Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 25, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Er/51/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312200906
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matej Malík
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2312200906.3

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: Ing. Š. Č.Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. XXX/XX, H., zast. JUDr. Roman Cibulka, advokát so sídlom Hlavná 13, Trnava, proti povinnému: Y.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, XXX XX V., zast. advokátska kancelária JUDr. Dušan Pohovej
& partners, s.r.o., so sídlom Námestie Slobody 10, Bratislava, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Pavol
Holík, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 14, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 165 970,-

Eur s prísl. a trov exekúcie, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

Povinný je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 62,75 Eur, a to do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného sa dňa 16.1.2012 začalo exekučné konanie, na základe ktorého súd výkonom
exekúcie poveril súdneho exekútora Ing. Mgr. Ivana Ružičku, a to poverením vydaným Okresným
súdom Galanta, sp. zn. 17Er/51/2012 zo dňa 23.02.2012 na uspokojenie pohľadávky oprávneného,
a to vo výške 165 970,- Eur s prísl. a trov exekúcie. Exekučným titulom, na podklade ktorého sa
predmetná exekúcia vykonáva, je notárska zápisnica vydaná notárkou JUDr. Annou Novákovou, so
sídlom Notárskeho úradu v Trnave, pod č.k. N 43/2011, NZ 11244/2011, NCRIs 11564/2011 zo dňa

29.03.2011.

V priebehu exekúcie povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu dňa 18.5.2012
návrh na odklad exekúcie a na zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného návrhu tunajší súd
uznesením sp. zn. 17Er/51/2012-49 zo dňa 22.10.2013 povolil odklad exekúcie do právoplatného
skončenia konania sp. zn. 25Er/856/2011, ktoré bolo vedené na tunajšom súde, a ktorého výsledkom by

mohli byť skutočnosti odôvodňujúce zastavenie predmetnej exekúcie. Návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol.

Dňa 21.11.2014 doručil povinný návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) a
f) Exekučného poriadku. Povinný vo svojom návrhu uviedol, že je na základe Zmluvy o pôžičke a
na základe Uznania dlhu zo dňa 23.11.1998 zároveň veriteľom oprávneného. Splatná pohľadávka

povinného voči oprávnenému predstavuje ku dňu podania návrhu sumu 304 387,83 Eur ako výška
istiny pôžičky, ktorú povinný poskytol oprávnenému vo výške 470 357,83 Eur, po odpočítaní sumy 165
970,- Eur, ktorá bola započítaná s pohľadávkou povinného dňa 08.11.2011. Povinný ďalej poukázal
na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 25Er/856/2011 s rovnakými účastníkmi konania a
takmer identickým predmetom konania, ktorým však je 1. splátka pohľadávky vyplývajúcej z notárskej
zápisnice, ktorá je exekučným titulom aj v tomto konaní (pričom v tomto konaní je predmetom

vymáhania druhá splátka vyplývajúca z rovnakého exekučného titulu). Tiež uvádza, že dňa 14.2.2012
zaslal oprávnenému oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok zo dňa 10.2.2012, ktorýmmu oznámil, že svoju splatnú pohľadávku voči oprávnenému vo výške 304 387,83 Eur jednostranne
započítava so splatnou pohľadávkou oprávneného voči povinnému vo výške 165 970,- Eur podľa
§ 580 O.Z. Predmetné oznámenie o započítaní pohľadávky bolo oprávnenému doručované poštou

prostredníctvom doporučenej zásielky s doručenkou. Táto zásielka sa povinnému vrátila ako neprevzatá
v odbernej lehote. Vzhľadom na prebiehajúce pojednávanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn.
25Er/856/2011, kde predmetom exekúcie oprávneného voči povinnému je prvá splátka pohľadávky
vymáhanej na základe rovnakého exekučného titulu ako v konaní 17Er/51/2012, doručil túto písomnosť
povinný dňa 11.5.2012 oprávnenému na pojednávaní vo veci 25Er/856/2011 osobne, čo konštatuje

aj zápisnica z uvedeného pojednávania. Podľa povinného teda predmetná pohľadávka, na ktorú sa
vedie exekúcia v konaní 17Er/51/2012, zanikla započítaním v okamihu, kedy sa pohľadávky stretli.
V dôsledku započítania pohľadávka oprávneného voči povinnému, pre ktorej nezaplatenie sa vedie
toto exekučné konanie zanikla v časti 165 970,- Eur a pohľadávka povinného voči oprávnenému
sa znížila na sumu 138 417,83 Eur. Zostatok pohľadávky oprávneného voči povinnému vo výške
925,50 Eur ako trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní a 9,5% ročný úrok z omeškania zo

