Rozsudok Judgement was issued on Friday, February 20, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/244/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214223967
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214223967.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou, v právnej veci

navrhovateľky V. I. K., V.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej L. Q. V. C. J. Č.. X, zastúpenej JUDr. Katarínou
Adamovskou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Žižkovej ulici č. 6 v Košiciach, proti
odporcovi R. I., V.. X.X.XXXX, trvale bývajúcemu R. XX, XXXX H., Š., prechodne bývajúcemu L. Q. - Š. V.
C. Š. Č.. X, zastúpenému JUDr. Milanom Sedlákom, MBA, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom
na Kukučínovej ulici č. 19 v Košiciach a v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Q. I., V.. XX.X.XXXX,
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa V. I. K., V..
XX.X.XXXX a R. I., V.. X.X.XXXX, v konaní o rozvode manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv

a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva rodičov takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov R. I., V.. X.X.XXXX a V. I. K., I. K., V.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX,
zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu R. Č. Q. - T. R. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane
XXX, pod por. č. XX, rozvádza.

Na čas po rozvode manželstva účastníkov zveruje maloletú Q. I., V.. XX.X.XXXX, do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju

a spravovať jej majetok.

Zaväzuje odporcu prispievať na výživu maloletej Q. výživným za obdobie od právoplatnosti tohto
rozsudku do budúcna po 350 € mesačne, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa toho-
ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky.

Zaväzuje odporcu prispievať na tvorbu úspor maloletej Q. I. mesačne sumou po 150 €, ktorú sumu je
odporca povinný uhrádzať na osobitný účet maloletej Q. I. vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca.

Zaväzuje navrhovateľku zriadiť osobitný účet maloletej a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Na nakladanie s prostriedkami na osobitnom účte maloletej Q. I. je potrebný súhlas súdu.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamieta.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 4.9.2014 podanie, ktorým žiadala o rozvedenie jej

manželstva s odporcom, na čas po rozvode tohto manželstva žiadala o zverenie maloletej dcéry
účastníkov Q. do jej osobnej starostlivosti s právom maloletú zastupovať a spravovať jej majetok,
žiadala zaviazať odporcu prispievať na výživu maloletej Q. primerane jeho zárobkovým a majetkovým
pomerom, styk odporcu s maloletou upraviť neobmedzene a rozhodnúť, že každý z účastníkov sihradí trovy sám. Tento návrh odôvodňovala tým, že manželstvo s odporcom uzavreli E. XX.X.XXXX
v gréckokatolíckom kostole v Q., u oboch ide o manželstvo prvé, spoločnú domácnosť viedli cca 7
rokov v rodinnom dome L. Q.Š.-Š., V. Š. C. Č.. X, z manželstva sa narodilo jedno maloleté dieťa

Q., V.. XX.X.XXXX, ich predmanželská známosť intímneho charakteru trvala cca 2 roky, osobne sa
ale poznali dlhšie, manželstvo uzatvárali z dôvodu očakávania narodenia spoločného dieťaťa, ale
tiež z citovej náklonnosti, prvé štyri roky manželstva hodnotila ako harmonické, po narodení dieťaťa,
uviedla, že všetka starostlivosť o dieťa a tiež o domácnosť spočívala len na nej, odporca sa takmer
celý deň venoval riadeniu hotela, ktorý po narodení maloletej kúpili, v dôsledku čoho jeho absenciu v

rodinnom živote v tom čase vnímala ako samozrejmú a nevyhnutnú pre zabehnutie hotela, k zmene však
nedošlo ani potom, čo hotel začal fungovať, odporca nevenoval svoj čas rodine, ale trávil voľný čas v
posilňovni, na tenisovom kurte, prípadne v hoteli, spätne pred dvoma rokmi založil obchodnú spoločnosť
vo Švajčiarsku, kde si vybavil rezidenčný pobyt a prechodne žil v Monaku, alebo vo Švajčiarsku,
domov prichádzal raz mesačne v priemere na týždeň, ona okrem starostlivosti o domácnosť a dieťa
pracovala ako prevádzkarka v hoteli, ktorý vlastnila spoločnosť R. &. V. T..I..N.., bola živnostníčkou a X.

P. nachádzajúci sa na Š. Č.. X mala v nájme, respektíve jej spoločnosť Q. T..I..N.., v mesiaci tak trávievali
s odporcom iba zopár dní, čo viedlo k ich vzájomnému odcudzeniu sa a okrem komunikácie o dieťati a
peniazoch sa postupne nemali o čom zhovárať, tvrdila, že odporca si ju celý život nevážil, pristupoval k
nej podceňujúco, čo jej začalo vadiť do takej miery, že s ním už nechcela viesť ďalší život, tvrdila, že jej
nepomáhal ani keď sa ťažko pripravovala na preteky, poukázala na to, že je dvojnásobnou majsterkou

sveta vo fitnes a dvojnásobnou majsterkou Európy, pričom sa starala o maloletú Q., tiež o prevádzku
hotela,čoodporcaaniverbálnepozitívnenevyhodnotil,tvrdila,žejuodporcaobvinilzmanželskejnevery,
čím ju urazil, preto s ním nebola ochotná ďalej žiť; pokiaľ ide o vzťah odporcu s maloletou Q. uviedla,
že tento bol pozitívny aj z dôvodu, že odporca jej stále prinášal darčeky a tiež preto, že maloletú ona
vychovala v úcte a v láske k otcovi.

Keďže uvedené podanie nespĺňalo náležitosti návrhu na začatie konania, súd navrhovateľku uznesením
sp. zn. 23P 244/2014 zo dňa 9.9.2014 vyzval na odstránenie vád tohto podania v zmysle daného jej
poučenia.

Dňa 15.10.2014 navrhovateľka doplnila ňou podané podanie v zmysle daného jej poučenia vyššie
uvedeným uznesením, okrem iného označila zamestnávateľa odporcu, t.j. otca maloletej, doplnila,
že odporca na výživu maloletej dcéry účastníkov žiadnym spôsobom neprispieval od augusta 2014,
kedy sa s maloletou odsťahovala z miesta dovtedajšieho spoločného bydliska s odporcom k svojej
matke, kde v čase podania upresnenia obe bývali, upresnila ňou podaný návrh v časti týkajúcej sa

úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Q. a navrhla určiť výživné zo strany odporcu
voči maloletej vo výške 1.500 € mesačne, dôvodiac tvrdením o vysokej životnej úrovni odporcu, ktorý
prevažnú časť mesiaca mal žiť v Monaku, pre vlastné účely mal využívať štyri motorové vozidlá
napríklad značky Lamborghini v hodnote cca 300.000 €, mal bývať v prenajatom apartmáne, za ktorý mal
platiť viacnásobok ňou žiadaného výživného, stravoval sa zásadne v drahých reštauráciách a obliekal

sa výlučne do značkového oblečenia, pričom udával, že všetky uvedené ním užívané veci mali byť
majetkom firmy so sídlom vo Švajčiarsku - firmy F. S. D., ktorej bol jediným vlastníkom a konateľom;
tvrdila, že s ostatnými firmami, kde bol spoluvlastníkom alebo vlastníkom prelieval finančné prostriedky
podľa potreby, ako dôkaz o vysokých príjmoch odporcu a jeho vysokej životnej úrovni udávala dary
odporcu maloletej Q., udávajúc, že bez toho, aby to dieťa potrebovalo, kupoval jej ošatenie aj obuv od

svetoznámych návrhárov ako je JUST CAVALIN, VERSACE a podobne; poukázala na právo dieťaťa
mať rovnakú životnú úroveň, akú by malo, ak by rodičia spolu žili a so zreteľom na to, že zdrojom jej
príjmu bola v tom čase iba podpora v nezamestnanosti, žiadala, aby jej návrhu bolo vyhovené dôvodiac
svojou vedomosťou o mesačnom príjme odporcu cca 11.000 €. Doložila overené kópie sobášneho listu
účastníkov a rodného listu maloletej, taktiež doložila vo fotokópii oznámenie Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Košice zo dňa 7.10.2014 o jej zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa
1.10.2014.

Navrhovateľka zároveň doručila návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd
predbežne zveril maloletú Q. do jej osobnej starostlivosti a zo strany odporcu, t. j. otca dieťaťa, určil

výživné po 500 € mesačne.
Tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol vylúčený na samostatné konanie, ktoré je vedené
pod sp. zn. 27P 309/2014.Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 4.12.2014 navrhol návrh v celom rozsahu
zamietnuť, vyjadril nesúhlas s rozvedením manželstva účastníkov a prejavil záujem na zotrvaní v ich
manželstve tvrdiac, že počas trvania manželstva účastníkov sa stále snažil robiť všetko preto, aby

rodine nič nechýbalo po všetkých stránkach, pracoval pre zahraničnú spoločnosť prevažne v zahraničí,
mal náročnú prácu, nemal vymedzený pracovný čas, nikdy to však nevnímal tak, že by svoj voľný čas
nevenoval rodine a dcére, vyjadril ľútosť nad tým, že navrhovateľka to vnímala tak, že si ju neváži a že
pristupuje k nej podceňujúco, uvedené poprel s tým, že toto nie je pravda, uviedol, že navrhovateľku si
vážil, nielen ako matku ich dieťaťa, ale ako svoju partnerku, nemal voči nej v tomto smere žiadne výčitky;

pripustil, že možno nastal problém v jeho nesúhlase s tým, ako riadila prevádzkovanie hotela, avšak
vždy si cenil jej športové úspechy, snažil sa jej vytvárať najmä finančné podmienky na to, aby sa mohla
športu venovať a to športu, ktorý ju bavil, najprv na amatérskej, neskôr aj na profesionálnej úrovni a
navrhovateľka sama sa chcela venovať okrem profesionálnej kariére športovca aj manažovaniu hotela;
pripustil, že medzi nimi boli nejaké nezhody, ktoré on ale vnímal ako bežné nezrovnalosti vznikajúce v
každom manželstve a ako vážnejšie nezhody pripustil iba tie, ktoré sa týkali riadenia prevádzky hotela,

uviedol, že vzniknutú situáciu nevnímal tak, že by medzi účastníkmi došlo k takému hlbokému citovému
odcudzeniu,žebytentostavnebolomožnézvrátiť,tvrdil,ževočinavrhovateľkesaoncitovoneodcudzila
jeho city k nej boli stále rovnaké; ďalej uviedol, že k maloletej dcére Q. má hlboký citový vzťah, chcel, aby
vyrastala v úplnej rodine spolu s oboma rodičmi; pre prípad, že by súd manželstvo účastníkov rozviedol,
súhlasil so zverením maloletej Q. do výchovy a osobnej starostlivosti navrhovateľky rešpektujúc jej

návrh, netrval na tom, aby jeho styk s dieťaťom bol upravený súdom, nakoľko mu navrhovateľka v styku
s dcérou nebránila, s dcérou sa pravidelne stretával a chcel sa s touto stretávať i naďalej, uviedol, že na
výživu dcéry prispieval, s navrhovateľkou sa chcel na výške výživného dohodnúť rešpektujúc potreby
maloletej a zdôraznil jeho záujem na zotrvaní v manželstve a spolužití s navrhovateľkou.

Kolízny opatrovník v decembri 2014 písomne oznámil súdu, že sa vo veci mienil vyjadriť na pojednávaní
po vykonanom dokazovaní poukazujúc na to, že matka, t.j. navrhovateľka, sa na predvolanie k
nemu nedostavila, otec dieťaťa býval mimo územia SR, jeho stanovisko k predmetnej veci kolíznemu
opatrovníkovi nebolo známe a maloletá Q. bývala u matky.

Dňa 16.2.2015 odporca cestou svojho právneho zástupcu doplnil svoje vyjadrenie k návrhu na rozvod
manželstva tým, že vzhľadom k tomu, že s manželkou žili odlúčene, stalo sa pravdou, že ich vzájomné
odcudzenie sa stalo nezvrátiteľným a obnovenie manželského spolužitia neprichádzalo do úvahy, preto
s návrhom navrhovateľky s rozvodom ich manželstva súhlasil, ani on už nemal záujem na zotrvaní v
tomto manželstve, navrhoval určiť výživné z jeho strany na maloletú v sume 200 € mesačne, ktorú sumu

v tom čase zasielal k rukám navrhovateľky od októbra 2014, poukázal ďalej na to, že dňa 26.6.2013 ako
zákonný zástupca maloletej uzatvoril v poisťovni D. Ž. Y., D.. T.. poistnú zmluvu v prospech maloletej ako
poistenej, predmetom ktorej je investičné životné poistenie a ktoré poistenie má aj sporiaci charakter,
ktoré hradil v splátke jedenkrát ročne k 1.7. každého roka vo výške 1.200 € a ktoré poistné uhradil
za rok 2013 a za rok 2014, mal za to, že ku koncu poistného 1.7.2032 bude vyplatené zhodnotenie

