Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 8, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/360/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214232419
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214232419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú X. A., J.. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca F.. X. Š., J.. XX.X.XXXX,
trvale bývajúceho I. H. J. W. G. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Annou Lacovou, advokátkou Advokátskej
kancelárie so sídlom na Pražskej ulici č. 4 v Košiciach, za účasti matky Z. A., J.. XX.X.XXXX, trvale
bývajúcej I. H. J. W. W. Č..X, v konaní o zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec cestou svojej právnej zástupkyne doručil tunajšiemu súdu dňa 15.12.2014 svoj návrh, ktorým
žiadal súd o zníženie výživného na maloletú X. zo sumy 130 € mesačne na sumu 70 € mesačne od
podania návrhu do budúcna, ktorý návrh odôvodňoval tým, že po poslednej úprave výživného v roku
2011 došlo na jeho strane k podstatnej zmene pomerov, keďže sa mu O. XX.X.XXXX narodila dcéra
M., pochádzajúca z manželstva, ktoré uzavrel O. X.XX.XXXX s S.. N., V. N., naďalej je zamestnaným v
spoločnosti A. P. Y., dosahuje príjem 1.132,43 € v priemere mesačne v čistom, do čoho je zahrnutých
v priemere cca 168,15 € mesačne ako nepravidelný príjem (pohotovosť, vreckové na zahraničnej

pracovnej ceste, bonus, odmena) ktorých výšku do budúcnosti nevie ovplyvniť, jeho manželka je na
rodičovskej dovolenke a od 20.11.2014 jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 203,20
€ mesačne, čím mu vznikla vyživovacia povinnosť aj voči manželke a povinnosť zo svojho príjmu
znášať všetky výdavky spoločnej trojčlennej domácnosti, ktorej základnými výdavkami sú náklady na
bývanie, elektrinu a plyn 190 € mesačne, ďalej uviedol výdavky ročná daň z nehnuteľnosti 22,90 €
ročne, poplatok za odvoz komunálneho odpadu na jednu dospelú osobu 31,35 € ročne, poistenie bytu
a domácnosti 124,02 € ročne, poplatok za vedenie účtu v banke a debetnej karty 5,50 € mesačne,

koncesionársky poplatok 4,64 € mesačne, kapitálové poistenie 12,01 € mesačne, náklady na dopravu
do práce 86 € mesačne, zákonné poistenie motorového vozidla 7,67 € mesačne, náklady na zdravotnú
starostlivosť (poruchy bunkovej imunity, alergia, častejšie respiračné ochorenia, zubár, okuliare) cca 168
€ ročne, náklady na obnovu obuvi ročne cca 240 €, náklady na obnovu šatstva cca 240 € ročne, náklady
na jeho osobnú hygienu 20 € mesačne, na udržiavanie čistoty a hygieny pre trojčlennú domácnosť
v 3-izbovom byte 45 € mesačne, náklady na stravu pre dvoch dospelých 300 € mesačne, poplatok
za internet 17,92 € mesačne, za mobil do 20 € mesačne, za káblovú televíziu 9,60 € mesačne,

poukázal na potrebu v súvislosti s vlastníctvom a užívaním motorového vozidla a 3-izbového bytu,
znášať drobné opravy, výdavky na ktoré odhadol na zhruba 1.200 € ročne, pričom poukazoval na
to, že podľa jeho vedomostí matka maloletej X.. ukončila čerpanie rodičovskej dovolenky, maloletá
navštevuje predškolské zariadenie, čo matke umožňuje zapojiť sa do pracovného procesu, keďže inúvyživovaciu povinnosť nemá, on si svoju vyživovaciu povinnosť plní pravidelne v súdom určenej výške,
na tomto výživnom nemá žiadne nedoplatky, maloletú obdarúva pri každom sviatku a jubileu darmi podľa
požiadaviek matky a tvrdil, že matka následne takéto jeho dary predáva prostredníctvom internetu.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu otca doručenom súdu dňa 29.1.2015 navrhovala návrh
otca v celom rozsahu zamietnuť, poprela tvrdenie otca, že by otec maloletej X. kupoval na každý sviatok
darčeky, ktoré navrhne ona, matka dieťaťa, tvrdila, že nikdy nekúpil to, čo ona navrhla, pričom jej kupoval
vždy iba drobnosti (nálepky, vyškrabovacie obrážzy), keď mala 3 roky na narodeniny jej nekúpil žiaden