sumy 165 970,- Eur od 1.1.2012 do zaplatenia, t.j. do 11.5.2012 a príslušné trovy exekúcie zanikol
splnením zo strany povinného dňa 30.6.2011 (t.j. pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
zo dňa 23.2.2012). Povinný totižto dňa 30.6.2011 zaplatil oprávnenému na účet súdneho exekútora
sumu 17 000,- Eur, dňa 26.7.2011 sumu 17 000,- Eur a dňa 13.9.2011 sumu 10 000,- Eur. Povinný
teda splnil oprávnenému sumu 44 000,- Eur dobrovoľne na bankový účet súdneho exekútora. Je teda

zrejmé, že pohľadávka oprávneného, pre ktorú sa vedenie táto exekúcia zanikla v celosti, a to z
časti započítaním, ako je uvedené vyššie a z časti splnením, ako je uvedené vyššie. Suma 44 000,-
Eur, ktorú povinný dobrovoľne splnil na účet súdneho exekútora a oprávneného, tiež pokrýva trovy
exekúcie, trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vo výške 925,50 Eur, ako aj
náhradu hotových výdavkov oprávneného v sume 16,50 Eur. S poukazom na skutočnosť, že námietku

započítania možno uplatniť vzájomnou pohľadávkou povinného voči oprávnenému aj v exekučnom
konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. M Cdo/35/2003) a s poukazom na výsledok konania
vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 25Er/856/2011, ktoré bolo prvostupňovým súdom zastavené,
pričom toto uznesenie na odvolanie oprávneného odvolací súd potvrdil, žiada povinný, aby tunajší súd
v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) a g) exekúciu zastavil.

Uvedený návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.11.2014 nebol zasielaný oprávnenému
na vyjadrenie, nakoľko jeho obsahom sú iba skutočnosti, ktoré povinný namietal v návrhu na odklad
exekúcie a zastavenie exekúcie zo dňa 17.5.2012 a ku ktorým sa už oprávnený vyjadril dňa 17.4.2013,
ktoré vyjadrenie bolo tunajšiemu súdu do konania 17Er/51/2012 doručené dňa 19.4.2013.

Odstránenie rozporov v uvedených tvrdeniach oprávneného a povinného bolo predmetom konania
25Er/856/2011, v ktorom tunajší súd vzhľadom na skutkovú a právnu náročnosť veci nariadil
pojednávanie. S poukazom na skutočnosť, že predmetom exekučných konaní 25Er/856/2011 a
17Er/51/2012 sú dve splátky istiny s príslušenstvom, vyplývajúce z rovnakého exekučného titulu -

notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Annou Novákovou, so sídlom Notárskeho úradu v Trnave,
pod č.k. N 43/2011, NZ 11244/2011, NCRIs 11564/2011 dňa 29.03.2011, vychádzal súd pri rozhodovaní
zo skutočností dokázaných v konaní 25Er/856/2011, ktoré bolo uznesením 25Er/856/2011-292 zo
dňa 2.12.2013 zastavené. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2014 v spojení s
potvrdzujúcim uznesením odvolacieho súdu, sp. zn. 3CoE/72/2014-324 zo dňa 23.10.2014.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúci, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo

neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú mániekto právo nepripúšťajúce

exekúciu,
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo

na plnenie verejnoprospešného účelu.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 559 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

Podľa § 121 Občianskeho súdneho poriadku, netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych

spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.

Súd sa oboznámil s Uznaním práva dlžníka (v tomto prípade oprávneného) zo dňa 23.11.1998,
Oznámením o jednostrannom započítaní pohľadávok zo dňa 10.2.2012, Potvrdeniach o hotovostných
vkladoch zo dňa 30.6.2011 vo výške 17 000,- Eur, zo dňa 26.7.2011 vo výške 17 000,- Eur a

zo dňa 13.9.2011 vo výške 10 000,- Eur, Vyjadrením oprávneného zo dňa 17.4.2013, s ostatným
spisovým materiálom viažucim sa k tejto veci, ako aj so spisovým materiálom i konečným rozhodnutím
prvostupňového ako aj odvolacieho súdu v konaní 25Er/856/2011 a dospel k záveru, že sú tu dané
dôvody na zastavenie exekúcie.

Na základe Zmluvy o pôžičke a na základe Uznania dlhu zo dňa 23.11.1998 je povinný v tomto konaní
zároveň veriteľom oprávneného. Splatná pohľadávka povinného voči oprávnenému (ktorá vznikla na
základe zmluvy o pôžičke, keď povinný o investoval o 470 357,83 Eur viac do spoločného podnikania
s oprávneným, pričom spoločný podiel oprávneného a povinného na podnikaní bol po tejto investícii v
pomere50%k50%;súdvkonaní25Er/856/2011vyhodnotiltútoinvestíciuakopôžičku)predstavovalaku

dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie (teda ku dňu 21.11.2014) sumu 304 387,83 Eur. Na základe
existencie tohto záväzku oprávneného voči povinnému doručil povinný dňa 11.5.2012 na pojednávaní
vo veci 25Er/856/2011 oprávnenému Oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok zo dňa
10.2.2012. Túto skutočnosť má súd za preukázanú zo zápisnice z predmetného pojednávania. V zmysle
§ 580 Občianskeho zákonníka teda došlo týmto okamihom k zániku pohľadávky oprávneného voči

povinnému (165 970,- Eur ako istina vymáhaná v tomto exekučnom konaní) z dôvodu jednostranného
započítania pohľadávky povinným voči oprávnenému, pričom pohľadávka povinného voči oprávnenému
sa znížila na sumu 138 417,83 Eur.