úspor, ktoré mienil vyplatiť maloletej; následne dňa 26.6.2013 ako zákonný zástupca maloletej uzatvoril
T. Y. T. T., D..T.. zmluvu o stavebnom sporení v prospech maloletej Q., kde jej taktiež prispieval a k
30.12.2014 na stavebnom sporení bolo na účte 648,53 €; pravidelne mesačne prispieval na investičné
sporenie zriadené pre maloletú sumou 30 € do Podielového fondu Y. Z., ktoré sporenie bolo taktiež
určené pre maloletú, vyjadril názor, že ním platené výživné v sume 200 € s prihliadnutím na príjmy, ako

i možnosti a schopnosti matky dieťaťa, s prihliadnutím na vek, zdravotný stav, mimoškolské a školské
aktivity maloletej Q., považoval za primerané; navrhoval manželstvo účastníkov rozviesť, maloletú Q.
zveriť do výchovy a starostlivosti navrhovateľky, jeho zaviazať prispievať na výživu maloletej sumou 200
€ mesačne a neupravovať súdom jeho styk s maloletou. Ako dôkaz doložil zmluvu o stavebnom sporení
zo dňa 26.6.2013 vo fotokópii, potvrdenie uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení zo 17.7.2013 vo

fotokópii, výpis z účtu za rok 2014 v Y. sB. vo fotokópii, potvrdenie o poistení - poistná zmluva s D., Ž. Y.,
D..T.. z 25.7.2013 vo fotokópii, prehľad platieb poistného v D., Ž. Y., D..T.. vo fotokópii, výpis z registra
podielníkov Y. Z. spolu s prehľadom prijatých platieb do fondu vo fotokópii.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi

a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo E. XX.X.XXXX, toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu R. Č. Q. - T. R. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslomXX,uobochideomanželstvoprvé,zmanželstvaúčastníkovpochádzajednomaloletédieťaatomaloletá
Q. I.Á., V.. XX.X.XXXX, obaja účastníci - manželia, majú slovenskú národnosť, sú štátnymi príslušníkmi
SR, navrhovateľka má ukončené vyššie odborné vzdelanie formou nadstavbového štúdia, odporca má

ukončené SOU bez maturity, predmanželská známosť účastníkov trvala okolo dvoch rokov, dôvodom
uzavretiamanželstvaúčastníkovbolaichcitovánáklonnosťaočakávanienarodeniaspoločnéhodieťaťa.

Ako vyplynulo z výpovedi oboch účastníkov obdobie ich predmanželského spolužitia i následné prvé
roky manželstva obaja hodnotili kladne, poukázali na to, že k nadviazaniu ich známosti došlo práve z

dôvodu ich spoločných záujmov - športových činností vykonávaných v tom čase oboma.
Navrhovateľka ako začiatok problémov v ich spolužití udala obdobie očakávania narodenia spoločného
dieťaťa, v ktorom období začala si uvedomovať odlišné záujmy účastníkov, ktoré sa plnšie prejavili po
narodení sa maloletej Q., kedy dospela k záveru, že všetka starostlivosť o domácnosť a dieťa bola na
nej, keďže odporca sa v tom čase začal venovať podnikaniu - prevádzke ich spoločného hotela, na
kúpe ktorého sa pôvodne spoločne dohodli, neskôr nadobudla pocit, že odporca sa s ňou o podstatných

veciach vrátane výdavkov prestal radiť a riadil sa vlastnými rozhodnutiami, pripustila, že v tom čase im
nič nechýbalo, rešpektovala aj záľuby odporcu v autách a sama po narodení dieťaťa sa začala opätovne
venovať svojej športovej kariére, zúčastňovala sa na súťažiach a účastníci sa v tom čase spoločne
starali aj o ich nadobudnutý hotel; po istom čase od uzavretia manželstva odporca začal podnikať i v
zahraničí, čo viedlo k tomu, že dochádzalo síce k nárastu majetku, avšak ona celkový stav vnímala ako

isté ochladnutie ich vzájomných vzťahov spôsobené častejšou neprítomnosťou odporcu v ich spoločnej
domácnosti; pripustila, že ešte kým dcéra bola maličká, všetko bolo v poriadku, odporca jej kupoval
hodnotné dary, šperky, i keď pociťovala nedostatky drobných prejavov náklonnosti; ako výrazný prelom
v ich vzťahoch popísala situáciu spred dvoch rokov pred podaním návrhu a to situáciu týkajúcu sa ich
nezhôd pri použití hodnotných šperkov, ktorými ju odporca mal v tom čase obdarovať a na používanie

ktorýchmalipodstatneodlišnénázory,čounejvyvrcholilotým,žepotakejtohádkeodišlanakrátkospolu
s maloletou bývať k svojej matke, ktorá ale s jej rozhodnutím nesúhlasila a následne spolu s dieťaťom sa
vrátila do spoločnej domácnosti účastníkov; ďalej uviedla, že v januári 2014 odporca prezentoval svoju
vôľu rozviesť sa s ňou, z čoho vyvodila, že ich vzťah sa nevyvíjal k lepšiemu, dlhodobejšie zvažovala
celkovú situáciu v ich manželskom spolužití a následne sa rozhodla riešiť tento stav, v septembri 2014

odišla spolu s dieťaťom zo spoločnej domácnosti a odvtedy spolužitie účastníci neobnovili, krátko po
odsťahovaní sa v septembri 2014 spolu s maloletou po dobu jedného mesiaca bývala v domácnosti
u svojej matky, situáciu riešila formou kúpy trojizbového bytu, ktorý kúpila formou hypotéky a zároveň
si vzala ďalšiu pôžičku na zariadenie tejto domácnosti, v súvislosti s uvedeným bývaním hradí úhrady
okolo 180 eur mesačne a v tejto domácnosti býva s maloletou sama.

Navrhovateľka spláca hypotekárny úver v splátkach po 320 € mesačne, hradí si poplatok za telefón
vo výške 60 € mesačne, poistné vo výške 55,69 € mesačne. Ako uviedla, v súčasnosti jej finančne
vypomáha v prípade potreby jej matka.

Navrhovateľka, ako vyplýva z výpisu z obchodného registra, bola od 29.7.2011 do 3.9.2014 konateľkou a

spoločníčkou spoločnosti Q. T..I..N.., Š. X, Q. (spoločníkom ktorej toho času od 26.3.2014 je spoločnosť
F. S. D. T. T.E. L. Š.).
Ako vyplýva z registra Sociálnej poisťovne, navrhovateľka bola zamestnankyňou spoločnosti Q. T..I..N..
od 1.9.2011 do 30.9.2014.
K uvedenej firme Q. T..I..N.. navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že prostredníctvom tejto svojej

firmy riadila pôvodne spoločný hotel účastníkov nachádzajúci sa v Š., následne podiel tejto spoločnosti
Q. previedla na spoločnosť F. S. D., po prevode bola v spoločnosti Q. T..I..N.. iba konateľkou, ale
následne z tejto funkcie bola odvolaná, tvrdila, že odporcom, ktorý podľa jej zistení je generálnym
riaditeľom spoločnosti F. S. D. a zároveň vlastníkom tejto spoločnosti, pričom v tom čase jej bola daná
nová pracovná ponuka, ktorú ona ale vyhodnotila ako nevýhodnú z dôvodu, že jej mala byť ponúknutá

len minimálna mzda, ktorá ponuka jej bola daná prostredníctvom firmy F. S. D. a preto, vzhľadom
na výšku navrhovanej mzdy, túto ponuku odmietla a od uvedeného obdobia je evidovaná v evidencii
uchádzačov o zamestnanie úradu práce.
Ako vyplýva z písomného stanoviska Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice v evidencii
uchádzačov o zamestnanie je navrhovateľka evidovaná od 1.10.2014.