darček, dal jej 0,16 € s tvrdením, že treba si vážiť malé peniaze a v uvedenom roku 2013 jej nekúpil
darček ani na meniny, na deň detí, ani na Vianoce, v roku 2014 na Vianoce mu oznámila na jeho žiadosť
veľkosť oblečenia maloletej a požiadala ho, aby kúpil dieťaťu vetrovku, avšak otec ako dar nekúpil
oblečenie, kúpil šaty pre Barbie za cca 2,50 €, bez Barbie, puzzle za cca 3,50 €, zošit s nálepkami
za cca 1,90 € a za posledné tri roky maloletej nekúpil žiadne oblečenie, ktoré potrebovala, neprispel
na lieky, škôlku, krúžky, na nič. Tvrdila, že pred dvoma rokmi, keď bola s maloletou na materskej

dovolenke, potrebovala doplatiť dieťaťu na lieky 10 €, požiadala o túto sumu otca, ktorý to údajne
odmietol s odôvodnením, že peniaze nemá, keďže mal výdavky na svadbu a neskôr šiel na dovolenku,
zdôraznila, že od poslednej úpravy výživného sa potreby maloletej zvýšili, táto navštevuje alergológiu,
gastroenterológiu, zubné a kožné oddelenie, s čím súvisia výdavky na liečivá, každý rok potrebuje
dokúpiť oblečenie a obuv, v septembri má nastúpiť do školy, navštevuje gymnastický a tanečný krúžok, s

čím okrem poplatkov za krúžky sú spojené náklady na oblečenie na tieto krúžky, v priemere 2-krát ročne
s tým súvisia výdavky na cvičky, dresy vo výške cca 50 €, finančná situácia jej neumožňuje dokúpiť si
za posledných päť rokov nové oblečenie, keďže uprednostňuje uspokojovanie potrieb maloletej, keď
dieťa malo dva roky zariadila jej matka detskú izbu na splátky, keďže hodnota investícií do detskej izby
bola okolo 830 €, ktoré doposiaľ nemá splatené, poukázala na to, že k opätovnému zvýšeniu výdavkov

na dieťa dôjde v školskom roku 2016/2017, kedy maloletá má nastúpiť do 1. ročníka základnej školy,
vyčíslila svoj mesačný príjem na cca 300 - 350 € a uviedla výdavky - nájomné 100 €, spotrebný úver
Cetelem 36 €, internet 17,90 €, mobil 40 €, mesačník 20 €, poplatok za vedenie karty 3,50 € a pravidelné
poplatky týkajúce sa maloletej - poplatok za škôlku (školné, strava, ZRŠ) 45 €, za krúžky - gymnastiky
40 €, tanečná 17 €, poplatky za lieky 15 €, vyčíslila teda celkové mesačné pravidelné poplatky 334,40

€, bez stravy, zdôraznila, že ona má intoleranciu laktózy, čo zvyšuje výdavky na stravu a poukázala i na
ďalšie bežné výdavky na dieťa, ako sú návštevy kultúrnych podujatí, voľnočasové aktivity, poukázala na
to, že otec okrem súdom určeného výživného na úhradu potrieb maloletej ďalšími formami neprispieva.

Kolízny opatrovník opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 16.2.2015 vzhľadom na

výsledky šetrení navrhoval návrh otca zamietnuť, nakoľko ho považoval za nedôvodný a taký, ktorý nie
je v prospech maloletej X..

Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca, matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej X. bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp.
zn. 27P 221/2010 zo dňa 7.9.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 7CoP 330/2011
zo dňa 29.3.2012, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 7.10.2011, okrem výroku o určení výživného, ktorý
výrok nadobudol právoplatnosť dňa 12.4.2012, ktorými rozsudkami bola schválená súdom rodičovská

dohoda, v zmysle ktorej maloletá X. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená
vyživovacia povinnosť na X. vo výške 130 € mesačne, pričom pri schvaľovaní tejto rodičovskej dohody
v časti určenia výšky výživného súd prvého stupňa vychádzal zo zistení, že rodičia dieťaťa neboli
manželmi, spolu nikdy nežili, maloletá mala jeden a po roka veku, bola zdravá, užívala náhradné mlieko
SUNAR, za ktoré matka doplácala 40 € mesačne, jednorazové plienky dieťaťu kupoval otec, od veku

troch mesiacov maloletej prispieval na výživu sumou 70 € mesačne, predtým 50 € mesačne, okrem
X. matka iné dieťa nemala, bývala s maloletou v 4-izbovom byte u svojich rodičov, jej matka bola
zamestnaná a otec bol invalidným dôchodcom, za bývanie uhrádzali 300 €, matka im prispievala 50
€ mesačne, poberala materský príspevok 256 € a od októbra mala poberať rodičovský príspevok vo
výške 190 €, na bezlepkovú diétu dostávala príspevok 34 € mesačne, otec býval v 3-izbovom byte v

jeho výlučnom vlastníctve, v spoločnej domácnosti s ním býval aj priateľ jeho nebohej matky, ktorý bol
živnostníkom, otec v súvislosti s týmto bytom platil 184,65 €, spolubývajúci mu prispieval 100 € mesačne,
vo vlastníctve mal aj motorové vozidlo Ford Fusion, rok výroby 2007, za ktoré splácal lízingové splátky
vo výške 203,51 €, ktoré splatil v roku, v ktorom bolo rozhodované vo veci, ani on okrem maloletejX.alšie vyživovacie povinnosti nemal, bol zamestnaný v spoločnosti A. P. Y. N. N..V..Q.., kde za rok
XXXX „dosiahol priemernú čistú mesačnú mzdu 893,95 €, za obdobie od 1 - 5 /2011 vo výške 1.124,74
€ a za 7/2011 vo výške 818,66 €.“

Voči rozsudku súdu prvého stupňa vo veci otec dieťaťa podal odvolanie, v dôsledku čoho následne vec
bola predložená Krajskému súdu v Košiciach, ktorý svojim vyššie uvedeným rozhodnutím rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutom výroku o určení výživného potvrdil.

Matka maloletej X. je zamestnankyňou N.Č. E. N. N..V..Q.. od 18.2.2014, ako vyplýva z opisu jej

mzdových listov u tohto zamestnávateľa od začiatku pracovného pomeru doposiaľ dosahuje priemerný
mesačný čistý príjem 324,46 €.

Matka spolu s maloletou býva naďalej v 4-izbovom byte u svojich rodičov, ktorým na náklady na bývanie
prispieva sumou 100 € mesačne, bez príspevku na stravu, celková úhrada nákladov súvisiacich s
bývaním v tomto byte sa pohybuje okolo 250 - 290 € mesačne, jej otec je naďalej invalidným dôchodcom

a jej matka je naďalej zamestnanou. Matka naďalej má vyživovaciu povinnosť len voči maloletej X. a
nevlastní žiaden majetok.
Z výpovede matky súd zistil, že matka ukončila rodičovskú dovolenku v roku 2013, po skončení ktorej
bola na úrade práce, nedostávala žiadne dávky, preto si každý mesiac bola nútená požičiavať peniaze,
ktoré doposiaľ nesplatila, maloletá v septembri 2014 nastúpila do škôlky, čím sa matke zvýšili výdavky,

chodievala podľa možností na brigády, z čoho mala nie pravidelný príjem okolo 100 €, matka naďalej
má, ako uvádzala vo svojej výpovedi, výdavky tak, ako ich rozpísala v jej písomnom vyjadrení vo veci
uvedenom vyššie.