Ďalej mal tunajší súd za preukázané, že na základe úhrad vykonaných povinným oprávnenému dňa

30.6.2011 vo výške 17 000,- Eur, dňa 26.7.2011 vo výške 17 000,- Eur a dňa 13.9.2011 vo výške 10
000,- Eur, došlo aj k úhrade zostatku pohľadávky v podobe trov právneho zastúpenia oprávneného v
exekučnom konaní (925,50 Eur) a 9,5% ročného úroku z omeškania zo sumy 165 970,- Eur od 1.1.2012
do zaplatenia, teda 11.5.2012 (vyčíslený na sumu 5 702,09 Eur).

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvej výrokovej vete uznesenia
a exekúciu zastavil, nakoľko právo priznané exekučným titulom zaniklo, a to z časti započítaním
pohľadávky povinného voči oprávnenému a z časti splnením zo strany povinného.Nemožno sa však stotožniť s tvrdením povinného, že došlo vyššie uvedeným plnením aj k úhrade trov
exekúcie, nakoľko ako povinný sám uvádza, posledná úhrada z jeho strany na účet oprávneného, resp.
súdneho exekútora, bola vykonaná dňa 13.9.2011, teda pred začatím tohto exekučného konania, ktoré

začalo až dňa 16.1.2012. Trovy exekúcie a k nim viažuci sa nárok súdneho exekútora na ich úhradu
teda v čase plnenia zo strany povinného neexistovali, a teda nemohli byť týmto plnením uspokojené.
Zároveň bolo na exekútorskom úrade JUDr. Holíka (ako náhradníka súdneho exekútora Ing. Mgr. Ivana
Ružičku) zistené, že v tomto konaní neevidujú žiadnu úhradu zo strany povinného.

Na základe uvedeného bol súdny exekútor vyzvaný, aby doručil tunajšiemu súdu vyúčtovanie trov
exekúcie a exekučný spis, ak si žiada priznať náhradu trov exekúcie, nakoľko súd bude rozhodovať o
zastaveníexekúcie.Súdnyexekútordňa23.2.2015doručilvyúčtovanietrovexekúciespolusexekučným
spisom.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona,17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd

mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že na úhradu trov exekúcie je potrebné
zaviazať v zmysle § 197 E.p. povinného. V čase začatia exekučného konania, t.j. ku dňu 16.1.2012
podľa názoru súdu pohľadávka oprávneného vyplývajúca z exekučného titulu existovala. Povinný totiž

až následne, po začatí exekučného konania, dňa 11.5.2012 na pojednávaní vo veci 25Er/856/2011
oznámil oprávnenému jednostranné započítanie pohľadávky, pričom až týmto momentom došlo k
zániku pohľadávky oprávneného jednostranným započítaním. Exekučné konanie teda začalo dôvodne.
Nakoľko neboli naplnené podmienky stanovené v § 203 E.p., teda oprávnený zastavenie exekúcie
nezavinil a zároveň nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, súd rozhodol tak

ako je uvedené v druhej výrokovej vete tohto rozhodnutia a na úhradu trov zaviazal povinného.

Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie nasledovne:

A. Paušálna odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (§ 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o

odmenách a náhradách súdnych exekútorovi:
- Minimálna odmena 33,19 Eur + DPH: 39,83 Eur

B. Hotové výdavky v zmysle § 22 cit. vyhlášky:
- Poplatky za elektronické lustrácie (19x banka, dopr. inšpektorát) 13,50 Eur + DPH: 16,20 Eur

- Poštovné (4x 1,40 Eur) 5,60 Eur + DPH: 6,72 Eur
Spolu hotové výdavky: 22,92 Eur s DPH

Spolu trovy exekúcie podľa vyčíslenia súdneho exekútora: 62,75 Eur s DPH.

Súd po preskúmaní predloženého vyúčtovania trov exekúcie a exekučného spisu dospel k záveru,
že súdny exekútor si správne vyúčtoval náhradu trov exekúcie, uplatnené hotové výdavky preukázal
predložením exekučného spisu, na základe čoho mu súd náhradu trov exekúcie priznal podľa
špecifikácie, teda vo výške 62,75 Eur s DPH.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.