Od zaevidovania sa v evidencii uchádzačov o zamestnanie príjmom navrhovateľky je podpora v
nezamestnanosti, ktorá je jej vyplácaná na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 20.10.2014,
a to od 1.10.2014 vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu, t.j. 404,40 € resp. 417,88 €, nárok
na dávku má do 31.3.2015.Ako vyplýva zo živnostenského registra, navrhovateľka má živnostenské oprávnenie od 1.6.2014, na 12
predmetov podnikania, činnosť má pozastavenú od 1.9.2014 do 1.5.2015.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že táto na základe dohody o vykonaní práce začala pracovať v
posilňovni formou výpomoci, túto prácu vykonáva od 2.12.2014 pre spoločnosť R. A. T..I..N.. T. T. V. J.
B. Č.. XX L. Q., kde má dohodnutú pracovnú úlohu trénera s dohodnutým pracovným časom maximálne
10 hodín týždenne a s dohodnutou odmenou 2,10 € v hrubom za hodinu, z ktorého pracovného pomeru
mala príjem v januári 2015 7,30 €, o čom predložila súdu písomné dôkazy.

Zároveň uzavrela navrhovateľka dohodu o pracovnej činnosti so spoločnosťou Q. F. T..I..N.. T. T. V. C.
V. Č., XX L. Q., so začiatkom výkonu práce od 16.2.2015, ktorú uzavrela na dobu určitú do 31.12.2015,
s dohodnutou odmenou 2,184 € na hodinu, o čom tiež predložila súdu písomné dôkazy.
Okrem vyššie uvedeného trojizbového bytu vlastní auto zn. Peugeot, 5 ročné.

Maloletá Q. je t.č. žiačkou 3.ročníka základnej školy, v škole je hradený poplatok ZRPŠ 10 eur na rok,

príspevok do triedneho fondu taktiež 10 eur na rok, za pobyt v školskej družine 11 € mesačne, za obedy
v školskej jedálni taktiež 11 eur mesačne. Maloletá navštevuje súkromnú umeleckú základnú školu,
kde je hradený ročný poplatok 100 €, v rámci ktorej navštevuje dramatický krúžok. Iným mimoškolským
plateným aktivitám sa zatiaľ nevenuje. T.č. maloletej boli predpísané dioptrické okuliare, náklady na
ktoré uhradil odporca.

Navrhovateľka ňou navrhovanú výšku výživného na maloletú zo strany odporcu odôvodňovala tým, že
dieťa bolo vychovávané doposiaľ v luxuse a tým, že ňou navrhovanú výšku výživného 1.500 € odporca
údajne dokáže minúť za jeden deň, pričom uviedla, že maloletá má potreby ako iné deti, ale bola
poškodenáodchodomzrodinnéhodomuvŠ.,vktoromotecnaďalejžije,do3-izbovéhobytu,tiežsnahou
zabezpečiť maloletú do budúcna a právom maloletej podieľať sa na životnej úrovni odporcu.

Z výpovede odporcu vyplýva, že tento navrhovateľku podporoval v jej športovej činnosti, poukazoval
na to, že počas ich spolužitia sa pripravovala na viaceré súťaže, ktoré absolvovala v rozpätí troch až
štyroch súťaží ročne, čo ju značne vyčerpávalo, čo ovplyvňovalo i jej psychiku, to všetko jej ale on
i celá ďalšia rodina, t.j. matka navrhovateľky, jej sestra a podobne, tolerovali; pripustil, že v januári

2014, ako uviedla navrhovateľka, navrhol jej rozvod manželstva, k čomu upresnil, že z jeho strany šlo
iba o určité napomenutie, aby opustila od niektorých vtedajších postupov; k prevádzkovaniu hotela v
Š. navrhovateľkou poukázal na to, že on pracoval v zahraničí, navrhovateľka pravidelne mesačne ho
žiadala o dotácie na prevádzku uvedeného hotela vo výške po 15.000 € mesačne, čím neustále narastal
dlh spoločnosti navrhovateľky - spoločnosti Q. T..I..N.. voči spoločnosti F. S. D., od ktorej tieto dotácie

boli požičiavané a práve nárast takejto zadlženosti spoločnosti Q. T..I..N.. vo vzťahu k spoločnosti F.
S. D. boli dôvodom prevodu podielov spoločnosti Q. na spoločnosť F. S. D.; poukázal taktiež na to, že
v tom čase začal dostávať anonymy s upozorneniami na vzťah navrhovateľky a kuchára hotela v Š.,
že s týmto „chodí a spáva“, ktorú skutočnosť navrhovateľka v tom čase odporcovi poprela, situácia sa
však mala zmeniť potom, čo jej ukázal doklady o ňou vykonávaných nákupoch nábytku, ktoré nákupy

dávala zasielať na adresu uvedeného zamestnanca hotela Š.; pripustil, že pokiaľ ide o užívanie šperkov
navrhovateľkou, v tejto oblasti boli medzi nimi nezhody. Konštatoval, že postupom času ochladli aj jeho
city voči navrhovateľke.
Pokiaľ ide o jeho príjmy, tvrdil, že t.č. nemá takmer žiadne príjmy, upresnil, že pracuje pre spoločnosť F.
S. D., občas robí výbery z karty spoločnosti okolo cca 2.000 € mesačne, poukázal na pokles cien drahých

kovov na svetových trhoch v roku 2014, obchodovanie s ktorými je hlavnou činnosťou spoločností F. S.
D., čo spoločnosť veľmi zasiahlo.
K bytovým pomerom uviedol, že býva v rodinnom dome, ktorý má v čiastočnom nájme, v ktorom býva
i ďalšia rodina a v súvislosti s ktorým nájmom je hradené mesačné nájomne 500 €, ktoré ale upresnil,
že mu hradí spoločnosť F. S. D..