K námietkam otca cestou jeho právnej zástupkyne pokiaľ ide o tvrdenie matky, že maloletej prispieva

na liečivá v priemere mesačne 15 €, keď z výpisu evidencie Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok
2014 vyplýva, že dieťaťu boli predpísané liečivá s vyčísleným doplatkom poistenca za obdobie január
až november 2014 vo výške 18,48 €, matka vysvetlila, že v tomto výpise neboli uvedené lieky ako sú
probiotiká, ďalej maloletá užíva liečivo BIOGAIA čo je liečivo na imunitu, ktoré nie je na lekársky predpis,
pričom platba za balenie je 10 € a jedno balenie maloletej vydrží na 10 dní, k čomu upresnila, že takéto

balenie dieťa užíva raz v mesiaci.
Matka ďalej upresnila, že v čase ostatnej úpravy výživného mala ona bezlepkovú diétu, v súčasnosti už
túto diétu predpísanú nemá, toho času má diagnostikovanú intoleranciu na laktózu a v súvislosti s týmto
zdravotným problémom jej nie je poskytovaný žiadny príspevok na diétne stravovanie.

Otec maloletej je rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného zamestnancom spoločnosti
A. P. Y. N., u ktorého zamestnávateľa ako vyplýva z opisu jeho mzdových listov od 1.1.2014 doposiaľ
dosahujepriemernýmesačnýčistýpríjem1.134,90€(bezzapočítaniadaňovéhobonusuposkytovaného
otcovi od apríla 2014 vo výške po 21,41 € mesačne).
Otec O. X.XX.XXXX uzavrel uzavrel manželstvo N. S.. N., V. N.. Dňa XX.X.XXXX sa z manželstva otca

narodila maloletá M. Š..
Otec s touto novou rodinou býva v 3-izbovom byte, ktorý rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy
výživného je v jeho výlučnom vlastníctve, okrem tohto bytu, rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy
výživného vlastní naďalej motorové vozidlo.

K tvrdeniam o zdravotných problémoch a s tým súvisiacich výdavkoch na strane otca otec vo svojej
výpovedi upresnil, že okuliare nosí od detstva a problémy s imunitou má zhruba od 18. roku veku (čiže
ide o zdravotné problémy, ktoré mal aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného).
Vo svojej výpovedi otec uviedol výdavky jeho a jeho terajšej rodiny tak, ako ich špecifikoval aj v ňom
podanom písomnom návrhu vo veci uvedenom vyššie a tieto výdavky následne doplnil o výdavky „iné -

100, nafta, ošetrenie A - 8, hadica, vysávač 12,9, žiarovka kuchyňa 27,81, žiarovka auto 4,25, STK 63,
prezutie pneumatík 20, nedoplatok elektrina 33,28, narodeniny X. 6,45, narodeniny M. 9.“

Maloletá X. počas celého sporného obdobia navštevuje materskú škôlku, kde jej matka uhrádza
mesačný poplatok 45 €, čo je úhrada školného, poplatku za stravu a všetkých ostatných poplatkov v

škôlke, v rámci centra voľného času maloletá navštevuje krúžok gymnastiky, v súvislosti s ktorým matka
hradí mesačný poplatok 40 €, pričom ako matka uviedla vo svojej výpovedi, je to jediný krúžok športovej
gymnastiky, ktorý umožnila maloletej navštevovať vzhľadom na talent dieťaťa, zároveň navštevuje vrámci uvedeného centra i tanečný krúžok, v súvislosti s ktorým matka jej uhrádza mesačný poplatok 17
€, v rámci ktorého krúžku maloletá chodieva i na rôzne vystúpenia a podobne.
Ako je už uvedené vyššie, maloletá má zdravotné problémy, z dôvodu ktorých je sledovaná v odborných

ambulanciách a to gastroenterologickej, imunoalergologickej, kožnej a v súvislosti so zdravotnými
problémami matka maloletej dopláca na predpísané liečivá a ako uviedla vo svojej výpovedi hradí jej i
náklady na liečivá, ktoré dieťa užíva a ktoré nie sú na lekársky predpis, ktoré užíva s cieľom zlepšenia
imunity.

