Musel riešiť ten prípad požitia alkoholu, ale keďže bol spokojný s prácou navrhovateľa, tak mu navrhol,
že na 2 mesiace pôjde niekde inde pracovať a potom sa vráti na to svoje pôvodné pracovisko, lebo ho

chcel nejakým spôsobom potrestať“.

Z výsluchu svedka B. L. súd zistil, že „ keď prišiel na striedanie vodičov v Turine, bolo mu povedané od
kolegov, že tam bol nejaký menší incident. Potom prišiel za ním pán Z., dal mu ten papier, ktorý spísali

a podpísali, a po príchode domov dal papier pánu Q., šéfovi firmy, ktorý už o tomto probléme vedel. V
priebehu cesty šoférovali mikrobus on a pán W., pretože z navrhovateľa cítil alkohol už od jeho príchodu
do Torina, to bolo asi okolo pol dvanástej, pred dvanástou. Čo sa týka navrhovateľa a alkoholu, tieto veci
neriešil dosť dlho, pretože je to zbytočné. Je to taká povaha človeka, ktorý keď si vypije, je agresívny,
vyťahuje staré veci, ak má vypité, nie je s ním reč. Bol svedkom toho, že mal častejšie vypité. Vypije si

aj on cez víkend pivo, ale vie kedy prestať. Navrhovateľ taký limit nemal. Bol svedkom takej veci, kde
sa to prejavilo. Pri striedaní tam prišiel okolo 12-tej hodiny, asi hodinu si nakladal veci do mikrobusu a
pred druhou cestovali smerom na Slovensko. V tom čase chodil ku nemu navrhovateľ každých 10 - 15
minút a súril ho, ale on mu hovoril, nech mu dá pokoj, že on tu bol už včera a nemá ešte teraz vypratanú
kabínu a jeho naháňa - nemajú sa v láske, keď má vypité. Keď je triezvy, je pohoda, ale pokiaľ má

vypité, nie je s ním debata. Vždy si nájde nejakého obetného baránka, do ktorého skočí, vie, že skočil do
pána O. pre 1,50 eura. Keď sa naložili, pokračovali smerom cez Rakúsko- Bratislavu domov. Mikrobus
riadil on a pán W.. Mali sa striedať pri riadení autobusu, napr. každých 300 - 400 km, bola to bežná
prax. Navrhovateľ vedel, že má šoférovať, vždy sa to tak robilo. Keď nastupovali na cestu do mikrobusu,dohodli sa s pánom W., že budú šoférovať oni dvaja. Navrhovateľ mal vypité, pán Q. bol starší človek,
tak ho nenechali. Ten list, ktorý mu dal pán Z., si predtým prečítal. Toho, čo je uvedené, nebol svedkom.
Pán Varga ho poprosil, aby to odovzdal disponentke, tak aj urobil. Bol pri rozhovore navrhovateľa s

pánom Q., stretli sa v kancelárii, bol tam aj pán M.. Pán Q. ho vyzval, aby povedal pravdu, ako bolo v
sobotu, čo aj povedal. Pýtal sa aj jeho, či bol opitý a on mu povedal, že cítil z neho alkohol, keby aj chcel
dať navrhovateľovi fúkať, nebol v takom zaradení, aby mu to prikázal, preto sa spísal ten papier“.

Z výsluchu svedka M. V. súd zistil, že „pri striedaní po tom, čo prišli, navrhovateľ, ktorý mal ísť domov,

prvé čo urobil, otvoril dvere a vystúpil zo svojho kamióna a zaútočil na Jozefa O., že pri niektorom inom
striedaní chýbali nejaké peniaze, dva-trikrát ho sotil do pŕs, udrel ho, bolo vidno, že asi ešte zo včera,
že je opitý, bolo z neho cítiť, že niečo pil. Potom tam nastal nejaký konflikt, ale toto nevidel, len prišli za
ním, že má podpísať ten papier, či bol alebo nebol opitý. Podpísal ho, lebo bolo na ňom vidno, že bol
opitý a skákal do B. O., potom že vraj aj do Vargu, ale toto nevidel, bol na návese. Keď sú vysielaní na
pracovnú cestu, za celý turnus nesmú požívať alkoholické nápoje. Keď sa vrátil domov z turnusu, volal

navrhovateľovi, ako to dopadlo, a ten mu povedal, že dostal ešte jednu šancu, že môže ostať pracovať,
ale za základný plat a že on s tým nesúhlasí. Navrhovateľ má podľa neho výbušnú povahu hlavne vtedy,
keď si vypije. Ten konflikt, ktorý tam bol, už nie je bežný, to je viac ako bežné, nad rámec. Najviac ho
prekvapilo to, že ani nepozdravil, že hneď vyskočil a napadol pána O., prvé čo mu vybehlo z úst bolo,
že mu minule nesedeli nejaké peniaze. Ostatní vodiči sa pána O. zastávali. Nevie koho napadlo spísať

ten papier. Môže potvrdiť, že z navrhovateľa bol cítiť alkohol. Zákaz požívania alkoholických nápojov
vodičov medzinárodnej kamiónovej dopravy je úplne oprávnený a dôvodný vzhľadom na to, že riadia
kamión, ktorý môže spôsobiť ťažké a neodstrániteľné škody. Myslí si, že každý vodič medzinárodnej
kamiónovej dopravy si musí byť vedomý, že musí byť natoľko sústredený a koncentrovaný a vedomý si
toho, že riadi takýto kamión, môže v takomto stave niečo spôsobiť“.