Uviedol, že je vlastníkom 1 trojizbového bytu V. J. a tvrdil, že iný majetok nevlastní. V prípade potreby
užíva auto zn. BMW X6, ktoré si požičiava od spoločnosti Z. V. &. R., ktorá mu vozidlo požičiava
bezodplatne.
K námietkam navrhovateľky, že okrem spomínaného vozidla BMW X6 užíva odporca i vozidlá zn.
Lamborghini, Porsche a Mercedes, odporca upresnil, že sú to všetko veci v majetku spoločnosti, nič nie

je jeho výlučným vlastníctvom; upresnil, že taktiež hodnotné veci osobnej potreby ako mobilný telefón,
ktorý bol kúpený pred 3 rokmi za 3.000 € a hodinky, ktoré mal na pojednávaní, ktoré boli kúpené pred
7 rokmi pôvodne za 8.000 €, sú vo vlastníctve spoločnosti a nie v jeho osobnom vlastníctve.K námietkam navrhovateľky o jeho vysokom životnom štandarde, o stravovaní sa v luxusných
reštauráciách a pod. uviedol, že tieto náklady sú mu taktiež hradené spoločnosťou, ktorú na obchodných
rokovaniach reprezentuje, pričom spoločnosť sa zaoberá obchodom s drahými kovmi a obchodné

rokovania si vyžadujú preukazovanie istého vyššieho životného štandardu.

Navrhovateľka predložila súdu spolu s prekladmi: fotokópiu dokladu z 11.3.2013 - faktúry adresovanej
spoločnosti F. S. D. L. Z. - Ú. S. Y. „. o fakturovaní čiastky 6.307,95 „Fr“; fotokópiu faktúry z 3.12.2013

vystavenej D. D. R. N. adresovanej odporcovi o vyúčtovaní za mesiac apríl až december 2013 nájmu
zariadenej izby a vedľajších nákladov spolu v sume 7.200 švajčiarskych frankov; fotokópiu Prihlásenia
na úrade Obchodného registra kantónu „O.“ okrem iného nového obchodného mena F. S. D. z
ktorého vyplýva, že odporca bol v spoločnosti predsedom správnej rady s oprávnením na samostatné
podpisovanie, členom správnej rady bol K. P. O. O., predmetom činnosti spoločnosti bol obchod
s ušľachtilými kovmi, spoločnosť mohla kupovať, vyvíjať, spravovať, zhodnocovať patenty, licencie,

výrobné metódy, obchodovať s tovarom a produktmi každého druhu, financovať a podporovať akýkoľvek
druhobchodov,kupovaťapredávaťpozemky,realizovaťinéobchody,pokiaľtobolonutnéaleboužitočné
pre dosiahnutie účelu podnikania, mohla vo Švajčiarsku a v zahraničí zriaďovať dcérske spoločnosti,
pobočky, agentúry a podieľať sa na podnikoch rovnakého druhu, prihlásenie bolo datované 25.1.2012.

Odporca vo svojej výpovedi upresnil svoje osobné mesačné výdavky na sumu okolo 1.500 € mesačne
v čom zahrnul hlavne náklady na cestovné, stravu a oblečenie.
Na otázky právnej zástupkyne navrhovateľky upresnil, že spoločnosť F. S. D. je akciovou spoločnosťou,
má tichých spoločníkov, niekedy akcie tejto spoločnosti vlastnil aj on, bolo to ešte v čase, keď bola
spoločnosť „iba spoločnosťou s ručením obmedzeným“ a „bolo to dávno“, upresnil, že v roku 2013

mu spoločnosť F. S. D. vyplácala mzdu okolo 2.000 - 4.000 frankov mesačne, pripustil, že počas
jeho pracovnej neschopnosti v období trvania jeho pracovného pomeru v spoločnosti F. S. D. mu bolo
vyplácané nemocenské mesačne vo výške 3.000 frankov, bez bližšej špecifikácie obdobia výplaty.
Odporca užíva auto zn. Lamborghiny , ktoré je vo vlastníctve spoločnosti F. S. D., ktorá v súvislosti s
týmto autom doposiaľ spláca splátky vo výške po 4.468 € mesačne.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 27P 309/2014 súd zistil, že vo veci bolo rozhodnuté o vyššie uvedenom
návrhu navrhovateľky, ktorým žiadala o nariadenie predbežného opatrenia a bolo nariadené predbežné
opatrenie uznesením zo dňa 17.10.2014 o dočasnom zverení maloletej Q. do osobnej starostlivosti
matky a o zaviazaní otca prispievať na výživu maloletej Q. sumou 30 % z výšky životného minima na

jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 45P 148/2014 súd zistil, že pod uvedenou spisovou značkou je vedené
konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletej Q. I., ktoré konanie
bolo začaté na návrh matky dieťaťa doručený súdu dňa 15.10.2014, ktorým matka žiada zveriť maloletú

Q. do svojej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jej výživu sumou 1.500 € mesačne; vo veci
doposiaľ nebolo rozhodnuté.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 20C 228/2014 vyplýva, že navrhovateľka podala cestou svojej právnej
zástupkyne dňa 23.12.2014 návrh na nariadenie predbežného opatrenia spolu s návrhom na začatie

konania vo veci vyživovacej povinnosti medzi manželmi a žiadala, aby predbežným opatrením bola
odporcovi uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 500 € mesačne a rozsudkom vo veci aby
odporcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 700 € mesačne. Uznesením sp. zn.
20C 228/2014 zo dňa 21.1.2015 bol odporca zaviazaný prispievať predbežne na výživu navrhovateľky
sumou 500 € mesačne.

Zvýpisuzobchodnéhoregistrasúdzistil,žeodporcajejedinýmkonateľomspoločnostiV.&.R.S.T..I..N..
T. T. V. C. Š. X, Q., od vzniku spoločnosti, t.j. od 6.3.2009. Navrhovateľka bola jedinou spoločníčkou
tejto spoločnosti od vzniku spoločnosti do 25.3.2014, od 26.3.2014 je jediným spoločníkom spoločnosti
spoločnosť F. S. D..

Z výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 10.2.2014 vyplýva, že spoločnosť V. &. R. S. T..I..N.., Š. X,
Q. je výlučnou vlastníčkou zastavaných plôch a nádvorí, budovy a hotela Š., zapísaných na LV č. XXXD. Č.. XXX, v okrese Q. S., v obci Q.-Š., katastrálne územie Š.F., pričom budovu a hotel spoločnosť
nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 8.4.2009.

Z obchodného registra súd zistil, že spoločnosť F. S. D. J. J. T. T. Z. R. &. I. T..I..N.., T. T. V. C. Š. X,
Q. od 19.7.2012.