Z výpovedí rodičov ďalej vyplynulo, že otec pôvodne súdom určené výživné na maloletú platí riadne,
na úhrade tohto podĺžnosti nemá. Ďalej z prednesov rodičov na pojednávaní vyplynulo, že v čase, keď
dieťa malo jeden a pol roka otec na požiadanie matky maloletej kúpil hojdaciu zebru, ku ktorej otec
namietal, že túto následne matka zhruba po polroku predala, k čomu matka uviedla, že túto predala
v čase keď maloletá mala tri roky, polroka po kúpe tejto hračky otcom maloletej cestou internetu,
ako to namietal otec, predávala podobnú hračku, ktorú ale vlastnilo dieťa jej sestry; ďalej z prednesov

účastníkov na pojednávaní vyplynulo, že otec v minulosti kúpil maloletej nejaké oblečenie, na námietku
právnej zástupkyne otca, že matka následne k tomuto oblečeniu od otca žiadala doložiť bločky, matka
uviedla, že otec kúpil maloletej oblečenie, ktoré jej bolo veľké a bločky žiadala preto, že chcela toto
oblečenie maloletej vymeniť, k čomu došlo v roku 2014; matka potvrdila, že otec dieťa obdarúva, ale
popierala, že by dieťa obdarúval vecami podľa želaní matky.

Právna zástupkyňa otca na pojednávaní k príjmom otca namietala, že v čistom príjme otca je zahŕňaný
i daňový bonus na dieťa pochádzajúce z jeho manželstva, príjmy ako „preplatenie služobných ciest“,
„z jeho vlastných peňazí hradené ubytovanie, ktoré mu následne bolo preplácané“, namietala účelnosť
matkou platených poplatkov súvisiacich s návštevou krúžkov maloletej dôvodiac tým, že existujú aj

krúžky s nižšími mesačnými úhradami.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava

na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce

z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované

výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh otca na zníženie výživného

z jeho strany voči maloletej X. v celom rozsahu zamietol, keďže vzhľadom na vykonané dokazovanie
dospel k jednoznačnému záveru, že otcom podaný návrh je nedôvodný. Je síce pravdou, že na strane
otca došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá spočíva v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť voči
jeho maloletej dcére z jeho terajšieho manželstva M., J.. XX.X.XXXX a čiastočne i voči jeho manželke,
matke maloletej M., ktorá toho času je s týmto dieťaťom na rodičovskej dovolenke a jej príjem je 203,20

€, avšak zároveň bolo jednoznačne preukázané, že k podstatnej kvalifikovanej zmene pomerov došlo
aj na strane maloletej X., ktorá od septembra 2014 počas celého sporného obdobia navštevovala
a navštevuje materskú škôlku, pričom nástup do materskej škôlky na strane maloletého dieťaťa je
podľa ustálenej súdnej praxe podstatnou kvalifikovanou zmenou pomerov, ktorá býva dôvodom pre
úpravu výživného spôsobom jeho zvýšenia, keďže v dôsledku takejto podstatnej zmeny pomerov sa

odôvodnené potreby dieťaťa, ktorými sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako
aj so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím podstatne zvyšujú a na úhrade týchto zvýšených
potrieb dieťaťa sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, vzhľadom na tieto podstatné okolnosti
súd dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady pre
rozhodnutie súdu o znížení výživného zo strany otca voči jeho staršiemu dieťaťu, otec ako dospelá

osoba, ktorá si musí byť vedomá svojej vyživovacej povinnosti, je povinný správať sa vo svojom živote
tak, aby neohrozovala uspokojovanie odôvodnených potrieb svojich maloletých detí a preto v zmysle
uvedeného má si usporiadať aj svoj život, je povinnosťou otca správať sa tak, aby žiadnym spôsobom
neohrozil uspokojovanie odôvodnených potrieb detí, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ otec
cestou svojej právnej zástupkyne tvrdil, že na strane matky došlo k nárastu jej príjmov, keďže táto