Z výsluchu svedka M. W. súd zistil, že „dňa 4.4.2014 bol svedkom navrhovateľovho agresívnejšieho
správania voči dvom kolegom. Navrhovateľ vyskočil na kolegu O., že mu niečo dlhuje, kolega mu to
vysvetľoval, že to nemôže byť, že je to všetko v poriadku, pýtal od neho 1,50 eura. Pán O. mu vysvetlil,

že všetko sedelo v poriadku, že si to mal dobre prepočítať a navrhovateľ tvrdil, že to nesedelo. Pri tejto
robote je dôležité, aby dobre vychádzali, je neslušnosť napr. kolegovi nechať neupratané auto alebo
nepripravené veci ďalej na prácu. Pri tomto konflikte osobne nikto nefúkal, keď je človek opitý, tak sa
motá,nonemotalsanikto,alečloveksatakagresívnespráva,keďmávypité.Mázato,žejehoagresívne
správanie jednoznačne súviselo s tým, že mal požitý alkohol. Pri ceste domov sa oproti pravidlám

nestriedali vodiči, navrhovateľ nešoféroval. Cítil z neho alkohol, zbytky alkoholu určite. Pracovná cesta
začína pri nástupe do dodávky v Prešove a končí, keď z nej v Prešove vystúpi. Spísanému záznamu
verí, keďže pozná kolegu Vargu, že je pedant“.

ZvýsluchusvedkaY.C.súdzistil,že„čosatýkatohokonkrétnehoturnusuvtedyprichádzalzoSlovenska
a mal striedať. Videl, že navrhovateľ mal nejaký ústny konflikt s pánom O., či s niekým tam - o peniaze.
K bitke nedošlo, iba na seba pokričali. Potom prišiel pán Z. s tým, že tam bola aj nejaká bitka, že sa
navrhovateľ doslova nadieral a prišiel s tým, že by bolo ho treba nejako na výstrahu upozorniť a tak
sa spísal ten papier, ktorý aj potom podpísal. Či mal navrhovateľ vypité, tak ťažko povedať. Keď tam

v hlúčiku stáli, tak sa hovorilo, že mal vypité - tí ostatní kolegovia. Čo sa týka užívania alkoholu, tak v
podstate každý vodič si vypije, keď má pauzu. Už v sobotu nemôžu jazdiť kamiónmi, čiže keď v piatok
odstaví kamión, tak vie, že do ďalšieho turnusu má 45 hodinovú pauzu a počas tej ja si aj vypije a vie,
že aj ostatní si vypijú, v podstate každý vie, že kedy už nesmie piť, aby nemal zvyškový alkohol, ale v
podstate je to pravidlo, že vonku si každý vypije, ale vtedy sa nejazdí, čiže on to nepovažuje za problém.

Na otázku či by išiel dávať fúkať do detekčnej trubičky niekomu o kom by vedel, že má vypité z vodičov,
uviedol, že v takom prípade by nešiel“.

Z výsluchu svedka O. M. súd zistil, že „ v tom čase mal dohodu s odporcom, predmetom ktorej bol výkon
poisťovacích služieb, ako aj zabezpečenie striedania vodičov na turnuse a výber chýbajúcich vodičov.

Návrh, ktorý vypracoval ohľadom striedania vodičov a ich nástupu na turnusy zasielal pánu Q. ako
aj pánu L. a následne po odsúhlasení prostredníctvom esemesiek cez Orangeportal kontaktoval tých
konkrétnych vodičov, ktorí mali ísť na striedanie a určoval aj, kde sa uskutoční striedanie, ako bude
prebiehať a kto je vedúcim na odchode z Prešova na striedanie a zo zahraničia do Prešova. V podstate,keďžeauto,ktorýmsamalipresúvať,patrilospoločnostiSLOVBEN-DASSA,vypracovalajvšetkylistinné
podklady k tomu potrebné, aby bolo jasné, kto bude tvoriť posádku vozidiel, kto zodpovedá za vozidlá,
že tie posádky vozidiel sú tam v poriadku, lebo oni zároveň boli poistení cez Union pre prípad nejakej

nehody. Ten, kto bol určený za vedúceho aj preberal auto a aj ceniny, to znamená kartičku na tankovanie
a kartičky na poistenie. Toto bola úloha vedúcich. Keď prišiel potom v pondelok do práce, dozvedel sa od
dispečerky, že naspäť nešoféroval navrhovateľ, že nemohol. Zistil, že nie je vedený ako vodič napísaný v
knihe jázd a zaujímal sa, prečo sa tak stalo a či všetko prebehlo v poriadku. Vtedy prišiel aj navrhovateľ a
preto sa ho pýtal, či šoféroval a prečo nešoféroval. On mu povedal, že nešoféroval, pretože ho nenechali.