Z fotokópie prekladu kúpno-predajnej zmluvy uzavretej dňa 2.10.2013 vyplýva, že kupujúci „. S. D. /. R.
I. ...“ kúpil od predávajúceho „I. D. T. ...“ vozidlo značky Lamborghini, prvá registrácia vozidla 10/2013 za

cenu 539.000 frankov, predávajúci protihodnotou získal v účtovnej hodnote 170.000 plus 80.000 frankov
ako čiastočnú úhradu „Turbo Techart T, sedan“, a kupujúci si zabezpečil financovanie doplatku kúpnej
ceny u úverovej spoločnosti v zmysle jej všeobecných obchodných podmienok, odovzdanie vozidla sa
malo uskutočniť v deň podpisu úverovej zmluvy uzavretej medzi kupujúcim a úverovou spoločnosťou.
Z fotokópie prekladu upomienky vyplýva, že spoločnosť D., Z. T. zaslala upomienku spoločnosti F. S. D.
dňa 11.12.2013 s označením upomienka - Lamborghini Aventa Dor LP 700 - 4 RD z titulu neuhradenia

mesačnejsplátkyzaaktuálnymesiacsplatnejnajneskôr10.12.2013atodlžnejčiastkyspoluspoplatkom
za upomienku - 5.393,20.

Z navrhovateľkou predloženej fotokópie prehľadu zostatkov na účte ku dňu 7.2.2013 z „Č. S. XX“
vyplývajú údaje I. R. - aktuálny zostatok 29.447,89, disponibilný zostatok 34.447,89, I. R. - aktuálny

zostatok ďalšie účtu 77 €, disponibilný zostatok 77 €, F. S. D. aktuálny zostatok 8.801,26 €, rovnako
disponibilný zostatok, F. S. D. ďalšie číslo účtu aktuálny a disponibilný zostatok 94,88 USD, F. S. D.
aktuálny a disponibilný zostatok 169,96 CHF, I. R. ďalšie číslo účtu - aktuálny aj disponibilný zostatok
4.107,34 USD, Z. R. &. I. T..I..N.. aktuálny zostatok 6.777,15 €, disponibilný zostatok 24.777,15 €, V. &.
R. S. T..I..N.. aktuálny zostatok 4.341,18 €, disponibilný zostatok 20.341,18 €, Z. R. &. I. T..I..N.. aktuálny

i disponibilný zostatok 48,56 USD.

Z daňového priznania spoločnosti Q. T..I..N.. za rok 2013 vyplýva, že hlavným predmetom činnosti
spoločnosti boli hotelové a podobné ubytovania, spoločnosť vykázala za uvedený rok výnosy
1.550.368,59 €, náklady 1.730.348,50 €, celkovú stratu 179.979,91 €.

Zo správy spoločnosti Q. T..I..N.. z novembra 2014 vyplýva, že navrhovateľka bola zamestnankyňou
spoločnosti do 30.9.2014, kedy pracovný pomer skončil dohodou bez uvedenia dôvodu. Ako vyplýva
z opisu mzdových listov navrhovateľky u tohto zamestnávateľa dosahovala priemerný mesačný čistý
príjem 779,26 €.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že navrhovateľka je v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, ako už bolo uvedené, evidovaná od 1.10.2014, z úradu práce dávky v
hmotnej núdzi ani rodičovský príspevok nepoberá, poberá prídavok na maloletú Q..

Odporca na území SR nemá žiadneho zamestnávateľa, podľa registra Sociálnej poisťovne je vedený
ako zamestnanec J. T. N. X.X.XXXX, nie sú však zaň vykonávané žiadne platby poistného; zásielky
súdu adresované J.K. T. sa nepodarilo doručiť ani cestou Mestskej polície Košice, ktorá súdu oznámila,
že menovaný sa z adresy odsťahoval v roku 2004 a jeho terajší pobyt je neznámy; odporca uviedol, že
u tohto zamestnávateľa pracoval už veľmi dávno, už dávno tam nie je zamestnaným.

Právnazástupkyňanavrhovateľkyžiadalasúd odoplneniedokazovaniavyžiadanímdokladovtýkajúcich
sa spoločnosti F. S. D. a odporcu zo Švajčiarska.
Súd tento návrh právnej zástupkyne navrhovateľky na doplnenie dokazovania zamietol poukazujúc na
zistený skutkový stav na základe vyššie uvedeného vykonaného dokazovania s poukazom na ust. §

63 Zákona o rodine.

Obaja účastníci vo svojich výpovediach prezentovali jednoznačnú vôľu neobnoviť manželské spolužitie,
zotrvali na žiadosti o rozvedenie ich manželstva, obaja súhlasili so zverením maloletej Q. do osobnej
starostlivosti navrhovateľky s právom navrhovateľky maloletú zastupovať a spravovať jej majetok,

zhodne žiadali styk odporcu s maloletou neupravovať. Napriek poskytnutej možnosti zo strany súdu
dohodnúť sa na výške výživného zo strany odporcu voči maloletej Q. účastníci túto možnosť nevyužili,
na výške výživného sa vzájomne dohodnúť nevedeli, z tohto pokusu o dohodu vyplynulo, že odporca
prejavil ochotu prispievať na výživu maloletej výživným vo výške po 300 € mesačne, poukazujúc na to,že mimo ním plateného výživného, ako dokladoval v tomto konaní, maloletej v rámci poistení a sporení
uhrádza mesačne ďalšie čiastky okolo 130 € mesačne, navrhovateľka s odporcom navrhovanou výškou
výživného nesúhlasila, naďalej trvala na ňou upravenom návrhu, ktorým žiadala zaviazať odporcu

prispievať na výživu maloletej sumou 750 € mesačne a zároveň zaviazať ho prispievať na tvorbu úspor
maloletej sumou 750 € mesačne.

Ani jeden z účastníkov okrem maloletej Q. nemá ďalšie deti, voči ktorým by mal vyživovaciu povinnosť.

Kolízny opatrovník doporučil na základe vykonaného dokazovania zveriť maloletú Q. do osobnej
starostlivosti matky dieťaťa, t.j. navrhovateľky a otca dieťaťa, t.j. odporcu doporučil zaviazať platením
výživného na maloletú v sume 500 € mesačne, ani on nenavrhoval súdom upraviť styk odporcu s
maloletou.

Pri predvolaní odporcu na pojednávanie súd ho vyzval, aby do termínu pojednávania zaslal súdu dôkazy

o výške jeho príjmov za posledných 12 mesiacov, túto uloženú mu povinnosť si odporca nesplnil.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi potvrdila, že ňou spomínané autá užívané odporcom sú vo vlastníctve
spoločnosti F. S. D..
Navrhovateľka poprela tvrdenie odporcu, že by mala niekedy mimomanželskú známosť, namietala, že

takúto známosť od januára 2015 má odporca.
K námietke odporcu potvrdila, že počas poslednej zimnej sezóny bola na dovolenke na Malých Divách,
túto dovolenku, tvrdila, že mala uhradenú priateľkou, z jej strany na túto dovolenku nebolo nič hradené
a pripustila, že na tejto dovolenke boli robené obrazové a zvukové záznamy slúžiace zároveň ako
reklama pre spoločnosť Q. F. T..I..N.. Q., za čo jej odmena vyplatená nebola žiadna, čo zdôvodňovala

tým, že vytvorenie takejto reklamy bolo formou vzájomnej výpomoci medzi uvedenou Q. F. a výkonom
živnostenskej činnosti navrhovateľky.