po ukončení rodičovskej dovolenky so spoločnou dcérou účastníkov mohla nastúpiť do pracovného
pomeru, k uvedenému súd konštatuje, že matka do pracovného pomeru aj skutočne nastúpila, je riadne
zamestnanou, zamestnanou bola a je počas celého tohto sporného obdobia a vzhľadom na uvedené
došlo na jej strane k nárastu jej priemerného mesačného čistého príjmu v priemere o 130 €. K priemernej
mesačnej čistej mzde matky súd zdôrazňuje, že do tejto je zamestnávateľom započítaný i matke

vyplácaný daňový bonus na maloletú, ktorý je jej vyplácaný vo výške 21,41 € mesačne, po odpočítaní
ktorého by jej priemerný mesačný čistý príjem predstavoval 299,05 € a teda jej nárast priemerného
mesačného čistého príjmu v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného by bol nárastom o 109,05 €,
avšak samotná takáto skutočnosť t.j. nárast príjmu matky ako rodiča dieťaťa nemôže a nie je dôvodom
pre zníženie výživného zo strany druhého povinného rodiča. Pri hodnotení výšky výživného súd, ako

vždy, zohľadnil i rodinné prídavky, ktoré sú vyplácané k rukám matky maloletej a ktoré sú príspevkom
štátu určeným na úhradu potrieb maloletej. Zároveň pri posudzovaní výšky výživného zo strany otca
voči tomuto dieťaťu súd prihliadol, ako to vyplýva zo zákonnej úpravy i z ustálenej súdnej praxe, i k
pomernej časti plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky o dieťa formou osobnej starostlivosti omaloletú, rovnako ako zohľadnil osobné, príjmové a majetkové pomery na stranách obidvoch rodičov,
zohľadnil počet ich vyživovacích povinností, na stranách oboch rodičov prihliadol k tomu, že títo žijú v
spoločnej domácnosti s ďalšími dospelými osobami, matka, rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy

výživného, so svojimi rodičmi, ako je to aj uvedené vyššie a otec so svojou terajšou manželkou a s
dieťaťomztohtomanželstva,akojetouvedenévyššie,čímvkonečnomdôsledkuichnákladysúvisiaces
bývaním sa pomerne rozdeľujú vzhľadom na počet členov domácnosti. Pokiaľ ide o priemerný mesačný
čistý príjem otca, ako vyplýva z vykonaného dokazovania v čase ostatnej úpravy výživného tento bol
953,87 €, pričom v súčasnosti jeho priemerný mesačný čistý príjem je, ako bolo uvedené, 1.134,90 € a

to bez započítania mu daňového bonusu, ktorý mu je vyplácaný na maloletú M. vo výške 21,41 € a teda
na jeho strane došlo od poslednej úpravy výživného k nárastu jeho priemerného mesačného čistého
príjmu o 181,03 €, čo v konečnom dôsledku je vyšším nárastom priemerného mesačného čistého príjmu
než k akému došlo na strane matky dieťaťa. Pre úplnosť súd k námietkam otca vznesených cestou
jeho právnej zástupkyne len upresňuje, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného pri zisťovaní jeho
priemerného mesačného čistého zárobku rovnako ako v súčasnosti boli do tohto zahrňované i príspevky

cestovného od jeho zamestnávateľa a ostatné príjmy tak, ako je to zahrnuté i v jeho mzdových listoch
za teraz posudzované sporné obdobie.
Ako súd upovedomil účastníkov konania i na pojednávaní vo veci dary podľa ustálenej súdnej praxe i
zákonnej úpravy nespĺňajú charakter výživného a preto k týmto súd neprihliadol.
Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených zistených podstatných skutočností pre posudzovanie

vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči maloletému dieťaťu súd dospel k jednoznačnému záveru,
že v danom prípade neexistuje dôvod pre zníženie výživného zo strany otca voči maloletej, keďže
samotné pribudnutie vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu z manželstva a čiastočne i voči manželke
v súvislosti s ostatnými vyššie uvedenými zmenami pomerov nezakladá dôvod zníženia výživného zo
strany otca voči jeho staršej dcére X..

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).