Následne na to sa tam na chodbe rozprávali o tom v prítomnosti pána Q. a navrhovateľa, kedy sa ho
tento pýtal, či bolo všetko v poriadku a že čo vlastne sa tam stalo a on sa im vtedy priznal, že vypil deň
pred tým, lebo bolo Miroslava a že naspäť už nešoféroval“.

Z výsluchu svedka A. Z. súd zistil, že „ keď prišli na striedanie do Talianska, striedal navrhovateľa, po
ňom preberal auto. Auto bolo neupratané, upozornil ho na to, ale on sa najprv pustil do pána Ponika,

slovne ho napadol. Potom keď ich roztiahli od seba, že nech prestane a nech ide upratovať, napadol
aj jeho, potrhal mu tričko, začal mu nadávať, a keď ani po upozornení neprestal, zavolal na firmu, že
javí známky opilosti a tým pádom je problém. Preto sa spísal ten papier, na ktorom je napísané, že javil
známky opilosti, napadol jeho aj pána O. a ešte aj odmietal upratať auto. To, že javil známky požitia
alkoholického nápoja usúdil z toho, že to videl a z jeho ťažkého nastupovania a vystupovania z kamióna“.

Z výsluchu svedka B. O. súd zistil, že záznam dňa 5.4.2014 podpísal a aj si ho predtým prečítal. Keď
prišli na stretávku a na odovzdávku, navrhovateľ z auta vyšiel a prišiel medzi vodičov a začal kričať, že
mu chýbali 1 - 2 € v pokladničke. Správal sa agresívne, vyrútil sa na neho rukami. Najprv mal konflikt

s ním, keď odišiel preč a nechcel sa s ním hádať, všimol si, že spomedzi áut vyšiel pán Z. a mal
roztrhané tričko na rukáve a medzi nimi došlo k takému konfliktu, že pán Z. ho žiadal, aby vypratal auto,
pretože auto nemal vôbec vypratané, čo bola pravda. Navrhovateľ sa správal, akokeby mal vypité, čo
usudzoval z toho jeho správania. Jednoducho to tak vyzeralo. Nedával mu fúkať, ani nič si ohľadom toho
nezisťoval, či pili alebo nepili predtým, ale nevie si inak vysvetliť, prečo by sa tak agresívne správal, keby

nemal vypité. Spísal sa záznam a podpísali ho aj ostatní prítomní vodiči. Navrhovateľ ešte počas doby,
kým neodišiel, bol slovne agresívny, nadával pánu Vargovi. Nepamätá si, aby navrhovateľa bol v takom
stave videl. Často sa stávalo, že keď sa prišlo na striedavku, nemal navrhovateľ vyprataný kamión. Má
za to, že výkon práce mali už odvtedy, čo nastúpil v Prešove do dodávky, odvtedy mal zaplatenú svoju
prácu. Mali zaplatené za celý čas, čo boli v zahraničí, až kým sa nevrátili domov na Slovensko“.

Zo zápisnice o výsluchu svedka B. Q. súd zistil, že „dňa 5.4.2014 v mieste Torino-Interporto odstavili
vozidlo a pripravili ho na striedanie posádok. Po odstavení vozidiel si vypili pivo a nejaké poldeci. Boli
tam navrhovateľ, B. Č. a M. W., on za nimi prišiel neskôr. Potom si posedeli, podebatovali. Až v dodávke
cestou domov sa dozvedel od kolegu Č., že došlo ku konfliktu medzi navrhovateľom a Vargom. Nevie

o tom, nevidel to. „

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na určenie, že okamžité skočenie pracovného pomeru dané
odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 7.4.2014 je neplatné, ktorý nárok je potrebné posúdiť podľa
ustanovení §§ 68 a nasl. Zákonníka práce.

Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne
a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.Právne svoj návrh odôvodnil tým, že v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce,
zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomeru skončiť.
Podľa právnej teórie, na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
prácesavyžaduje,abyišloozavinenékonaniezostranyzamestnanca,atoajznedbanlivosti,ktorémusí

dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Z uvedeného je zrejmé,
že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom platne len vtedy, ak
zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti z pracovného pomeru a ak dosiahlo jeho konanie po
zohľadnení všetkých rozhodnutých okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny.
V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú
výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomeru okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak

zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný
pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával.Zamestnávateľjepovinnýzamestnancoviposkytnúť
náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní

pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa ustanovenia § 134 ods.1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje
zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia
odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, pričom rozhodujúcim obdobím je kalendárny
štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok podľa §

134 ods. 1 Zákonníka práce predstavuje sumu 772,16 eura mesačne a v takejto výške sa aj navrhovateľ
týmto návrhom domáha poskytnutia náhrady mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru a
zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer v prípade, ak ide o skutočne závažné porušenie

pracovnej disciplíny.

Na základe ustálenej judikatúry súdov, okamžité skončenie pracovného pomeru dané zo strany
zamestnávateľa je akceptovateľné v situáciách, keď nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej lehoty. Ide napr. o situáciu, kedy

v dôsledku konania prípadne nekonania zamestnanca je vážne narušená dôvera medzi účastníkmi
pracovného pomeru, správanie sa zamestnanca negatívne ovplyvňuje dodržiavanie pracovnej disciplíny
na pracovisko alebo ak hrozí alebo je spôsobená väčšia ujma. S prihliadnutím na prax, ako aj súdne
rozhodnutia sa za vážne porušenie pracovnej disciplíny bolo možné napr. považovať požívanie alkoholu
na pracovisku.

Ak sú u zamestnanca dané dôvody, pre ktoré s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný
pomer, nemusí skončiť pracovný pomer týmto spôsobom, ale môže dať zamestnancovi výpoveď alebo
nemusí skončiť pracovný pomer.

Súd po vykonaní rozsiahleho dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že okamžité skončenie

pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi je platné a dôvodné.
Súd nemal z vykonaného dokazovania žiadne pochybnosti o tom, že navrhovateľ požil na pracovnej
ceste alkoholické nápoje, napriek výslovnému zákazu zamestnávateľa a navyše bol pod vplyvom
alkoholu agresívny voči svojim kolegom a neplnil si svoje pracovné povinnosti - včasné vypratanie
kamiónu a výkon vedúceho skupiny pri ceste z pracovnej cesty na Slovensko.

Stotožňuje sa v tomto smere aj so záverečným stanoviskom odporcu.
Požitie alkoholických nápojov bolo vypočutými svedkami - kolegami navrhovateľa, ktorí s ním v tom čase
boli z tváre do tváre jednoznačne potvrdené a aj samotný navrhovateľ sa v prítomnosti svedka pána M.
k požitiu alkoholu priznal, keď tento zisťoval, prečo nesplnil príkaz daný mu ako vedúcemu cesty späť
a neriadil vozidlo, ktoré mal zverené.

Ak odporca určil na tejto pracovnej ceste navrhovateľovi smskou ako bolo obvyklé, pracovný príkaz byť
vedúcim jazdy pri ceste naspäť, nepochybne tento veľmi dobre vedel od prijatia tejto smsky, že oproti
zaužívaným pracovným povinnostiam na pracovnej ceste je aj poverený spravovať majetok a to vozidloa zodpovedať aj za bezpečný priebeh návratu seba a svojich kolegov. Týmto bol jemu určený pracovný
výkon a pracovné povinnosti, ktoré nesplnil.
Navrhovateľ bol povinný zodpovedať sa svojmu zamestnávateľovi za nesplnenie pracovných pokynov

a príkazov, medzi ktoré jednoznačne patril zákaz požitia alkoholických nápojov na pracovisku, kedy
pracoviskom v danom prípade je potrebné rozumieť výkon služobnej pracovnej cesty v zahraničí.
Navrhovateľ na druhej strane zodpovedal aj ako vodič na základe všeobecných predpisov o
povinnostiach vodiča.
Porušenie zákazu užívania alkoholických nápojov na pracovnej ceste aj s prihliadnutím na prácu vodiča

kamióna je takým závažným a hrubým porušením pracovnej disciplíny, že odporca mal dôvod na
okamžité skončenie pracovného pomeru a ak tak urobil, súd takému jeho právnemu postupu poskytuje
právnu ochranu, nakoľko navrhovateľ nielen porušil svoje pracovné povinnosti neprípustným spôsobom,
ale sa aj dopustil takého správania voči svojim kolegom, ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
Incident, ktorý navrhovateľ pod vplyvom alkoholu vyvolal, navyše nepriaznivo vplýval aj na vodičov, ktorí
následne mali riadiť kamióny a tým aj ohrozil ich psychickú pohodu, ktorá je nevyhnutnou súčasťou

bezpečného výkonu ich práce. Takéto správanie vodiča kamiónovej dopravy nemožno v žiadnom
prípade tolerovať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže úspešný odporca náhradu trov
konania nepožadoval, tieto mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.