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 20.2.2015 navrhovateľka ňou podaný návrh v časti výšky
výživného zo strany odporcu na maloletú Q. upresnila a žiadala ho zaviazať prispievať na výživu

maloletej Q. výživným vo výške po 750 € mesačne a zároveň ho zaviazať prispievať na tvorbu úspor
maloletej v sume po 750 € mesačne, ktorú časť návrhu jej právna zástupkyňa v rámci prednesenia
záverečného zhrnutia upravila tak, že navrhovali určiť bežné výživné vo výške 750 € mesačne a výšku
sporiacej časti ponechali na zvážení súdu.

Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.
(2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí.

(3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať
navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne

o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

(2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných
veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
(3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého
manžela.

Podľaust.§20Zákonaorodine,každýzmanželovjeoprávnenýzastupovaťdruhéhomanželavbežných
veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia. Konanie jedného z manželov pri obstarávaní bežných
vecí rodiny zaväzuje obidvoch manželov spoločne a nerozdielne.Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak druhý manžel tieto účinky proti inej osobe výslovne vylúčil a ak
to bolo tejto osobe známe.

Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19..

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou

súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.
(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov

rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk

rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.
(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.
(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s

maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
osobnej starostlivosti.
(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť
styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva

matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
(2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do trochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

Podľa § 28 Zákona o rodine, Podľa § 28 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú
najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo
ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov
bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností
obmedzený alebo pozastavený.

Podľa § 31 Zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je
spôsobilé.
Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo
dôjsťkrozporuzáujmovmedzirodičmiamaloletýmdieťaťomalebomedzimaloletýmideťmizastúpenými

tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho
bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo
ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom
úkone zastupovať.

Na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho
opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol
ustanovený.

Podľa § 32 Zákona o rodine rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou

starostlivosťou.
Výnosyzmajetkumaloletéhodieťaťazískanéprijehospravovanímôžurodičiamaloletéhodieťaťapoužiť
najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb
rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná.
Ak vznikol bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné maloletému dieťaťu poskytovať výživu, hrubý nepomer

medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi maloletého dieťaťa, možno na účel uvedený
v odseku 2 použiť aj majetok maloletého dieťaťa.
Rodičia odovzdajú dieťaťu jeho majetok, ktorí spravovali, najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti
dieťaťa.
Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie

týkajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo na súde do troch rokov po
skončení správy majetku. Práva dieťaťa zo zodpovednosti za škodu a z bezdôvodného obohatenia
zostávajú zachované.

Podľa § 36 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť

o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu

v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
(3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno
považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá
je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet

maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné

pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide

o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce

z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované

výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol,
keďže dospel k jednoznačnému záveru, že toto manželstvo neplní žiadnu zo svojich spoločenských

funkcií, je už iba formálnym zväzkom účastníkov, nie je ani reálny predpoklad, žeby v budúcnosti
mohlo dôjsť k náprave vo vzťahoch účastníkov, ktoré vzťahy sú toho času tak hlboko a trvale
rozvrátené, že žiaden z účastníkov nemá záujem na obnovení tohto manželského spolužitia. Ako
dôvod rozpadu manželstva účastníkov súd jednoznačne vyhodnotil povahové odlišnosti manželov a ich
odličné hodnotové rebríčky, ktoré viedli k ich vzájomnému citovému odcudzeniu sa a k strate záujmu

o manželské spolužitie.

Súd zveril maloletú Q., jediné dieťa pochádzajúce z manželstva týchto účastníkov, do osobnej
starostlivosti navrhovateľky v súlade s ňou podaným návrhom, keďže takéto zverenie dieťaťa do
starostlivosti navrhovateľky, t.j. matky dieťaťa, navrhoval i samotný odporca ako otec dieťaťa a s takouto
úpravou súhlasil i kolízny opatrovník, pričom súd zistil, že od rozchodu účastníkov v septembri 2014, t.j.

rodičov maloletej, starostlivosť o maloletú zabezpečuje navrhovateľka, túto starostlivosť zabezpečuje po
všetkých stránkach riadne a v tejto jej starostlivosti žiadne nedostatky zistené neboli, preto jednoznačne
súd dospel k záveru, že zverenie dieťaťa do starostlivosti navrhovateľky je jednoznačne v záujme
maloletej a súd zároveň vzhľadom na súhlasné stanovisko účastníkov rozhodol o tom, že matka bude
oprávnená a povinná sa o maloletú osobne starať a túto aj zastupovať a spravovať jej majetok.

Pokiaľ ide o stanovenie výšky výživného zo strany odporcu voči maloletej, na tejto sa rodičia,
účastníci konania, nevedeli dohodnúť. Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených
potrieb maloletej, ktorými potrebami sú bežné potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním,
vzdelávaním, kultúrnym a športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa

podieľať obaja rodičia, pričom na strane navrhovateľky súd prihliadol k jej pomernej časti plnenia si
tejto vyživovacej povinnosti z jej strany voči maloletej formou osobnej starostlivosti o maloletú, ako aj
k rodinným prídavkom, ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletej a ktoré sú
vyplácané k rukám navrhovateľky. Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal taktiež z osobných,
majetkových, zárobkových pomerov rodičov, ako aj z ich možností a schopností, tak, že na strane

navrhovateľky súd prihliadol ku skutočnosti, že matka má živnostenské oprávnenie, i keď toto má toho
času pozastavené, svoj posledný pracovný pomer skončila dohodou bez preukázania vážnych dôvodov
takéhoto skončenia pracovného pomeru, v súčasnosti jej príjmom je podpora v nezamestnanosti v
priemernej výške 410,50 € mesačne, ktorá jej má byť vyplácaná do konca marca 2015, k čomu súd
poznamenáva, že k uvedenému dátumu končí pozastavenie živnostenského oprávnenia navrhovateľky,

a popri tejto podpore v nezamestnanosti navrhovateľka si dopĺňa zdroj svojich príjmov výkonom činnosti
trénerky, ako je to uvedené vyššie, pokiaľ ide o jej majetkové pomery je vlastníčkou 3-izbového bytu
a motorového vozidla tak, ako je to uvedené vyššie; na strane odporcu súd vychádzal z jednoznačne
preukázaných skutočností, že tento je jediným konateľom spoločnosti V. &. R. S. T..I..N.., uvedenej
vyššie, je predsedom predstavenstva švajčiarskej spoločnosti F. S. D., pokiaľ ide o jeho majetkové

pomery je spoluvlastníkom v podiele 1 3-izbového bytu v Košiciach, pokiaľ ide o jeho výdavky, ako
vyplynulo z jeho výpovede, nemá žiadne výdavky súvisiace s bývaním v zahraničí, kde má trvalý pobyt,
t.j. vo Švajčiarsku, keďže náklady na bývanie sú mu hradené spoločnosťou F. S. D., k dispozícií aj na
súkromné účely má motorové vozidlá patriace vyššie uvedeným spoločnostiam, má pre svoje osobné
potreby k užívaniu aj luxusnejšie veci osobnej potreby, ktoré podľa jeho tvrdení sú vo vlastníctve firmy

F. S. D., Z. R. &. I. T..I..N.., ako je to uvedené vyššie, k čomu súd konštatuje, že ich bezodplatné
užívanie mu umožňuje jednak vyšší životný štandard a jednak ho v konečnom dôsledku zbavuje
nákladov na zabezpečenie štandardných vecí rovnakého druhu (napríklad mobilného telefónu, hodiniek
a podobne), ako odporca sám uviedol, jeho mesačné výdavky napriek vyššie uvedeným skutočnostiam,
pokiaľ ide o stravovanie, dopravu, ošatenie a podobne sa pohybujú vo výške okolo 1.500 € mesačne,

na strane odporcu súd zároveň vychádzal z citovaného ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine,
keďže odporca aj napriek výzve zo strany súdu, si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nepreukázal
súdu svoje príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, nepredložil súdu podklady
na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, neumožnil súdu sprístupnenie údajov chránených podľa
osobitného predpisu, zistenie aj ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie a preto súd vychádzal

zo zákonom stanoveného predpokladu, že výška jeho priemerného mesačného čistého príjmu je 20-
násobkom sumy životného minima, t.j. teraz 3.961,80 €, keďže výška životného minima je 198,09 €,
práve z dôvodu tejto zákonnej domnienky súd zamietol návrh právnej zástupkyne navrhovateľky pokiaľ
žiadala o vykonávanie dôkazov vyžiadaním podkladov týkajúcich sa odporcu a spoločnosti F. S. D.priamo zo Švajčiarska, keďže vzhľadom na túto zákonom stanovenú domnienku takéto dokazovanie by
bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, bolo by vzhľadom na uvedené nadbytočným a to
tým skôr, že ako vyplýva z ustálenej súdnej praxe ani samotné daňové priznanie nie je rozhodujúcim

dôkazom pri posudzovaní možností a schopností povinného rodiča bez ďalšieho, keďže daňové
priznania nezohľadňujú požiadavky Zákona o rodine pri posudzovaní týchto možností a schopností
povinného rodiča. Vzhľadom na vykonané dokazovanie vo veci súd dospel k jednoznačnému záveru,
že súdom stanovené výživné je primerané.
K fotokópiám listinných dôkazov predložených navrhovateľkou cestou jej právnej zástupkyne na

pojednávaní vo veci súd pre úplnosť konštatuje, že ide o kópie dôkazov pochádzajúcich z obdobia bez
priameho vzťahu k obdobiu, v ktorom rozhoduje súd vo veci, ide o dôkazy týkajúcich sa rokov 2012,
2013, t.j. období, kedy jednak ešte nedošlo ani k rozchodu účastníkov a ktoré obdobia sa nevzťahujú k
rozhodnému obdobiu pre rozhodnutie v tomto konaní, preto na tieto súd neprihliadal.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že súdom určené výživné je primerané
a odporca ním mohol a môže prispievať na úhradu potrieb maloletej Q. bez ohrozenia potrieb svojich

a svojej domácnosti.
Pre úplnosť súd dopĺňa, že na strane žiadneho z rodičov neprihliadol k ich neodôvodneným výdavkom
v súlade s citovaným ustanovením § 62 ods. 5 zákona o rodine a v súlade s ustálenou súdnou praxou,
takže na strane navrhovateľky nezohľadnil ňou uhrádzané splátky hypotekárneho úveru, k čomu
zároveň súd poukazuje na to, že uvedené splácanie hypotekárneho úveru v konečnom dôsledku viedlo

u navrhovateľky k nadobudnutiu majetkového prospechu formou vlastníctva nehnuteľnosti - 3-izbového
bytu, obdobne nie nevyhnutnými výdavkami, na ktoré nemožno prihliadať pri posudzovaní vyživovacej
povinnosti rodičov voči dieťaťu, sú účastníkmi hradené poistky či sporenia, keďže, ako súd upozornil
účastníkov aj na pojednávaní vo veci, takéto plnenia nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou
rodičov a ide o plnenia, ktoré môžu, ale nemusia nastať v budúcnosti.

V súlade s citovaným ustanovením § 63 ods. 3 O.s.p. súd zaviazal odporcu prispievať i na tvorbu úspor
maloletej Q. vychádzajúc z jeho vyššie uvedených pomerov aj s prihliadnutím na skutočnosť, ktorú
odporca udával a dokladoval súdu, že aj v súčasnosti odporca hradí z titulu poistení a stavebného
sporenia mesačne čiastku spolu 145 € s tým, že ide o plnenia, ktoré, ako už bolo konštatované, len

potencionálnemôžubyťnaprospechmaloletejpodosiahnutíurčitéhovekuči nastaniainýchskutočností
a aj preto súd vyhovel návrhu navrhovateľky, a zaviazal odporcu prispievať na tvorbu úspor maloletej
a stanovil povinnosť odporcovi poukazovať od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna sumu 150 €
mesačne na osobitný účet maloletej a zároveň navrhovateľku ako rodiča maloletej, ktorému bola táto
zverená do starostlivosti, zaviazal zriadiť v prospech maloletej Q. takýto osobitný účet. Na nakladanie

s prostriedkami na tomto účte maloletej Karin, ako je konštatované vo výrokovej časti tohto rozsudku
a ako to vyplýva z ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o rodine, je potrebný súhlas súdu, čo v konečnom
dôsledku zabezpečí, že takto vzniknuté úspory budú použité len a na prospech maloletej Q..

Vzhľadom na vyššie uvedené v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky pokiaľ navrhovala určiť výživné

v sume 750 € mesačne a výšku príspevku odporcu na tvorbu úspor po 750 € mesačne, zamietol.

Keďže účastníci zhodne žiadali styk odporcu s maloletou neupravovať, súd styk odporcu s maloletou
neupravil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov
konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd
však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo
pomery účastníkov. Keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie
trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1, 2

O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).